Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-85-2018.pdf
PDF · 103.82 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/85/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: I.. S. S., nar. XX.XX.XXXX, O. XX, Y., proti žalovanému: Bytový podnik mesta Košice s.r.o., Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, zast. GOREJ Legal s.r.o., Krmanova 14, Košice, IČO: 47 231 939, o zaplatenie 27.071,63 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 30.5.2017, č.k. 27Cb/88/2009-376 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania.
2. Uviedol, že žalobca sa domáhal náhrady škody 27.071,63 eur (815.560,- Sk) a dôvodil, že so žalovaným uzatvoril nájomnú zmluvu č. 7/97/HI/N o nájme nebytových priestorov v objekte budovy Hlavná č. 8 v Košiciach v suteréne o výmere 462,2 m2 a zmluvu o poskytovaní služieb spojených s nájmom nebytových priestorov v prenajatom objekte. Listom z 15.1.1999 zn. 1021/99 dal žalovaný žalobcovi výpoveď z nájmu, z dôvodu porušovania zmluvných povinnosti. Žalobca nepovažoval výpoveď za platnú, k dohode o pokračovaní zmluvného vzťahu nedošlo, žalobca preto listom z 22.11.1999 vyúčtoval žalovanému škodu, ktorá mu vznikla.
3. Žalobca vyčíslil škodu, ktorá mu vznikla vynaložením nákladov spojených s prípravou a adaptáciou prenajatých priestorov vo výške 763.560,- Sk a to hlavná stavebná výroba 666.073,- Sk, pomocná stavebná výroba 18.762,- Sk, vedľajšie rozpočtové náklady 33.636,- Sk a náklady spojené s rekonštrukciou priestorov 52.000,- Sk. Podaním z 8.9.2009 žalobca nárok v časti istiny prevyšujúcej 24.131,49 eur (726.985,27) vzal späť. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že Okresný súd Košice I pod č.k. 15C/317/1999 posúdil platnosť nájomnej zmluvy a vyslovil, že zmluva o nájme nebytových priestorov medzi žalobcom a žalovaným č. 7/97/HI/N uzavretá podľa zákona č. 116/1990 Zb. je absolútne neplatná. Právne dôsledky vyplývajúce pre účastníkov sú, že sú si povinní vrátiť všetko, čo dostali. V prenajatom priestore na základe stavebného povolenia a projektovej dokumentácie žalobcu realizoval práce.
4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že vlastníkom nehnuteľnosti nebola Správa majetku mesta Košice, preto nie je vecne pasívne legitimovaný. Žalobca nepreukázal náležitosti pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, náhrady ktorej sa domáha .
5. Súd vykonal dokazovanie a zistil, že Mesto Košice bolo k 20.4.1994 vlastníkom nehnuteľnosti na Hlavnej ulici č. 8 v Košiciach. Zmluvou č. 9/94 prenechalo Mesto Košice nehnuteľnosť do nájmu podľa zák. č. 116/1990 Zb. Správe budov s.r.o. Košice, od 10.6.1996 zmena obchodného mena na Správa majetku mesta Košice s.r.o..
6. Dňa 1.9.1997 žalovaný ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca uzavreli zmluvu č. 7/97/HI/N o nájme nebytových priestorov, ktorou prenajímateľ prenajíma a nájomca preberá do nájmu nebytové priestory nachádzajúce sa v budove na Hlavnej č. 8 v Košiciach v suteréne 462,20 m2, objekt je vo vlastníctve mesta Košice. Prenajímateľ prehlasuje, že je na základe zmluvy č. 09/94 uzavretej s vlastníkom nehnuteľnosti oprávnený prenajímať nebytové priestory, ktoré sú predmetom tejto zmluvy. V zmysle čl. II zmluvy prenajímateľ prenajíma nájomcovi nebytové priestory za účelom využitia na reštauračné účely a nájomca sa zaväzuje využívať ich na tento účel. Podľa čl. V. nájomca preberá nebytové priestory v stave uvedenom v preberacom protokole. Nájomca sa zaväzuje: a) dbať na ochranu zvereného majetku, b) umožniť prenajímateľovi vstup za prítomnosti nájomcu do prenajatých priestorov za účelom kontroly, c) stavebné úpravy vyplývajúce z účelu nájmu realizovať len po predchádzajúcom súhlase prenajímateľa, technickú dokumentáciu a schvaľovacie konanie pre realizáciu prípadných úprav si zabezpečuje nájomca na svoje náklady s tým, že prenajímateľ zaujme stanovisko k úpravám po predložení schváleného projektu. Financovanie si zabezpečuje nájomca na svoje náklady, po realizácii úprav predloží projekt skutočného vykonania. Nájomca sa zaväzuje do 6 mesiacov upraviť pivničné priestory.
7. Listom z 15.1.1999 žalovaný dal žalobcovi výpoveď z nájmu z dôvodu neplatenia nájomného, meškania s rekonštrukčnými prácami, užívania priestorov v rozpore so zmluvou. Dňa 4.11.1999 žalobca odovzdal priestory žalovanému.
8. Právny vzťah zanikol výpoveďou z nájmu, medzi zmluvnými stranami vznikli po skončení nájmu nároky upravené v § 13 zák. č. 116/1990 Zb. a v § 663-668 Občianskeho zákonníka.
9. Žalobca sa domáhal zaplatenia 24.131,94 eur ako hodnoty prác, ktoré vykonal v súvislosti s prípravou a adaptáciou priestorov. Uplatnený nárok špecifikoval ako náhradu škody, ktorá mu vznikla vynaložením nákladov vo výške 763.560,- Sk a predložil znalecký posudok Ing. H., v ktorom sa konštatuje, že práce boli realizované v tejto hodnote, bez toho, aby bol pripojený doklad o úhrade vykonaných prác.
10. Zo záverov znaleckého posudku č. 10/2008 vypracovaného Ing. D., ktorý bol ustanovený súdom vyplýva, že na realizáciu bola vypracovaná projektová dokumentácia, v zmysle ktorej bolo potrebné realizovať stavebné práce. Na základe nameraných hodnôt je možné konštatovať, že práce neboli realizované v zmysle projektovej dokumentácie a na základe toho, nie je možné dôveryhodne preukázať rozsah a množstvo realizovaných prác.
11. Citoval ust. § 667 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhrada nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať, len ak sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Ak nájomca vykoná zmeny bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uniesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu.
12. V zmluve o nájme nebytových priestorov sa žalobca zaviazal stavebné úpravy realizovať len po predchádzajúcom súhlase prenajímateľa a predložení podkladov týkajúcich sa stavebných úprav prenajímateľovi. V konaní nebolo preukázané, že prenajímateľ udelil súhlas na rekonštrukčné práce a že sa na úhradu nákladov zaviazal.
13. Čo sa týka zaplatenia protihodnoty toho o čo žalobca zvýšil hodnotu predmetu nájmu, nárok nie je dôvodný. Žalobca vykonával zmeny priestorov bez súhlasu prenajímateľa, preto mu nevzniklo žiadne právo, len povinnosť, po skončení nájmu uniesť vec do pôvodného stavu.
14. Pokiaľ ide o záväzok žalovaného nahradiť vynaložené náklady z dôvodu, že sa na to zaviazal, súd poznamenáva, že v zmysle nájomnej zmluvy sa žalovaný k úhrade nákladov zaviazal iba pre prípad, ak by bezdôvodne zrušil nájomnú zmluvu. Žalovaný vypovedal nájomnú zmluvu 15.1.1999, nejednalo sa o
bezdôvodné zrušenie zmluvy, čo vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 19C/293/2001 z 5.2.2008, ktorým bolo žalobcovi uložené zaplatiť dlžné nájomné a nie je možné konštatovať bezdôvodné zrušenie zmluvy, žalovaný dal žalobcovi platnú výpoveď.
15. Žalobca nepreukázal hodnoverne, ktoré práce a v akom rozsahu vykonal, znalec Ing. D. konštatuje v posudku, že nie je možné dôveryhodne preukázať rozsah a množstvo realizovaných prác. Žalobca nepredložil žiadny doklad, z ktorého by vyplývalo aké náklady na rekonštrukciu vynaložil.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p..
17. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, zmätočné, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Namieta, že závery súdu o nenaplnení predpokladov na náhradu škody a neunesení dôkazného bremena na strane žalobcu neobstoja, pretože sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci a aj preto, že dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Okrem toho je rozsudok nedostatočne odôvodnený. Rozsudok je vzájomne rozporný a preto nepreskúmateľný.
18. Navyše súd nerešpektoval vyriešenie prejudiciálnej otázky ohľadne neplatnosti nájomnej zmluvy z 1.9.1997 uvedené v rozhodnutí, č.k. 15C/317/1999-234 z 25.3.2004, resp. túto otázku v konaní neriešil, opieral sa iba o hypotézu, že nájomná zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným SMMK s.r.o. je platná a vychádzal z nej. Je toho názoru, že táto otázka je zásadná pri posúdení nároku žalobcu na náhradu škody. Súd nerozlišuje medzi náhradou škody podľa § 42 OZ a nárokmi podľa § 699 a nasl. OZ.
19. Nie je pravdou tvrdenie, že žalobca vykonával práce bez predchádzajúceho súhlasu prenajímateľa. Súd disponuje dôkazmi o udelení súhlasu a odsúhlasení prác, výkon prác kontroloval svojimi pracovníkmi. Nepravdivé je tvrdenie súdu, že nie je možné preukázať práce, ktoré vykonal žalobca. Rozsah prác bol zdokumentovaný v znaleckom posudku Ing. H. z 22.10.1999.
20. Súd uvádza iba konštatáciu Ing. D., že nie je možné dôveryhodne preukázať rozsah a množstvo prác. Žalobca namieta, že ich rozsah žalovaný v konaní nenamietal, ani po znaleckom posudku Ing. D., kedy žalobca znížil svoj nárok v súlade so závermi znalca.
21. Nesúhlasí so záverom súdu, že neuniesol dôkazné bremeno o vynaložených právach. Túto otázku zodpovedali znalecké posudky, výpoveď znalca Ing. D. v konaní, súd nesprávne interpretoval.
22. Použitie ust. § 699 OZ je vzhľadom na existenciu predchádzajúceho súhlasu prenajímateľa bolo v rozpore so skutkovým stavom. Udelenie súhlasu s konkrétnymi prácami, podpísaný zmluvnými stranami, súd nemôže opomenúť. Výkon prác bola podmienka pri dražbe týchto priestorov.
23. Dáva do pozornosti odvolacieho súdu obsah a závery rozsudku Krajského súdu v Košiciach 3Co/627/2015, 3Co/628/205 z 9.6.2017, nakoľko sú zásadné aj v tomto konaní.
24. Ak sa súd nevysporiada so zásadnými otázkami v odôvodnení rozhodnutia, jedná sa o porušenie práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a porušenie práva na spravodlivý proces.
25. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné, bez vyriešenia zásadnej otázky platnosti nájomnej zmluvy. Z toho dôvodu navrhoval konanie prerušiť do skončenia konania na krajskom súde sp.zn. 3Co/627/2015, čo súd ignoroval. Závery o neplatnosti zmluvy a záväznosť rozhodnutia 15C/317/1999 nerešpektoval.
26. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
27. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalobca odvolacie námietky obsahovo nešpecifikuje, iba ich vznáša bez bližšieho odôvodnenia, ktoré by umožňovalo zistiť konkrétne námietky. Súhrne k ním preto uvádza, že menované námietky sú nedôvodné. Napádané rozhodnutie spočíva na správnom
právnom posúdení, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie je dostatočne odôvodnené.
28. K námietke nerešpektovania prejudiciálnej otázky ohľadne neplatnosti nájomnej zmluvy z 1.9.1997 vyriešenej v rozhodnutí č.k. 15C/317/1999 z 25.3.2004 uvádza, že tento rozsudok bol vydaný v čase, kedy účastníkom tohto súdneho konania nebol žalovaný a preto nemal možnosť brániť sa nesprávnemu právnemu posúdeniu súdom.
29. Naopak, iným právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice II, č.k. 19C/293/2001-109 z 5.2.2008 vydaným v konaní medzi tými istými účastníkmi, ako je vedené toto konanie, bola predbežná otázka platnosti zmluvy z 1.9.1997 posúdená tak, že zmluva je platná.
30. Aj iným rozhodnutím - uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Cob/168/2009-72 z 24.6.2010 vydanom v odvolacom konaní vedenom medzi tými istými účastníkmi konania, bola predbežná otázka platnosti (pod) nájomnej zmluvy posúdená tak, že nájomná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 1.9.1997 je platným právnym úkonom, pričom tento záver bol podopretý jednoznačnou a správnou právnou argumentáciou cit.: „Podľa § 159 ods. 2 O.s.p., výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Rozsudkom Okresného súdu Košice I, č.k. 15C/317/1999-234 bol zamietnutý návrh žalobcu I.. S. S. proti žalovanému I.P.R. Košice o určenie neplatnosti výpovede z nájmu. Výrok rozsudku sa netýka účastníkov prejednávaného sporu a výrokom rozsudku nebolo rozhodnuté o platnosti, resp. neplatnosti zmluvy.“
31. Žalobca namieta záver, že práce vykonával bez predchádzajúceho súhlasu prenajímateľa. K vykonaniu zmien suterénnych priestorov žalovaný súhlas neudelil. Je pravdou, že podpísaný zoznam rekonštrukčných prác tvoril prílohu nájomnej zmluvy, ale obsahoval iba stručný popis rekonštrukčných prác, nie ich konkrétny rozsah. Udelenie súhlasu s rekonštrukčnými prácami bolo predmetom úpravy čl. V. ods. 2 písm. c) zmluvy, podľa ktorého sa žalobca zaviazal: „stavebné úpravy vyplývajúce z účelu prenajatých priestorov realizovať len po predchádzajúcom súhlase prenajímateľa (Technickú dokumentáciu a schvaľovacie konanie si zabezpečuje nájomca na svoje náklady s tým, že prenajímateľ zaujme definitívne stanovisko k úpravám až po predložení schváleného projektu nájomcom).“ Zmluva jednoznačne predpokladala súhlas žalovaného k rekonštrukčným prácam, ako podmienku ich realizácie, po predložení projektu žalobcom. Žalobca projekt nepredložil, žalovaný ani nemal s čím vysloviť súhlas. Ak žalobca tvrdí, že žalovaný realizované práce odsúhlasil, toto ale nepreukázal.
32. Žalobca nesúhlasí so záverom súdu, že nepreukázal rozsah prác a dovoláva sa znaleckého posudku Ing. H.. Opomína ale skutočnosť, že v priebehu konania bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie a v znaleckom posudku č. 10/2008 Ing. D. je konštatované, že nie je možné dôveryhodne preukázať rozsah a množstvo realizovaných prác. Dôkazné bremeno neuniesol žalobca z dôvodov na svojej strane, nakoľko rekonštrukčné práce vykonával v rozpore so všeobecne záväznými predpismi, t.j. neodborne, bez vedomia stavebného denníka, bez stavebného dozoru. Ide o odborný záver znalca v rámci znaleckého dokazovania nariadeného súdom. Znalecký posudok Ing. H. je len listinným dôkazom.
33. Žalobca tvrdí, že žalovaný nenamietal rozsah žalobcom údajne vykonaných prác. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Žalovaný v priebehu súdneho konania namietal žalobcom tvrdený rozsah prác a zdôrazňoval, že žalobca tento rozsah nepreukázal. V tejto súvislosti uvádza, že žalobca sa nezúčastňoval súdnych pojednávaní, nepredkladal žiadne vyjadrenia, nenavrhoval žiadne dôkazy.
34. Ďalej namieta nesprávne vyhodnotenie zoznamu rekonštrukčných prác, ktorý tvoril prílohu nájomnej zmluvy a ktorý mal byť vyhodnotený ako súhlas žalovaného s realizáciou rekonštrukčných prác. Žalovaný vo svojich vyjadreniach nepopieral zoznam rekonštrukčných prác, ktorý tvoril prílohu zmluvy. Tento zoznam obsahoval iba rámcový popis prác, nie rozsah a podobu prác. Preto udelenie súhlasu s rekonštrukčnými prácami bolo predmetom osobitnej úpravy čl. V. ods. 2 písm. c) nájomnej zmluvy.
35. Pokiaľ ide o predkladanie faktúr, žalovaný netvrdil, že žalobca túto povinnosť mal, bolo na ňom preukázať náklady tvrdených rekonštrukčných prác. Žalobca nepredložil žiadny doklad, z ktorého by vyplývalo, že v súvislosti s rekonštrukciou mal reálne náklady, ktoré vynaložil.
36. Otázka platnosti nájomnej zmluvy bola už prejudiciálna vyriešená v právoplatných rozhodnutiach Okresného súdu Košice II, č.k. 19C/293/2001-109 z 5.2.2008, Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Co/183/2008-222 z 29.10.2009 a Krajského súdu v Košiciach, č.k. 2Cob/168/2009-72 z 24.6.2010. So záverom platnosti zmluvy sa konajúci súd stotožnil.
37. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu trovy odvolacieho konania.
38. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 379 C.s.p. a § 380 ods. 1 C.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny podľa §387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
39. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov, tieto správne vyložil a nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny potvrdil.
40. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje.
41. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov z 1.9.1997 č.l. V bod 2 písm. c) sa žalobca zaviazal stavebné úpravy realizovať len po predchádzajúcom súhlase prenajímateľa s tým, že technickú dokumentáciu a schvaľovacie konanie si zabezpečuje nájomca a definitívne stanovisko k úpravám prenajímateľ zaujme až po predložení schváleného projektu nájomcom.
42. Pokiaľ ide o platnosť predmetnej nájomnej zmluvy, súd prvej inštancie konštatoval, že Krajský súd v Košiciach v prejednávanej veci uznesením z 24.6.2010 č.k. 2Cob/168/2009-72 vyslovil v súvislosti so zmluvou záväzne právny názor, nájomná zmluva je platný právny úkon. Odvolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí vyslovil v prejednávanej veci, že nájomná zmluva je platná. Súd prvej inštancie v súlade s názorom odvolacieho súdu, ktorý je pre neho záväzný, vychádzal pri rozhodovaní z platnosti nájomnej zmluvy.
43. Súd prvej inštancie správne konštatoval, vychádzajúc z nájomnej zmluvy, že zmluva predpokladala súhlas žalovaného ku konkrétnym rekonštrukčným prácam ako podmienku ich budúcej realizácie. Žalobca napriek tomu, že ho zaťažovalo dôkazné bremeno, udelenie súhlasu k vykonaniu rekonštrukčných prác nepreukázal.
44. Správne je aj konštatovanie súdu prvej inštancie, že zoznam rekonštrukčných prác, ktorý tvoril prílohu nájomnej zmluvy, predstavuje stručný popis rekonštrukčných prác, na ktorých vykonanie sa žalobca zaviazal, ale nie ich konkrétny rozsah a podobu, ktorý bol riešený v čl. V ods. 2 písm. c) zmluvy.
45. Pokiaľ ide o protihodnotu toho o čo žalobca zvýšil hodnotu predmetu nájmu, súd prvej inštancie správne konštatoval, že tento nárok nie je dôvodný. Žalobca vykonával zmeny priestorov bez predchádzajúceho súhlasu prenajímateľa, preto mu nevzniklo žiadne právo, len povinnosť uviesť vec do pôvodného stavu (§ 667 ods. 2 Obč.zák.).
46. K záväzku žalovaného nahradiť žalobcovi vynaložené náklady z dôvodu, že sa na to zaviazal, súd prvej inštancie správne uviedol, že podľa nájomnej zmluvy sa žalovaný zaviazal na úhradu nákladov len pre prípad, že by bezdôvodne zrušil nájomnú zmluvu a išlo by o náklady na úpravu priestorov, na ktorú udelil súhlas. K bezdôvodnému zrušeniu zmluvy nedošlo a súhlas na úpravu priestorov nebol daný. Žalobca nepreukázal, ktoré práce a v akom rozsahu vykonal.
47. Keďže v prejednávanom prípade bola platne uzatvorená nájomná zmluva, ktorá upravovala práva a povinnosti zmluvných strán, súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri rozhodovaní vychádzal z uzatvorenej nájomnej zmluvy a príslušných zákonných ustanovení a po zistenom skutkovom stave a správnom právnom posúdení veci, žalobu zamietol a preto odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
48. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1,2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, prihnal náhradu trov odvolacieho konania.
49. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).