Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42C-34-2017.pdf
PDF · 104.88 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/34/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobkyne: V. S., T.. Ž., N..XX.XX.XXXX, C. A. F. XXXX/X, XXX XX Ž., štátna občianka SR, právne zastúpená JUDr. Mária Padalová, advokátka so sídlom Námestie M. R. Štefánika 1, 010 01 Žilina proti žalovanému: J.. Ľ. S., W.., N..XX.XX.XXXX, C. A. F. XXXX/X, XXX XX Ž., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 5.000,- EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 5.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 29.12.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom osobne podaným Okresnému súdu Žilina dňa 19.04.2017 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 5.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 29.12.2016 do zaplatenia a nahradenia jej trovy konania a to titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva.
2. Svoj žalobný návrh skutkovo odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný sú bývalí manželia, ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 30P/301/2015-159 zo dňa 16.12.2015, právoplatným a vykonateľným dňa 30.01.2016. Strany sporu uzatvorili dňa 06.10.2016 Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe ktorej si vyporiadali majetok patriaci do BSM a spoločné záväzky vzniknuté počas trvania BSM. V zmysle článku IV. bod 5 Dohody sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu na veciach v BSM finančné vyrovnanie vo výške 13.800,- EUR a v zmysle čl. IV. bod 6 Dohody sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobkyni finančné vyrovnanie na jej bankový účet do 5 dní odo dňa, kedy mu bude doručené právoplatné rozhodnutie OÚ, katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v čl. III, bod 1 písm. a) tejto dohody v prospech žalovaného v zmysle tejto dohody. Právoplatné rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bolo žalobkyni doručené dňa 23.12.2016. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal žalovanej zaplatiť finančné vyrovnanie vo výške 13.800,- EUR najneskôr do 28.12.2016. Žalovaný titulom finančného vyrovnania v zmysle čl. IV. bod 5 a 6 Dohody zaplatil žalobkyni na jej účet dňa 23.12.2016 čiastku vo výške 8.800,- EUR. Mailom zo dňa 22.12.2016 jej oznámil, že jej posiela 8.800,- EUR, čo je suma uvedená v Dohode znížená o sumu 5.000,- EUR, ktoré posiela svojmu otcovi ako finančné vyrovnanie za pôžičku na zariadenie a dokončenie rekonštrukcie bytu na L.. F. XXXX/X, Ž.. Žalobkyňa zároveň obdržala dňa 16.12.2016 list s označením „Vrácení pujčky“ zo dňa 10.12.2016 od svojho bývalého svokra (otca žalovaného), ktorý bola adresovaný obidvom stranám sporu o vrátenie pôžičky spolu vo výške 10.000,- EUR z júna
2009 na dokončenie rekonštrukcie bytu na L.. F. XXXX/X M. Ž., ktorú mali údajne vrátiť do 30.06.2016. Žalobkyňa však o takejto pôžičke nič nevedela, ona žiadne peniaze nevidela a ani ich neprepočítavala. Toto tvrdenie žalobkyňa v celom rozsahu poprela. Navyše peniaze mal bývalý svokor údajne požičať dňa 11.06.2009 na dokončenie rekonštrukcie bytu, ale strany sporu predmetný byt zrekonštruovali a aj sa doň nasťahovali v marci 2009, teda oveľa skôr ako malo údajne dôjsť k pôžičke. Tvrdenie žalovaného v maili zo dňa 22.12.2016, že vrátil svojmu otcovi čiastku spolu vo výške 10.000,- EUR za pôžičku na zariadenie a dokončene rekonštrukcie predmetného bytu, nie je pravdivé, o čom svedčí mailová komunikácia, ktorá predchádzala uzavretiu Dohody o vyporiadaní BSM medzi stranami sporu, kde vyslovene sám žalovaný navrhol žalobkyni vyporiadanie a zároveň uviedol: „...darom od rodičov S., ktorí darovali 10.000,- EUR na doplatok do kúpnej ceny a na rekonštrukciu bytu (zdokladovanie výberom, dar poskytnutý výlučne pre Ľ. S..).“. Aj z uvedeného vyplýva, že sa nejednalo o pôžičku peňazí, ale o dar výlučne pre žalovaného, o čom žalobkyňa nemala žiadnu vedomosť, nič neobdržala, nevidela, neprepočítavala a ani nič ohľadom pôžičky peňazí nepodpísala. Žalobkyňa uviedla, že ak by aj mal jej bývalý svokor nejakú pohľadávku voči nej, čo ale na základe vyššie uvedených skutočností nemá, túto si výlučne on má uplatňovať voči nej. Žalovaný v žiadnom prípade nebol oprávnený bez súhlasu žalobkyne vykonať finančné vyrovnanie za pôžičku voči tretej osobe. Takéto de facto započítanie voči tretej osobe nie je v súlade so zákonom. Žalovaný si mal výlučne splniť svoju povinnosť vyplývajúcu z Dohody, teda zaplatiť žalobkyni celú čiastku vo výške 13.800,- EUR. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť žalobkyňa telefonicky vyzvala žalovaného, aby jej pohľadávku vo výške 5.000,- EUR uhradil, avšak žalovaný si aj napriek tomu svoju povinnosť nesplnil a ku dňu podania žaloby dlhoval žalobkyni čiastku vo výške 5.000,- EUR. Žalobkyňa z tohto dôvodu žiadala, aby súd po oboznámení sa so skutkovým stavom a dôkaznými prostriedkami zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 5.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 29.12.2016, t.j. od splatnosti celkového dlhu (mal uhradiť do 5 dní od doručenia právoplatného rozhodnutia okresného úradu, katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností) do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 02.03.2018, doručenom súdu dňa 05.03.2018 uviedol, že je pravda, že žalobkyni neuhradil plnú sumu podľa BSM, ale sumu zníženú o 5.000,-EUR a to z dôvodu, aby vrátili jeho otcovi sumu 10.000,- EUR rovným dielom, ktorú im poskytol na rekonštrukciu spoločného bytu na L. F. X M. Ž.. O vrátenie tejto sumy požiadal otec žalovaného aj žalobkyňu prostredníctvom listu. Ďalej uviedol, že je pravdou, že spoločný byt zrekonštruovali v mesiaci marec, ale za peniaze, ktoré mali požičané. Otec žalovaného im poskytol peniaze až v júni (termín ukončenia stavebného sporenia) a tieto peniaze použili na vyplatenie dlhu. Žalobkyňa hotovosť 10.000,- EUR prebrala osobne od otca žalovaného v byte, v ktorom bývali a peniaze aj preratávala pred otcom a matkou žalovaného. S poľutovaním skonštatoval, že po rozvode musel odísť z bytu, v ktorom spoločne žili so žalobkyňou, nakoľko si nepriala, aby býval v tej istej domácnosti a ani v tom istom bytovom dome hoci túto možnosť mal. Žalobkyňa si ponechala takmer všetky spoločné dokumenty a listiny, ktoré by dokazovali alebo vyvracali tvrdenie žalobkyne. Žiadal preto, aby súd predvolal ako svedka otca žalovaného, ktorý disponuje dokladmi o výbere finančnej hotovosti ako aj ostatnými listinami, ktoré sa k danej veci vzťahujú.
4. K vyjadreniu žalovaného doručila dňa 07.06.2018 vyjadrenie žalobkyňa, v ktorom opätovne zdôraznila, že o žiadnej pôžičke peňazí vo výške 10.000,- EUR od bývalého svokra nevedela. Tak ako uviedla v žalobe, žiadne takéto peniaze nevidela a ani ich neprepočítavala. Toto tvrdenie žalovaného žalobkyňa v celom rozsahu poprela. Predmetnú sumu mal údajne bývalý svokor požičať dňa 11.06.2018 na dokončenie rekonštrukcie bytu, ale strany sporu predmetný byt zrekonštruovali a aj sa doň nasťahovali v marci 2009, teda oveľa skôr ako malo údajne dôjsť k pôžičke, čo potvrdil aj žalovaný vo svojom vyjadrení z 02.03.2018. Tiež žalobkyňa podotkla, že za celú dobu trvania ich manželstva, teda od roku 2009 do roku 2015 a tiež počas roka 2016 (kedy už boli rozvedení) o predmetnej pôžičke peňazí sa ani žalovaný ani bývalý svokor ničím nezmienili. Bývalý svokor počas celej tejto doby strany sporu ani raz na vrátenie neupozorňoval ani nežiadal pohľadávku vrátiť (ani len v splátkach). Až po uzatvorení Dohody o vyporiadaní BSM a povinnosti žalovaného vyplatiť žalovanej finančné vyrovnanie z titulu BSM obdržala žalovaná dňa 16.12.2016 list s označením „Vrácení pujčky“ zo dňa 10.12.2016 od bývalého svokra. Navyše aj z mailovej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným pred uzatvorením Dohody o vyporiadaní BSM vyplýva, že ak aj rodičia žalovaného poskytli nejaké finančné prostriedky (o čom žalobkyňa nevie), tieto boli výlučne poskytnuté ako dar pre žalovaného, čo bolo aj zohľadnené v predmetnej Dohode, pričom autorom predmetného mailu - výpočtu finančného vyrovnania pre uzatvorenie Dohody o vyporiadanie BSM bol žalovaný. Žalobkyňa ďalej uviedla, že dôvod, pre ktorý žalovaný neuhradil plnú sumu finančného vyrovnania z Dohody o vyporiadaní BSM zo
dňa 06.10.2016, je neopodstatnený a nemá nič spoločné s uzatvorenou Dohodou. Žalovaný v žiadnom prípade nebol oprávnený bez súhlasu žalobkyne vykonať finančné vyrovnanie za pôžičku voči tretej osobe. Túto si mal (ak nejaká vôbec bola) uplatňovať voči nej výlučne bývalý svokor a žalovaný si mal svoju povinnosť vyplývajúcu z Dohody v plnom rozsahu splniť, teda zaplatiť žalobkyni celú čiastku vo výške 13.800,- EUR. Čo sa týka spoločných dokladov a listín, je pravda, že tieto zostali v prenajatom byte, v ktorom pred rozvodom spolu bývali a v ktorom zostala po rozvode bývať žalobkyňa s deťmi, ale keď žalovaný požiadal žalobkyňu o nejaké doklady, tieto mu bez problémov poskytla. Navyše žiadne listiny, ktoré by dokazovali jeho tvrdenia sa v nich nenachádzajú. V súvislosti s návrhom žalovaného na vypočutie svedka - otca žalovaného žalobkyňa uviedla, že nepovažuje za potrebné tento dôkaz vykonať, pretože s predmetom sporu nesúvisí. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhla, aby súd žalobe vyhovel a priznal jej náhradu trov konania v celom rozsahu.
5. K vyjadreniu žalobkyne doručil dňa 27.08.2018 vyjadrenie žalovaný, v ktorom uviedol, že trvá na skutočnosti, že jeho otec im dňa 11.06.2009 zapožičal sumu 10.000,- EUR za účelom dokončenia rekonštrukcie bytu. O tejto pôžičke žalobkyňa vedela a jej tvrdenia vo vyjadrení zo dňa 06.06.2018 sa nezakladajú na pravde. Je pravda, že do bytu sa nasťahovali už v marci ako uviedla žalobkyňa, mali však na dokončenie rekonštrukcie bytu požičané peniaze od rodinného priateľa, a to od marca do júna 2009, kedy ich museli vrátiť. Otec žalovaného nemohol peniaze požičať prv, pretože čakal na výpovednú dobu zo stavebného sporenia. Žalobkyňa o tomto všetkom vedela, aj o preklenovacej pôžičke od rodinného priateľa aj o čakaní na jún na ukončenie stavebného sporenia. Žiadal súd, aby vo veci vypočul ako svedka otca žalovaného, ktorý disponoval výpismi a ostatnými dokladmi, ktoré dokazujú, že peniaze boli požičané. Ďalej žiadal vypočuť ako svedka J.. R. Č., ktorá otcovi žalovaného menila vybrané finančné prostriedky zo stavebného sporenia v českých korunách na menu euro a vedela aj o dôvode, prečo ich otec žalovaného menil aj za akým účelom a tiež žiadal vypočuť ako svedka W. V., ktorý požičal stranám sporu peniaze na preklenovacie obdobie od marca do júna 2009 sumu 10.000,- EUR. Záverom uviedol, že záujem na rozvode manželstva mala predovšetkým žalobkyňa, popieranie finančnej pomoci od otca žalovaného žalobkyňou je len jej vypočítavosťou, a preto bol presvedčený, že žalobkyňa by peniaze otcovi žalovaného nikdy nevrátila, a preto jeho rozhodnutie o krátení sumy bolo správne, rodičia žalovaného im počas celého manželstva pomáhali v rámci ich možností, a preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
6. Podaním doručeným súdu dňa 20.09.2018 žalobkyňa oznámila, že zotrváva na svojom žalobnom návrhu a na všetkých svojich doterajších vyjadreniach a dôkazoch, ktoré súdu predložila. Žalobkyňa opäť zdôraznila, že o žiadnej pôžičke peňazí vo výške 10.000,- EUR od bývalého svokra nevedela a ani o tom, že mali nejaké peniaze vrátiť do 30.06.2016. Tak ako uviedla v žalobe, žiadne takéto peniaze nevidela a ani ich neprepočítavala. Toto tvrdenie žalovaného žalobkyňa v celom rozsahu poprela. Ak by ako manželia nejakú pôžičku mali, tak by o nej musela vedieť a logicky by z toho vyplývalo, že by ju ako manželia splácali hneď a nie až po rozvode a po sedem a pol roku. Navyše list s označením „Vrácení pujčky“ zo dňa 10.12.2016 prišiel žalobkyni v decembri 2016, tesne pred splatnosťou finančného vyrovnania vo výške 13.800,-EUR z titulu Dohody o vyporiadaní BSM medzi účastníkmi sporu zo dňa 06.10.2016. Čo sa týka návrhu žalovaného na výsluch svedkov H. S., J.. R. Č. P. W. V., tieto nepovažovala žalobkyňa za potrebné vykonať, pretože ich výpovede nemajú s predmetom sporu nič spoločné, nesúvisia s ním. Ak si W.. H. S. myslí, že požičal stranám sporu nejaké peniaze, je potrebné, aby sa on sám domáhal tohto svojho nároku, a nie, že sa to urobí tým spôsobom, že žalovaný svojvoľne, bez súhlasu žalovanej nevyplatí jej celé finančné vyrovnanie z titulu BSM a tvrdí, že 5.000,- EUR posiela svojmu otcovi ako finančné vyrovnanie za pôžičku na zariadenie a dokončenie rekonštrukcie bytu na L.. F. XXXX/X, Ž.. K záveru žalovaného uvedenom vo vyjadrení zo dňa 24.08.2018 žalobkyňa uviedla, že je pravdou, že záujem o rozvod manželstva mala žalobkyňa, ale to bol v poradí druhý návrh na rozvod, pretože prvý návrh podal žalovaný. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žiadna vypočítavosť z jej strany nebola a s nikým sa na žiadnej pôžičke nedohadovala. Žalobkyňa podpisovala iba Dohodu o vyporiadaní BSM so sumou 13 800,- EUR z titulu finančného vyrovnania, nepodpisovala a ani sa so žalovaným nedohodli na tom, že sa jej z tejto sumy stiahne 5000,- EUR a vráti sa to bývalému svokrovi. Žalobkyňa si myslí, že finančné vyrovnanie je aj tak malá čiastka na to, že byt kupovali v dobe, keď už boli manželia, ale nechcela zbytočne vyvolávať konflikty a podávať vyporiadanie BSM na súd. Počas manželstva napr. platili celý pohreb a všetko okolo exmanželovej prvej ženy zo spoločných peňazí, žalobkyňa sa od roku 2009 do roku 2015 starala o jeho dcéru z prvého manželstva, čo stálo tiež nemalé peniaze, ale toto odmietal žalovaný zohľadniť pri vzájomnom sa vyporiadaní. Žalobkyňa si veľmi dobre pamätá, že im ex svokrovci kúpili auto a nepopiera to. Boli spolu viackrát v Chorvátsku, ale
ako sa to platilo, to nevie, pričom väčšinou, keď sa žalovaného pýtala ohľadom peňazí a platieb, jeho odpoveď bola „… nestaraj sa, to je naša vec...“. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhla, aby súd žalobe vyhovel a priznal jej náhradu trov konania v celom rozsahu.
7. Súd vo veci nariadil a dňa 26.10.2018 v súlade s ust. § 180 CSP vykonal pojednávanie za prítomnosti žalobkyne, právnej zástupkyne žalobkyne a žalovaného, ktorí zotrvali na všetkých svojich písomných vyjadreniach a na ich skutkových a právnych tvrdeniach v nich uvedených.
8. Súd na základe vykonaného dokazovania písomnými vyjadreniami strán sporu ako aj ich prednesmi, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to najmä Dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 06.10.2016, rozhodnutím o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností č. M. XXXX/XXXX zo dňa 09.12.2016, emailovou a písomnou komunikáciou strán sporu, výpisom u účtu žalobkyne, listom otca žalovaného zo dňa 10.12.2016 aj celým spisovým materiálom, zistil nasledovný skutkový stav:
9. Manželstvo strán sporu bolo rozsudkom Okresného súdu Žilina, č.k. 30P/301/2015-159 zo dňa 16.12.2015, právoplatným a vykonateľným dňa 30.01.2016 rozvedené.
10. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
11. Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a veci vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníctva.
12. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
13. Podľa § 149 ods. 2 OZ, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
14. Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
15. Podľa § 149a OZ, pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a 149 týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.
16. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. S poukazom na vyššie uvedený skutkový stav súd má za to, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k uzatvoreniu Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na uzavretie takejto dohody sa nevyžaduje písomná forma, postačí ústna dohoda pokiaľ do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatria nehnuteľnosti s poukazom na ust. § 149a Občianskeho zákonníka. Dohoda o vyporiadaní nehnuteľných a hnuteľných vecí ako aj spoločných záväzkov patriacich do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola uzatvorená v písomnej forme dňa 06.10.2016. V zmysle článku IV. bod 5 Dohody sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu na veciach v BSM finančné vyrovnanie vo výške 13.800,- EUR a v zmysle čl. IV. bod 6 Dohody sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobkyni finančné vyrovnanie na jej bankový účet do 5 dní odo dňa, kedy mu bude doručené právoplatné rozhodnutie OÚ, katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v čl. III, bod 1 písm. a) tejto dohody v prospech žalovaného v zmysle tejto dohody. Právoplatné rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bolo žalobkyni doručené dňa 23.12.2016. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal žalovanej zaplatiť finančné vyrovnanie vo výške 13.800,- EUR najneskôr do 28.12.2016. Žalovaný výšku akceptoval. Žalobkyňa sa so žalovaným dohodli na celom obsahu medzi nimi uzatvorenej dohody, žiadna skutočnosť a položka týkajúca sa vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva a širšieho vyporiadania vzájomných nárokov súvisiacich s vyporiadaním majetku a užívaného bytu počas trvaného manželstva neostala medzi žalobkyňou a žalovaným sporná. Žalobkyňa splnila všetky povinnosti vyplývajúce jej z uzatvorenej dohody. Žalovaný titulom finančného vyrovnania v zmysle čl. IV. bod 5 a 6 Dohody zaplatil žalobkyni na jej účet dňa 23.12.2016 len čiastku vo výške 8.800,- EUR. Mailom zo dňa 22.12.2016 žalovaný žalobkyni oznámil, že jej posiela 8.800,- EUR, čo je suma uvedená v Dohode znížená o sumu 5.000,- EUR, ktoré poslal svojmu otcovi ako finančné vyrovnanie za pôžičku na zariadenie a dokončenie rekonštrukcie bytu na L.. F. XXXX/X, Ž.. Žalobkyňa zároveň obdržala dňa 16.12.2016 list s označením „Vrácení pujčky“ zo dňa 10.12.2016 od svojho bývalého svokra (otca žalovaného), ktorý bola adresovaný obidvom stranám sporu o vrátenie pôžičky spolu vo výške 10.000,- EUR z júna 2009 na dokončenie rekonštrukcie bytu na L.. F. XXXX/X M. Ž.J., ktorú mali údajne vrátiť do 30.06.2016. Z mailovej komunikácie, ktorá predchádzala uzavretiu Dohody o vyporiadaní BSM medzi stranami sporu vyplýva, že rodičia S. darovali 10.000,- EUR na doplatok do kúpnej ceny a na rekonštrukciu bytu ako dar poskytnutý výlučne pre žalovaného. Súd poukazuje na skutočnosť, že ak by mal bývalý svokor žalobkyne nejakú pohľadávku voči žalobkyni, túto si výlučne on má uplatňovať voči nej a žalovaný nebol oprávnený bez súhlasu žalobkyne vykonať finančné vyrovnanie za pôžičku voči tretej osobe. Z uvedeného dôvodu súd zamietol návrh žalovaného na vykonanie dôkazu výsluchom svedkov, nakoľko s predmetom sporu nesúvisia.
20. Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedeného právneho posúdenia veci súd žalobnému návrhu vyhovel v celom rozsahu a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Súd nepovolil žalovanému splácať žalovanú sumu v splátkach, nakoľko žalovaný nepreukázal súdu svoju zlú finančnú situáciu a tiež s poukazom na skutočnosť, že žalovaný sa stal vlastníkom bytu, ktorý predal a za tieto finančné prostriedky si zakúpil aj spolu so svojou priateľkou rodinný dom v D., pričom už predtým vedel, že žalobkyni sa zaviazal po prevode predmetného bytu vyplatiť finančné vyrovnanie vo výške 13.800,- EUR.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko táto bola v konaní plne úspešná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.