Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-68-2018.pdf
PDF · 84.03 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/68/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnej: Q. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., M. X. XXXX/X, o vymoženie 713,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní spoločnosti Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky z 05. 04. 2017 č. k. 10Er/135/2005-29 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie vyhlásil exekúciu vedenú proti povinnej za neprípustnú a exekúciu zastavil.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 22. 02. 2005 súd udelil súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Baňárovej, Exekútorský úrad so sídlom Kukučínova 1211/17 Dunajská Streda, poverenie na vykonanie exekúcie EX 94/2005 (ďalej exekútor) voči povinnej na základe exekučného titulu - notárska zápisnica číslo N 3240/2004, NZ 75999/2004, vydaná Notárskym úradom v Bratislave, dňa 16. 10. 2004 spísaná notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou. Dňa 31. 05. 2010 rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu exekútora, ktorému vyhovel a dňa 25. 05. 2011 poveril JUDr. Rudolfa Krutého Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 62 vykonaním predmetnej exekúcie. Rozhodnutie vo veci samej právne oprel o ust. § 41 ods. 1, ods. 2 písm. c), § 57 ods. 1 písm. g), ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej EP), § 22 ods.1 a 2, § 39 Občianskeho zákonníka. Preskúmal v spise obsiahnutú Notársku zápisnicu č. N 3240/2004, NZ 75999/2004 zo dňa 16. 10. 2004, ako aj zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo dňa 24. 03. 2004 a zistil, že obsahom notárskej zápisnice je vyhlásenie povinnej o uznaní právneho záväzku, súhlas s vykonateľnosťou a súhlas s exekúciou. Povinná zmluvu o úvere uzavrela 24. 03. 2004 vrátane splnomocnenia, ktoré bolo súčasťou zmluvy o úvere. Jedná sa o predtlačený formulár splnomocnenia, aj s výberom konkrétneho zástupcu, bez možnosti výberu povinnou. Povinná tak splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jej mene uznal záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom. Bol toho názoru, že splnomocnenec je osobou, ktorú si povinná slobodne nezvolila, ale ide o zástupcu vopred určeného oprávneným, čo považoval za rozporné so zákonom, preto takúto notársku zápisnicu, kde ako splnomocnený zástupca povinnej vystupuje zástupca oprávneného na základe predtlačenej plnej moci, považoval za nespôsobilý exekučný titul. Dodal, že plnomocenstvo udelené povinnou v citovanej zmluve nemá náležitosti zodpovedajúce § 31 OZ a to presné vymedzenie jeho rozsahu, obsahuje len právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti, teda ide o právo, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Uvedené plnomocenstvo neobsahuje presné špecifikovanie jeho dlhu (neobsahuje údaj o výške dlhu povinnej, ktorý má splnomocnenec za jeho osobu uznať, splnomocnenec v notárskej zápisnici o uznaní dlhu sám určil lehotu dokedy má byť uznaný dlh dlžníkom zaplatiť bez toho, aby bol na to splnomocnený dlžníkom. Dospel k záveru, že takéto
splnomocnenie pre obchádzanie zákona, je neplatným právnym úkonom.. dodal, že splnomocnenie na uznanie dlhu bolo dlžníčkou udelené splnomocnencovi v čase, keď jej dlh z omeškania neexistoval, t.j. dlžníčka sa vzdala vopred práva na uznanie dlhu v čase, keď ešte nemala vedomosť o jeho prípadnom vzniku a o jeho skutočnej výške. Z vyššie uvedených dôvodov exekúciu v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) EP vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Rozhodnutie o vzniknutých trovách exekúcie pôvodného exekútora a novopovereného exekútora si vymienil na samostatné rozhodnutie.
3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd rozhodol nad rámec mu zverenej právomoci, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, exekučný súd neumožnil účastníkom exekučného konania viesť kontradiktórne konanie, keď neupozornil účastníkov konania na neprijateľnú podmienku a nedal im možnosť vyjadriť sa k nej. Tvrdil, že vnútroštátny súd musí informovať spotrebiteľa a požiadať ho o uplatnenie neprijateľnosti - ide totiž o všeobecné kritérium výkladu neprijateľnej podmienky určené Súdnym dvorom EÚ, ako súčasť koncepcie neprijateľných podmienok. Ak súd nehodlá akceptovať predmetnú interpretáciu navrhol, aby konanie podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil aj ďalšiu prejudiciálnu otázku. Namietal, že súd prvej inštancie nevytýčil vo veci ústne pojednávanie, aj keď tak bol podľa zákona povinný učiniť. Tvrdil, že exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia § 58 Exekučného poriadku sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, čím prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality. Dodal, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Pripomenul, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Mal za to, že ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať činnosťou vlastnou. Bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou zo zákonom a dobrými mravmi (§ 36 ods. 1 Notárskeho poriadku), čo znamená, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Naviac exekučný súd nie je oprávnený ani posudzovať vecnú správnosť, nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom a to ani v prípade pasívneho správania sa účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný a nemôže ani naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Pre prípad nestotožnenia sa s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadal, aby všeobecný súd postupom podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. V rámci odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom namietal predovšetkým porušenie princípu legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Vytýkal, že aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Mal za to, že exekučný súd rozhodoval o jeho práve a toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie, a preto nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Okrem toho konštatoval aj porušenie princípu rovnosti zbraní, na základe ktorého bol uvedený do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Zároveň namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia,
argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, ako ani nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pritom však dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Postup, ktorý zvolil exekučný súd, navyše dával nezákonne povinnému dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného, došlo k zmareniu exekúcie. Ohľadom plnomocenstva zastal názor, že nie je možné ho považovať za neprijateľnú podmienku, nakoľko nie je zmluvným ustanovením, plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Okrem toho právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej vzniká, a z toho dôvodu nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na ustanovenia § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Považoval za absurdný záver súdu, že povinný sa udelením plnomocenstva vzdal akéhokoľvek práva, pričom dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy neustanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Záverom namietal aj nesprávny záver o tom, že by zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, ktorá nebola v jeho prospech, tento nevyplýva z vykonaného dokazovania, ale predstavuje iba domnienku a subjektívny názor súdu, pretože zástupca žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, napr. spísaním zápisnice nezaviazal povinného vo väčšom rozsahu než bol povinný plniť podľa zmluvy o úvere. Nestotožnil sa ani s tým, že by notárska zápisnica musela byť spísaná aj oprávneným, čo je v priamom rozpore so súdnou praxou a to uznesením Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Co 7/2007 a nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 5/2000. Zvýraznil, že otázka, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol.
4. Skôr ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia z hľadiska jeho vecnej správnosti a správnosti postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré mu predchádzalo, najskôr posudzoval, či sú splnené podmienky prípustnosti odvolania v intenciách § 386 CSP.
5. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
6. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 7. Podľa § 89 ods. 1 CSP, strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 89 ods. 3 CSP, ak je strana zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené. Ustanovenia osobitného predpisu o advokácii tým nie sú dotknuté.
9. Podľa § 92 ods. 1 CSP, zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony.
10. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
11. Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia (§ 31 ods. 1 OZ).
12. Podľa § 386 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
13. V preskúmavanej veci odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, pričom v súdnom spise absentuje plnomocenstvo preukazujúce, že oprávnený splnomocnil vyššie označenú advokátsku kanceláriu na svoje zastupovanie v tomto exekučnom konaní. Práve naopak, obsah spisu dokladuje, že oprávnený dňa 02. 01. 2004 udelil plnomocenstvo na svoje zastupovanie JUDr. Martinovi Máčajovi, advokátovi so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 70, k zániku ktorého doposiaľ nedošlo, resp. táto skutočnosť nebola preukázaná. Odvolací súd preto vyzval oprávneného výzvou zo dňa 05. 10. 2018, doručenou mu 12.10.2018,
aby v lehote 5 dní zaslal plnomocenstvo na zastupovanie v predmetnom exekučnom konaní udelené spoločnosti Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864. Oprávnený až do rozhodnutia odvolacieho súdu zostal nečinný a plnomocenstvo na zastupovanie oprávneného nepredložil.
14. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené zistenia preto odvolanie Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, podľa § 386 ods. 1 písm. b/ CSP ako podané neoprávnenou osobou odmietol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).