Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-43-2017.pdf
PDF · 83.86 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/43/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518,zastúpený: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Kováčska 53, 040 01 Košice, IČO: 36730 564, proti žalovanému: S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. 2, T., štátny občan SR, o zaplatenie 433,25 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 433,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 433,25 Eur od 13.06.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
III. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.07.2017 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 433,25 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania a náhrady trov konania titulom neoprávneného odberu. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.05.2016 bola vykonaná kontrola odberného miesta č. XXXXXXXXXX poverenými zamestnancami žalobcu, ktorou bolo zistené, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez platne uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny. Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda v celkovej výške 433,25 Eur, ktorú vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 9916051075. Žalovaný do dňa podania žaloby dlžnú sumu neuhradil.
2 Súd na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie s poukazom na § 297 písm. b) C.s.p., nakoľko v predmetnom prípade išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1 000 eur. V nadväznosti na to súd súlade s § 219 ods. 3 C.s.p. v zákonnej lehote oznámil na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu verejné vyhlásenie rozsudku na termín 29.10.2018.
3. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:
4. Na základe kontroly pracovníkmi žalobcu dňa 11.05.2016 na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX bolo zistené, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez určeného meradla a bez platne uzavretej zmluvy o združenej dodávke elektriny. Uvedené vyplýva z vyhotoveného protokolu, v ktorom sa uvádza, že: ,, pri kontrole odberného miesta sme zistili neoprávnený odber elektrickej energie, ktorý bol zapojený z hl. ističa 1x20 A z nemeranej časti bol napojený vodič, ktorý napájal elektrickú inštaláciu
bytu mimo merania, elektromer bol bez napätia. Elektromer neregistroval spotrebu elektrickej energie. Nemeraný vodič sme odpojili aj elektromer“. Pre vylúčenie pochybností a na preukázanie tvrdení žalobcu bola o zistenom neoprávnenom odbere vyhotovená aj fotografická dokumentácia.
5. Podľa § 46 ods. 1 písm. a/ bod 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike) Neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny.
6. Podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
7. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len „vyhláška č. 292/2012 Z. z.“) škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
8. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 292/2012 Z. z. cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.
9. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 292/2012 Z. z. ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny.
10. Podľa § 1 ods. 6 vyhlášky č. 292/2012 Z. z. denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak a) je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo z viacerých fáz, b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt
prúdu na neoprávnene pripojených elektrických vodičoch a časového využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia.
11. Podľa § 1 ods. 7 vyhlášky č. 292/2012 Z. z. k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.
12. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný spôsobil žalobcovi škodu tým, že neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny, keď pri kontrole odberného miesta pracovníkmi žalobcu bolo zistené, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez určeného meradla a bez platne uzavretej zmluvy o združenej dodávke elektriny. Uvedené vyplýva z vyhotoveného protokolu, v ktorom sa uvádza, že: ,, pri kontrole odberného miesta sme zistili neoprávnený odber elektrickej energie, ktorý bol zapojený z hl. ističa 1x20 A z nemeranej časti bol napojený vodič, ktorý napájal elektrickú inštaláciu bytu mimo merania, elektromer bol bez napätia. Elektromer neregistroval spotrebu elektrickej energie. Nemeraný vodič sme odpojili aj elektromer“. Pre vylúčenie pochybností a na preukázanie tvrdení žalobcu bola o zistenom neoprávnenom odbere vyhotovená aj fotografická dokumentácia. Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 433,25 Eur. Pri určení výšky škody žalobca vychádzal zo stavu elektromera, denná spotreba 17,390 kWh, trvanie odberu 11.11.2015 do 11.05.2016, počet dní 183, počet hodín denne 12, použitá sadzba NO/ MOO, celková spotreba elektriny 3.182,004 kWh v sume 338,08 Eur, náklady spojené so zistením neoprávneného odberu 36,64 Eur + DPH = 433,25 Eur. Žalobca vystavil na spôsobenú škodu žalovanému príkaz na úhradu č. 9916051075, žalovaný vzniknutú škodu neuhradil. Pretože úhrada žalovanej sumy 433,25 Eur žalovaným v konaní preukázaná nebola, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
16. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ho zaviazal v zmysle citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu úrokov z omeškania v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania (deň nasledujúci po splatnosti faktúry) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0, + 5 percentuálnych bodov.
17. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesnépráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.