Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/226/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej v právnom spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, zastúpený splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 47 233 516 proti žalovanej: A. K., nar.XX.XX.XXXX, bytom I., ul. T. V. č. XXXX/X, o zaplatenie sumy 582,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 42Csp/280/2017-24 zo dňa 22. júna 2018, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania, potvrdzuje.

Vo výroku, ktorým žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 336,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 336,50 eur od 10.05.2015 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

Odvolanie žalovanej odmieta.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 42Csp/280/2017-24 zo dňa 22.06.2018 žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 336,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 336,50 eur od 10.05.2015 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že podaním doručeným súdu dňa 04.12.2017 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 582,74 eur spolu s úrokom z omeškania: vo výške 5,05 % ročne zo sumy 582,74 eur od 10.05.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Súd mal zistené a to zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500088190 (ďalej len „zmluvy o revolvingovom úvere“) uzavretej medzi stranami sporu, že na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru v zmysle bodu 5 bola poskytnutá čiastka úveru 750 eur, splácanie v 42 splátkach so splatnosťou k 2. dňu v mesiaci, výška mesačnej splátky (vrátane úrokov) 23,72 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru) 1.071,24 eur, RPMN 26,09 %, ročná úroková sadzba úveru 18,09 %, priemerná RPMN za úver 44,06%. Táto zmluva bola podpísaná žalovanou ako dlžníkom dňa 28.10.2014 a žalobcom ako veriteľom dňa 31.10.2014. Súčasťou zmluvy boli zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere súdu predložené na osobitnom liste, podľa ktorých sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru o viac ako 3 mesiace stali podľa čl. 13.1. písm. a/ okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka, pokiaľ sa

zmluvné strany nedohodnú inak. Listom zo dňa 31.10.2014 žalobca oznámil žalovanej schválenie úveru s uvedením údajov o schválenom úvere v zmysle čl. 2.2. zmluvných dojednaní. V zmysle zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500088190 uzatvorenej medzi zmluvnými stranami dňa 31.10.2014 bola žalovanej poskytnutá čiastka úveru vo výške 750 eur poukázaná prevodom na účet žalovanej uvedený v odseku 2. predmetnej zmluvy. Listom zo dňa 19.04.2015 žalobca oznámil žalovanej, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 3, 4 a 5. Suma omeškaných splátok je spolu 98,50 eur. Aktuálne omeškanie na najstaršej splatnej splátke je 76 dní. V prípade, ak sa dostane do omeškania a s úhradou s ktoroukoľvek z uvedených splátok o viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti. Stratí tým výhodu splátok a celý dlh bude povinná zaplatiť naraz. Následne súd citoval ust. § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zák. č. 129/2010 Z. z.“), § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Súd mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol právny vzťah na základe vyššie uvedenej zmluvy zo dňa 31.10.2014. Aj s poukazom na to, že zo strany žalobcu išlo o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka a zo strany žalovanej nešlo o obdržanie peňažných prostriedkov na výkon jej povolania alebo podnikania, pričom išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom žalovanej, súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu vznikol právny vzťah v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z. a rovnako v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd preskúmal predmetnú zmluvu, pričom zistil, že táto neobsahuje zákonom predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to konkrétne termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z.). Nie je možné tento údaj odvodzovať od termínov jednotlivých splátok odpočtom počtu dní od uzavretia zmluvy a počtu splátok, nakoľko takýto postup podľa názoru súdu nie je konformný so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ (v tomto prípade dlžník) musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t.j. ktorým dňom. Pokiaľ žalobca listom zo dňa 31.10.2014 oznámil žalovanej údaje o schválenom úvere (okrem iného aj termín konečnej splatnosti), žalovaná sa ako dlžník dozvedela niektoré z podstatných povinných náležitostí zmluvy o úvere až po tom, čo podpísala listinu označenú ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere, pričom zákon vyžaduje, aby už pri uzatvorení zmluvy boli zmluvnými stranami dohodnuté a ustálené všetky povinné náležitosti zmluvy, čo v tomto prípade nebolo dodržané. Dlžník sa nemôže dozvedieť niektoré z parametrov úveru až po podpise zmluvy a tieto nemôže určiť sám žalobca jednostranne bez spoluúčasti žalovanej. Na základe uvedeného je tak zrejmé, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje vyššie uvedené povinné náležitosti, ktorých nedostatok zákon č. 129/2010 Z. z. v ustanovení § 11 ods. 1 sankcionuje tým, že takýto úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd mal z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaná nepoprela, za preukázané, že žalovaná splatila na úvere sumu 413,50 eur, to znamená že pri výške čerpaného úveru 750 eur, ktorý je považovaný za bezúročný a bez poplatkov, je povinná zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť istiny poskytnutého úveru, t.j. sumu 336,50 eur. Z uvedených dôvodov žalobnému návrhu v časti uplatňovanej istiny 336,50 eur vyhovel a vo zvyšku žalobný návrh v časti istiny zamietol. Súčasne priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške z priznanej dlžnej sumy (336,50 eur), a to od 10.05.2015 do zaplatenia. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 585,74 eur s úrokom z omeškania, pričom však súd žalobcovi priznal len sumu 336,50 eur s úrokom z omeškania a vo zvyšku bola úspešná žalovaná. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Pri rozhodnutí vychádzal z ust. § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obe strany sporu.

3. Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v odvolaní navrhol zmeniť napadnuté rozhodnutie tak, že odvolací súd žalobe v odvolaním napadnutej časti vyhovie a žalovanú zaviaže k povinnosti nahradiť jeho trovy konania v celom rozsahu. V prvom rade poukázal na to, že otázka obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola až donedávna posudzovaná rôzne, pričom k zjednoteniu rozhodovacej praxe súdov SR podstatne prispelo konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie vo veci C-42/15. Súdny dvor Európskej únie vo výroku 4 predmetného konania vyslovil pre toto konanie podstatnú vec: Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát o svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice,

táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Podľa žalobcu ide o pravidlo, ktoré treba rešpektovať a skúmať, či tá ktorá náležitosť (aj keby v zmluve nebola uvedená, čo pre prípad zmluvného vzťahu sporových strán popiera nižšie) ešte neznamená, že úver je bezúročný. Bezúročný môže byť len vtedy, ak ide o náležitosť, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa. Rozsah záväzku spotrebiteľa definujú iné ukazovatele: celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, RPMN a výška úveru. Zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru bola v posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi, a to

- určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, - spôsobom vyplývajúcim z článku 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti, - spôsobom vyplývajúcim zo Splátkového kalendára, ktorý predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere. Podľa žalobcu podporne je možné poukázať aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, kedy samotný súdny dvor uvádza, že ohľadne splatnosti splátok nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (výrok II rozsudku v spomenutej veci). Logickým dôsledkom a prepojením tohto záveru s náležitosťou „termín konečnej splatnosti“ je to, že postačuje také uvedenie údajov, ktoré termín konečnej splatnosti umožňuje identifikovať na základe v zmluve uvedených údajov, čo bolo z jeho strany splnené - žalovaný mal objektívnu vedomosť o tom, kedy nastáva termín splatnosti prvej i poslednej splátky úveru (vychádzajúc z počtu splátok a obsahu Oznámenia veriteľa o chválení úveru a Splátkového kalendára). Na záver žalobca poukázal tiež na to, že závery vyššie označeného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zohľadnil náš zákonodarca aj v novele zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá bola NR SR schválená dňa 12.10.2017. Zákonom, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o bankách a ďalšie právne predpisy (medzi nimi aj zákon o spotrebiteľských úveroch) bolo schválené okrem iného aj to, že (bod 32) „V § 9 ods. 2 písm. d/ sa vypúšťajú slová „a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Dôvodom prijatia úpravy bolo zosúladenie zákona so smernicou 2008/48/ES. Z toho je zrejmé, že požiadavka na uvádzanie „termínu konečnej splatnosti“ je požiadavkou nad rámec smernice.

4. Žalovaná v odvolaní žiadala o splátkový kalendár z dôvodu nízkeho mesačného príjmu keďže je poberateľkou invalidného dôchodku v sume 300 eur mesačne o čom predložila rozhodnutie. Požadovanú sumu 336,50 eur preto uhradí každý mesiac v 10 splátkach po 33,65 eur.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil a odvolanie žalovanej odmietol podľa § 386 písm. a/ C. s. p.

7. Pre spotrebiteľský úver sa v zákone o spotrebiteľských úveroch z hľadiska formálnych náležitostí vyžaduje písomná forma zmluvy a obsahové náležitosti zmluvy sú vymedzené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských prípadoch vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutnými podstatnými obsahovými náležitosťami zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 zákona spotrebiteľských úveroch neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedený výklad zodpovedá zmyslu a účelu zákona o spotrebiteľských úveroch.

8. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutom rozsahu ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom

na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec aj vecne správne posúdil, keď v posudzovanej veci žalobe vyhovel čiastočne s odôvodnením, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z.) a v dôsledku toho úver považoval za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.), ktorá skutočnosť mala za následok, že žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 336,50 eur ako rozdielu medzi sumou žalobcom poukázanou žalovanej (750 eur) a započítajúc úhrady žalovanej v sume 413,50 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

9. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd uvádza, že hlavný význam ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. spočíva v tom, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, v akej výške, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti zo zmluvy. Vyžaduje sa teda presná špecifikácia termínov splatnosti jednotlivých splátok a konečnej splatnosti celého úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Čo sa týka konečnej splatnosti úveru musí byť uvedená v zmluve spôsobom umožňujúcim spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti. Zákonodarca vyžadovaním uvedených náležitostí kladie dôraz na ochranu spotrebiteľa, ktorému musí byť zo znenia zmluvy zrejmé, kedy presne nastane posledný deň splatnosti úveru, aká dlhá bude doba trvania zmluvy. Vyplýva to aj z jazykového výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetné ustanovenia jednoznačne pojednáva o konečnej splatnosti úveru, teda o jednom konkrétnom termíne. Termín konečnej splatnosti má byť zásadne vyjadrený ako deň, mesiac, rok, nie je možné ho nahradiť ani výpočtom podľa počtu splátok. Tak tomu bolo aj v danej veci vyjadrením čísla 42 ako splátok bez údaja o splatnosti prvej splátky a splatnosti poslednej splátky. Na podporu už uvedenej argumentácie odvolací súd poukazuje aj na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ide o základné výkladové pravidlo, v zmysle ktorého v prípade, ak vzniknú pochybnosti, bude platiť priaznivejší výklad obsahu zmluvy v prospech spotrebiteľa. Priaznivejším výkladom zmluvy je v tomto prípade to, že termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je konkrétne vopred pevne stanovený deň, pričom tento nemožno odvodzovať od termínov jednotlivých splátok, od počtu dní od uzatvorenia zmluvy a počtu splátok.

10. K odvolaniu žalobcu odvolací súd v prvom rade poznamenáva, že právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou ako vzťahu spotrebiteľského a vyplývajúceho zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy ani samotným žalobcom v odvolaní spochybnené a namietané nebolo.

11. K poukazovaniu žalobcu v odvolaní na to, že zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru bola v posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi a uvádza i spôsob vyplývajúci z čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v Oznámení o schválení úveru je zároveň termín konečnej splatnosti odvolací súd uvádza, že tento deň nemôže byť ani súčasťou Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, keďže sa jedná o jednostranný právny úkon veriteľa. Spotrebiteľ musí už pri uzavretí zmluvy presne vedieť, teda bez akýchkoľvek matematických operácií, kedy, ktorým konkrétnym dňom je určený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Pokiaľ ide o spôsob vyplývajúci zo Splátkového kalendára, ktorý predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere, tak je potrebné uviesť, že uvedená listina týkajúca splátkového kalendára nebola súdu prvej inštancie predložená. Žalobca tiež v odvolaní poukázal na to, že závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zohľadnil náš zákonodarca a zákonom, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o bankách a ďalšie právne predpisy (medzi nimi aj zákon o spotrebiteľských úveroch) bolo schválené okrem iného aj vypustenie slov „a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“ a zosúladenie zákona so smernicou 2008/48/ES. Odvolací súd v tomto smere však uvádza, že k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere došlo dňa 31.10.2014 a teda pred schválenou novelou.

12. Odvolací súd, predtým ako sa zaoberal odvolaním žalovanej do časti určenia splatnosti priznaného nároku žalobcu voči nej, posudzoval v prvom rade včasnosť podaného odvolania.

13. Podľa § 362 ods. 1 C. s. p. odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Podľa § 105 ods. 1, 3 C. s. p. súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu. Ak nemožno doručiť písomnosti podľa odsekov 1 a 2, súd doručuje prostredníctvom doručujúceho orgánu. Podľa § 107 ods. 1 C. s. p., doručujúcim orgánom je a/ poštový podnik, b/ súdny doručovateľ. Podľa § 108 C. s. p., ak to súd považuje za potrebné, môže určiť, že písomnosť sa doručí prostredníctvom úveru policajného zboru, súdneho exekútora alebo obecnej polície. Podľa § 121 ods. 2, 4, 5 C. s. p. do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

14. Lehota na podanie odvolania je zákonnou lehotou, ktorú nemožno predĺžiť ani skrátiť (výnimky z jej dĺžky pripúšťa zákon len pri pochybení v poučení zo strany súdu). Ide o procesnú lehotu, ktorá začína v zmysle § 121 ods. 2 C. s. p. plynúť dňom nasledujúcim po dni, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, t. j. po dni doručenia rozhodnutia, ktoré musí byť vykonané v súlade s právnymi predpismi. Na zachovanie lehoty stačí, ak je odvolanie podané v posledný deň lehoty na súde alebo odovzdané orgánu, ktorý je povinný ho doručiť (spravidla pošta). Pre prípady, keď strana sporu nevykonala včas procesný úkon z ospravedlniteľného dôvodu, zákon, za kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok, umožňuje odpustenie zmeškania lehoty, vrátane lehoty na podanie odvolania. 15. Podľa § 386 písm. a/ C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

16. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok okresného súdu bolo žalovanej doručený prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru Žilina - východ so sídlom Žilina, ul. Obchodná č. 3 a to dňa 12.09.2018 ako je to zrejmé z doručenky založenej na č. l. 53 spisu. Zákonom stanovená 15-dňová lehota na podanie odvolania začala plynúť nasledujúcim dňom a to 13.09.2018 a skončila dňa 27.09.2018 (štvrtok). Žalovaná podala odvolanie osobne na Okresnom súde Žilina dňa 10.10.2018 (č.l. 63 spisu), teda po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Za tejto situácie musel Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) odvolanie žalovanej proti rozsudku okresného súdu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a bez vecného prejednania podľa § 386 písm. a/ C. s. p. odmietnuť ako oneskorene podané.

17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné a vyššie uvedené závery ho viedli k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti a to vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním. Vo výroku, ktorým žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 336,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 336,50 eur od 10.05.2015 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý lebo nebol napadnutý včasným odvolaním.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 2 C. s. p. Vzhľadom na podané odvolania oboch strán sporu a výsledok rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom neboli strany úspešné nejde o plný úspech ani jednej zo strán. Odvolací súd preto rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania právo.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).