Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/306/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnom spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom M., A. XXX/X, adresa na doručovanie: POHOTOVOSŤ, s. r. o., JUDr. K. C., O. XX, K., proti žalovanej: M. Z. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P., L. XXXX/XX, o zaplatenie 501,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 3Csp/19/2016-71 zo dňa 12. januára 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Ružomberok rozsudkom č. k. 3Csp/19/2016-71 zo dňa 12. 01. 2017 žalobu zamietol v celom rozsahu a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15. 08. 2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 501,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 20. 12. 2004 do zaplatenia ako nároku vyplývajúceho mu zo zmluvy o úvere č. 550173 zo dňa 11. 10. 2004. Žalobca poukázal tiež na skutočnosť, že v súvislosti s predmetnou úverovou zmluvou bola žalovaná trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T/116/2007 zo dňa 20. 09. 2007 uznaná vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, s tým, že podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bol ako poškodený s nárokom na náhradu spôsobenej škody odkázaný na občianske súdne konanie. Súd pri posúdení nároku žalobcu uplatneného žalobou aplikoval ust. § 261 ods. 3 písm. d/, § 497, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 11. 10. 2004 (dátum uzatvorenia zmluvy o úvere), § 2 písm. a/, b/, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 100 ods. 1, 2, § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že žalobca si v konaní uplatňuje voči žalovanej nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom - prečinom úverového podvodu, ktorého sa dopustila tak, že vylákala od žalobcu úver vo výške 398,33 eur tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na jeho splácanie. Súd predtým ako pristúpil ku skúmaniu splnenia predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú žalobcovi, zaoberal sa otázkou premlčania uplatneného nároku žalobcu s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. vyhodnotiac vzťah medzi žalobcom a žalovanou na základe predmetnej úverovej zmluvy ako vzťah spotrebiteľský. Žalobca sa podľa zistení súdu dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, okamihom, kedy zistil skutkové okolnosti rozhodujúce pre vymedzenie vzniknutej škody a zodpovedného subjektu.

Žalobca podal sám trestné oznámenie na OR PZ Ružomberok vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona žalovanou, teda je nepochybné, že žalobca už týmto momentom disponoval vedomosťou o skutkových okolnostiach týkajúcich sa vzniknutej škody a zodpovedného subjektu. Súd trestným rozkazom č. k. 8T/116/2007-107 zo dňa 20. 09. 2007 uznal žalovanú vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Trestného zákona, pričom tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 12. 05. 2008, keď podľa názoru súdu najneskôr týmto momentom žalobca nepochybne získal vedomosť o skutkových okolnostiach týkajúcich sa vzniknutej škody a zodpovedného subjektu. Dvojročná subjektívna premlčacia doba tak uplynula najneskôr dňom 12. 05. 2010, teda pred podaním žaloby, ktorá bola súdu doručená dňa 15. 08. 2016. Vzhľadom k tomu súd, prihliadnuc na oslabenie nároku - premlčanie v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) avšak žalovanej, ktorá bola úspešnou stranou konania nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko zo spisu nezistil, že by žalovanej nejaké trovy boli vznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K zmluve o úvere žalobca poukázal na dohodu strán konania o aplikácii Obchodného zákonníka. Uviedol, že zákonom požadované náležitosti v predmetnom prípade sú dostatočné označenie subjektov a predmet zmluvy, t. j. poskytnutie úveru. Iné náležitosti sa považujú za fakultatívne, preto v dôsledku ich absencie nie je možné označiť zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Poukázal tiež na to, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Klient uzatvoril zmluvu o úvere slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdil svojim podpisom. Pokiaľ ide o premlčanie, uplatnený nárok nepovažuje za premlčaný, a to z dôvodu, že Okresný súd Ružomberok ho trestným rozkazom sp. zn. 8T/116/2007 zo dňa 20. 09. 2007 odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 12. 05. 2008, preto s poukazom na ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že uplatnený nárok nie je premlčaný. Z ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka zároveň vyplýva, že právo na náhradu škody sa premlčuje za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Z právoplatného a vykonateľného trestného rozkazu jasne vyplýva, že k udalosti došlo dňa 12. 05. 2008, a teda nárok bol uplatnený v premlčacej dobe.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil, vyhodnotiac odvolanie žalobcu ako nedôvodné.

5. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 C. s. p.). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/ kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou konania v odvolaní vznesených konkrétnych námietok. Odvolací súd sa preto pri posudzovaní danej veci zaoberal len podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, ex offo prihliadajúc len na prípadné vady, ktoré by sa týkali procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C. s. p.).

6. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p.), o akú konkrétnu vadu však má ísť v odvolaní nešpecifikoval. Odvolací súd sa preto uvedenou odvolacou námietkou žalobcu nezaoberal, keď zároveň nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok konania.

7. Ako nedôvodné odvolací súd vyhodnotil aj odvolacie námietky žalobcu vytýkajúce súdu prvej inštancie nesprávne skutkové zistenia (§ 365 písm. f/ C. s. p.) a nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 písm. h/ C. s. p.).

8. Žalobca v odvolaní poukázal na dohodu strán konania v zmluve o úvere o použití Obchodného zákonníka v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka a uzavretí zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovanej zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na nemožnosť označenia zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov, poukázal tiež na absenciu zákonného obmedzenia prípustnej výšky odplaty v čase uzatvorenia zmluvy. Súd prvej inštancie však svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby nezaložil na posúdení úveru poskytnutého žalobcom žalovanej na základe úverovej zmluvy zo dňa 11. 10. 2004 ako úveru bez úrokov a bez poplatkov, rovnako nekonštatoval ani prekročenie maximálnej prípustnej výšky odplaty v čase uzatvorenia zmluvy. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že okresný súd neposudzoval výšku a správnosť úrokových sadzieb, nakoľko žalobu žalobcu zamietol výlučne z dôvodu premlčania žalobou uplatneného nároku, aplikujúc ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. a pokiaľ ide o dĺžku premlčacej doby ust. § 100 ods. 1, 2 a § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vyhodnotiac vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako vzťah spotrebiteľský. Záver súdu o spotrebiteľskom charaktere záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovanou pritom žalobca v odvolaní nenamietol, keď sám konštatoval, že „keďže aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné, či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah“. Súd prvej inštancie preto správne aplikoval príslušné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, či už podľa Občianskeho zákonníka či zákona č. 250/2007 Z. z.

9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Žalovaný vo vzťahu k premlčaniu v odvolaní namietal nesprávne posúdenie plynutia premlčacej doby súdom prvej inštancie s poukazom na ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

11. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

12. Vychádzajúc z dikcie ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je na prejednávanú vec podľa odvolacieho súdu možné aplikovať citované ustanovenie Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalobca v odvolaní použitie uvedeného ustanovenia odvodzuje od skutočnosti, že trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T/116/2007 zo dňa 20. 09. 2007 bol odkázaný na občiansko-právne konanie, odkaz na podanie civilnej žaloby nemožno považovať za priznanie práva. Rovnako nedôvodná je i námietka žalobcu, pokiaľ nárok uplatnený v konaní nepovažoval za premlčaný s poukazom na ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, majúc za to, že v danom prípade ide o nárok na náhradu škody spôsobnej úmyselne s tým, že k udalosti rozhodnej pre začiatok plynutia premlčacej doby došlo dňa 12. 05. 2008 (deň právoplatnosti trestného rozkazu, poznámka odvolacieho súdu).

13. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

14. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

15. Z citovaného ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri práve na náhradu škody je ustanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna, ktorá je dvojročná, a objektívna trojročná, resp. desaťročná v prípade úmyselne spôsobenej škody. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé čo do svojho plynutia, začiatku aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Pre určenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, a to bez ohľadu na to, či sa oprávnený subjekt o vzniku škody a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedel. Touto udalosťou pritom nie je nadobudnutie právoplatnosti trestného rozkazu Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T/116/2007 zo dňa 20. 09. 2007, ktorým bola žalovaná uznaná vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu, ale uzavretie úverovej zmluvy, pri uzavretí ktorej žalobcu uviedla do omylu, dňa 11. 10. 2004. Týmto dňom začala plynúť objektívna premlčacia doba, ktorá v prípade úmyselne spôsobenej škody je desaťročná, a teda uplynula dňa 11. 10. 2014, t. j. pred podaním žaloby. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvedel, že došlo k vzniku škody na jeho majetku a kto za ňu zodpovedá. Subjektívna doba nemôže presiahnuť dobu objektívnu, to znamená, že aj keď bolo právo uplatnené v objektívnej desaťročnej dobe, táto nemôže presiahnuť subjektívnu dvojročnú dobu. Ak sa teda žalobca najneskôr dňom právoplatnosti trestného rozkazu, t. j. 12. 05. 2008 (ako to ustálil súd prvej inštancie a žalobca skutkové zistenia súdu v tomto smere nenamietal) dozvedel o tom, kto za jemu (údajne) spôsobnú škodu zodpovedá, uplynula mu subjektívna premlčacia doba (bez ohľadu na plynutie objektívnej premlčacej doby) dňa 12. 05. 2010, t. j. rovnako ako objektívna premlčacia doba pred podaním žaloby. Žalobca v žalobe ani v odvolaní netvrdil, že by došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka, keď žalobca, ako to vyplýva z trestného spisu Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T/116/2007 sa zároveň síce k trestnému konaniu vedenému voči žalovanej pripojil, náhradu škody v adhéznom konaní si však neuplatnil s tým, že túto si bude uplatňovať v občiansko-právnom konaní. Súd preto, vychádzajúc zo skutkových zistení, ku ktorým dospel na základe vykonaného dokazovania, žalobu pre premlčanie správne zamietol.

16. Odvolací súd v závere v súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci podotýka, že žalobca, pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie, vytýkal súdu prvej inštancie len nesprávne posúdenie dĺžky premlčacej doby, nie aplikáciu ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., z ktorého dôvodu sa odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, ktoré musia byť v odvolaní konkretizované nielen všeobecným uvedením zákonného ustanovenia § 365 C. s. p., ale aj konkretizáciu v čom (v danom prípade) nesprávnosť právneho posúdenia spočíva, správnosťou aplikácie uvedeného ustanovenia nezaoberal.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov odvolací súd rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním, podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná, a to v celom rozsahu, preto jej voči žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanej v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, odvolací súd, vychádzajúc zo zásady hospodárnosti konania, žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (v dôsledku čoho nie je následne potrebné rozhodovať o výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p., ktorá v danom prípade predstavuje 0,- eur).

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)