Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/28/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: JUDr. Daniel Ilavský ako predseda senátu a Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Michal Novotný ako členovia senátu v sporovej veci v sporovej veci žalobkyne: T. Y., nar. XX. I. XXXX, B. X, X., zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Moravčík a spol. s r.o., Bratislava, proti žalovanému: P. G., nar. X. V. XXXX, V. T. XX, E., o 11.400 € s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 8 C 338/2016-65 z 15. júna 2017 takto

rozhodol:

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje . II. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 11.400 € s podrobne vymedzeným úrokom z omeškania ako nedoplatok kúpnej ceny za motorové vozidlo podľa zmluvy zo 4. augusta 2016, II. konanie v časti o zaplatenie 2.000 € zastavil a III. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie (v rozsahu podstatnom pre odvolacie konanie) za dokázaný tento skutkový stav:

3. Dňa 4. augusta 2016 žalobkyňa ako predávajúca a žalovaný ako kupujúci uzavreli kúpnu, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo, za ktoré sa žalovaný zaviazal zaplatiť 16.200 €. Kúpna cena bola splatná 18. augusta 2016 vcelku, kupujúci však zaplatil len 300 € a potom postupne 9. októbra 2016 sumu 500 €, 4. novembra 2016 sumu 2.000 €, 2. decembra 2016 sumu 1.000 € a 16. decembra 2016 sumu 1.000 €.

4. Právne súd prvej inštancie poukázal na § 588 Obč. zák., z ktorého žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za kupované vozidlo, čo doteraz neurobil. Výrok o zastavení konania osobitne neodôvodnil, poukázal však na to, že posledná suma bola žalovaným uhradená až po vydaní platobného rozkazu.

5. Včas podaným odvolaním sa žalovaný domáha zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietol, že vo veci sa konalo pojednávanie 16. mája 2017, ktorého sa nemohol zúčastniť, lebo bol pracovne v Rakúsku. Súd napriek žiadosti jeho právneho zástupcu pojednávanie neodročil, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázala na to, že podľa § 183 ods. 1 C. s. p. možno pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov. Žalovaný bol v konaní riadne právne zastúpený, takže to, že on sám bol v Rakúsku, nie je vážnym dôvodom na odročenie. Okrem toho

žalovaný už v podanom odpore nárok žalobkyne uznal, čo nemohol neskôr odvolať (judikát R 10/2000). Súd preto ani nemal nariaďovať pojednávanie, ale mal podľa § 282 a 284 C. s. p. rozhodnúť o nároku žalobkyne rozsudkom pre uznanie nároku bez nariadenia pojednávania.

7. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne doručenému mu do vlastných rúk 16. januára 2018 odvolaciu repliku nepodal.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Pozornosti odvolacieho súdu predovšetkým neušla neúplnosť výroku II napadnutého rozsudku. Žalobkyňa totiž pôvodnou žalobou uplatňovala voči žalovanému 13.400 € s 5 % ročným úrokom z omeškania od 19. augusta 2016. Neskoršími podania došlými 9. decembra 2016 a 27. decembra 2016 vzala svoju žalobu čiastočne späť a domáhala sa už len zaplatenia 11.400 € s 5 % ročným úrokom z omeškania z 1.000 € od 19. augusta do 2. decembra 2016, z 1.000 € od 19. augusta do 16. decembra 2016 a z 11.400 € od 19. augusta 2016. V porovnaní s pôvodným žalobným návrhom je zrejmé, že žalobkyňa upustila od uplatňovania istiny 2.000 €, ale aj úroku z omeškania zo sumy 1.000 € od 3. decembra 2016 a sumy 2.000 € od 17. decembra 2016 ďalej. Napriek tomu súd prvej inštancie vo výroku II zastavil konanie len čo do istiny 2.000 € a úrok z omeškania ponechal nepovšimnutý. Predsa však táto okolnosť nepredstavuje žiadne procesné pochybenie. V prerokúvanej veci bola totiž žaloba doručená žalovanému spolu s platobným rozkazom až 3. januára 2017. Obe späťvzatia tak došli súdu ešte predtým, než bola žaloba doručená žalovanému, v dôsledku čoho tak podľa § 145 ods. 3 C. s. p. vôbec nebolo potrebné rozhodovať o čiastočnom zastavení konania. Účinky späťvzatia tu nastali samy osebe, bez potreby ich deklarovať rozhodnutím súdu, v dôsledku čoho je aj výrok II napadnutého rozsudku nadbytočný. Táto nesprávnosť však nemá na merito veci, ani na práva strán v konaní žiaden vplyv.

10. Podstata odvolania žalovaného spočíva v námietke, že súd napriek neodročil pojednávanie, hoci žalovaný bol v tom čase pracovne v Rakúsku. Odhliadnuc od toho, že žalovaný svoju pracovnú cestu v Rakúsku ani v odvolaní nijako nedokázal, nebol nijaký dôvod kvôli takejto jeho ceste pojednávanie odročiť. Žalovaný totiž na zastupovanie v danom konaní udelil 16. januára 2017 splnomocnenie pre celé konanie advokátovi JUDr. Ľudovítovi Štanglovičovi. Podľa § 178 ods. 1 C. s. p. pritom platí, že ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Podobne z § 183 ods. 1 C. s. p. vyplýva, že pojednávanie možno odročiť len z dôležitého dôvodu a len vtedy, ak od strany nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Z citovaných ustanovení je celkom zrejmé, že ak strana udelí plnomocenstvo na celé konanie zástupcovi, C. s. p. nepočíta s tým, že by jej účasť na pojednávaní mala byť nevyhnutná, okrem prípadov, že je potrebné vykonať jej výsluch. Naopak, ak strana môže byť na pojednávaní zastúpená, cit. § 183 ods. 1 C. s. p. vylučuje možnosť žiadať pre jej neprítomnosť odročenie pojednávania. V prerokúvanej veci pritom súd 15. marca 2017 nariadil pojednávanie na 16. mája 2017, na ktoré nariadil predvolať zástupcov oboch strán (úprava č. l. 54). Takýto postup je v súlade s citovaným § 178 ods. 1 C. s. p., pretože ani žalobkyňa, ani žalovaný nenavrhovali osobný výsluch žalovaného, takže jeho predvolávanie nebolo potrebné. Predvolanie síce nebolo zástupcovi žalovaného riadne doručené (súd ho doručil advokátovi JUDr. Borisovi Štanglovičovi), ale zástupca žalovaného sa napriek tomu na pojednávanie 16. mája 2017 dostavil v zastúpení svojho advokátskeho koncipienta. Na mieste toto pojednávanie nežiadal odročiť z dôvodu nedoručenia predvolania, ale len z dôvodu, že žalovaný je pracovne v Rakúsku. Ako však už bolo uvedené, sama okolnosť, že žalovaný bol na pojednávaní riadne zastúpený, podľa cit. § 183 ods. 1 C. s. p. vylučuje, aby bolo pojednávanie odročené z dôvodu, že sa naň nemohol žalovaný dostaviť osobne. Odvolací súd už len na dôvažok poukazuje na aktuálny judikát R 21/2017, podľa ktorého ak súd nevykoná dôkaz výsluchom sporovej strany, bez ďalšieho nedochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces. I táto judikatúra podporuje záver, že nemožnosť riadne zastúpenej strany osobne sa zúčastniť pojednávania neznamená porušenie jej práv, keďže jej práva na pojednávaní háji práve ňou zvolený zástupca. Žalovaný teda nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že neodročením pojednávania došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

11. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav reprodukovaný v odseku 3 tohto rozsudku, ktorý žalovaný nijako nespochybnil, a preto ho odvolací súd ani nemôže preskúmavať (§ 380 C. s. p.).

12. Odvolateľ vo svojom odvolaní nijako nespochybnil ani právne závery súdu prvej inštancie ohľadom jeho povinnosti doplatiť žalobkyni zvyšok ceny. Pretože odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 C. s. p.), nemôže teda tieto právne závery podrobiť prieskumu. Z uvedených dôvodov tak odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 378 ods. 2 C. s. p.).

13. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je tak vo výroku vecne správny. Preto ho odvolací súd podľa § 387 C. s. p. potvrdil (výrok I).

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 257 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p., keď plne úspešnému žalovanému v dôsledku jeho neúčasti na odvolacom konaní (odvolanie mu bolo doručené fikciou) žiadne trovy nemohli vzniknúť (výrok II).

15. Rozsudok bol senátom prijatý jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.