Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26P-125-2018.pdf
PDF · 114.86 KB
Case nature
Area
Subarea
26P/125/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Medveďom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
W. P., nar. X.X.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa rodičov : matky G. P. rod. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. S. XX, toho času bytom M. R. B. XX/XX, G. nad Z., zast. JUDr. Ľudmilou Petrušovou, advokátkou, AK so sídlom A. Dubčeka 386/10, Žiar nad Hronom a otca A. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. S. XX, zast. JUDr. Jozefom Baranom, advokátom, AK so sídlom Nám. Matice slovenskej 23/45, Žiar nad Hronom, mal. dieťa bytom ako matka, o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na zníženie výživného na maloletú dcéru W. P., nar. X.X.XXXX v celom rozsahu zamieta.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.
Otec mal. dieťaťa W. P., nar. X.X.XXXX sa návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 14.6.2018 domáhal, aby súd rozhodol o znížení výživného, ktoré mu bolo určené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 23P/8/2017-67 zo dňa 10.5.2017, právoplatným dňa 10.6.2017 vo výške 400,-Eur mesačne, a to na 200,-Eur mesačne počínajúc od právoplatnosti rozsudku, so splatnosťou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V návrhu uviedol, že výška výživného 400,-Eur mesačne bola dohodnutá medzi rodičmi maloletej z dôvodu, že v rodinnom dome č. 79 v W. S. mala zostať bývať matka spolu s mal. dcérou a táto suma zahŕňala podľa dohody okrem výživného aj náklady spojené s užívaním rodinného domu. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva však došlo k zmene pôvodnej dohody medzi účastníkmi konania a v rodinnom dome zostal bývať otec maloletej. V rámci vysporiadania BSM vyplatil matke dieťaťa sumu 60.000,-Eur a prevzal splácanie úveru vo výške 15.000,-Eur, ktorý bol účastníkom konania poskytnutý ešte za trvania manželstva. Za týmto účelom si navrhovateľ zobral nový úver vo výške 75.000,-Eur, ktorý spláca mesačne po 357,-Eur. Okrem toho mesačne uhrádza inkaso 16,-Eur, elektrinu 25,-Eur, internet 10,-Eur, Orange 10,-Eur, plyn 70,-Eur, za dochádzku do zamestnania - benzín 200,-Eur, stravu 200,-Eur, oblečenie, obuv, kozmetiku 100,- Eur. Nevyhnutné mesačné výdavky uhrádza vo výške cca. 1.000,-Eur. Platí výživné vo výške 400,-Eur mesačne, pričom jeho čistý mesačný príjem je 1.500,-Eur. Na ďalšie výdavky mu zostáva cca. 100,-Eur, čo nie je ani životné minimum. Dohodnuté výživné považuje otec v danej situácii za neprimerané. Sumu 400,-Eur matka nepoužíva pre potreby maloletej, čo je preukázané aj tým, že túto sumu dokladovala ako
jej príjem pre schválenie úveru. Okrem výživného otec prispieva maloletej na úhradu ošatenia, obuvi, školských potrieb a výdavkov spojených s mimoškolskými aktivitami. Naposledy to bol napr. výlet do Londýna ( jeseň 2017 ), výlet do Viedne a O. ( máj XXXX ). Navrhovateľ má priateľku a plánuje si založiť novú rodinu. Chcel sa s matkou maloletej dohodnúť na znížení výživného, avšak táto s jeho návrhom nesúhlasila. Podľa uvedených skutočností je zrejmé, že výživné vo výške 400,-Eur mesačne prevyšuje odôvodnené potreby maloletej a prekračuje možnosti a majetkové pomery otca, vzhľadom na zmenu pomerov na jeho strane. 2. Matka v písomnom vyjadrení k návrhu, doručenom súdu dňa 10.9.2018 prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí a tento navrhuje zamietnuť. Poukázala, že od posledného rozhodovania nedošlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa ako oprávnenej osoby ani na strane otca ako povinnej osoby. V návrhu na zníženie výživného otec neuvádza relevantné okolnosti, ktorými by preukazoval zmenu pomerov. Súd rozhodoval o výživnom pre mal. W. v konaní o rozvode manželstva rozsudkom zo dňa 10.5.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.6.2017 a za obdobie jedného roka sa nezmenili pomery v žiadnom smere. Maloletá je stále študentkou osemročného Gymnázia Q. Y. v G. nad Z. a jej výdavky sú takmer identické ako v minulom roku. Otec je zamestnaný u toho istého zamestnávateľa SHP Harmanec, a.s., kde dosahuje ešte vyšší príjem ako predtým. Priemerný mesačný zárobok otca dieťaťa bol v čase posledného rozhodovania cca 1.300,-Eur a podľa tvrdenia otca v návrhu na zníženie výživného je zrejmé, že sa mu príjem zvýšil o cca. 200,- Eur. Otec mal v čase posledného rozhodovania o výživnom vyššie výdavky, napr. v súvislosti s bývaním, pretože sa prechodne zdržiaval v Banskej Bystrici. Nie je pravdivé tvrdenie, že vo výške výživného boli zahrnuté aj náklady súvisiace s užívaním rodinného domu. Samozrejme aj náklady s bývaním maloletej dcéry sú vždy zohľadnené vo výživnom. Pokiaľ bývala s maloletou v rodinnom dome, mala ešte nižšie náklady na bývanie, než má v súčasnosti, keďže býva v trojizbovom byte, kde náklady súvisiace s bývaním sú spolu vo výške cca. 187,81,-Eur mesačne, v ktorej sume nie sú zahrnuté televízia a internet, čo platí spoločne s mobilnými telefónmi spolu vo výške 51,-Eur mesačne ( náklady s bývaním v rodinnom dome mala 110,-Eur mesačne, bez internetu a mobilných telefónov ). Z tohto je zrejmé, že sa jej zvýšili náklady na bývanie. Na strane matky nastala zmena i v tom smere, že od 1.7.2017 je zamestnaná ako referentka v Sociálnej poisťovni, pobočka Žiar nad Hronom, kde dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok 631,65,-Eur. Otec poukazuje, že prispel nad rámec bežného výživného zaplatením výletov, k čomu udáva, že výlet do Londýna absolvovala maloletá v apríli 2017 ešte pred rozvodom. Výlet do Viedne absolvovala 7.5.2018, ktorý bol jednodňový, t. j. ráno odchádzali zo Slovenska a večer prišli naspäť. Ona sa podieľala na zaplatení vreckového a stravy maloletej a otec maloletej zaplatil poplatok. Výlet do Berlína absolvovala maloletá v máji 2018, pričom s týmto nesúhlasila, ale otec sa rozhodol, že ho zafinancuje, aby maloletá viac poznala a cestovala. Taktiež jej zabezpečovala počas tohto výletu stravu a časť vreckového. Obidvaja majú len jednu vyživovaciu povinnosť voči maloletej W.. Nie je možné prihliadať na to, že otec má priateľku a plánuje si založiť novú rodinu. Otec dieťaťa má vysoký štandard, ktorý sa má odraziť aj vo výške vyživovacej povinnosti a je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť výživné v určenej výške.
3.
Uznesením č.k. 26P/125/2018-15 zo dňa 15.8.2018 súd maloletému dieťaťu pre konanie ustanovil kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom.
4.
Otec sa na pojednávaní pridržiaval podaného návrhu ako i vyjadrení právneho zástupcu. Vypovedal, že príjem zo zamestnania za mesiace august a september mal rovnaký, ako v iných mesiacoch tohto roku, keďže jeho hrubá mzda je rovnaká za celý rok. Na základe manažérskej zmluvy má hrubú mzdu okolo 2.100,-Eur. K okolnostiam, ktoré uviedla matka na prvom pojednávaní, že mal absolvovať luxusnú dovolenku na Kube môže uviesť, že vtedy dostal na 45. narodeniny 2.500,-Eur od svojej matky s tým, že pobyt na Kube ho vyšiel na 1.800,-Eur. Priateľka si celý pobyt hradila sama. Zvyšok peňazí bol použitý po dohode s bývalou manželkou na kúpu vstavanej skrine. Pokiaľ je ďalej uvedené, že sa mali zrejme deti vyjadriť, že si kupoval nejaký veľký televízor a stavia si bazén, tak čo sa týka televízora, je pravdou, že si televízor kúpil, a to z toho dôvodu, že televízor, ktorý bol spoločný zostal po vysporiadaní majetku bývalej manželke. Bazén si nestavia ani zatiaľ neplánuje stavať. Čo sa týka vysporiadania BSM, bol vypracovaný znalecký posudok, kde bola ohodnotená cena domu. Manželku vyplatil v takej sume ako požadovala, zobral si aj hypotéku. Následne si bývalá manželka našla bývanie v 3-izbovom byte. V
období pred rozvodom pracoval dlhodobo v zahraničí a mal príjmy niekoľkonásobne vyššie. Aj jeho životná úroveň bola vyššia. Pracoval v Rakúsku asi 2 roky v sklárňach, a to na pracovnú zmluvu. Bolo to obdobie roku 2013 - 2015. Predtým tiež pracoval pri stavebných prácach. V súčasnom zamestnaní je od februára 2016. Je pravdou, že sa na sume výživného 400,-Eur dohodli s tým, že manželka vtedy navrhovala sumu 500,-Eur. V tom čase uvažovali, že v rodinnom dome v S. zostane bývať matka s maloletou a jeho vyplatí. Bolo by potrebné zistiť na čo by mala byť použitá suma výživného 400,-Eur pre potreby 16-ročnej maloletej. Spomínaný televízor nadobudol na splátky zo spoločnosti Nay Banská Bystrica. Jedná sa o splátky vo výške asi 206,-Eur mesačne. Tieto sú do februára 2019. Celková cena bola okolo 2.300,-Eur. Vozidlo na leasing nadobudol v júni tohto roku. Bola zaplatená akontácia 5.000,- Eur a výška leasingových splátok je 360,-Eur mesačne. Používa len toto jedno vozidlo. Je pravda, že v období, keď bol zamestnaný v Rakúsku tam založil stavebné sporenie, avšak možno po 2-3 mesiacoch bol tento účet zrušený. Od obdobia rozvodu strávila dcéra v jeho domácnosti asi 1 alebo 2 víkendy. Nechcela ku nemu ísť, pokiaľ tam bola jeho priateľka.
5.
Matka sa pred súdom pridržiavala písomne podaného vyjadrenia ako i stanoviska právnej zástupkyne. Vypovedala, že od rozhodnutia o rozvode nastali určité zmeny. Predtým pracovala na exekútorskom úrade, kde mala príjem na úrovni cca. minimálnej mzdy a v súčasnosti má príjem o niečo vyšší. Ďalej nastala zmena pokiaľ ide o bývanie. Keďže došlo k vysporiadaniu BSM a k vyplateniu peňažných prostriedkov zo strany bývalého manžela, tak nadobudla 3-izbový byt v G. nad Z.. Ešte za účelom zariadenia bytu si musela zobrať úver vo výške 10.000,-Eur. U maloletej dcéry nejaké podstatnejšie zmeny nenastali, stále je na strednej škole, t. č. v 2. ročníku. Doposiaľ výživné zo strany otca je platené v takej výške ako bolo určené. Podľa nej nie je dôvod na zníženie výživného, nakoľko otec dieťaťa žije nadštandardným spôsobom života. Používa dve motorové vozidlá, pričom jedno nové si kúpil. Vie, že bol na dovolenke s priateľkou na Kube, kúpil si veľký televízor, dal si spraviť projekt na bazén, vynovuje si bývanie. Mali vypracovaný znalecký posudok ohľadne ohodnotenia domu, ktorého cena bola stanovená na 130.000,-Eur. Od tejto sumy bol ešte odrátaný zostatok úveru vo výške 14.000,-Eur, ktorý prebral bývalý manžel. O túto hodnotu sa znížila vyplatená čiastka. Iný majetok v rámci BSM sa nevysporiadaval. Zobrala si z domu televízor, avšak zostal tam ešte jeden, ktorý bol funkčný. Motorové vozidlo zostalo bývalému manželovi. Dohodli sa, že v rámci vysporiadania BSM jej vyplatí sumu 60.000,-Eur a tieto peniaze aj vyplatené boli. Byt kupovala za 58.000,-Eur. Nie je pravdou, že bola medzi nimi dohoda, že zo sumy 400,-Eur bude čiastka 200,-Eur určená ako výživné na maloletú a 200,-Eur ako platba za údržbu rodinného domu, kde pôvodne mala zostať bývať ona s maloletou. Je pravdou, že na začiatku bývalý manžel chcel, aby tam zostala ona a on bude v Banskej Bystrici, avšak následne to padlo. Výdavky ohľadne výživy maloletej, ktoré uvádzala v konaní o rozvod manželstva sa podstatnejšie nezmenili.
6.
Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že návrh otca na zníženie výživného navrhuje v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný. Poukázal, že od posledného rozhodnutia uplynula doba cca. 1,5 roka. Čo sa týka maloletej, u tejto došlo k podstatnej zmene, nakoľko prešla akoby zo základnej na strednú školu s tým, že t.č. je v 2 ročníku. Na strane otca došlo ku zvýšeniu príjmu zo zamestnania, keďže predtým dosahoval príjem okolo 1.300,-Eur a t.č. je to okolo 1.550 - 1.600,-Eur. Aj zvýšenie príjmu možno považovať za podstatnú zmenu. Nejaké negatívne zmeny napr. zhoršenie zdravotného stavu u otca nenastali. Čo sa týka jeho možností, schopností, osobnostného potenciálu, má za to, že naďalej je schopný zabezpečiť si a dosahovať príjem, aby bol spôsobilý plniť vyživovaciu povinnosť v určenej výške. Otec sa pri dohode o výživnom zaviazal maloletej poskytovať určitý životný štandard, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Otec prevzal na seba rôzne záväzky, či už súvisiace s úverom resp. splátkami, leasingom, ktoré možno považovať za rizikové a preto navrhuje pri rozhodovaní na tieto neprihliadať. Na strane matky k podstatnejším zmenám oproti minulosti nedošlo.
7.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, prešetrením pomerov u rodičov a mal. dieťaťa prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 23P/8/2017.
8.
Podľa § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine ( ďalej len "ZR" ), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len "CMP" ), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
9.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. V predmetnej veci mal preukázané, že rodičia mal. W. P., nar. X.X.XXXX sú bývalí manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 23P/8/2017-67 zo dňa 10.5.2017, právoplatným dňa 10.6.2017, ktorým súd ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností po rozvode schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bola mal. W. P. zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otec sa zaviazal platiť na maloletú výživné vo výške 400,-Eur mesačne počínajúc od právoplatnosti rozsudku, so splatnosťou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletou W. nebol upravený. Posledné spoločné bydlisko mali manželia v rodinnom dome v W. S. č. XX. Od januára 2017 už v spoločnej domácnosti nebývali, pričom otec odišiel do Banskej Bystrice, kde mal podľa vlastného vyjadrenia náklady na prenájom bytu 255,-Eur mesačne. Prispieval tiež sumou 200,-Eur mesačne synovi Dávidovi, nar. 30.5.1994, ktorý bol študentom 5. ročníka VŠ Ekonomickej v Bratislave. V čase rozhodovania súdu matka pracovala u zamestnávateľa X.. O. V., súdna exekútorka so sídlom v Žiari nad Hronom a v období od 01/2016 do 12/2016 dosahovala priemerný čistý príjem 544,-Eur mesačne ( vrátane daňového bonusu ). Otec pracoval v spol. SHP Harmanec, a.s. a podľa oznámenia zamestnávateľa v období od 02/2016 do 01/2017 dosiahol priemerný čistý príjem 1.255,65,-Eur mesačne. Výdavky súvisiace s rodinným domom v W. S. rodičia uvádzali - inkaso 51,-Eur/mesačne ( voda, elektrina, konces. poplatok ), plyn 80,-Eur/mesačne, poistenie nehnuteľnosti 80,-Eur/ročne, daň z nehnuteľností 19,50,-Eur/ročne, internet 10,-Eur/mesačne. Splácali tiež hypotekárny a spotrebný úver. Maloletá W. navštevovala 4. ročník na osemročnom Gymnáziu Q. Y. v G. nad Z.. Pravidelné mesačné náklady na maloletú boli najmä na stravovanie v škole 20,-Eur, cestovné do školy 50,-Eur, kurz angličtiny 20,-Eur, fitness centrum 20,- Eur, mobilný telefón 15,-Eur, prispievanie na stavebné sporenie 66,-Eur a životné poistenie 200,-Eur/ ročne.
10.
Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje v prípade ak nastane zmena pomerov zmeniť aj bez návrhu ( u maloletých detí ) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom. Takáto zmena je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov, teda aj so spätnou účinnosťou. Za zmenu pomerov v zmysle Zákona o rodine nemožno považovať akúkoľvek zmenu, avšak len takú zmenu, ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výške výživného. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že u účastníkov konania nedošlo k takým podstatným zmenám pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného na maloleté dieťa a preto návrh otca posúdil ako nedôvodný.
11.
Otec návrh na zníženie výživného odôvodnil tým, že od predchádzajúceho rozhodnutia nastala podstatná zmena pomerov. Výška výživného 400,-Eur mesačne bola dohodnutá z toho dôvodu, že v rodinnom dome v W. S., ktorý patril do BSM, mala zostať bývať matka spolu s mal. dcérou, takže táto suma zahŕňala podľa dohody okrem výživného aj náklady spojené s užívaním rodinného domu. Po rozvode manželstva však v rodinnom dome zostal bývať otec, ktorý v rámci vysporiadania BSM
matke vyplatil sumu 60.000,-Eur a prevzal splácanie úveru vo výške 15.000,-Eur. Musel si zobrať nový úver vo výške 75.000,-Eur, ktorý teraz spláca. Okrem splácania úveru mu pribudli výdavky na bývanie, leasing motorového vozidla, splátky za televízor, výdavky na cestovanie do zamestnania a ďalšie, čo predstavuje cca. 1.335,-Eur mesačne. Výživné 400,-Eur mesačne preto považuje za neprimerané. Matka žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť, nakoľko nedošlo k takým zmenám pomerov, ktoré by odôvodnili zníženie výživného. Poukázala, že otec dosahuje vyššie príjmy ako predtým a u nej sú vyššie výdavky na bývanie ako v období, keď ešte bývali v rodinnom dome. U maloletej sa náklady na výživu takisto neznížili.
12.
Súd mal preukázané, že otec býva v rodinnom dome na adrese trvalého pobytu v W. S.. Zamestnaný je stále v spol. SHP Harmanec, a.s. a podľa potvrdenia zamestnávateľa v období od 08/2017 do 07/2018 dosiahol priemerný čistý príjem 1.649,52,-Eur mesačne. Oproti obdobiu, posudzovanému v konaní sp. zn. 23P/8/2017, teda ide zvýšenie čistého príjmu v priemere o 394,-Eur mesačne. Je síce pravda, že u otca sa zvýšili náklady na cestovanie do práce, kam dochádza motorovým vozidlom, avšak na druhej strane, predtým podľa svojho tvrdenia ( vyjadrenie na č.l. 57 spisu sp. zn. 23P/8/2017 ) uhrádzal platby za prenájom bytu v Banskej Bystrici vo výške 255,-Eur mesačne, ktoré mu odbudli. U matky došlo k zmene zamestnania, pričom v súčasnosti pracuje v Sociálnej poisťovni, pobočka Žiar nad Hronom. V období od 09/2017 do 08/2018 dosiahla priemerný čistý príjem 631,-Eur mesačne vrátane daňového bonusu. Ide o nárast čistého príjmu v priemere o 87,-Eur mesačne. Z uvedeného je zrejmé, že priemerný čistý mesačný príjem otca je približne 2,5 násobne vyšší ako u matky a tento sa i zvýšil výraznejšie ako príjem matky. Ďalej na strane matky a maloletej nastala zmena bývania, keďže po vysporiadaní BSM nadobudla 3-izbový byt v G. nad Z.. Náklady súvisiace s bývaním má v súčasnosti vo výške cca. 179,-Eur mesačne ( zálohová platba za byt 153,17,-Eur, elektrina 11,-Eur, plyn 10,-Eur, RTVS 4,64,-Eur ). Okrem toho platí televíziu, internet a mobilné telefóny v spol. Orange, čo predstavuje okolo 51,-Eur mesačne. Výdavky súvisiace s bývaním sa u nej oproti minulosti neznížili. U matky ani otca nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť, naopak skončila im vyživovacia povinnosť k synovi DM. P., nar. XX.X.XXXX.
13.
Maloletá W. P. navštevuje v aktuálnom školskom roku 6. ročník na osemročnom Gymnáziu Q. Y. v G. nad Z.. Náklady na výživu maloletej sa neznížili, skôr naopak zvýšili, keďže je vyššieho veku a pokračuje v školskej dochádzke, toho času v sexte, čo zodpovedá 2. ročníku klasického stredoškolského štúdia. S vyšším vekom dieťaťa vzrastajú nielen výdavky spojené so školou, obliekaním, stravovaním, hygienou a pod., ale i rôznymi kultúrno-spoločenskými, záujmovými a voľnočasovými aktivitami. Osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje v prevažnej miere matka, pričom ku otcovi chodieva dcéra len zriedkavo. Osobná starostlivosť o mal. dieťa je taktiež súčasťou plnenia vyživovacej povinnosti a je postavená na roveň finančným plneniam.
14.
Otcom uvádzané okolnosti tzn. tehotenstvo jeho priateľky či splácanie úverov nie je možné považovať za dôvod na zníženie výživného. V prvom rade je potrebné uviesť, že otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že spláca úvery, ani v akej výške a na aké účely tieto použil. Pokiaľ reálne spláca úver po 357,-Eur mesačne, ktorý si zobral za účelom vyplatenia bývalej manželky ( matky dieťaťa ) v rámci vysporiadania BSM, možno takýto výdavok považovať za opodstatnený. Na druhej strane však otec nadobudol výlučné vlastnícke právo k rodinnému domu, v ktorom býva. Zvýšený príjem zo zamestnania mu pritom nepochybne umožňuje takýto úver splácať. Platenie výživného sa nedá podmieňovať údajnou dohodou, že po rozvode zostane bývať v rodinnom dome matka s maloletou, nakoľko ( odhliadnuc od toho, že matka existenciu takejto dohody popierala ) i k vysporiadaniu BSM došlo dohodou bývalých manželov tzn. aj otec dohodu o vysporiadaní BSM nepochybne musel akceptovať. K ďalším uvádzaným splátkam ( televízor, leasing ) je potrebné poukázať, že v zmysle ustanovení Zákona o rodine pri posudzovaním možností a schopností rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť nie je možné brať do úvahy akékoľvek výdavky povinného rodiča, ale iba výdavky, ktoré sú nevyhnutné. Kúpu televízora za sumu 2.300,-Eur na splátky po 206,-Eur mesačne, či nadobudnutie nového motorového vozidla za 5.000,-Eur akontáciu + 342,-Eur splátky leasingu nemožno považovať za výdavky nevyhnutné, ktoré by mali mať prednosť pred platením výživného. Podľa vyjadrení matky, otcovi zostalo po rozvode motorové vozidlo zn. Citroën C5, r.v. 2010, ktoré mohol i naďalej používať. Matka ďalej poukazovala na výrazne vyšší životný štandard na strane otca, keď tento napr. absolvoval s priateľkou dovolenku na Kube. Uvedenú skutočnosť otec potvrdil s tým, že tento pobyt ho vyšiel na 1.800,-Eur, avšak išlo o peniaze, ktoré mu darovala jeho matka
pri príležitosti 45. narodenín. Za účelom potvrdenia tejto okolnosti navrhol predvolať svoju matku ako svedkyňu. Súd tento návrh zamietol ako nedôvodný, nakoľko nejde o zásadnú rozhodujúcu skutočnosť vo vzťahu k predmetu konania. Či otec použil na zaplatenie dovolenky prostriedky z vlastných zdrojov alebo darované, nie je podstatné, keďže v obidvoch prípadoch tieto mohol použiť aj na iné účely. Čo sa týka tehotenstva priateľky otca, súd dodáva, že ani prípadná ďalšia vyživovacia povinnosť na strane otca nepredstavuje automaticky bez ďalšieho zákonný dôvod pre zníženie výživného vo vzťahu k vyživovacej povinnosti, ktorá mu vznikla skôr. Podľa § 217 ods. 1 CSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd preto v súčasnosti nemôže prihliadať na okolnosti, ktoré môžu, eventuálne i nemusia v budúcnosti nastať. Na strane matky a maloletej taktiež neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by prípadne odôvodňovali zníženie výživného a takéto rozhodnutie by bolo v zásadnom rozpore s oprávnenými záujmami mal. dieťaťa. K otázke posudzovania primeranosti resp. neprimeranosti výživného 400,-Eur mesačne vo vzťahu k oprávneným a odôvodnením potrebám maloletej súd uvádza, že nemá právomoc výšku výživného upravovať len z dôvodu, že predtým určené výživné sa vzhľadom na príjem otca javí ako vysoké. Takéto rozhodnutie by bolo v rozpore so zásadou res iudicatae ( § 230 CSP ). Ustanoveni § 121 CMP umožňuje zmeniť/zrušiť právoplatný rozsudok len v prípade preukázania zmeny pomerov. Ako súd konštatoval vyššie, v danom prípade nebola vykonaným dokazovaním preukázaná taká zmena pomerov, ktorá by odôvodnila rozhodnúť o znížení výživného. Z uvedených dôvodov neboli splnené zákonné podmienky na zníženie výživného a preto súd návrh otca v celom rozsahu zamietol.
15.
Zástupkyňa matky si uplatnila náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia, a to s poukazom na ust. § 55 CMP, nakoľko návrh na zníženie výživného je bezdôvodný. Predmetom konania je návrh otca na zníženie výživného na mal. dieťa tzn. konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré možno začať aj bez návrhu ( § 23 ods. 2 CMP v spojení s § 111 a nasl. CMP ). Na rozhodovanie o náhrade trov konania sa preto aplikujú príslušné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku. Nemožno vychádzať zo zásady úspechu v konaní ako ju upravuje § 255 Civilného sporového poriadku. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Ustanovenie § 55 CMP predstavuje výnimku zo zásady, podľa ktorej v civilnom mimosporovom konaní žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. Náhradu trov konania však možno priznať, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Musí sa teda jednať o určité osobitné a významné okolnosti prípadu, ktoré by v konkrétnej veci odôvodňovali priznanie náhrady trov konania. Výnimočnosť môže spočívať v osobitných okolnostiach danej veci, prípadne aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Nakoľko súd v danom konaní nezistil žiadne osobitné a výnimočné okolnosti prípadu, rozhodol s poukazom na § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).