Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-4P/40/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci navrhovateľky W. Z., F.. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XX, XXX XX M., okres Revúca, proti manželovi W. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XX, XXX XX M., okres Revúca, toho času bytom H. XXX, XXX XX M., okres Revúca, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletému synovi F. Z., D.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, na čas po rozvode manželstva, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov konania W. Z. V. W. Z., rod. Z., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v M., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu M. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X, r o z v á d z a.

II. Maloletý F. Z., D.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matke.

III. Obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

IV. Otec maloletého dieťaťa je povinný prispievať na výživu maloletého F. Z., D.. XX.XX.XXXX sumou 50,- eur mesačne, vždy do posledného dňa kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku súdu o rozvode manželstva účastníkov.

V. Styk otca s maloletým F. Z., D.. XX.XX.XXXX, sa neupravuje.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

VII. Manžel, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 06.07.2018, sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s manželom W. Z. a súvisiacej úpravy práv a povinností k maloletému F. Z., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva tak, že maloletý F. bude na čas po rozvode manželstva zverený do jej osobnej starostlivosti. Dôvodom je skutočnosť, že manžel nebol nikdy doma. Kamaráti mu boli prednejší ako rodina. Odvykla si od neho a popritom si našla aj nového muža, s ktorým chce stráviť život. Syn je na ňu naviazaný, keďže otec sa mu nevenoval a bez nej nevie ani spať.

2. V podaní doručenom súdu dňa 21.08.2018 navrhovateľka ďalej uviedla, že jej príjem tvorí rodičovský príspevok a jej výdavky tvoria náklady: na bývanie v sume 50,- eur, stravu v sume 40,- eur, hygienu pre syna v sume 50,- eur, oblečenie v sume 20,- eur a lieky v sume 10,- eur.

3. Manžel, ktorý návrh na začatie konania nepodal sa k návrhu na rozvod manželstva písomne nevyjadril.

4. Pri výsluchu mimo nariadeného pojednávania manžel, ktorý návrh na začatie konania nepodal uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, a tiež súhlasí so zverením maloletého syna do osobnej starostlivosti matky. Ďalej uviedol, že s manželkou sa zosobášili v roku 2015, predtým boli spolu asi rok. Ich spolužitie bolo dobré až kým pred 3, prípadne 4 mesiacmi nezistil, že manželka má iného muža. Manželka, podľa neho, dôvody na neveru nepotrebovala, majú to v rodine a všetci tak skončili. Už na druhý deň po jeho odchode, žila s iným mužom v spoločnej domácnosti. Spolužitie sa nesnažil oživiť, nakoľko to podľa neho nemá význam. On nemá inú partnerku. Pre prípad rozvodu manželstva, súhlasil so zverením syna do osobnej starostlivosti matky. Ďalej uviedol, že je schopný platiť iba minimálne výživné, pretože už viac ako rok nepracuje a nepoberá žiadne dávky, pretože nemá na nič nárok. Manželka poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Potvrdil, že v súčasnosti nie je ani evidovaný na ÚPSVaR, pretože v deň, keď sa mal ísť hlásiť na úrad, zistil, že jeho manželka má iného muža, a to dokonca jeho najlepšieho kamaráta. Keď odchádzal, bol v takom šoku, že zabudol ísť na úrad. Spomenul si na to až po týždni. V čase posledného pojednávania bol v Českej republike, pri otcovej sestre v Českých Budějoviciach, ale práca mu nevyšla. V súčasnosti mu prácu vybavuje kamarát a mal by ísť pracovať do fabriky do Humpolca. Zároveň uviedol, že manželka mu robí problémy a neumožňuje mu stretávať sa so synom. Povie mu, že spí, a keď ju kontaktuje po dvoch hodinách, dostane rovnakú odpoveď. Keďže mieni vycestovať za prácou do Českej republiky, nevedel uviesť, ako by mal styk so synom prebiehať, preto nateraz styk so synom nežiada upraviť. Poznamenal, že údajne jeho manželka mala zmeniť synovi minimálne u detskej lekárky priezvisko R. Z. D. Z., s čím nesúhlasí. Na zmenu priezviska synovi manželke v žiadnom príde súhlas nedal.

5. Kolízny opatrovník v replike k vyjadreniu otca uviedol, že navrhuje zveriť maloletého F. Z. do osobnej starostlivosti matky, styk otca s maloletým nenavrhuje upravovať. Otec v súčasnej dobe nie je evidovaný na ÚPSVaR Revúca, snaží sa zamestnať v Českej republike. Otec pri svojom výsluchu neuviedol žiadny zdravotný problém, pre ktorý by sa nevedel zamestnať. Z uvedeného dôvodu má za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca maloletého dieťaťa uplatniť sa na trhu práce a navrhuje otca zaviazať platením výživného vo výške 60,- eur mesačne.

6. Navrhovateľka v replike k vyjadreniu otca uviedla, že ich spolužitie nebolo vôbec dobré, keďže celé dni manžel nebol doma, prišiel v noci a to sa len vyspať. Ráno zase vstal a odišiel preč. Keďže nebol celé dni doma, mala dôvod na neveru. Uviedla, že manželovi umožňuje stretávať sa so synom, len on nemá záujem o syna, a príde pre neho raz za mesiac. Polovica jeho výpovede je len jeho výmysel.

7. V súlade s ustanoveniami §§ 30 a 31 Civilného mimosporového poriadku súd vec prejednal v neprítomnosti manžela, ktorý návrh na začatie konania o rozvod manželstva nepodal, a ktorý bol na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaný. Svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil, nežiadal o odročenie nariadeného pojendávania. Súd dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania nezistil. S prihliadnutím na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy súd vo veci konal a rozhodol.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa so zápisnicou o výsluchu manžela, ktorý návrh na začatie konania nepodal, ako aj listinami, a to sobášnym listom a rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku navrhovateľkou, lustráciou v katastri nehnuteľnosti na obidvoch účastníkov konania, správou Mesta Jelšava, správou ÚPSVaR Revúca, správou OR PZ ODI Revúca, správou Sociálnej poisťovne, správou Daňového úradu B. Bystrica, kontaktné miesto Revúca na obidvoch rodičov, správou ÚPSVaR Revúca zo šetrenia pomerov v domácnosti, v ktorej vyrastá maloleté dieťa, lustráciou v Registri obyvateľov SR na manžela, ktorý návrh na začatie konania nepodal a na maloleté dieťa, a to za účelom zistenia skutočného stavu veci, zohľadňujúc pritom záujmy maloletého dieťaťa, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

9. Zo sobášneho listu vedeného Matričným úradom Jelšava vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X, mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 13.08.2015

v Jelšave. Lustráciou v registri obyvateľov Slovenskej republiky mal súd zároveň preukázané, že z ich vzťahu pochádza jedno maloleté W. F., nar. XX.XX.XXXX.

10. Navrhovateľka odmietla poradenstvo na referáte poradensko-psychologických služieb za účelom obnovenia manželského spolužitia a na podanom návrhu a dôvodoch v ňom uvedených na pojednávaní v celom rozsahu trvala. Ďalej uviedla, že prvý rok žili s manželom dobre, ale ako sa narodil syn, manžel sa začal flákať. Iba niekedy jej pomáhal. Bolo to preto, že bývali u jej rodičov a myslel si, že jej hlavne pomôže jej matka. Po dobu manželstva bol manžel zamestnaný asi raz, inak nepracoval. Finančne im pomáhali jej rodičia. Jeho rodičia im nepomáhali. Manžel sa flákal väčšinou s kamarátmi. Kam chodili uviesť nevedela. Spolu nežijú už asi pol roka, a ona si našla nového priateľa, manželovho dobrého kamaráta. Keď to zistil, odišiel od nich. Na jeho mieste, by zrejme urobila to isté, a tiež by odišla. Za takejto situácie manželstvo zachrániť nechce. Na čas po rozvode manželstva navrhla syna zveriť do svojej osobnej starostlivosti a navrhla zaviazať otca platením výživného v sume 40,- eur mesačne. Na výdavky na dieťa minie 40 až 50,- eur na hygienu, v tom sú už zarátané výdavky na plienky - pampersky, mlieko, na jedlo približne 40 až 50,- eur mesačne, oblečenie 30 až 35,- eur mesačne. Syn chorí býva, ale len pokiaľ ide o bežné choroby, ako chrípka. Iné zdravotné problémy nemá, na lieky mesačne minie 10 až 15,- eur. Rodičom prispieva na domácnosť čiastkou 50,- eur. Otec si vyživovaciu povinnosť neplní. Synovi naposledy zakúpil tričká a sladkosti. Inak na jeho výživu žiadnym spôsobom neprispel. Za synom príde raz za mesiac, v styku so synom mu nebráni. Teraz, keď bol doma, syna mu dala. Styk otca so synom upraviť nežiadala.

11. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že otec sa od odchodu zo spoločnej domácnosti zdržiava v Českej republike, kde sa snaží zamestnať. Maloleté dieťa navštevuje sporadicky, a na jeho výživu neprispieva. Matka nie je a v posledných 12 mesiacoch nebola evidovaná na ÚPSVR ako uchádzačka o zamestnanie. Poberá prídavok na dieťa v sume 23,68 eur mesačne a rodičovský príspevok v sume 214,70 eur mesačne. Manžel bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Vyradený bol odo dňa 22.05.2018 z dôvodu, že sa v stanovenom termíne nedostavil na úrad bez vážnych dôvodov. V uvedenom období nepoberal a v súčasnosti nepoberá žiadne dávky. Ani jeden z manželov nepoberal dávku v nezamestnanosti, dávku nemocenského ani úrazového, či dôchodkového poistenia. Navrhovateľka nie je držiteľkou žiadneho osobného, resp. prípojného vozidla. Manžel, ktorý návrh na začatie konania nepodal je od 09.09.2009 vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Š. T., ev. č. F. XXX V. a od XX.XX.XXXX je vlastníkom aj nákladného prívesu F. XXX K., obidve veci bez blokácii. Ani jeden z manželov nepodal za zdaňovacie obdobie roka 2016 a 2017 daňové priznanie. Navrhovateľka je nemajetná, nie je vlastníčkou, resp. spoluvlastníčkou žiadnych nehnuteľností. Manžel, ktorý návrh na začatie konania nepodal je výlučným vlastníkom rodinného domu súp. Č. XX, postaveného na parcele reg. „Y., parc. č. XXX, zastavené plochy a nádvoria vo výmere 901 m2 a tiež pozemkov parc. reg. „.“., parc. č. XXX a XXX, záhrady vo výmere XXX O. V. XXX O.2, pričom nadobúdacím titulom predmetných nehnuteľností bola kúpna zmluva, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Na nehnuteľnostiach viazne vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania predmetných nehnuteľností v prospech H. Z., nar. XX.XX.XXXX.

12. Zo správy ÚPSVaR Revúca zo šetrenia pomerov v domácnosti, v ktorej vyrastá maloleté dieťa vyplýva, že matka žije s maloletým dieťaťom v rodinnom dome spolu so svojimi rodičmi Z. V. F. Z.. V rodinnom dome sa v čase sociálneho zisťovania nachádzal aj súčasný partner matky maloletého dieťaťa, F. Z.. Rodinný dom, v ktorom rodina žije, pozostáva z troch izieb, ktoré sú štandardne zariadené. V dome je zavedená voda a elektrina. V rodinnom dome sa nachádza aj príslušenstvo. Hygiena bývania je na požadovanej úrovni. Matka so synom obýva jednu izbu, v ktorej má maloletý postieľku, kde spáva. Izba je štandardne zariadená. Maloletý má dostatočné množstvo oblečenia a hračiek. Príjem matky pozostáva z rodičovského príspevku a prídavku na maloleté dieťa. Výdavky pozostávajú z platby na stravu rodičom vo výške 50,- eur mesačne, výdavkov na mlieko vo výške 50,- eur mesačne, výdavkov na hygienu vo výške 50,- eur mesačne vrátane plienok, výdavkov na ošatenie vo výške 20,- eur mesačne. Maloletý F. prekonal len bežné detské ochorenia a jeho ošetrujúcou lekárkou je MUDr. G.. Matka ďalej uviedla, že s otcom nežijú v spoločnej domácnosti približne 4 mesiace, otec v súčasnosti žije a pracuje v Českej republike. Do času kým nevycestoval do Českej republiky, so synom sa stretával jedenkrát týždenne. V súčasnej dobe sa so synom nekontaktuje a ani neprispieva na jeho výživu. Vykonaným šetrením neboli zistené nedostatky v starostlivosti matky o maloleté dieťa.

13. Kolízny opatrovník navrhol pre prípad rozvodu manželstva, maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, otca navrhol zaviazať platením výživného v sume 50,- eur mesačne z dôvodu, že otec pri výsluchu neuviedol žiadny zdravotný problém, pre ktorý by sa nevedel zamestnať, a preto je v jeho možnostiach a schopnostiach uplatniť sa na trhu práce. Styk otca s maloletým synom navrhol neupravovať.

14. Podľa § 22 zákona číslo 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

15. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

16. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

17. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19.

18. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

19. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

20. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

21. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

22. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

23. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

26. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

27. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

28. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

30. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

31. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vyhovel návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva, nakoľko mal preukázanú jeho dôvodnosť. Vykonaným dokazovaním mal súd spoľahlivo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľka pomenovala ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva vzájomné odcudzenie sa v dôsledku častých odchodov manžela z domu, jeho potulovaným sa s kamarátmi a nezáujmom o rodinu, pre ktoré dôvody si našla iného muža, s ktorým v súčasnosti zdieľa spoločnú domácnosť. Manželstvo za týchto okolností niekoľko mesiacov neplní svoju spoločenskú funkciu a existuje už len formálne. Manželia spolu nežijú, vzájomne si nepomáhajú a netvoria spoločnú domácnosť, ani sa spoločne nepodieľajú na výchove ich spoločného maloletého syna. Manžel, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal s rozvodom manželstva súhlasil ďalej tvrdiac, že manželka si po jeho odchode z domácnosti už na druhý deň nasťahovala do domácnosti súčasného partnera, ktorý bol navyše jeho dobrým kamarátom. Manželstvo za takejto situácie nemôže podľa názoru súdu plniť svoj účel. Manželstvo je predovšetkým dobrovoľný zväzok, nielen čo do jeho vzniku, ale aj v otázke jeho trvania, a preto nemožno manželov nútiť, aby v ňom proti svojej vôli zotrvávali. Mimomanželská známosť navrhovateľky, ktorú navrhovateľka ukončiť nemieni, vážnym spôsobom narušila manželské spolužitie a vzájomnú dôveru a v neposlednom rade viedla k definitívnemu vzájomnému citovému odcudzeniu medzi manželmi. Kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi umocňuje skutočnosť, že navrhovateľka odmietla riešiť vzťahové problémy formou odborného poradenstva v manželskej poradni. Za takýchto okolností, v ktorých sa manželia ocitli, rozvod manželstva nie je v rozpore ani so záujmom maloletého dieťaťa. Za danej situácie boli naplnené všetky zákonné podmienky, súd preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.

32. Keďže súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, obligatórne na čas po rozvode manželstva upravil aj rodičovské práva a povinnosti rodičov k ich maloletému dieťaťu. V súlade s návrhom navrhovateľky a matky, a so súhlasom otca maloletého dieťaťa, súd maloletého F. zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zároveň zaviazal povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou vo výške 50,- eur mesačne, vždy do posledného dňa kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku súdu o rozvode manželstva účastníkov. Určená výška výživného podľa názoru súdu zodpovedá nielen zisteným pomerom, veku a potrebám maloletého dieťaťa, ale aj zisteným majetkovým a zárobkovým pomerom otca, ako povinného rodiča. Maloletý F. je vo veku troch rokov a v súvislosti s celodennou starostlivosťou o neho matke vznikajú len bežné výdavky, nakoľko maloletý dosiaľ nenavštevuje jasle, prípadne predškolské zariadenie, a podľa vyjadrenia matky trpí len bežnými detskými, prípadne sezónnymi ochoreniami. Na strane otca nebol zistený žiadny zdravotný dôvod, pre ktorý by sa nevedel zamestnať a uplatniť na trhu práce, ako už uviedol kolízny opatrovník. V neposlednom rade nemožno prehliadnuť skutočnosť, že otec je výlučným vlastníkom rodinného domu a ďalších pozemkov, ktoré v roku 2011 nadobudol na základe odplatného prevodu vlastníckeho práva, a to kúpnej zmluvy. Navyše v tom istom roku, t.j. v roku 2011 nadobudol do výlučného vlastníctva nákladný príves a v roku 2009 aj osobné motorové vozidlo, obidve v premávke bez blokácii. Preto ak majetkové pomery umožňujú

otcovi nielen držbu, ale aj prevádzku osobného motorového vozidla a nákladného prívesu, potom je odôvodnené aj platenie vyššieho, ako minimálneho výživného na maloleté dieťa, či už ich účelným využitím zo strany otca, prípadne aj predajom.

33. Záverom súd poznamenáva, že pri zmene pomerov účastníkov konania, zvlášť na strane oprávneného maloletého dieťaťa, ako aj výživou povinnej osoby, je účastník vždy oprávnený domáhať sa zmeny rozhodnutia súdu o výživnom.

34. Keďže rodičia nežiadali upraviť styk otca s maloletým dieťaťom z dôvodu, že otec sa aktuálne zdržiava mimo miesta bydliska v Českej republike, súd preto styk maloletého dieťaťa s otcom neupravoval.

35. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

36. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže účastníci konania si náhradu trov konania neuplatnili.

37. Podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

38. Keďže navrhovateľke bolo v konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a súd jej návrhu na rozvod manželstva vyhovel, povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania by mala vzniknúť druhému manželovi, vzhľadom na to, že od súdnych poplatkov nie je oslobodený. Súd však v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch s prihliadnutím dôvod rozvratu manželstva existujúceho predovšetkým na strane navrhovateľky pre jej mimomanželskú známosť, nepovažoval za spravodlivé, aby poplatkovou povinnosťou bol zaviazaný druhý manžel, ktorý návrh na začatie konania nielenže nepodal, ale ktorý primárne ani nezavinil trvalý rozvrat manželstva, preto súd rozhodol tak, že tento nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 66,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko(§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).