Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/287/2015

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Mgr. I. U., bytom X. 3, B., štátny občan SR, narodená dňa XX.XX.XXXX, zastúpeného: Mgr. Matúš Chmelo, advokát, so sídlom Royova 9, 921 01 Piešťany, IČO: 47 255 633, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Rača, so sídlom Kubačova 21, Bratislava, IČO: 00 304 557, zastúpenému: JELENČÍK A PARTNERI advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Tatranská 49, Bratislava, IČO: 47 245 042, o doručenie rozhodnutia žalovaného Č.: /UPSP-PR zo dňa 12.10.2015, na základe správnej žaloby opomenutého účastníka, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný doručiť žalobkyni rozhodnutie žalovaného Mestskej časti Bratislava - Rača Č.: /UPSP-PR zo dňa 12.10.2015 spolu s Opravou zrejmej nesprávnosti v rozhodnutí č. 14922/2474/2015/UPSP-PR zo dňa 21.10.2015, všetko v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa správnou žalobou opomenutého účastníka, elektronicky odoslanou a doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako vecne a miestne príslušnému správnemu súdu ( v spojení s , - inak len "" alebo "SSP") dňa 20.11.2015, domáhala vo veci samej doručenia rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví tohto rozhodnutia. 2. Správna žaloba bola odôvodnená tým, že žalobkyňa je opomenutým účastníkom spojeného územného a stavebného konania vedenom žalovaným ako stavebným úradom pod č. 14922/2474/2015/ UPSP-PR vo veci povolenia stavby: „Novostavba rodinného domu 3 B.J." na pozemkoch pare. č. XXXX/ X, XXXX/XX k.ú. J., ktorej stavebníkom je Ing. arch. Marek E.. 3. Žalobkyňa v inej veci žiadala žalovaného listom zo dňa 11.10.2015 o priznanie postavenia účastníka konania v konaní o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením vedenom žalovaným v právomoci stavebného úradu pod č.: 11563/2O3O/2O15/UPSP-PR. Žalovaný listom zo dňa 19.10.2015 žalobkyni v zásade iba oznámil, že na stavbu bolo vydané rozhodnutie č.: /UPSP-PR zo dňa 07.08.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.9.2015. V tomto konaní o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením sa jednalo o zmenu stavby, ktorá má byť umiestnená (resp. ktorá je už rozostavaná) na tom istom pozemku pare. č. XXXX/X k..ú. J., ako „Novostavba rodinného domu 3 B.J." povolená Stavebným povolením. Žalobkyňa sa podľa ust. a nasl. v spojení s ust. domáha preskúmania zákonnosti a postupu žalovaného v označenom konaní o povolenie zmeny stavby pred dokončením č. /UPSP-PR samostatnou žalobou, podanou na Krajský súd Bratislava dňa 19.11.2015. 4. Pozemok parc. č. XXXX/X v k.ú. J. - na ktorom majú byť umiestnené obe stavby povolené v konaní č. 14922/2474/2015/UPSP-PR a konaní č. /UPSP-PR - bol v čase vydania Stavebného povolenia evidovaný v katastri nehnuteľností ako pozemok vo výmere 707m2. Z priloženého listu vlastníctva č. XXXXX pre k.ú. Rača na ktorom je predmetný pozemok parc. č. XXXX/X k.ú. J. evidovaný, je zrejmé, že zápisom GP č. over. XXXX/XXXX sa pozemok parc. č. XXXX/X rozdelil na pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX. Tieto pozemky evidované na liste vlastníctva č. XXXXX pre k.ú. J. sú v podielovom spoluvlastníctve Ing. arch. F. E.

a Mgr. E. A., obaja v podiele 1/2 vzhľadom k celku, ktorí sú zároveň jednotlivými stavebníkmi stavieb povolených v označených konaniach. 5. Žalobkyňa mala za to, že boli splnené podmienky k tomu, aby jej bolo priznané postavenie účastníka konania v súlade s v konaní vedenom žalovaným ako stavebným úradom pod č. 14922/2474/2015/UPSP-PR vo veci vydania stavebného povolenia a to najmä z uvedených dôvodov: · Povoľovaná stavba a pozemky, na ktorých má byť umiestnená, bezprostredne susedí s nehnuteľnosťami (pozemkami a stavbami), ktorých je žalobkyňa podielovým spoluvlastníkom. Ide o nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX pre okres: Bratislava III, obec: BA-m.č. J., katastrálne územie: J. ako: pozemok parc. č. XXXX/XX, pozemok parc. č. XXXX/X, pozemok parc. č. XXXX/X, pozemok parc. č. XXXX/X, pozemok parc. č. XXXX/X, stavba rodinného domu, súpisné číslo XXXX postaveného na pozemku parc. č. XXXX/X a stavba dvojgaráže, súpisné číslo XXXX postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X. Tieto pozemky a stavby v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne oddeľuje od pozemkov na ktorých má byť umiestnená predmetná Novostavba rodinného domu 3 B.J. iba účelová komunikácia - príjazdová cesta na pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. J. evidovaného na LV č. XXXXX, ktorá naviac prostredníctvom vecného bremena slúži každému vlastníkovi pozemku parc. č. XXXX/X (resp. všetkým novoutvoreným pozemkom). S poukazom na ustanovenie stavebného zákona je žalobkyňa spoluvlastníckou stavby na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale užívanie stavby žalobkyne môže byť navrhovanou stavbou jednoznačne dotknuté. · Keďže súčasne vtom istom čase prebiehali u žalovaného ako príslušného stavebného úradu dve, síce formálne samostatné, konania - prvé - o povolenie zmeny stavby pred dokončením č. 11563/2030/2015/ UPSP-PR a druhé - o vydanie Stavebného povolenia č. 14922/2474/2015/UPSP-PR, ktoré stavby mali obe byť postavené na tom istom pozemku - žalovaný musel a mal vziať túto okolnosť do úvahy a možné zásahy do vlastníckeho práva alebo iných práv žalobkyne k pozemkom a stavbám, ktorých je spoluvlastníčkou, mal žalovaný posudzovať z pohľadu, akoby sa jednalo jedno o povoľovacie konanie k - de facto - jednej stavbe. Postup žalovaného - že obe formálne samostatné konania neposúdil vo vzájomnej súvislosti a celosti a obe stavby ako jeden zásah do krajiny, územia a aj práv žalobkyne - je preto podľa žalobkyne faktickým obchádzaním zákona a pre žalobkyňu s dôsledkom ukrátenia na jej právach. · Žalobkyňa podotkla, že pôvodný projekt stavby, ktorej zmena bola povolená v konaní č. 11563/2030/2015/UPSP-PR bol povolený staveným povolením č. 9211/1429/2013/UPSP-PR vydanom žalovaným v r. 2013 a tento uvažoval so stavbou rodinného domu s jednou bytovou jednotkou, pričom žalobkyňa bola účastníčkou tohto pôvodného stavebného konania. V rámci konania o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením došlo k povoleniu zmeny stavby z rozsahu rodinného domu s jednou bytovou jednotkou na „rodinný dom" s troma bytovými jednotkami a v rámci konania o vydanie Stavebného povolenia č. 14922/2474/2015/UPSP-PR došlo k súčasnému schváleniu druhej novostavby „rodinného domu" s ďalšími troma bytovými jednotkami. Z uvedeného je teda zrejmé, že na území tvorenom pôvodným pozemkom parc. č. XXXX/X k.ú. J. a pozemkom parc. č. XXXX/XX k.ú. J. (ktorý pozemok patrí tomu istému vlastníkovi ako príjazdová cesta na pozemku pare. č. XXXX/X k.ú. J.) vzniknú dva „rodinné domy" spolu so šiestimi bytovými jednotkami. Táto skutočnosť bezpochyby spôsobí zmenu zaťaženia územia, zvýšený pohyb a zaťaženie prístupovej cesty, ktorá je v bezprostrednom susedstve nehnuteľností žalobkyne, môže zmeniť svetlo-technické pomery ku stavbám vo vlastníctve žalobkyne a pod. a teda celkom jednoznačne existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ktorých je žalobkyňa spoluvlastníčkou. 6. Dodala, že predmetné novostavby „rodinných domov" majú byť umiestnené v území, ktoré je Územným plánom hl. mesta SR Bratislavy v znení zmien a doplnkov definované ako stabilizované. Tieto novostavby „rodinných domov" však svojím charakterom a rozsahom odporujú požiadavke stanovenej v časti Regulácia využitia v stabilizovaných územiach predovšetkým v tom, že nerešpektujú charakteristické princípy, ktoré reprezentujú existujúcu zástavbu a vnášajú do zástavby kontrast resp. neúmerné zaťaženie pozemku, a preto nie je možné takéto stavby v stabilizovanom území umiestniť. Tieto novostavby „rodinných domov" súčasne odporujú základnému princípu pri stanovení regulácie stabilizovaných území, ktorým je funkčné dotvorenie územia na zvýšenie kvality prostredia. Žalovaná Mestská časť Bratislava - Rača vo svojich rozhodnutiach tieto požiadavky nijak nezohľadnila. Naopak podľa žalobkyne pripustila degradáciu (pôvodnej) parcely č. XXXX/X neadekvátne vysokým koeficientom zastavanosti so zachovaním minimálnych plôch zelene v prospech zastavaných a spevnených plôch, čo tiež zásadným spôsobom zasahuje do práv a právom chránených záujmov žalobkyne a životného prostredia.

7. Povolenie výstavby dvoch „rodinných domov" spolu so 6-imi bytovými jednotkami na tak malom území je účelovým obchádzaním zákona s cieľom znásobenia počtu bytových jednotiek, ktoré je možné v rodinnom dome umiestniť zámerným rozdelením bytových jednotiek do dvoch rodinných domov a dosiahnutia efektu 6-bytového domu. Územný plán hl. mesta SR Bratislavy vo svojej záväznej časti stanovuje minimálne výmery pozemkov pre výstavbu rodinných domov v rozvojových územiach a podľa výmery týchto pozemkov definuje regulatívy intenzity ich využitia (najmä index zastavanej plochy a koeficient zelene). Územie tvorené pôvodným pozemkom parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX nespĺňajú ani najmenšiu minimálnu výmeru stavebných pozemkov stanovenú územným plánom pre rozvojové územia. Vzhľadom na výmeru tohto územia nie je možné na nich umiestniť predmetné stavby, nakoľko by podľa definície stabilizovaného územia, nerešpektovali charakteristické princípy existujúcej zástavby a ukazovatele intenzity využitia pozemku by neboli porovnateľné s priemernými regulatívmi intenzity využitia územia v danej funkčnej ploche. Rovnako nebudú, pri navrhovanom objeme povolených domov, dodržané minimálne odstupové vzdialeností oboch objektov „rodinných domov" v zmysle Vyhlášky č. 8. Na základe vyššie uvedených skutočností mala žalobkyňa za to, že žalovaný stavebný úrad pochybil, keď jej nepriznal v konaní o vydanie Stavebného povolenia č. 14922/2474/2015/UPSP-PR postavenie účastníka konania a rozhodnutie č. 14922/2474/2015/UPSP-PR zo dňa 12.10.2015 žalobkyni nedoručil. 9. Žiadala preto, aby Krajský súd Bratislava podľa uložil žalovanému povinnosť označené Stavebné povolenie č. 14922/2474/2015/UPSP-PR zo dňa 12.10.2015 žalobkyni doručiť a zároveň žiadala, aby toto rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 10. Správny súd úvodom tejto časti uvádza (a to aj s poukazom na doktrínu správneho súdneho procesu B., J., G., M., V., M., G., A. a kol. . Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018 - ďalej len „Veľký komentár k “, ), že správna žaloba opomenutého účastníka predstavuje osobitný typ správnej žaloby, ktorej procesná úprava je v podstate plne vymedzená v . Zistenie, že žalobca podal správnu žalobu opomenutého účastníka (ktorá musí vyplývať už z jej označenia), je rozhodujúce pre ďalší postup správneho súdu v správnom súdnom konaní. 11. Konanie o správnej žalobe opomenutého účastníka je totiž čiastočne odlišné od „bežného“ konania o všeobecnej správnej žalobe. Správny súd pri správnej žalobe opomenutého účastníka preskúmava dve skutočnosti, a to, či: 1. žalobcovi patrí postavenie opomenutého účastníka a 2. od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy neuplynuli viac ako tri roky. 12. Opodstatnenosť vydávania sa žalobcu za opomenutého účastníka zisťuje správny súd preskúmaním príslušného administratívneho spisu, prípadne z vyjadrenia žalovaného. Už z povahy veci je zrejmé, že pre posúdenie tejto otázky nie je nevyhnutné vyžadovať vyjadrenia k žalobe aj od ostatných účastníkov administratívneho konania. Vzhľadom na osobitnú procesnú úpravu konania o žalobe opomenutého účastníka sa na ňu nevzťahujú ustanovenia týkajúce sa účastníkov konania a osoby zúčastnenej na konaní podľa až . Otázka samotného posúdenia, či žalobcovi svedčí postavenie opomenutého účastníka, totiž len sama osebe nemôže mať vplyv na práva a právom chránené záujmy iných účastníkov administratívneho konania, ktorým by inak patrilo postavenie účastníka konania podľa . Predmetom posudzovania je tu totiž len procesné postavenie žalobcu a nie samotné preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. 13. Účastníkmi tohto správneho súdneho konania sú len žalobca a žalovaný, ktorým je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie, ktorého doručenia sa žalobca správnou žalobou opomenutého účastníka domáha. 14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, správny súd si za účelom preskúmania opodstatnenosti vydávania sa žalobcu za opomenutého účastníka vyžiadal od žalovaného vyjadrenie k správnej žalobe a predloženie kompletného administratívneho spisu. 15. Žalovaný na základe uvedenej výzvy predložil správnemu súdu administratívny spis, vedený v konaní, v rámci ktorého bolo vydané Rozhodnutie žalovaného, ktorého doručenia sa žalobkyňa správnou žalobou opomenutého účastníka domáha a rovnako tak aj vyjadrenie zo dňa 5.5.2016, v ktorom navrhoval správnu žalobu zamietnuť ako neodôvodnenú. 16. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že v žalobe žalobkyňa navrhuje zrušiť rozhodnutie žalovaného ako stavebného úradu, ktorým bolo rozhodnuté o povolení stavby na pozemku p. č. XXXX/ X, XXXX/XX v k. ú. J., stavebníkom ktorej je Ing. arch. F. E., a navrhuje vrátiť mu vec na ďalšie konanie. S jednotlivými argumentami žalobkyne sa nestotožňoval, čo odôvodnil nasledovne: 17. Žalobkyňa žiadala o priznanie postavenia účastníka konania vo veci zmeny stavby pred jej dokončením v konaní pod. č. /UPSP-PR žiadosťou z 11.10.2015, pričom žalovaný jej žiadosť zamietol. Poukázal pritom na zásadnú procesnú skutočnosť, že rozhodnutie o zmene stavby pred dokončením zo 07.08.2015 nadobudlo právoplatnosť dňa 18.09.2015, teda skôr ako žalobkyňa

o zahrnutie do okruhu účastníkov konania požiadala, na základe čoho by priznanie účastníctva už nemohlo plniť účel. Čo je však potrebné povedať je, že o toto účastníctvo žiadala iba pre konanie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením v konaní č. 11563/2030/2015/UPSP-PR a nie v konaní pod č. 14922/2474/2015/UPSP-PR o povolení stavby p. E.. Preto stavebný úrad v stavebnom konaní ani nemal na základe čoho skúmať, či účastníctvo prizná alebo nie. 18. Z hľadiska naplnenia hmotnoprávnych podmienok v zmysle (ďalej ako „") by ani nebol dôvod žiadosti o účastníctvo vyhovieť a práva žalobkyne by nemohli byť ani jedným z dotknutých rozhodnutí (t.j. o povolení stavby a povolení zmeny stavby pred jej dokončením) priamo dotknuté z nasl. dôvodov: 1/ Nehnuteľnosti v spoluvlastníctve žalobkyne nie sú bezprostredne susediace s nehnuteľnosťami ktorých sa stavebné konanie týka, pozemky, na ktorých stavby stoja nemajú spoločnú hranicu, keďže ich oddeľuje pozemná komunikácia postavená na p. č. XXXX/X a najbližšia spojnica medzi stavbou p. Konečnej je 20 metrov a povoľovanou stavbou p. E. cca 15 metrov. 2/ Na stene RD žalobkyne protiľahlej ku RD p. A. a p. E. sú umiestnené okná malých rozmerov, ktoré sú súčasťou nebytových miestností ako napr. WC. 3/ RD žalobkyne je obstavaný dvojmetrovým, vysokým nepriehľadným betónovým plotom. 4/ Predmetné stavby sú v súlade s platným Územným plánom hl. mesta SR Bratislavy . 5/ Svetlotechnický posudok preukázal že navrhované riešenie je vyhovujúce z hľadiska miery zmeny denného osvetlenia vplyvom navrhovanej stavby. 6/ Nebolo zistené, že by navrhované stavby mohli ohroziť verejné záujmy alebo obmedziť resp. ohroziť práva a záujmy účastníkov konania a ani vlastníkov stavby na pozemku p. č. XXXX/X. 7/ Prepočet plôch (ako i navrhované stavby na nich stojace) obsiahnutý v projektovej dokumentácií je v súlade s príslušnou STN. 19. Žalobkyňa mala možnosť iniciovať preskúmanie rozhodnutia, čo využila a podala podnet na preskúmanie rozhodnutia o povolení stavby aj rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením v mimo odvolacom konaní na Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej ako „OÚ"). Tento vo veci aj riadne konal, podnet žalobkyne preskúmal a dospel k záveru, že nie je dôvodný, pričom sa stotožnil s názorom stavebného úradu. 20. Tvrdenie, že žalobkyňa bola účastníčkou stavebného konania, v ktorom bolo vydané stavebné povolenie č. 9211/1429/2013/UPSP-PR podľa žalovaného nie je pravdivé. Toto vyplýva zo samotného obsahu tohto povolenia, kde medzi účastníkmi, ktorým sa povolenie doručovalo nebola žalobkyňa uvedená. Tiež sa podľa žalovaného nezakladá na pravde skutočnosť, že sa pôvodne počítalo iba s výstavbou 1 bytovej jednotky na pozemku p. č. XXXX/X, t.j. na pozemku vo vlastníctve p. A. a p. E.. 21. Naopak ešte v roku 2010 podala pôvodná vlastníčka nehnuteľností (pozn. pani M. U., ktorá je matkou žalobkyne), ktoré sú aktuálne v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne, spolu s ďalšími navrhovateľmi na stavebný úrad návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „UPD pre UK - Obytná výstavba Rača - Čistinky" na pozemkoch p. č. XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, k. ú. J.. Dňa 23.02.2011 pod č. SÚ-2180/2011/4303/2010/PR bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby „Obytná výstavba Rača - Čistinky" na pozemkoch p. č. XXXX/X - záhrada, XXXX/X- záhrada, XXXX/X- zastavané plochy, k. ú. J. (stav k 01.02.2011) v objektovej skladbe: SO 1 - Komunikácia, SO 2 - Vodovod a prípojky, SO 3 - Kanalizácia a prípojky, SO 4 - Káblové NN rozvody a osvetlenie kom., SO 5 - STL plynovod a prípojky, SO 7 - Autobusová zastávka, odvádzanie dažďových vôd. 22. V popise stavby bola uvedená plánovaná zástavba rodinných domov s predpokladanou kapacitou 21 bytových jednotiek, pričom na parcele č. XXXX/X mal byť podľa pôvodného projektu postavený trojradový štvorpodlažný bytový dom s deviatimi bytovými jednotkami a vjazd do garáží bol navrhnutý z novovybudovanej komunikácie. V súčasnosti je v predmetnej lokalite deväť RD spolu s trinástimi bytovými jednotkami. 23. Celková zastavaná plocha na pozemku, na ktorom je povolená stavba p. E. umiestnená predstavuje 105m2, pričom ostatné dôležité parametre a rozmery RD sú uvedené v projekte stavby, ktorý tvorí súčasť priloženého spisu žalovaného. Riešenia obsiahnuté v rozhodnutí o povolení stavby zo dňa 12.10.2015 sú preto dokonca menej zaťažujúce pre prostredie ako riešenia navrhované v rozhodnutí o umiestnení stavby zo dňa 23.02.2011. 24. Z územnoplánovacej informácie zo dňa 27.02.2014 (ďalej ako „UPI"), ktorá premieta informácie z územného plánu hl. mesta Bratislava pre danú oblasť, v ktorej sa nachádza predmetný pozemok p. č. XXXX/X vyplýva, že RD p. E. a p. A. plne zodpovedá všetkým požiadavkám funkčného využitia územia ako aj požiadavkám kladeným na koncepčné riešenia umiestňovaných stavieb. V UPI sa uvádza, že „územie slúži na bývanie v rodinných domoch a bytových domoch do 4 nadzemných podlaží a k nim prislúchajúce nevyhnuté zariadenia" (RD p. E. a p. A. má iba 2 nadzemné podlažia, teda UPI takéto

riešenie pripúšťa). RD p. A. a p. E. sú umiestnené v stabilizovanom území s okolitou výstavbou rodinných domov. Všeobecne v stabilizovanom území nie sú určené indexy zastavanosti a podiel zelene. Novo vystavané rodinné domy na parcele č. XXXX/X majú celkovú zastavanú plochu 30%, čo nie je v rozpore so žiadnym právnym predpisom. Existujúca okolitá zástavba má zastavanosť vo všeobecnosti vyššiu, ako napríklad aj nový rodinný dom na susednej parcele č. XXXX/X ktorý má zastavanú plochu vyššiu ako 40%. Rovnako kritériá podlažnosti v zložení suterén + 2 NP, resp. suterén + 1 NP + podkrovie sú v okolitej zástavbe bežné. 25. Realizované riešenie zohľadňuje okolitú výstavbu, na spodnej časti parcely č. XXXX/X je realizovaný RD s podkrovím so sedlovou strechou s betónovou krytinou, ktoré rešpektuje uličnú zástavbu a na hornej časti parcely č. XXXX/X je umiestený RD ktorý bol riešený zmenou stavby pôvodného schváleného RD a korešponduje s pôvodným návrhom schválenej okolitej výstavby „rezidencia Čistinky". Predmetné parcely sa nachádzajú v stabilizovanom území, kde na rozdiel od rozvojového územia nie sú stanovené minimálne plochy pozemkov, ako aj index zastavanej plochy a koeficient zelene. Realizáciou dvoch menších objektov namiesto jedného väčšieho pôvodného, bola dosiahnutá menšia mierka zástavby pri dodržaní uličného charakteru. 26. Na základe vyššie uvedených skutočností mal žalovaný za to, že postupoval pri rozhodovaní v správnom konaní v súlade s právnymi predpismi, rešpektoval práva a oprávnené záujmy dotknutých subjektov a žalobkyňa nemohla byť rozhodovaním a postupom žalovaného dotknutá, naopak odlišný postup žalovaného by mohol predstavovať neoprávnený zásah do dobromyseľne nadobudnutých práv účastníkov stavebného konania. 27. Na základe uvedeného navrhol žalovaný žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. 28. Žalovaný doplnil svoju argumentáciu v podaní zo dňa 26.5.2020 nasledovne: 29. Žalovaný nijako nespochybnil, že susediacim pozemkom nie je len pozemok, s ktorým má zastavaný pozemok spoločnú hranicu a ani to, že rozhodujúca je samotná možnosť ovplyvnenia vlastníckeho alebo iného práva k susedným pozemkom, bez ohľadu na faktický zásah. Uvedené však podľa neho nijako nesvedčí v prospech žalobkyne. Vydaným stavebným povolením podľa žalovaného nebolo a ani nemohlo byť vlastnícke a ani iné právo žalobkyne k jej pozemkom a stavbám nijako dotknuté. 30. K tvrdeniam žalobkyne, že „užívanie stavby žalobkyne môže byť navrhovanou stavbou jednoznačne dotknuté“, pretože povolená stavba „bezpochyby spôsobí zmenu zaťaženia územia, zvýšený pohyb a zaťaženie prístupovej cesty“ žalovaný uviedol, že v tejto argumentácii žalobkyne absentuje elementárna logická súvislosť, z ktorej by bolo možné dospieť k záveru o zásahu do práv, ktoré vyvodzuje žalobkyňa. 31. Medzi zvýšením pohybu a zaťažením ciest, ktoré sú vo vlastníctve tretích osôb a zásahom do vlastníckych a iných práv žalobkyne k jej nehnuteľnostiam podľa žalovaného chýba príčinná súvislosť a preto tu nemôže v súvislosti s plánovanou výstavbou dôjsť k priamemu zásahu do práv žalobkyne, čo je nevyhnutný predpoklad účastníctva v stavebnom konaní. 32. Stotožnenie sa s argumentáciou žalobkyne by podľa žalovaného mimo iného znamenalo aj to, že každá stavba ku ktorej vedie cesta a pri ktorej možno predpokladať, že táto bude využívaná na príjazd motorových vozidiel k danej stavbe - čo sú takmer všetky stavby (všetky byty, rodinné domy, administratívne budovy etc.) mení zaťaženie územia, zvyšuje pohyb a zaťaženie prístupovej cesty a teda by sa za susedov a teda účastníkov stavebného konania museli považovať všetky osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k všetkým pozemkom a stavbám, ktoré susedia s cestou, ktorá vedie k stavbe. 33. Pri tejto argumentácii žalobkyne je existencia účelovej komunikácie úplne nepodstatná, pretože dopravná záťaž sa rovnako tak týka aj hlavnej cesty, na ktorú sa účelová komunikácia na rohu pozemku žalobkyne napája. V takom prípade však nie je dôvod, aby postavenie žalobkyne bolo akokoľvek protežované oproti iným osobám, ktoré vlastnia nehnuteľnosti tiež pri hlavnej ceste ako žalobkyňa. Dôvod, prečo však žiadna z týchto osôb (vrátane žalobkyne) nie je účastníkom stavebného konania tkvie podľa žalovaného v tom, že užívanie ciest na prejazd k nehnuteľnostiam určeným na bývanie, nie je spôsobilé nijako priamo ovplyvniť vlastnícke ani iné práva týchto osôb. Poukázal na to, že ani samotná žalobkyňa takýto možný zásah do jej práv v žalobe nijako nešpecifikuje. 34. Bez povšimnutia nemôže zostať ani faktický stav na mieste samom, z ktorého jasne vyplýva, že žalobkyňa sa sama oprostila od akéhokoľvek kontaktu so susednými cestami, keď vystavala viac ako dva metre vysoký nepriehľadný betónový plot, vďaka ktorému nemá pohyb na ceste akýkoľvek vplyv na práva žalobkyne a dokonca ani na žiadne jej záujmy. 35. Žalobkyňa podľa žalovaného v celom konaní neuviedla žiadne relevantné tvrdenie a nepredložila ani jediný dôkaz preukazujúci akýkoľvek zásah povoľovanej stavby do vlastníckych alebo iných práv k jej pozemkom či stavbám. 36. Vo svetle uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že žalobkyňa nespĺňa podmienky ustanovenia ) na určenie, že sa v jej prípade jedná o účastníka konania stavebného

konania č. 14922/2474/2015/ UPSP-PR, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že povoľovaná stavba uskutočnená podľa stavebného povolenia by čo i len potenciálne zasiahla do vlastníckych alebo iných práv žalobkyne k susedným stavbám a pozemkom, pričom platí, že žalobkyňou namietaný zvýšený pohyb na ceste je súčasťou práva užívania cestnej siete, ktorá zároveň svojou intenzitou - príjazd do rodinného domu (nie na sídlisko) je tak marginálna, že nemôže nijako ovplyvniť nehnuteľnosti stojace pri ceste a nijako sa nelíši od situácie, ak by sa nejaká rodina/y v susedstve žalobkyne rozhodla kúpiť si ďalšie vozidlo. Zo žiadnej z týchto skutočností prosto nemožno vyvodiť záver o zásahu a ani možnosti zásahu do akýchkoľvek práv žalobkyne. 37. Na základe uvedených dôvodov považoval žalovaný argumentáciu žalobkyne za nesprávnu a účelovú, a v plnom rozsahu zotrval na svojom návrhu z vyjadrenia k žalobe, aby krajský súd žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania. 38. Správny súd po vyžiadaní vyjadrenia žalovaného a obstaraní administratívneho spisu pristúpil podľa k rozhodovaniu o správnej žalobe žalobcu ako opomenutého účastníka. 39. Správny súd z pripojeného administratívneho spisu a súdneho spisu zistil tieto, pre rozhodnutie právne významné skutočnosti: 40. Žalovaný so žalobkyňou nekonal ako s účastníčkou konania a namietané rozhodnutie jej nedoručoval. 41. Správny súd vec právne posudzoval a rozhodoval podľa nasledovných ustanovení: 42. Podľa , ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí. 43. Podľa 247 ods. 1 , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. 44. Podľa , žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. 45. Podľa , ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. 46. Podľa , ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná. 47. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 48. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 49. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku , účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

Skutkové a právne závery správneho súdu

50. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti - ( v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený - (). 51. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 52. V súlade s správny súd po nadobudnutí účinnosti v konaní postupoval podľa tohto nového procesného predpisu. 53. Konanie o správnej žalobe opomenutého účastníka, ktorého procesná úprava je v podstate plne vymedzená v , je čiastočne odlišné od „bežného“ konania o všeobecnej správnej žalobe. Správny súd pri správnej žalobe opomenutého účastníka preskúmava dve skutočnosti, a to či: 1. žalobcovi patrí postavenie opomenutého účastníka a 2. či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy neuplynuli viac ako tri roky ( ). Ak sú tieto dve kumulatívne skutočnosti v danej veci naplnené, správny súd vyhovie správnej žalobe opomenutého účastníka ( ), v opačnom prípade tejto žalobe nevyhovie a vo veci ďalej koná ( ). 54. Vzhľadom na skutočnosť, že Rozhodnutie bolo vydané v roku 2015, je nepochybné, že odo dňa vydania Rozhodnutia do podania žaloby na súd v roku 2015 neuplynula doba viac ako tri roky. Uvedená skutočnosť medzi účastníkmi konania ani nebola sporná. 55. Správny súd sa preto zaoberal splnením prvej z vyššie uvedených dvoch podmienok, a to či žalobkyni patrí postavenie opomenutého účastníka. V súlade s je opomenutým účastníkom ten:

- s kým sa ako s účastníkom administratívneho konania malo konať a zároveň

- tejto osobe nebolo doručené dotknuté rozhodnutie orgánu verejnej správy.

56. Skutočnosť, či žalobkyňa mala byť účastníkom administratívneho konania, v ktorom bolo vydané Rozhodnutie bola medzi účastníkmi konania sporná, keď žalobkyňa tvrdila, že jej toto postavenie patrí a žalovaný uvedenú skutočnosť popieral. 57. Najvyšší súd SR uznesením spis. zn. zo dňa 27.07.2020 zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -187 zo dňa 31. októbra 2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. NS SR v predmetnom uznesení okrem iného konštatoval, že: „Pokiaľ ide o ostatné sťažnostné body, ktoré sa v podstate zhodujú s rozhodujúcimi bodmi správnej žaloby, najmä ohľadom porušenia práva na súkromný a rodinný život a práva na priaznivé životné prostredie, považuje kasačný súd za potrebné poznamenať, že otázky zásahu do týchto práv v súvislosti s plánovanou stavbou sú otázkami, ktoré by mali smerovať predovšetkým do územného konania a rozhodnutia o umiestnení stavby, keďže jeho predmetom je najmä určenie stavebného pozemku a parametrov umiestňovanej stavby. Aj v stavebnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o vydaní stavebného povolenia na už umiestnenú stavbu, však stavebný úrad skúma, či predložená dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia. Možno konštatovať, všetci vlastníci susediacich stavieb v danej (relatívne uzavretej) lokalite sú v súvislosti s povolenou stavbou dotknutí na svojom právnom postavení z toho hľadiska, ako to uvádzajú sťažovatelia, teda najmä v súvislosti s výrazným zvýšením počtu obyvateľov tejto lokality, zahustením statickej dopravy a zvýšením hlučnosti a prašnosti nielen počas výstavby, ale aj ďalším užívaním povolenej stavby. Je preto zbytočné robiť rozdiely medzi jednotlivými sťažovateľmi, pokiaľ ide o vzdialenosť nehnuteľnosti každého z nich k povolenej stavbe, keďže nielen samotní sťažovatelia, ale prakticky všetci vlastníci bytov a rodinných domov v bezprostrednom susedstve povolenej stavby môžu byť rovnako ako sťažovatelia dotknutí na svojich právach postavením troch štvorpodlažných bytových domov s podkroviami a parkovacími státiami. Kasačný súd je toho názoru, že nielen v územnom konaní, ale aj v konaní o vydanie stavebného povolenia na stavbu, ktorá má potenciál lokálne zasiahnuť do životného prostredia, musí byť vytvorený priestor pre vlastníkov susediacich nehnuteľností, aby mohli ako účastníci konania vzniesť námietky týkajúce sa nesúladu povoľovanej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou či iných zásahov do ich práv a stavebný úrad sa nimi musí zaoberať. Z administratívneho spisu však vyplýva, že sťažovatelia ako vlastníci susediacich nehnuteľností nemali žiaden prístup k rozhodovaniu o predmetnej stavbe, ani

v územnom a ani v stavebnom konaní, hoci povoľovaná stavba môže zasiahnuť do životného prostredia, ktoré sa ich bezprostredne dotýka. Otázka, či bude na pozemku stavebníka zeleň alebo tri štvorpodlažné bytové domy s podkroviami, bezpochyby môže ovplyvniť užívanie susedných stavieb a vzhľadom na pomery v danej lokalite (v bezprostrednej blízkosti povoľovanej stavby sa nachádzajú bytové domy i rodinné domy) sa týka veľkého počtu ich vlastníkov. Preto bolo podľa názoru kasačného súdu namieste, aby žalovaný zvolil ako spôsob oznamovania úkonov a rozhodnutí v stavebnom konaní verejnú vyhlášku (, ), na čo upozornili i sťažovatelia. Z uvedených dôvodov je kasačný súd toho názoru, že otázka dodržania územnoplánovacích podkladov pri rozhodovaní o povolení predmetnej stavby sa bezpochyby dotýka užívania susedných stavieb vo vlastníctve sťažovateľov, ktorí z tohto dôvodu mali mať v stavebnom konaní postavenie účastníkov, s oprávnením vyjadrovať sa k predmetu konania a vznášať námietky voči zásahu do práv, ktorých ochrany sa dovolávajú. Keďže s nimi (a ani so žiadnym ďalším subjektom okrem stavebníka a projektanta) žalovaný v stavebnom konaní nekonal a rozhodnutie im nedoručil, možno ich podľa názoru kasačného súdu považovať za opomenutých účastníkov stavebného konania a ich požiadavku na doručenie stavebného povolenia za oprávnenú.“. 58. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že užívanie stavby v jej vlastníctve (podielovom spoluvlastníctve) môže byť stavbou, ktorá je predmetom stavebného konania jednoznačne dotknuté. Zhotovenie dotknutej stavby podľa žalobkyne bezpochyby spôsobí zmenu zaťaženia územia, zvýšený pohyb a zaťaženie prístupovej cesty, ktorá je v bezprostrednom susedstve nehnuteľností žalobkyne, môže zmeniť svetlo-technické pomery ku stavbám vo vlastníctve žalobkyne a pod. a teda celkom jednoznačne existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ktorých je žalobkyňa spoluvlastníčkou. Namietala aj rozpor povoľovanej stavby s Územným plánom hl. mesta. Žiadala preto, aby súd uložil žalovanému povinnosť označené Stavebné povolenie č. 14922/2474/2015/UPSP-PR zo dňa 12.10.2015 žalobkyni doručiť a zároveň žiadala, aby toto rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 59. Z vyššie citovaného rozhodnutia NS SR vyplýva, že otázka dodržania územnoplánovacích podkladov pri rozhodovaní o povolení predmetnej stavby a súlad predloženej dokumentácie so zastavovacími podmienkami, určenými územným plánom zóny sa bezpochyby dotýka užívania susedných stavieb, vrátane stavby vo vlastníctve žalobkyne. Zároveň z neho vyplýva, že všetci vlastníci susediacich stavieb v danej (relatívne uzavretej) lokalite, teda aj žalobkyňa, sú v súvislosti s povolenou stavbou dotknutí na svojom právnom postavení najmä v súvislosti s potenciálnym zásahom do životného prostredia, s výrazným zvýšením počtu obyvateľov tejto lokality, zahustením statickej dopravy a zvýšením hlučnosti a prašnosti nielen počas výstavby, ale aj ďalším užívaním povolenej stavby. Z uvedených dôvodov mala mať žalobkyňa v stavebnom konaní postavenie účastníka, s oprávnením vyjadrovať sa k predmetu konania a vznášať námietky voči zásahu do práv, ktorých ochrany sa dovoláva. Keďže s ňou žalovaný v stavebnom konaní nekonal a rozhodnutie jej nedoručil, možno ju považovať za opomenutého účastníka stavebného konania a jej požiadavku na doručenie stavebného povolenia za oprávnenú. 60. V súvislosti s doručovaním Rozhodnutia je nepochybné, a ani to medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že toto Rozhodnutie v administratívnom konaní žalobkyni doručované vôbec nebolo. 61. Žalobkyňa teda spĺňa zákonnú definíciu opomenutého účastníka podľa , t.j. že sa s ňou ako s účastníkom administratívneho konania malo konať a zároveň že je Rozhodnutie nebolo doručené. Súd preto správnej žalobe opomenutého účastníka podľa vyhovel v celom rozsahu. 62. Žaloba žalobkyne v časti preskúmania zákonnosti rozhodnutia, vydaného v konaní, vo vzťahu ku ktorému správny súd v tomto konaní určil, že je opomenutým účastníkom je z dôvodu statusu žalobkyne ako opomenutého účastníka predčasná, keďže jej zatiaľ toto rozhodnutie nebolo ani doručené, ani voči nemu nemala možnosť uplatniť riadne, prípadne mimoriadne opravné prostriedky, pričom orgány verejnej správy v nasledujúcom administratívnom konaní môžu námietky žalobkyne zohľadniť. Preto súd o tejto časti správnej žaloby nerozhodoval. 63. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.