Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-11C/138/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Janics Bajánkovou v právnej veci žalobkyne Mgr. F. R., narodená XX.X.XXXX, bytom v C., W. 9, zastúpená spoločnosťou H. & partners, s.r.o., IČO: 36866008, so sídlom v Bratislave, Prokopa Veľkého 51, proti žalovanému: Ing. A. R., narodený XX.X.XXXX, bytom v E., M. R. N. XXX/XX, zastúpený Advokátska kancelária Mgr. Marek Benedik, s.r.o., IČO:47247959, so sídlom Rudnayovo námestie č. 11, Bratislava, o vylúčenie žalovaného z užívania domu, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a . Žalovaný nemá voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 16.07.2012 domáhala vylúčenia žalovaného z užívania nehnuteľností na W. ulici č. X v C., zapísaných Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, v k. ú. Staré Mesto na LV č. XX a to rodinného domu so súpisným číslom XXXX postavenom na parcele č. XXXX/X, záhrady - parc. č. XXXX/X o výmere 485 m2, zastavenej plochy a nádvoria - parc. č. XXXX/X o výmere 367 m2, ostatné plochy - parc. č. XXXX/XX o výmere 154 m2 a ostatné plochy - parc. č. XXXX o výmere 7X m2 a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci vysporiadania ich spoločného majetku ( BSM). V návrhu poukázal nato, že sú so žalovaným v rozvodovom konaní. Uviedla, že pol roka pred podaním návrhu na rozvod ( r. 200X) žalovaný prestal prispievať na chod domácnosti, prestal si plniť vyživovaciu povinnosť voči nej a deťom, čoho sa musela domáhať súdnou cestou. Poukázal na to, že žalovaný sa pred 2,5 rokom odsťahoval zo spoločnej domácnosti do E. kde má aj trvalý pobyt a odkiaľ zabezpečoval svoje pracovné aktivity. Jeho odchodu zo spoločnej domácnosti predchádzalo obdobie plné násilností, pri ktorých neraz zasahoval a polícia a ktoré vyvrcholilo podávaním vzájomných trestných oznámení. Doplnila, že žalovanému bolo uznesením zo dňa 22.0X.200X vznesení obvinenie z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. Ďalej uviedla, že po odchode žalovaného sa situácia upokojila. Poukázala na to, že sa nepriaznivú finančnú situáciu snažila riešiť prenájmom domu na W. ulici, preto dňa 25.05.2012 sa spolu s deťmi, dvoma psami, mačkou a časťou vecí presťahovala do bytu na O. ulici a dom pripravila pre nájomcu. Žalovaný následne rozpútal vlnu násilností a schválností; Dňa 28.05.2012 žalovaný spolu so svojim známym zo K. sa dostavil do bytu na O. ulici, kde mu otvorila maloletá K.. Túto následne sotil a vtlačil do bytu, vbehol tam, kopal do krabíc, behal po byte a robil krik. Na syna , ktorý v byte bol kričal, že má odtiaľ „vypadnúť“ , prišlo medzi nimi k slovnej výmene názorov, po ktorej sa žalovaný zahnal a chcel syna udrieť. Ďalej na maloletú K. kričal, hrozil jej, že môže schytať ak ešte nedostala a zasiahol ju do ruky. Dňa 30.05.2012 sa žalovaný so svojim známym dostavil do domu na W. ulici a spolu začali odvrtávať zámky na prízemí, terase a vchodových dverách domu, ktorý bol pripravený na nasťahovanie sa nájomcu. Privolala hliadku polície a za jej prítomnosti umožnila žalovanému vstup do domu, pričom žalovaný si pobral všetky kľúče, kričal, že žiaden nájomca sa tam nenasťahuje pretože on má svojho nájomcu, ktorý tam bude bývať. Kričal na ňu, že skončila, že mu berie majetky a hrubo

sa správal. Keď hliadka odišla ostala so žalovaným sama, chcela zavrieť garáž diaľkovým ovládačom, ale žalovaný odpojil garáž od elektriny. Kým stojac na stoličke zapla prúd žalovaný vytiahol poistku na bráne a ručne ju zvonka zavrel a ona ostala uzavretá v garáži v tme. Žalovaný sa jej zvonku smial. Po privolaní polície ju pred policajnou hliadkou hrubo urážal, počas vstupu do domu sa správal agresívne, strkal do nej, vykrúcal jej ruky a sácal ju o stenu. Obaja boli predvedení na policajné oddelenie. Dňa 31.05.2012 sa žalovaný dostavil opäť k domu, preliezol cez plot a dožadoval sa prístupu dovnútra hoci v dome nemá žiaden osobné veci ani doklady. Vykrikoval, správal sa agresívne, chcel znefunkčniť zámok na posuvnej vonkajšej bráne, čomu sa snažila zabrániť. Žalovaný na ňu fyzicky útočil, správal sa teatrálne, hovoril, že monitoruje dom, odpočúva telefóny a sleduje jej elektronickú poštu. Taktiež sa jej vyhrážal, že príde v noci a potom bude násilie. Do domu privolala policajnú hliadku. Dňa 01.06.2012 sa žalovaný približne v 3 hodinových intervaloch dostavoval na W. ulicu k domu, nastriekal do zámkov na všetkých vstupných dverách lepidlo, ktoré ihneď stvrdlo a znemožnil tak všetky vstupy do domu, takže sa z neho dalo dostať iba von, ale dovnútra len pomocou zámočníka s výmenou zámkov. Žalovaný ich v dome uzavrel, nemôžu nikde isť nakoľko sa obávajú, že sa dnu už nikdy nedostanú a zostanú na ulici. Žalovaný zároveň omotal vstupnú posuvnú bránu hrubou reťazou, ktorú síce odstránila, avšak vzápätí tak žalovaný umiestnil novú, ktorá tam ostala. Žalovaný sa snaží do domu neustále dostať, opakovane prichádza s páčidlom, prelieza múr, chodí okolo domu. Dňa 02.06.2012 sa žalovaný opätovne dostavil k domu na W. ulici, preliezol múr a preveroval zámky. Začal ju urážať, hovoril jej, že sa nasťahuje do domu sám a to aj násilím, že ju bude držať jeho ochranka a podobne. Privolala policajnú hliadku po ktorej príchode žalovaný odišiel. Následne sa dostavil do bytu na O. ulici, v ktorom bola spoločná maloletá dcéra, začal mykať mrežami, následne prišiel k dverám kde zvonil a búchal. K bytu sa dostavila policajná hliadka, za prítomnosti ktorej dcéra otvorila žalovanému dvere, vbehol do bytu s krikom a vytiahol z dverí kľúč , ktorý tam na príkaz hliadky musel vrátiť. Odvtedy žalovaný opakovane vstupoval do domu na W. ulici aj niekoľko krát za deň preliezol múr, chodil okolo domu, kontroloval zámky. Týmto konaním jej a deťom znemožňoval riadne užívať dom, do ktorého sa opätovne nasťahovali. Ona aj deti boli v neustálom strese, báli sa odísť z domu a aj bytu, nakoľko žalovaný im chcel znemožniť užívanie oboch nehnuteľností naraz. Ďalej poukázala na to, že vzhľadom na uvedené bola nútená dňa 07.06.2012 podať na súd návrh na zákaz vstupu žalovaného do domu na W. ulici X v C., nakoľko žalovaný jej jeho prenájom znemožnil a mienil sa do neho nasťahovať sám, hoci ho neužíval 3 roky ani sa nestaral o jeho údržbu, nestaral sa o poplatky v súvislosti s ním spojené. Dňa 11.06.2012 sa žalovaný v poobedňajších hodinách dostavil do domu na W. , preliezol vstupnú posuvnú bránu a napriek protestom na nej prestrihol posuvný mechanizmus a tým bránu znefunkčnil. Následne opäť skontroloval, či sú zámky na vstupoch naďalej zničené. Spolu so synom uvedené nahrali na telefón. Žalovaný aj v nasledujúce dni neustále kontroloval, zámky, preskakoval plot, chodil okolo domu, vyzváňal. Dňa 1X.06.2012 po tom ako prevzala vykonateľné súdne rozhodnutie o zákaze vstupu žalovaného do domu sa žalovaný opätovne k domu dostavil k vykonaniu jeho pravidelnej kontroly. Poukázala na to, že spolužitie jej a detí so žalovaným je úplne nemožné. Žalovaný sa správa nevypočítateľne, vyhráža sa fyzickým násilím, podala na neho niekoľko trestných oznámení. 2. Žalovaný sa k návrhu vyjadril písomne v tom zmysle, že návrh považoval za nedôvodný. Poukázal na to, že je plný neprávd, poloprávd a účelových konštrukcií. Mal za to, že časť tvrdení žalobkyne nie je doložená žiadnym hodnoverným dôkazom. Uviedol, že napriek vyjadreniam žalobkyne a výsluchom svedkov neexistuje žiaden dôkaz o tom, že by ho niekto počas 26 rokov trvajúceho manželstva videl fyzicky zaútočiť na žalobkyňu. Uviedol, že si je žalobkyňa vedená, že jej ani deťom z jeho strany nikdy v minulosti ani teraz nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Poukázal nato, že žalobkyňou uvádzané uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 33C/1/2012 bolo Krajským súdom zmenené a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý. Vo vyjadrení ďalej poukázal na konfliktné situácie vyvolané žalobkyňou a negoval tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobnom návrhu. 3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovaného, oboznámením s a s prednesmi zástupcov strán sporu, výsluchom svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný stav veci 4. Podľa listiny označenej - List vlastníctva č. XXXX k.ú. Staré Mesto. obec BA- m.č. STARÉ MESTO, sú nehnuteľnosti v nej evidované vo vlastníctve strán v spore v celosti. 5. Z emailovej komunikácie z 24.-27. 10.2012 vyplýva komunikácia strán sporu ohľadom vstupu žalovaného do domu v zmysle dohody sporových strán 6. Z úradného záznamu ORPZ v C. I zo dňa 03.06.200X vyplynulo, že žalobkyňa sa dostavila na oddelenie kriminálnej polície a že ju žalovaný opakovane bije, pričom fyzické násilie pretrváva s prestávkami asi 17 rokov. Trestné oznámenie na žalovaného podať nechcela, čo odôvodnila tým, že by sa jej skomplikoval život.

7. V znaleckom posudku č. X/2010 znalec skonštatoval, že na základe mu dostupných lekárskych správ išlo u žalobkyne o známky vonkajšieho násilia spôsobeného cudzou osobou avšak zakaždým išlo o zranenia ľahkého charakteru s dobou liečenia do 7 dní. 8. Uznesením ORPZ v C. zo dňa 22.0X.20X ČVS: ORP-671/1-OVK-B1-200XDJ bolo žalovanému vznesené obvinenie za zločin týrania blízkej a zverenej osoby vo vzťahu k žalobkyni ako poškodenej. Uvedené uznesenie bolo uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 07.10.200X, č.k. 1Pv/501/0X-7 zrušené z dôvodu, že nie je zákonné a opodstatnené. X. Žalobkyňa a žalovaný podpísali dňa 0X.08.2012 protokol o prevzatí ( ďalej len „Protokol“) v zmysle ktorého žalovaný potvrdil, že dňa 0X.08.2012 si prevzal kľúče od rodinného domu na W. X kde sa dohodli, že nebude do domu na adrese W. X, Bratislava chodiť bez predbežnej dohody a bez prítomnosti žalobkyne a nebude v tejto nehnuteľnosti montovať žiadne zariadenia na odposluch a kamery na sledovanie a bude rešpektovať nedotknuteľnosť osoby a súkromia. Zároveň žalovaný potvrdil, že prevzal elektrické ovládanie od brány. 10. Tunajší súd uznesením zo dňa 12.06.2012, sp. zn. 33C/1/2012 uložil žalovanému, aby nevstupoval do nehnuteľnosti na W. ulici č. X, zapísaných Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, v k. ú. Staré Mesto na LV č. XX a to rodinného domu so súpisným číslom XXXX postavenom na parcele č. XXXX/X, záhrady - parc. č. XXXX/X o výmere 485 m2, zastavenej plochy a nádvoria - parc. č. XXXX/ X o výmere 367 m2, ostatné plochy - parc. č. XXXX/XX o výmere 154 m2 a ostatné plochy - parc. č. XXXX o výmere 7X m2 a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Zároveň súd uložil žalobkyni povinnosť, aby v stanovenej lehote podala návrh vo veci samej. Voči uvedenému uzneseniu podal odvolanie žalovaný. Krajský súd uznesením zo dňa 1X.07.2012, sp. zn. 3Co/311/2012 žalovaným napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 11. Žalobkyňa sa na pojednávaniach pridržala písomne podaného návrhu a žiadala aby mu súd vyhovel. Na pojednávaní konanom dňa 07.05.2014 poukázala na to, že strany sporu sa medzi sebou dohodli, že žalovaný nebude chodiť na W. ulicu a ona na O., avšak žalovaný túto dohodu porušuje. Správa sa agresívne a amorálne. Poukázala na konania týkajúce sa výživného na spoločné deti a na procesný postup žalovaného vo vzťahu k nim. Vo vzťahu k trestnému stíhaniu žalovaného, že toto bolo síce ukončené ako neopodstatnené a nezákonné ale nie z dôvodu, že sa skutok nestal, ale z dôvodu, že nebolo možné ustáliť ako došlo k spáchaniu skutku a bolo treba dopočuť ju a svedkov, na uvedenom však netrvala lebo nechcela vyhrocovať situáciu v čase prebiehajúceho rozvodového konania. Poukázala na to, že žalovaný prestal chodiť do domu na W. až po podaní návrhu v prejednávanej veci. Má za to, že sú splnené podmienky na vyhovenie žalobe. 12. Žalovaný zotrval na svoje argumentácii uvedenej vo vyjadrení k návrhu. Argumentoval, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu násiliu ani nebolo ukončené žiadne konanie, v ktorom by bolo rozhodnuté o jeho vine za násilie voči žalobkyni alebo ich deťom. Mal za to, že žalobkyni ide v tomto konaní o vyporiadanie BSM v jej prospech. Zaliatie zámkov lepidlom zdôvodnil tým, že chcel dať najavo p. O., s ktorým žalobkyňa uzatvorila nájomnú zmluvu, že má zabránený vstup do domu cez bránku pre peších. 13. Z výpovede svedka A. R.( syna strán v spore) vyplynulo, že žalovaný mal v lete 2012 alebo 2011 často chodiť do domu a terorizovať ich. Mali finančné problémy, tak sa snažili dom na W. prenajať, čo sa im pre správanie žalovaného nakoniec nepodarilo. Svedok vo svojej výpovedi popísal žalobkyňou v návrhu uvedený incident zo dňa 28.05.2012. Následne keď sa po zmarenom prenájme nasťahovali opäť do domu na W. ulici žalovaný chodieval k domu 3-4 krát za deň, búchal do dverí a okien, vŕtal zámky. Poukázal na to, že videl žalovaného ako poškodzuje bránu, o čom natočil aj video založené do spisu k psychickému násiliu dochádzalo neustále, od kedy vyrástol ho už žalovaný nebil. Žalobkyňa bitá bola, videl ako ju žalovaný kopol do nohy. Dom preto nemohli opustiť, báli sa čo žalovaný urobí. Uviedol, že žalovaný dosť dlho už do domu nechodí, od kedy uviesť nevedel, mal za to, že je to z dôvodu tohto konania. 14. Z výpovede svedkyne K. R. ( dcéry strán v spore) vyplynulo, že v rodine boli problémy od kedy si pamätá. Musela preskakovať bránu keď prišla zo školy lebo žalovaný vyvŕta zámky a zalepil ich lepidlom, uvedené sa v priebehu týždňa opakovalo, potom už nie. Videla následky násilia, počula hádky a krik žalobkyne, ktorá mala veľkú ranu na nohe. Samotný akt nevidela len jeho následky. Svedkyňa ďalej popísala žalobkyňou v návrhu uvedený incident zo dňa 28.05.2012. V súčasnosti k takýmto situáciám nedochádza nakoľko rodičia spolu nežijú. Kľudnejšie obdobie trvá asi rok. 15. Svedkyňa JUDr. X. H., suseda strán v spore priamym svedkom násilia nebola, videla len na žalobkyni, že mala znaky tohto konania. Všimla si, že medzi žalobkyňou a žalovaným dochádzalo k fyzickým kontaktom a hádkam. Žalovaný sa potom po podaní návrhu na rozvod odsťahoval a bol relatívny klud. Bola svedkom toho ako žalovaný odvŕtaval zámky, žalobkyňa sa mu snažila sa mu v tom zabrániť,

avšak neúspešne a následne bola volaná policajná hliadka. Do jej príchodu sa snažila situáciu upokojiť, žalovaný do nej začal strkať, aby odišla, čo neurobila. Žalovaný sa hanlivo vyjadroval na jej adresu a adresu žalobkyne. Po príchode polícia zisťovala situáciu a o incident bol riešený v priestupkovom konaní. Na druhý deň opäť prišiel žalovaný, robil niečo s bránami, opätovne zasahovala polícia. Potom nastalo peklo, žalovaný celé leto aj viackrát za deň chodil do domu, čo trvalo asi do polovice alebo konca augusta. Žalovaný toto leto zalepil brány a zámky, nastriekal do nich lepidlo a rodina sa nemohla dostať dnu ani von. V súčasnosti nevidela, že by dochádzalo na W. k násiliu, žalovaného tam zopár krát videla, ale zrejme prišiel len pre dcéru. 16. Svedok Ing. N. U. uviedol, že nebol svedkom toho, že by dochádzalo medzi stranami v spore k psychickému alebo fyzickému násiliu. Modriny ani podliatiny na žalobkyni, žalovanom ani ich deťoch nevidel. Poukázal na to, že komunikácia medzi stranami bola obtiažna, žalobkyňa vyvolávala konflikty, žalovaný sa im snažil vyhýba. Žalovaný aj keď sa snažil žalobkyňa na neho ešte viac útočila. 17. Svedkyňa T. E. uviedla že strany pozná od začiatku ich manželstva. Chodili spoločne na výlety, vychovávali spoločne deti. So žalobkyňou sú na W. susedky. Uviedla, že žalovaný ich po odchode do K. v roku 200X nechal bez finančných prostriedkov, vyjadrila sa žalovaný žalobkyňu bil. Priamym svedkom toho nebola, povedala jej to žalobkyňa, videla len modriny a správy z polície. 18. Svedkyňa A. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňu pozná 30 rokov, sú kamarátky. Bývali spolu v bytovke na O. ulici. Vyjadrila sa k agresívnemu správaniu žalovaného. Priamym svedkom takéto správania nebola, videla len dôsledky. Žalobkyňa k nim asi 2 krát prišla, že bola zbitá a asi jeden krát do týždňa s tým, že sa triasla a plakala. O agresii žalovaného podľa jej vyjadrenia vedeli všetci, nakoľko bytovka je malá a je všetko počuť. Počula kriky, niekedy sa dali rozoznať aj slová. Svedkom hádky medzi žalobkyňou a žalovaným bola tri krát, dva krát v byte na O. a raz v dome na W.. Suseda z bytu oproti žalobkyni niekedy otvárala dvere keď bolo u žalobkyne a žalovaného zle, aby sa žalobkyňa mohla schovať. Na správanie žalovaného sa jej sťažovali aj ich deti, A. často a K. niekedy. 1X. Svedok C. Z. uviedol, že sa s žalovaným pozná od základnej školy a so žalobkyňou odkedy bola tehotná so synom A.. Obe rodiny sa navzájom navštevovali, jedno obdobie s nimi aj býval v byte na O. ulici a to v období rokov 2002-2004. Po rozvode strán sporu sa navštevovať prestali. Medzi stranami sporu nevidel žiaden stupeň agresivity, ktorá by mala byť následkom iniciovaného súdneho konania. Doplnil, že medzi žalobkyňou a žalovaným k fyzickému alebo psychickému násiliu nedochádzalo ani z jednej strany. Priamym svedkom fyzických útokov nebol, bol svedkom rodinnej hádky pričom z jeho pohľadu išlo o normálnu situáciu keď sa riešili klasické rodinné záležitosti. O tom, že by mal žalovaný žalobkyňu fyzicky a psychicky týrať, spôsobovať jej fyzické a psychické príkorie nepočul. Žalovanému pomáhal odvŕtať zámky na dome na W. ulici, čo sa im nepodarilo, prišla kľúčová služba a predtým aj polícia. 20. Svedkyňa JUDr. B. N. žalobkyňu nepozná a žalovaného pozná pracovne. Vedomosť o tom, že by sa žalovaný správal agresívne nemá a rovnako ani o tom, že by medzi žalobkyňou a žalovaným dochádzalo k fyzickému alebo psychickému násiliu. 21. Svedkyňa Ing. Z. F. žalovaného pozná z pracovného prostredia, žalobkyňu prvý krát videla na pojednávaní, na ktorom bola vypočutá ako svedkyňa. Žalovaného hodnotila kladne. Vedomosť o tom, že by medzi stranami sporu malo dochádzať k fyzickému alebo psychickému násiliu nemala. 22. Svedkyňa M. F. uviedla, že pozná obe strany sporu, so žalobkyňou je kamarátka. Od apríla 2012 do mája 2012 bývala so žalobkyňou v dome na W.. Žalobkyňa bola vtedy v zlom stave, mala zdravotné problémy. Žalovaný opakovane chodil okolo domu k bráne, dverám. Raz keď prišla jej žalobkyňa povedala, že sa do domu nedá dostať, v zámkoch bola nejaká hmota, o ktorej si myslela, že je sekundové lepidlo. Do domu sa dostávali tak, že museli preliezať plot. Žalovaný na domácnosť nič neprispieval, nefinancoval synove štúdium v Z. Finančne žalobkyňu vtedy podporovali kamarátky. Pri bitkách prítomná nikdy nebola, videla len ich následky, kopance, modriny, natrhnuté ucho. Rovnako nikdy nevidela, že by sa žalovaný verbálne vyhrážal žalobkyni.

23. Svedkyňa E. B. R. uviedla, že je bývalá manželka synovca žalovaného a kamarátka žalobkyne. Bývali v byte oproti bytu žalobkyne žalovaného. Priamo v rodine fyzické alebo psychické útoky nevidela, videla len ich následky( modriny, natrhnuté ucho, rany na lýtku). V rodine bola klasická atmosféra strachu, pri každom zastavení auta sa žalobkyňa s deťmi báli. Uvedené mohlo byť niekedy v roku 2012, keď k nim prišla na návštevu nevedela sa dostať k nim dovnútra, boli pokazené brány, aj deti liezli cez bránu. ďalej sa vo svojej výpovedi vyjadrila ku skutočnostiam týkajúcim sa jej bývalého manžela, synovca žalovaného. 24. Svedok Ing. S. O. sa k meritu veci relevantne vyjadriť nevedel. So žalobkyňou uzavrel nájomnú zmluvu na dom na W. X, avšak k prenajatiu domu nedošlo z dôvodu, že s tým nesúhlasil žalovaný.

25. Podľa § 146 ods. 2 Obč. zák. ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť. .

26. Účelom úpravy podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka je obmedzenie násilného správania manželov pri nezhodách o právach a povinnostiach, vyplývajúcich z ich bezpodielového spoluvlastníctva, pričom obmedzenie, resp. vylúčenie užívacieho práva prichádza do úvahy len vtedy, ak vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti dochádza k fyzickému alebo psychickému násiliu, resp. k hrozbe takýmto násilím. Násilie nemusí vykazovať znaky trestného činu, postačí, ak pôjde o priestupok proti občianskemu spolužitiu. Predpokladom pre použitie vyššie uvedenej občianskoprávnej sankcie proti druhému manželovi je: a) existencia bezpodielového spoluvlastníckeho vzťahu manželov k domu alebo bytu, b) existencia spolužitia obidvoch manželov v dome alebo v byte, c) existencia fyzického alebo psychického násilia, eventuálne existencia, čo i len hrozby takéhoto násilia, d) realizácia násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo v byte, nachádzajúcom sa v bezpodielovom spoluvlastníctve, e) neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia z dôvodov uvedených písmenom c) a d).Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia musí mať značnú intenzitu, teda musí byť spôsobilé natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné. Od stupňa fyzického, či psychického násilia alebo hrozby takýmto násilím, závisí aj spôsob súdneho rozhodnutia v tom smere, či súd iba obmedzí užívacie právo jedného manžela k domu alebo k bytu, alebo či manžela, páchajúceho fyzické, či psychické násilie, z užívania domu alebo bytu úplne vylúči. Právo v takomto prípade chráni slabšiu stranu a aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva. Ide o pomerne veľký zásah do práv spoluvlastníka, avšak ešte väčšmi ako vlastníctvo treba chrániť zdravie a život druhého manžela, ako aj členov rodiny bývajúcich v spoločnom dome či byte. 27. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že dom na W. ulici X v C. je v BSM účastníkov konania. Manželstvo žalobcu a žalobkyne bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 28.02.2012, č.k. 21C/315/200X-300 zo dňa 28.02.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v C. č.k. 14Co/20/2012-336 zo dňa 28.02.2012 zo dňa 21.08.2012. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.0X.2012. 28. Vzťah strán v spore je sprevádzaný dlhodobými nezhodami, ktoré sa u nich prejavovali najmä hádkami a slovnými konfliktami. Strany v spore na seba vzájomne podávali trestné oznámenia, boli privolávanie policajné hliadky za účelom riešenia ich konfliktov. Z výpovede oboch strán v spore nesporne vyplýva, že žalovaný sa z predmetného domu odsťahoval v roku 2010 a dlhodobo býva v E., z čoho potom vyplýva, že účastníci spolu nežijú a neužívajú spoločne predmetný dom, na základe čoho nemožno vo vzťahu medzi nimi hovoriť o spolužití. 2X. Medzi stranami v spore dochádzalo v čase pred podaním návrhu ako aj v priebehu konania k hádkam, konfliktom a schválnostiam, kedy z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný opakovane navštívil dom na W. ulici č. X, snažil sa prekonať bránu, túto poškodzoval, znefunkčnil zámky. Následne po začatí konania podpísali strany v spore dňa 0X.08.2012 „Protokol“, v zmysle ktorého boli žalovanému odovzdané kľúče od domu na W. X a elektrický ovládač a žalovaný sa zaviazal, že nebude do domu na adrese W. X, C. chodiť bez predbežnej dohody a bez prítomnosti žalobkyne a nebude v tejto nehnuteľnosti montovať žiadne zariadenia na odposluch a kamery na sledovanie a bude rešpektovať nedotknuteľnosť osoby a súkromia. Strany v spore zhodne uviedli, že od podpisu tohto Protokolu ju žalovaný dodržiava a upustil od svojho konania. 30. Žalobkyňa v konaní nijakým spôsobom nepreukázala, že by v čase po podpísaní Protokolu medzi stranami v spore dochádzalo zo strany žalovaného k takému konaniu, ktoré by odôvodňovalo aplikáciu § 146 ods. 2 OZ. Žalobkyňa nepreukázala, že by od augusta 2012 žalovaný voči žalobkyni alebo jej blízkym osobám používal fyzické alebo psychické násilie alebo že by použitím takéhoto násilia hrozil. Rovnako žalobkyňa nepreukázala, že by sa žalobca dopúšťal v súčasnosti takého konania, ktorým by narúšal pokojné užívanie nehnuteľnosti na W. ulici č. X žalobkyňou. 31. Po zhodnotení vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu, v zmysle citovaného zákonného ustanovenia dospel súd k právnemu názoru, že návrh žalobkyne je v celom rozsahu neopodstatnený. Súd prihliadol ku skutočnosti, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, to znamená, že súd nemôže pri rozhodovaní brať do úvahy skutočnosti, ktoré nastali v minulosti, avšak v čase vyhlásenia rozhodnutia už netrvajú ako ani nemôže anticipovať skutočnosti, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia ešte nenastali. Predpokladom pre vyhovenie predmetnému návrhu v zmysle citovaného

ustanovenia je, že ďalšie spolužitie medzi stranami v spore, či už manželmi alebo bývalými manželmi alebo vo vzťahu k blízkym osobám, ktoré žijú v posudzovanom byte, sa stalo neznesiteľným, pričom podľa názoru súdu uvedené predpoklady v danom prípade splnené nie sú. 32. Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že žalovaný zmenil svoje správanie po podaní návrhu a dodržiavajúc Protokol, ktorý strany v spore v auguste 2012 medzi sebou uzavreli, do nehnuteľnosti na W. nechodí. 33. V prípade, ak žalovaný zmení svoje správanie žalobkyni nič nebráni domáhať sa ochrany svojich práv právnymi prostriedkami. 34. Skutočnosť, že žalovaný sa v konaní o vyporiadanie BSM domáha toho, aby predmetný dom bol prikázaný do jeho vlastníctva, na rozhodnutie v prejednávanej veci nie je relevantné pre posúdenie opodstatnenosti návrhu. Na posúdenie dôvodnosti ( resp. nedôvodnosti) prejednávanej veci má relevantný dopad jedine existencia (neexistencia) predpokladov vymedzených v ustanovení § 146 ods. 2 OZ, t.j. a) existencia bezpodielového spoluvlastníckeho vzťahu manželov k domu alebo bytu, b) existencia spolužitia obidvoch manželov v dome alebo v byte, c) existencia fyzického alebo psychického násilia, eventuálne existencia, čo i len hrozby takéhoto násilia, d) realizácia násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo v byte, nachádzajúcom sa v bezpodielovom spoluvlastníctve, e) neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia z dôvodov uvedených písmenom c) a d). 35. Na základe uvedeného potom súd s poukazom na nesplnenie zákonných predpokladov ustanovenia §146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, návrh žalobkyne ako neopodstatnený zamietol. Ako vyplýva z ustanovenia §146 ods. 2 len ak z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, sa stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným možno obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť. Iné dôvody ako zákonom taxatívne uvedené preto nemôžu byť dôvodom na aplikáciu § 146 ods. 2 OZ. Vzhľadom na uvedené vôľa žalobkyne pokojne si vyporiadať konanie o BSM nie je dôvodom na aplikáciu § 146 ods. 2 OZ. Rovnako dôvodom na vylúčenie žalovaného z užívania predmetného domu nemôže byť konanie žalovaného týkajúce sa žalobkyňou uvádzaných a dokladových konaní ohľadom výživného na žalobkyňu a spoločné deti, či konanie žalovaného ohľadom majetkových práv žalovaného, prípadne strán sporu. 36. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 37. O trovách konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 257 C.s.p. a úspešnej strane, t.j. žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu nepriznal s prihliadnutím na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré súd vidí v tom, že predmetný návrh bol v čase jeho podania na tunajší súd v júli 2012 podaný dôvodne a žalovaný svoje správanie zmenil až po podaní žaloby dodržiavajúc „Protokol“ z augusta 2012 uzatvorený medzi žalobkyňou a žalovaným a do nehnuteľnosti na W. X v C. nechodí a neužíva ju. Vzhľadom na uvedené preto podľa názoru súdu je spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal trovy konania sám.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).