Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8P/21/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou vo veci starostlivosti o maloletú J. M., G.. XX.XX.XXXX, K. A. XXX, XXX XX E., v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matky M.P. O., G.. XX.XX.XXXX, K. A. XXX, XXX XX E. a otca O. M., G.. XX.X.XXXX, K. A. XXX, XXX XX E.J., v konaní o návrhu otca na zvýšenie výživného a o návrhu matky na zmenu styku takto

rozhodol:

I. Návrh otca na zvýšenie výživného z a m i e t a .

II. Návrh matky na zmenu styku z a m i e t a .

III. Žiadny z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1) Otec maloletého dieťaťa sa návrhom zo dňa 30.5.2018, podaným na súde dňa 6.6.2018, domáhal zvýšenia výživného na maloletú dcéru J., o ktorom bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu v Čadci č. konania 9P/39/2016-54 zo dňa 7.12.2016, ktorým bola maloletá J. zverená do osobnej starostlivosti a výchovy otca a matka bola zaviazaná k povinnosti prispievať na jej výživu mesačne sumou 40,- €. Otec požadoval zmenu uvedeného rozsudku spočívajúcu vo zvýšení výživného na 150,- € mesačne, počnúc dňom 1.5.2018. Dôvodom, pre ktorý návrh podal, bola skutočnosť, že bol nútený ukončiť živnosť a od 4.5.2018 je nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Čadca, pracovisko E. a vybavuje si podporu v nezamestnanosti. Jeho príjmové pomery sa teda zmenili. K návrhu pripojil rodný list maloletého dieťaťa, návrh o určenie výživného a zverenie do jeho osobnej starostlivosti vo veci 9P/39/2016 a rozsudok č.k. 9P/39/2016-54. Na pojednávaní uviedol, že dôvodom ukončenia živnosti bolo získanie dotácií na kúpu stroja, vo vzťahu k čomu uviedol, že nevie, či mu zaručí zvýšenie príjmu. Pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie mal príjem rozdielny, od 800,- € do 1.100,- € v hrubom. Robí to, čo ho baví, čo sa mu chce robiť. Za obdobie evidovania na úrade práce poberal 60,- € mesačne, mal však svoje úspory. Zdravotný stav má dobrý, cíti sa dobre.

2) Matka maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k návrhu čl. 42 spisu vyjadrila nesúhlas s návrhom, nakoľko v súčasnosti poberá rodičovský príspevok vo výške 214,70 €, z ktorého jej nič neostáva. V súčasnosti je doma na rodičovskej dovolenke pri dieťati, nepracuje. Pokiaľ sa zamestná, bude sa snažiť platiť vyššie výživné. Poukázala však na to, že otec maloletého dieťaťa jej maloletú dcéru nechce dávať. Keď si má po ňu prísť, buď nie je doma alebo ju naschvál dáva k starej matke na chalupu. Zakazuje matke, aby sa s dcérou kontaktovala alebo jej volala či písala, vždy ju zablokuje. Matke nadáva a vyhráža sa jej, aby dala pokoj, lebo to oľutuje. Bola sa na dcéru informovať aj v škole, chcela ju zároveň vidieť, keďže otec jej bráni v styku s ňou, ale ako sa dozvedel, že tam matka za ňou chodieva, kontaktoval

riaditeľku školy, ktorá jej následne povedala, že bol za ňou otec, kričal na ňu, že si nežiada, aby matka za dcérou chodila. Matka sa stále snažila, aby bola s dcérou, ale márne. Bola zúfalá a zároveň sa bála, že otec jej niečo spraví, tak už asi rok dcéru nevidela. K vyjadreniu predložila zopár SMS správ, ktoré jej otec písal. Žiadala, aby mohla dcéru vídať od piatku do nedele, nielen od soboty do nedele, že si by to želala aj sama dcéra. K vyjadreniu pripojila potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku za rok 2018, nájomnú zmluvu a SMS správy. Na pojednávaní uviedla, že od posledného rozhodnutia súdu bývanie nemenila, bývam v rovnakom byte, v ktorom kolízny opatrovník v čase prvého konania šetril pomery. Výživné platí každý mesiac. V spoločnej domácnosti býva len s priateľom a svojim maloletým dieťaťom. Všetko uhrádzajú napoly. Naposledy sa s dcérou videla na Vianoce 2017. Pred mesiacom ju bola navštíviť v škole v E., na 5 minút jej ju doviedli. Dcéra sa vyjadrila, že sa teší aj na malého bračeka, že otec doma na matku nadáva. Sama povedala, že by chcela ísť niekedy k matke. Keď k nej ešte chodievala, dožadovala sa byť u nej dlhšie.

3) Kolízny opatrovník, ktorý zastupuje v uvedenom konaní záujmy maloletého dieťaťa, sa na pojednávanie nedostavil, súdu doručil písomnú správu zo šetrenia v rodine maloletého dieťaťa zo dňa 4.9.2018 čl. 33, v ktorej uviedol, že otec s maloletou dcérou bývajú v 4-izbovom byte vo vlastníctve starého otca maloletého dieťaťa B.G. M., v ktorom býva aj sestra otca maloletého dieťaťa s jej dvoma deťmi. Otec je tohto času vedený na úrade práce, privyrába si brigádne. Matka výživné zasiela nepravidelne, ale dlh na výživnom nemá. S dieťaťom sa od Vianoc vôbec nestretáva. Maloletá J. ide do 3. ročníka Základnej školy v E., učí sa veľmi dobre, jej zdravotný stav je dobrý. Šetrenie bolo vykonané aj v domácnosti matky, ktorá obýva 1-izbový nájomný byt, v spoločnej domácnosti býva s priateľom A. A., ktorý je ženatý a má v starostlivosti dve alebo tri maloleté deti. Z ich vzťahu sa dňa 30.1.2018 narodil maloletý A. A.. Priateľ poskytuje matke maloletej na nájom bytu 100,- €, okrem toho zakupuje potraviny a potreby pre maloletého A., ktorý má kardiologické problémy. Matka prispieva na výživu maloletej J. pravidelne sumou 40,- € mesačne. Pred kolíznym opatrovníkom uviedla, že by sa chcela s maloletou stretávať, ale otec dieťaťa jej v tom bráni. Dokonca triednej učiteľke zakázal poskytovať matke akékoľvek informácie o maloletej.

4) Súd nariadil v uvedenej veci pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti kolízneho opatrovníka, ktorý svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.

5) Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom rodičov maloletého dieťaťa a oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah tohto spisu, ako i pripojeného spisu 9P/39/2016. Na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

6) Vo veci 9P/39/2016 sa otec maloletej J. návrhom zo dňa 22.8.2016 domáhal jej zverenia do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného na maloletú J. vo výške 150,- € mesačne od 22.8.2016. Rozsudkom č. konania 9P/39/2016-54 zo dňa 7.12.2016 bola maloletá J. zverená do osobnej starostlivosti a výchovy otca, matka bola zaviazaná povinnosťou prispievať na jej výživu sumou 40,- € mesačne. Súd rozhodol aj o zameškanom výživnom, ktoré povolil matke splácať a súčasne aj o styku matky s maloletou, ktorý určil počnúc 1.1.2017 na každý párny týždeň v tom-ktorom mesiaci v čase od piatku od 17.00 hod. do soboty do 18.00 hod. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že v priebehu konania rodičia zhodne navrhli určiť výšku výživného v sume 40,- € mesačne. Túto sumu súd považoval za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa z hľadiska jeho veku, školským a mimoškolským aktivitám i z hľadiska jej zdravotného stavu, keď mal za preukázané, že maloleté dieťa je zdravé, nemá mimoriadne výdavky so svojim zdravotným stavom, navštevuje prvý stupeň základnej školy, navštevuje plavecký krúžok a krúžok mažoretiek, pričom zároveň výška výživného je aj v schopnostiach a možnostiach matky, ktorá je zamestnaná, dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 469,77 €, z ktorého uhrádza nájom vo výške 240,- €. Vo vzťahu k styku vyplýva, že otec maloletej so stretávaním matky s maloletým dieťaťom, ako aj s tým, aby dieťa u matky aj prespalo, súhlasil. Súd konštatoval, že požívanie alkoholických nápojov matkou otec ku dňu rozhodovania súdu nepreukázal. Súd tiež konštatoval, že doklady, ktoré otec v konaní predložil (správy M.. Š. Q. M.. Z.) k zdravotnému stavu matky sú staršie viac ako 8 rokov, preto na ne nebolo možné prihliadať. V konaní 9P/39/2016 bolo vypočuté i maloleté dieťa pred kolíznym opatrovníkom, ktoré uviedlo, že má matku rado. Súd tiež konštatoval, že pokiaľ maloleté dieťa uviedlo, že k mame ísť nechce, pretože by s tým nesúhlasila stará matka, toto vyjadrenie dieťaťa vyhodnotil ako silne ovplyvnené starou matkou dieťaťa a napokon pre posúdenie otázky stretávania sa matky s dieťaťom aj za irelevantné. Súd vyhodnotil, že stretávaniu matky s maloletým dieťaťom nebránia ani bytové podmienky u matky, pričom vychádzal

zároveň zo správy kolízneho opatrovníka. Styk dieťaťa s matkou vyhodnotil zároveň za prospešný pre dieťa aj z toho hľadiska, že bolo po odchode matky zo spoločnej domácnosti nervóznejším a agresívnejším, čo mohlo byť podľa zhodného vyjadrenia otca i kolízneho opatrovníka spôsobené práve smútkom dieťaťa za matkou. Súdom upravený styk podľa názoru súdu nebude ani na ujmu prípravy maloletého dieťaťa do školy, nakoľko to bude mať po skončení styku s matkou ešte dostatok časového priestoru na prípravu do školy.

7) Z výsledkov lustrácií v sociálnej poisťovni čl. 10 a 11 mal súd zistené, že otec maloletého dieťaťa ku dňu 31.7.2018 (dňu zadania žiadosti o lustráciu) nepoberal dôchodkové, nemocenské, úrazové poistenie ani poistenie v nezamestnanosti a nebol vo vzťahu k nemu uvedený ani status zamestnanca ani brigádnika ani samostatne zárobkovo činnej osoby, či status iný. Z výsledku lustrácie na matku maloletej bolo zistené, že tá je od 1.4.2016 zamestnankyňou v spoločnosti R., A..P..U.. Je poberateľkou dávky „materské“ vo výške 425,80 € (ku dňu 31.7.2018). Z ďalšej lustrácie ku dňu 15.8.2018 čl. 26 vyplýva, že matka poberala materské vo výške 440,- €.

8) Z výpisu zo živnostenského registra čl. 13 vyplýva, že otec ukončil podnikateľskú činnosť ku dňu 4.5.2018.

9) Zo správy Mesta E. zo dňa 4.9.2018 vyplýva, že otec maloletého dieťaťa je ženatý, má dcéru J. M.. Na predvolanie sa nedostavil, preto Mestský úrad v E. nemá vedomosť o jeho majetkových, zárobkových či rodinných pomeroch. Podľa referátu miestnych daní však nie je daňovníkom mesta, nebol prejednávaný pre priestupok, do verejného života sa nezapája, prác organizovaných v meste sa nezúčastnil.

10) Z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku za rok 2018 čl. 43 vyplýva, že v mesiaci september 2018 bolo matke vyplatených titulom dávky - rodičovského príspevku 214,70 €.

11) Z nájomnej zmluvy zo dňa 1.9.2018 čl. 44 vyplýva, že táto bola uzavretá na dobu do 31.8.2019 s možnosťou predĺženia nájmu. Výška nájomného bola dohodnutá vo výške 240,- € mesačne.

12) Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia vo výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh.

Podľa § 26 Zákona o rodine (analog.) ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

13) Predmetom konania otec maloletej J. svojim návrhom učinil zvýšenie výživného. Dôvodil zmenou pomerov, ktorá nastala na jeho strane, keď návrh podal z dôvodu, že bol nútený ukončiť podnikateľskú

činnosť. Na pojednávaní uviedol, že dôvodom jej ukončenia bola jeho snaha o získanie dotácií na kúpu nového stroja potrebného pri výkone jeho podnikateľskej činnosti, pre ktorej dosiahnutie bolo nevyhnutné, aby živnosť ukončil a zaevidoval sa na úrade práce. Ku dňu rozhodovania súdu bol naďalej evidovaný ako nezamestnaný. Podnikateľskú činnosť však obnovuje, resp. začína ju realizovať opäť od 1.11.2018. Tvrdil, že v súčasnosti nemá žiaden príjem, žije z úspor. Zároveň sa vyjadril, že bude robiť to, čo ho baví. Podľa názoru súdu toto nemôže byť na ujmu maloletej a ani na ťarchu matky, keď otec neprejavil ani len snahu zabezpečiť si príjem inak. Súd nemal u otca dieťaťa tvrdený ani preukázaný závažný dôvod, pre ktorý bol a je v súčasnosti bez príjmu. Ukončenie živnosti bolo jeho slobodným rozhodnutím. Dôvod jej ukončenia, ktorým bola snaha o získanie dotácie, súd nevyhodnotil za objektívny, spôsobilý podnikateľskú činnosť bez viny samotného otca ovplyvniť. Otec zároveň uviedol, že je zdravý. Súd teda nemal zistené ani preukázané, že by otcovi bránila nejaká objektívna skutočnosť v tom, aby dosahoval príjem ako v čase posledného rozhodnutia. Pokiaľ netvrdil a nepreukázal, že by bol obmedzený v spôsobilosti vykonávať určitý druh, resp. akýkoľvek druh práce, počas obdobia od ukončenia živnosti po jej obnovenie, mal konať tak, aby zabezpečil pre seba i dcéru rovnaké podmienky. Pokiaľ to nebolo v jeho možnostiach, či schopnostiach, živnosť ukončiť nemal. Vo vzťahu k prípadnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré v čase posledného rozhodnutia súdu navštevovalo 1. ročník základnej školy a ku dňu rozhodovania súdu 3. ročník základnej školy, teda rovnaký stupeň základnej školy, uviedol, že maloletá dcéra rýchlo rastie a všetko je drahšie. Nevedel jednoznačne špecifikovať mesačné náklady na ňu. Uviedol sumu zhruba vo výške 300 - 400,- € mesačne. Pokiaľ v predchádzajúcom konaní súhlasil s výživným na maloletú vo výške 40,- €, pretože vychádzajúc z rozsudku vydaného v konaní 9P/39/2016 je nepochybné, že výška výživného bola založená na konsenze oboch rodičov, potvrdil, že táto výška je postačujúcou, inak by s ňou zrejme nebol súhlasil. A pokiaľ bola postačujúcou už v čase prvého rozhodnutia, kedy maloletá J. navštevovala 1. ročník základnej školy, pri absencii rozhodujúcich skutkových tvrdení vo vzťahu k zmene (zvýšeniu výdavkov), vychádzajúc i z rozhodovacej praxe súdov (kedy sa za podstatnú zmenu pomerov považuje prechod z 1. stupňa na 2. stupeň základnej školy, čo nie je tento prípad), súd nemohol považovať zmenu skoršieho rozhodnutia za opodstatnenú. Pokiaľ tak otec robil kvôli matke (súhlasil s výživným vo výške 40 €), vzhľadom k jej možnostiach a schopnostiam v čase posledného rozhodnutia, súd poukazuje na to, že matka sa teraz nachádza v inej situácii, z finančného hľadiska horšej. Možno však konštatovať, že k podstatnej zmene preukázateľne došlo na strane matky maloletého dieťaťa, ktorej sa od posledného rozhodnutia súdu znížil príjem, keď v čase posledného rozhodnutia jej mesačný príjem dosahoval výšku zhruba 460,- € a ku dňu rozhodovania súdu je poberateľkou rodičovského príspevku len vo výške 214,- €. Zároveň jej vznikla nová vyživovacia povinnosť, keďže sa jej v januári roka 2018 narodilo ďalšie dieťa. Vo vzťahu k výdavkom nastala u matky zmena v tom, že pôvodné nájomné vo výške 240,- € uhrádzala výlučne sama, v súčasnosti jej prispieva sumou 100,- € jej druh, resp. priateľ, ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti. Pokiaľ teda matka uhrádza zvyšok nájomného vo výške 140,- €, mesačne jej zostane na ostatné nevyhnutné výdavky 74,- €. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd ustálil, že zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia v časti výživného, preukázaná nebola.

14) V priebehu konania matka učinila predmetom konania aj zmenu styku, spočívajúcu v jeho rozšírení. Rozsudkom vydaným vo veci 9P/39/2016 bol styk matky s maloletou upravený v rozsahu od piatku do soboty, a to každý párny týždeň v mesiaci. Matka v uvedenom konaní požadovala rozšírenie na čas od piatku do nedele, rovnako každý párny týždeň v mesiaci. Dôvodila tým, že otec jej v styku s maloletou bráni, styk nie je realizovaný, naposledy z toho dôvodu videla dcéru na Vianoce v roku 2017. Návrh na výkon súdneho rozhodnutia však nepodala. K svojim tvrdeniam pripojila SMS správy na čl. 46, vo vzťahu ku ktorým sa otec maloletej na pojednávaní vyjadril, že tieto správy skutočne písal on. Z obsahu správ vyplýva, že otec matke formou krátkych telefonických SMS správ oznamoval, aby sa pripravila na súd aj o výživné, nakoľko to bude vysoké, príde odplata. Zároveň uvádzal, aby im dala pokoj a starala sa o seba, otca viac neobťažovala a nepísala. Zároveň jej oznamoval, že jej ešte ukáže a prisahal, že J. už neuvidí v živote. Zároveň, aby ich prestala otravovať a dala im pokoj. Tiež jej oznámil, že nie je doma a je mu jedno, či matka príde. Aby matka neotravovala, lebo J. nejde. Túto listinu zachycujúcu obsah správ, ktoré nesporne písal otec maloletej matke maloletej, súd vyhodnotil ako podporný dôkaz, na ktorý prihliadal. Možno z neho vyvodiť, že matka mala záujem o styk s dcérou, otca kontaktovala a stretnutia s dcérou sa dožadovala. Vzhľadom k vyjadreniu samotného otca nebolo sporné, že otec neumožňuje, resp. bráni maloletej stretávať sa s jej matkou. Na pojednávaní uviedol, že spočiatku J. o styk s matkou mala záujem, postupne sa to menilo, v januári, či februári 2018, sa to u nej zlomilo, lebo sa dozvedela, že jej matka čaká druhé dieťa. Cítila sa byť odstrčená. bola u nej naposledy na Vianoce 2017, nakoľko otec v tom čase chodieval do Nemecka. Keď sa dcéra naposledy vrátila od matky, bola

doštípaná, zrejme nejakými plošticami. Vzhľadom k tomuto otec zasiahol, neprial si, aby dcéra chodila niekam, odkiaľ sa vráti doštípaná. Viac dcéru k matke nepustil. Občas sa jej pýtal, či by tam chcela byť, povedala, že aj hej. Uviedol tiež, že dcéra sa sama pred kolíznym opatrovníkom vyjadrila, že matka ju ovplyvňuje, rozpráva pred ňou, že otec je taký a onaký. Otec nechce, aby dcéra u matky spávala. Dôvodil aj tým, že existujú aj správy psychiatra na matku maloletej, ktorá mala maloletú napadnúť nožíkom, keď mala maloletá 4 či 5 rokov. Matka dieťaťa bola spútaná a odvezená do Bytčice v Žiline. Dva roky dozadu, ešte predtým, než prebiehalo predchádzajúce konanie, chcela ísť dcéra na hody, prišla skôr domov sama s plačom. V tú noc matka prišla neskoro, prah bytu už neprekročila. Pokiaľ otec vo svojom vyjadrení na pojednávaní poukazoval na správanie sa matky v minulosti, vo vzťahu k čomu poukazoval aj na existenciu listinných dôkazov, uvádzajúc, že šlo o incident z roku 2011, resp. 2012, súd konštatuje vzhľadom k obdobiu, ktoré od uvedeného incidentu uplynulo (minimálne 6 rokov), že na tieto tvrdenia neprihliadal, pojednávanie za účelom predloženia dôkazov neodročoval, nakoľko by to bolo nehospodárne. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na stranu 7 rozsudku 9P/39/2016-54 zo dňa 7.12.2016, v rámci ktorého sa súd vysporiadal aj s tvrdeniami otca týkajúcimi sa správania matky, požívania alkoholických nápojov matkou, jej zdravotného stavu a podobne. Doklady, ktoré k svojim tvrdeniam v konaní 9P/39/2016 predložil, boli staršie viac ako 8 rokov, preto súd v konaní 9P/39/2016 na takéto doklady neprihliadal. Konštatoval, že tvrdenie otca ohľadom správania matky, požívania alkoholických nápojov matkou a podobne v konaní bez pochybností preukázané neboli. Samotné maloleté dieťa vo svojej výpovedi pred kolíznym opatrovníkom uviedlo, že s mamou sa nehádalo a že ju má rado. Otec mal tvrdiť a preukazovať udalosti predchádzajúce z časového hľadiska skoršiemu rozhodnutiu, už v skoršom konaní, pokiaľ ich považoval za rozhodujúce pre rozhodnutie súdu. Pokiaľ by bola situácia závažná, nebol by s rozsahom styku (vrátane nocľahu) už v skoršom konaní súhlasil. Tvrdenia otca v tomto konaní preto súd vyhodnotil za účelové, produkované až potom, čo matka učinila predmetom konania aj zmenu styku. Zároveň súd konštatuje, že otec doposiaľ nepodal návrh na zmenu styku, ktorý by spočívala v jeho zúžení, či zákaze.

15) Súd konštatuje, že nebolo sporné, že matka sa s maloletou dcérou nestretla od decembra 2017, kedy bol naposledy realizovaný styk v rozsahu určenom súdom vo veci 9P/39/2016. Zároveň nebolo sporné, že matka nepodala návrh na výkon skoršieho rozhodnutia súdu. Vychádzajúc teda zo stavu, že ku dňu rozhodovania súdu nie je styk realizovaný vôbec, nebolo možné návrhu matky vyhovieť. Vzhľadom k nesporným vyjadreniam oboch rodičov, z ktorých možno vyvodiť, že styk matky s maloletou nie je realizovaný práve pre správanie sa otca, súd nepovažoval za potrebné maloletú v konaní vypočúvať. Podľa názoru súdu nebola preukázaná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu skoršieho rozhodnutia ani v tejto časti.

16) O trovách tohto konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Civilný mimosporový poriadok v časti upravujúcej konanie vo veciach starostlivosti o maloletých inak neustanovuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa § 125 ods. 3 podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.