Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8To-86-2021.pdf
PDF · 90.31 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/86/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej, sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Miroslava Baňackého v trestnej veci proti obžalovanému Q. K. pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T/46/2011 zo dňa 6. 8. 2021, na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 15. marca 2022 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Obžalovanému Q. K., nar. XX. 4. XXXX v J., trvale bytom J. č. XXX
u k l a d á
podľa § 276 ods. 4 Tr. zák., § 38 ods. 2, § 39 ods.1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere
3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. por. sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a zároveň sa ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa ustanovuje skúšobná doba na 4 (štyri) roky.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. h/ Tr. zák. sa obžalovanému ukladá povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zn. 5T/46/2011 zo dňa 6. 8. 2021 uznal obžalovaného vinným pre skutok kvalifikovaný ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 30.3.2008 ako konateľ spoločnosti D. P.. s.r.o., so sídlom J. č. XXX, X.: XXXXXXXX podal na Daňovom úrade Košice V so sídlom Južná trieda č. 8, Košice, daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb (ďalej len „DPPO“) za zdaňovacie obdobie roku 2007, do ktorého zahrnul na strane výdavkov úhrady faktúr v prospech spoločnosti C. J., s.r.o. so sídlom P. č. 2, X.: XX XXX XXX, a to:
- faktúru č. 03-1801/2007 zo dňa 31.1.2007 na sumu 416.500,- Sk (základ dane 350.000,- Sk),
- faktúru č. 02-2805/2007 zo dňa 28.5.2007 na sumu 533.110,50 Sk (základ dane 447.992,- Sk),
- faktúru č. 03-1801/2007 zo dňa 31.1.2007 na sumu 416.500,- Sk (základ dane 350.000,- Sk),
- faktúru č. 01-1106/2007 zo dňa 11.6.2007 na sumu 360.570,- Sk (základ dane 303.000,- Sk),
- faktúru č. 03-1506/2007 zo dňa 15.6.2007 na sumu 2.441.475,50 Sk (základ dane 2.051.659,90 Sk),
- faktúru č. 05-2706/2007 zo dňa 27.6.2007 na sumu 661.743,50 Sk (základ dane 556.087,- Sk),
- faktúru č. 04-2906/2007 zo dňa 29.6.2007 na sumu 816.340,- Sk (základ dane 686.000,- Sk),
- faktúru č. 02-3006/2007 zo dňa 30.6.2007 na sumu 1.166.200,- Sk (základ dane 980.000,- Sk),
- faktúru č. 03-1801/2007 zo dňa 31.1.2007 na sumu 416.500,- Sk (základ dane 350.000,- Sk),
- faktúru č. 03-2007/2007 zo dňa 20.7.2007 na sumu 707.753,50 Sk (základ dane 594.751,- Sk),
- faktúru č. 04-3009/2007 zo dňa 30.9.2007 na sumu 523.600,- Sk (základ dane 440.000,- Sk),
- faktúru č. 05-0410/2007 zo dňa 4.10.2007 na sumu 64.587,50 Sk (základ dane 54.257,30 Sk),
- faktúru č. 02-2910/2007 zo dňa 29.10.2007 na sumu 418.880,- Sk (základ dane 352.000,- Sk),
- faktúru č. 01-3110/2007 zo dňa 31.10.2007 na sumu 2.380.000,- Sk (základ dane 2.000.000,- Sk),
- faktúru č. 05-0211/2007 zo dňa 2.11.2007 na sumu 27.724,- Sk (základ dane 23.300,- Sk),
- faktúru č. 05-2411/2007 zo dňa 24.11.2007 na sumu 388.290,50 Sk (základ dane 326.294,50 Sk),
- faktúru č. 03-3011/2007 zo dňa 30.11.2007 na sumu 2.380.000,- Sk (základ dane 2.000.000,- Sk),
- faktúru č. 04-3011/2007 zo dňa 30.11.2007 na sumu 481.950,- Sk (základ dane 405.000,- Sk),
- faktúru č. 01-1512/2007 zo dňa 15.12.2007 na sumu 405.664,- Sk (základ dane 340.894,- Sk),
- faktúru č. 05-3112/2007 zo dňa 31.12.2007 na sumu 1.190.000,- Sk (základ dane 1.000.000,- Sk),
- faktúru č. 02-3112/2007 zo dňa 31.12.2007 na sumu 392.700,- Sk (základ dane 392.700,- Sk),
- faktúru č. 03-3112/2007 zo dňa 31.12.2007 na sumu 577.150,- Sk (základ dane 485.000,- Sk), napriek tomu, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo, čím skrátil DPPO v celkovej výške 89.398,85 € (2.693.230,- Sk) a spôsobil Štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky, zastúpenému Daňovým úradom Košice škodu vo výške 89.398,85 € (2.693.230,- Sk),
ako konateľ spoločnosti D. P.. s.r.o. so sídlom J. č. XXX, X.: XXXXXXXX podal na Daňovom úrade Košice V so sídlom Južná trieda č. 8, Košice, daňové priznania k dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia jednotlivých mesiacov roku 2007 (okrem mesiacov marec, apríl, august), v ktorých si neoprávnene uplatnil odpočet DPH, a to v nasledujúcom časovom slede:
- dňa 26.2.2007 za zdaňovacie obdobie január 2007 odpočet DPH z faktúry č. 03-1801/2007 od spoločnosti C. J., s.r.o. vo výške X.XXX,XX € (66.500,- Sk),
- dňa 26.3.2007 za zdaňovacie obdobie február 2007 odpočet DPH z faktúr č. 2007020071, č. 2007022009, č. 2007020091 od spoločnosti PQ TRADE, s.r.o. vo výške 2.426,57 € (73.103,- Sk),
- dňa 25.6.2007 za zdaňovacie obdobie máj 2007 odpočet DPH z faktúry č. 02-2805/2007 od spoločnosti VIKA KOŠICE, s.r.o. vo výške 2.825,43 € (85.119,- Sk),
- dňa 25.7.2007 za zdaňovacie obdobie jún 2007 odpočet DPH z faktúr č. 01-1106/2007, č. 03-1506/2007, č. 05-2706/2007, č. 04-2906/2007 a č. 02-3006/2007 od spoločnosti VIKA KOŠICE, s.r.o. v celkovej výške 28.864,83 € (869.582,- Sk),
- dňa 27.8.2007 za zdaňovacie obdobie júl 2007 odpočet DPH z faktúry č. 03-2007/2007 od spoločnosti VIKA KOŠICE, s.r.o. vo výške 3.751,00 € (113.003,- Sk),
- dňa 25.10.2007 za zdaňovacie obdobie september 2007 odpočet DPH z faktúry č. 04-3009/2007 od spoločnosti VIKA KOŠICE, s.r.o. vo výške 2.775,01 € (86.600,- Sk),
- dňa 26.11.2007 za zdaňovacie obdobie október 2007 odpočet DPH z faktúr č. 05-0410/2007 a 02-2910/2007 a 01-3110/2007 od spoločnosti VIKA KOŠICE, s.r.o. v celkovej výške 15.175,99 € (475.192,- Sk),
- dňa 27.12.2007 za zdaňovacie obdobie november 2007 odpočet DPH z faktúr č. 05-0211/2007, č. 05-2411/2007, č. 03-3011/2007 a 04-3011/2007 od spoločnosti VIKA KOŠICE, s.r.o. v celkovej výške 17.696,93 € (533.138,- Sk),
- dňa 25.1.2008 za zdaňovacie obdobie december 2007 odpočet DPH z faktúr č. 01-1512/2007, č. 05-3112/2007, č. 02-3112/2007 a č. 03-3112/2007 od spoločnosti VIKA KOŠICE, s.r.o. vo výške 13.596,89 € (409.620,- Sk),
napriek tomu, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo, čím skrátil DPH v celkovej výške 89.917,57 € (2.708.857,- Sk) a spôsobil Štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky, zastúpenému Daňovým úradom Košice škodu vo výške 89.917,57 € (2.708.857,- Sk),
- čím týmto konaním spôsobil Slovenskej konsolidačnej, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, ktorej boli pohľadávky Daňového úradu Košice postúpené, celkovú škodu vo výške 179.316,43 € (5.402.087,- Sk).
Súd mu za to uložil podľa § 276 ods. 4 Trestného zákona, čl. VI ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11 trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd zaradil obžalovaného pre účely výkonu trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodenú stranu Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 s nárokmi na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný aj prostredníctvom splnomocneného obhajcu, ktorú písomne odôvodnili a následne po vypovedaní plnej moci obžalovaným obhajcovi S.. X. C., splnomocnený obhajca S.. K. D. predniesol na verejnom zasadnutí záverečný návrh. Z obsahu podaných odvolaní vyplýva, že obžalovaný a obhajcovia sa nestotožňujú so závermi rozsudku prvostupňového súdu, pretože súd nevykonal dôkazy svedčiace v jeho prospech, obžalovaný stále trvá na tom, že vykonával podnikateľskú činnosť, nevie uviesť dôvod, prečo svedok C. vypovedal tak, ako vypovedal. Poukázal na listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že faktúry neboli fiktívne, ale boli za reálne vykonané práce, jeho podnikateľskú činnosť dosvedčila bývalá manželka Q. V. I.. Ďalej poukázal na závery znaleckého posudku z odboru písmoznalectvo a na osobu nebohého C., ktorý bol v minulosti 10-krát súdne trestaný. Podľa jeho názoru súd nehodnotil vykonané dôkazy aj v jeho prospech a podľa jeho názoru mu v tomto konaní nebol preukázaný úmysel. V závere poukázal na celkovú dĺžku trestného konania, ktoré trvá od 23. 9. 2010, teda vyše 11 rokov a preto navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a poukázal aj na skutočnosť, že vážnosť dopadu prípadného odsúdenia zo žalovaných skutkov ho nečiní ľahostajným, ani k prípadnému výroku o treste, ktorý bol aj v poslednom rozhodnutí okresného súdu nepodmienečný.
Na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. 3. 2022 sa obžalovaný nezúčastnil, súhlasil s konaním v neprítomnosti, predložil súdu lekársku správu o svojom zdravotnom stave a prítomný obhajca na verejnom zasadnutí doplnil písomne podané odvolania o svoje stanovisko, že nebolo preukázané, že išlo o nepravdivé, neskutočné a nevykonané práce len preto, že spoločnosť p. C. C. J. s.r.o. tieto fakturácie nemala vo svojom účtovníctve.
Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného, pretože z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že dodávatelia jednoznačne vylúčili uskutočnenie zdaniteľných plnení a podľa jeho názoru sa jednalo o fiktívnu administratívnu záležitosť, ktorým korešpondujú fiktívne účtovné doklady, ktoré sa nachádzajú v účtovníctve obžalovaného a ktoré mali jediný cieľ plniť si daňové plnenie vo výške, ktorá je špecifikovaná v skutku.
Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine. Tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.
Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a právny záver okresného súdu.
Krajský súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že vina obžalovaného bola preukázaná výpoveďami svedkov S.. Z., ktorá zastupovala Daňový úrad Košice, svedkov U., I., pracovníčky Daňového úradu J., D. J., ktorá spracovávala účtovníctvo spoločnosti BOA P.. s.r.o., svedka C., ktorý uviedol, že so spoločnosťou C. Košice s.r.o. nepodnikal zo zdravotných dôvodov, predmetné faktúry nevystavil, neobsahujú jeho podpis a nie sú opatrené pečiatkou, ktorú používal. Spoločnosť C. J. s.r.o. sa nikdy nepodieľala na rekonštrukcii pekárne v obchodnom dome TESCO v Prešov, ani na dodávke drveného kamenia a v období, kedy mala byť zmluva o dielo uzavretá sa s obžalovaným K. nepoznal. Takisto nikdy nepodpísal prehlásenie, že všetky záväzky so spoločnosťou D. P.. s.r.o. má vysporiadané. Podľa neho podvod urobili K. s Z. st., poukázal na výpovede svedkov K., S., I., V. I., T. a Z. a poukazuje aj na znalecký posudok zo dňa 26. 12. 2019, z ktorého záveru vyplýva, že pisateľom sporných podpisov na predmetných faktúrach je K. C. a A. S.. V prípade, ak porovnávacie podpisy sú nesporne pravými podpismi menovaných, aj vzhľadom k výpovedi nebohého K. C., ktorý uvádza, že Z. st. sa mu priznal, že v mene spoločnosti C. J. s.r.o. vystavil pre spoločnosť obžalovaného faktúry, ktoré odovzdal K. a to o 4 dni naňho tlačili, aby predmetné faktúry uznal, čo on odmietol.
Trestná činnosť obžalovaného je preukázaná aj listinnými dôkazmi tak, ako sú podrobne uvedené v napadnutom rozsudku a za danej dôkaznej situácie sa preto krajský súd v celom rozsahu stotožnil so záverom okresného súdu, že skutok sa stal, spáchal ho obžalovaný, ktorému vina bola jednoznačne preukázaná.
Správny a v súlade so zákonom zistený skutkový stav potom okresný súd správne posúdil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.
Pokiaľ ide o uloženie trestu obžalovanému krajský súd zrušil výrok o treste uloženého okresným súdom obžalovanému a poukazuje nato, že okresný súd sa pri rozhodovaní o treste riadil zásadami ukladania trestov uvedených v § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák. Vychádzal z dôkazov vykonaných k osobe obžalovaného, jeho výpovede k osobným pomerom a dbal na to, aby obžalovanému uložil taký trest, ktorý mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následky. Okresný súd nezistil na strane obžalovaného ani poľahčujúce, ani priťažujúce okolnosti. Obžalovaný bol v minulosti trikrát súdne trestaný, hľadí sa však na neho akoby nebol odsúdený. Okresný súd poukázal na trestnú sadzbu 7 až 12 rokov a vzhľadom na pomery obžalovaného a vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od vznesenia obvinenia by bolo neprimerane prísne uložiť obžalovanému trest pri dolnej hranici trestnej sadzby, t. j. 7 rokov nepodmienečne, preto aplikoval pri ukladaní trestu čl. 6 ods. 1, vetu prvú Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11 a aj vzhľadom na zložitosť prípadu a prieťahy v konaní znížil trest pod spodnú hranicu a uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov nepodmienečne.
Krajský súd na základe vykonaného dokazovania s prihliadnutím na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy dospel k záveru, že trest vo výmere 5 rokov nepodmienečne je pre obžalovaného neprimerane prísny aj vzhľadom na prieťahy vzniknuté v trestnom konaní, ktoré majú nepriaznivý vplyv predovšetkým na obžalovaného, ktorý je počas procesu vystavený určitému stavu právnej neistoty.
Bežnou praxou slovenských súdov je, že v prípade vzniku neprimeraných prieťahov zo strany štátu, ktorý reprezentujú trestné justičné orgány sa u obžalovaného aplikuje pri ukladaní trestu odňatia slobody mimo riadneho zníženia trestu pod dolnú zákonom stanovenú hranicu trestnej sadzby v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák.
Podľa názoru krajského súdu aj prieťahy, ktoré vznikli v prejednávanej trestnej veci pribratie znalca na vypracovanie znaleckého posudku 12. 10. 2016 a predloženie znaleckého posudku súdu 8. 1. 2020 a doba, ktorá uplynula od vznesenia obvinenia od spáchania skutku (14 rokov) sú takými okolnosťami, ktoré zakladajú dôvod na zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby.
V predmetnej trestnej veci mal okresný súd použiť aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., vzhľadom na neprimeranú dĺžku trestného konania 14 rokov od spáchania trestného činu a po starostlivom zohľadnení všetkých okolností prípadu.
Krajský súd vzhľadom na neprimeranú dĺžku konania nezavinenú obžalovaným znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby a uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere troch rokov. Výkon uloženého trestu podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad správaním obžalovaného na dobu štyri roky s uložením povinnosti podrobiť sa v skúšobnej dobe programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.