Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-551-2015.pdf
PDF · 169.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10C/551/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: VÚB Leasing, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava, IČO: 31 318 045, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanému: N. o zaplatenie 9.456,55 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 126,- eur a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 126,- eur od 09. 06. 2015 do zaplatenia z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7.043,94 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7.043,94 eur od 09. 06. 2015 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 48,98 % o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca, ktorým pôvodne bola obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23. 07. 2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 9.456,55 eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 9.456,55 eur od 09. 06. 2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. 2. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 26. 06. 2013 uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu 7.875,- eur na zakúpenie osobného motorového vozidla uvedeného v zmluve za podmienok uvedených v zmluve o zabezpečení, ktorej súčasťou je kúpna zmluva obsahujúca presnú špecifikáciu vozidla a vo Všeobecných obchodných podmienkach č. 1/2011, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Tvrdil, že žalovaný sa zaviazal predmet financovania splácať v pravidelných mesačných splátkach po dobu 60 mesiacov v sume 198,17 eur, pričom do podania žaloby zaplatil len necelé 4 splátky v celkovej výške 698,17 eur. Pôvodný žalobca v žalobe uviedol, že nakoľko žalovaný neplatil splátky riadne a včas, dňa 26. 05. 2015 bola v súlade s čl. 8 bod 8.3 písm. d) VOP č. 1/2011 vyhlásená okamžitá splatnosť úveru, pričom súčasťou vyhlásenia bola faktúra s vyúčtovaním predčasného ukončenia zmluvy. Žalovaná suma vo výške 9.456,55 eur podľa tvrdenia v žalobe bola vyčíslená tak, že zo sumy poskytnutého úveru 7.875,-eur a úroku vo výške 1.533,61 eur vyčísleného ku dňu vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru boli odpočítané úhrady vo výške 698,17 eur, a zvyšok predstavuje poistné za havarijné poistenie do zosplatnenia úveru v sume 542,11
eur, náklady spojené s vymáhaním vo výške 78,- eur a spracovateľský poplatok vo výške 126,- eur v zmysle Všeobecných obchodných podmienok.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, kúpnu zmluvu č. XXXXXXXXX, splátkový kalendár, predčasné skončenie zmluvy s faktúrou predčasného ukončenia zmluvy a doručenkou, záverečnú správu, faktúru číslo 49/2015 spolu s výpisom o úhrade, Všeobecné obchodné podmienky č. 1/2011.
4. Písomným podaním zo dňa 18. 02. 2016 žalobca súdu oznámil, že čo do zaplatenia spracovateľského poplatku vo výške 126,- eur berie žalobu späť, navrhuje konanie v tejto časti zastaviť s tým, že trvá na zaplatení zvyšku žalovanej sumy vo výške 9.330,55 eur a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 09. 06. 2015 do zaplatenia.
5. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 26. 02. 2016 tak, že žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, lebo síce je pravdou, že uzavrel so žalobcom zmluvu o úvere na základe ktorej bol mu poskytnutý úver na zakúpenie osobného motorového vozidla, no po niekoľkých mesiacoch došlo k odcudzeniu vozidla, čo bolo riadne nahlásené na polícii, ktorá to vyšetrovala a tiež telefonicky na poisťovni a aj žalobcovi ako vlastníkovi vozidla, preto nevidí žiaden dôvod, prečo by mal platiť škodu s príslušenstvom keď auto bolo poistené, on splnil všetky povinnosti a preto celú túto záležitosť mala doriešiť poisťovňa a žalobca.
6. Na uvedenú obranu reagoval ešte pôvodný žalobca písomne dňa 02. 11. 2016 tak, že na žalobe trvá, lebo k poistnej udalosti malo dôjsť dňa 10. 12. 2013, pričom žalovaný ju do poisťovne Uniqua, a.s nahlásil až dňa 16. 09. 2014 a hoci mu poisťovňa listom oznámila aké doklady a informácie je potrebné doručiť aby mohlo dôjsť k doriešeniu poistnej udalosti a k poistnému plneniu, žalovaný potrebnú súčinnosť neposkytol, porušil povinnosti uvedené v článku 7 bod 2 písm. h) príslušných poistných podmienok, preto nemohlo dôjsť zo strany poisťovne k poistnému plneniu. Žalobca poukázal na článok 8 bod 2 Všeobecných poistných podmienok KASKO v zmysle ktorého právo na poistné plnenie nevznikne, ak v dôsledku porušenia niektorej z povinností uvedených v oddiely I článok 7 - práva a povinnosti poistníka, poisteného a poistiteľa, ods.1 alebo 2 bude poistiteľovi znemožnené jednoznačne určiť vznik nároku na poskytnutie poistného plnenia a/alebo rozsah jeho povinnosti plniť. 7. Žaloba žalobcu bola súdu doručená dňa 23. 07. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
- Občianskeho súdneho poriadku. Ten bol dňom 01. 07. 2016 nahradený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom podľa prechodných ustanovení CSP, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom 01. 07. 2016 aj sporná vec riadila ustanoveniami CSP.
8. Nakoľko ku dňu 01. 01. 2018 došlo k zániku pôvodného žalobcu - Consumer Finance Holding, a.s. z dôvodu jeho rozdelenia, pričom všetky práva a povinnosti z úverovej zmluvy číslo XXXXXXXXX uzavretej so žalovaným prešli na právneho nástupcu, ktorým je obchodná spoločnosť VÚB Leasing, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava, IČO: 31 318 045, súd uznesením zo dňa 23. 03. 2018, č.k. 10C/551/2015-103, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 06. 2018, rozhodol, že v konaní sa ako so žalobcom pokračuje s obchodnou spoločnosťou VÚB Leasing, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava, IČO: 31 318 045 (ďalej len „žalobca“) ako s právnym nástupcom pôvodného žalobcu - spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.
9. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na ktoré sa žalobca ani jeho právny zástupca ani v jednom prípade napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili. Neúčasť zakaždým ospravedlnili, o odročenie pojednávania nežiadali. V súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP. Nakoľko na posledné pojednávanie vo veci konané dňa 26. 10. 2018 nedostavil sa ani žalovaný, a to napriek riadnemu a včasnému predvolaniu doručenému mu dňa 11. 09. 2018, pričom neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani nežiadal o jeho odročenie, v súlade s ust. § 180 CSP súd rozhodol, že toto pojednávanie vykoná aj v neprítomnosti žalovaného, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.
10. Stanovisko žalovaného na pojednávaniach ktorých sa zúčastnil k žalobe bolo také, že celú záležitosť považoval za uzavretú, nakoľko po oznámení krádeže vozidla na polícii odovzdal im tam kľúče od vozidla, lebo nič iné od toho auta nemal, keďže aj technický preukaz ostal v aute. Uviedol, že polícia to s ním priamo ďalej riešiť nechcela s tým, že budú komunikovať priamo so žalobcom ako vlastníkom vozidla, pričom v čase keď vozidlo bolo odcudzené, nebolo odcudzené jemu, ale jeho rodinnému príslušníkovi B. ktorý ho vtedy používal a ktorý aj hlásil krádež na polícii.
11. Pri svojom výsluchu žalovaný uviedol, že auto bolo ukradnuté v noci a krádež bola na polícii nahlásená hneď na druhý deň ráno pričom policajt mu hneď povedal, že s ním to riešiť nebude, ale riešiť to bude s vlastníkom vozidla, teda žalobcom, preto mu ani nechceli dať zápisnicu o nahlásení krádeže vozidla. Žalovaný uviedol, že on žalobcovi nehlásil nič, nakoľko policajt mu povedal, že on to bude riešiť so žalobcom a aj pani z poisťovne pri telefonickom rozhovore povedala, že všetko je v poriadku. Bolo to tak, že asi po pol roku po krádeži mu volali z poisťovne, no on bol v zahraničí, nemohol to riešiť tak im povedal nech sa obrátia na pána G. ktorý s poisťovňou komunikoval a ktorému povedali že všetko je v poriadku, že sa to rieši, z tej poisťovne volali sami od seba on nehlásil im nič. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že mal porušiť svoje povinnosti uviedol, že nie je si vedomý nejakého porušenia povinností. Tvrdil, že zaplatil spolu na úver sumu 698,17 eur, potom už neplatil preto, lebo auto mu ukradli. 12. Žalovaný navrhol vykonať dokazovanie výsluchom B. G. ako svedka s tým, že navrhuje aj zistiť na polícii skutočnosti ohľadom hlásenia krádeže a toho čo mu tam povedali, k čomu by mohol byť vypočutý aj policajt ktorý tú vec tam riešil, ale ktorého meno uviesť nevie.
13. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a všetkých písomných vyjadrení strán. Čo sa týka vykonaných dôkazov, súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, keďže ho považoval za nevyhnutný pre rozhodnutie tohto spotrebiteľského sporu (§ 295 CSP), výsluchom žalovaným navrhnutého svedka B. G. a tiež oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné. Súd sa oboznámil aj s obsahom vyjadrenia a dokumentácie vyžiadanej v súlade s ust. § 295 CSP od poisťovne Uniqua, a.s. v ktorej bolo predmetné vozidlo poistené a ktorá sa týkala poistnej zmluvy a poistnej udalosti - krádeže vozidla evidovanej u poisťovne pod č. XXXXXXXXXX. Vzhľadom na vyjadrenie a návrh žalovaného súd vyžiadal a oboznámil sa aj s obsahom celého Vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Kežmarku, odboru kriminálnej polície, oddelenie vyšetrovania číslo ORP-360/KP-KK-2013. Čo sa týka žalovaným navrhnutého výsluchu policajta, ktorý riešil daný prípad na polícii v Kežmarku, tento súd nevykonal a tento návrh na vykonanie dokazovania zamietol. Súd vykonanie daného dôkazu nepovažoval za potrebné a hospodárne, nakoľko nebolo sporné, že krádež vozidla na polícii bola nahlásená. Samotná skutočnosť, či žalovanému bola alebo nebola vydaná zápisnica o výsluchu a čo mu daný policajt mal povedať je pre rozhodnutie irelevantná. Navyše súd vyžiadal z polície kompletný vyšetrovací spis týkajúci sa krádeže vozidla v ktorom sa nachádzajú všetky zápisnice o jednotlivých výsluchoch a všetky ostatné listiny, preto nebolo potrebné vykonanie výsluchu policajta, ktorého meno žalovaný ani nevedel uviesť, a to na skutočnosti, ktoré sú zrejmé priamo z vyšetrovacieho spisu. Aj vzhľadom na časový odstup (k nahláseniu krádeže došlo ešte dňa 11. 12. 2013) má súd za to, že kompletný vyšetrovací spis je postačujúcim a spoľahlivým dôkazom na preverenie tvrdení žalovaného a preto nebol potrebný osobný výsluch policajta ktorého žalovaný ani nevedel konkrétne označiť.
14. Zo zmluvy predloženej žalobcom, č. zmluvy XXXXXXXXX označenej ako zmluva a zmluva o zabezpečení súd zistil, že pôvodný žalobca, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. zastúpená sprostredkovateľom X. N. - AUTO STYLE uzavrela so žalovaným túto zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru žalovanému na financovanie kúpy osobného ojazdeného motorového vozidla ŠKODA Octavia 1.9 TDI Elegance od predávajúceho N. G.. Dohodnutá kúpna cena predmetu financovania bola 9.000,- eur, pričom z kúpnej zmluvy číslo XXXXXXXXX uzavretej medzi žalovaným ako kupujúcim a N. G. ako predávajúcou vyplýva, že časť kúpnej ceny vo výške 1.800,- eur bola predávajúcej ako záloha uhradená pri podpise kúpnej zmluvy a doplatok dohodnutej kúpnej ceny vo výške 7.200,- eur mal jej byť doplatený najneskôr do 10 dní po poskytnutí úveru spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., pričom túto časť finančných prostriedkov na kúpu vozidla mal žalovaný získať poskytnutím spotrebiteľského úveru. Jednotlivé parametre tohto spotrebiteľského úveru sú v zmluve a zmluve o zabezpečení číslo XXXXXXXXX uvedené v časti označenej ako „Spôsob financovania“, pričom tam je uvedené, že výška úveru celkom je 7.875,- eur a predtlačený text pod tým v závere uvádza, cit.: „Klient podpisom zmluvy a zmluvy o zabezpečení berie na vedomie, že výška poskytnutého úveru predstavuje
doplatok kúpnej ceny predmetu financovania vo výške 7.200,- eur a náklady spojené s poskytnutím pôžičky vo výške 675,-eur“. Ďalej je tam uvedené, že výška splátky bez poistenia bude 174,60 eur, celková výška splátky bude 198,17 eur, splátok bude 60 a budú splatné k 11. dňu v mesiaci počnúc prvou splátkou splatnou dňa 11. 07. 2013 s tým, že termínom konečnej splatnosti bude mesiac 6/2018. Ako ročná úroková sadzba je tam uvedená sadzba 12,52 % s tým, že RPMN je takisto 12,52 % a že táto je vypočítaná v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch z hodnoty celkových nákladov klienta spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ako celková čiastka je v zmluve uvedená suma 10.476,- eur, ako celková čiastka s poistením suma 11.890,20 eur.
15. V zmluve je tiež uvedené, že klient súhlasí s uzatvorením havarijného poistenia na predmet financovania prostredníctvom samostatného finančného agenta Consumer Finance Holding, a.s., viď návrh poistenia k zmluve a zmluve o zabezpečení.
16. V článku 2 zmluvy sú uvedené ustanovenia o výpožičke a tam v bode 2.3 je uvedené, že klient nie je oprávnený prenechať predmet financovania do užívania tretej osobe bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti.
17. Za účelom zabezpečenia riadneho splnenia povinností klienta (žalovaného) sa zmluvné strany v zmluve (článok 1 body 1.1 až 1.10) dohodli na zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k predmetu financovania v zmysle § 553 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že klient na zabezpečenie zaplatenia pôžičky, príslušenstva, poplatkov, pokút, sankčných úrokov, nárokov spoločnosti na náhradu škody vzniknutej porušením povinností klienta, nákladov na vymáhanie pohľadávky a ďalších pohľadávok prináležiacich spoločnosti z pôžičky poskytnutej klientovi dočasne prevádza na spoločnosť vlastnícke právo k predmetu financovania a spoločnosť predmet financovania, ktorého ocenenie v peniazoch sa rovná kúpnej cene v súlade s článkom V. kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim a klientom prijíma do svojho vlastníctva za účelom zabezpečenia svojich pohľadávok v súlade s podmienkami podľa tejto zmluvy a zmluvy o zabezpečení. V bode 1.8 zmluvy klient (žalovaný) prehlásil, že neuskutoční žiadne opatrenia, ktorými by mohol zabrániť a/alebo obmedziť uplatneniu nárokov spoločnosti vyplývajúcich zo zmluvy a zmluvy o zabezpečení a je si vedomý trestno-právnych následkov v prípade porušenia tohto ustanovenia.
18. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú v zmysle jej spoločných ustanovení Všeobecné obchodné podmienky č. V 1/2011 (ďalej aj „VOP“), ktoré sa klient zaviazal dodržiavať a ktoré sú v závere zmluvy označené ako jej príloha spolu so Splnomocnením, Žiadosťou o uzatvorenie zmluvy, Informáciami pre klienta, Návrhom poistenia, potvrdením o uzatvorení poistenia, príslušnými Všeobecnými poistnými podmienkami, zmluvnými a osobitnými dojednaniami k návrhu poistenia ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy a zmluvy o zabezpečení a tiež kúpnou zmluvou.
19. V deň uzavretia zmluvy strany dojednali a podpísali k nej aj splátkový kalendár číslo XXXXXXXXX (čl. 8 spisu), v ktorom je obsiahnutá špecifikácia každej jednej splátky, koľko z nej pôjde na úrok, koľko na istinu s tým, že súčasťou každej mesačnej splátky bude poistné na havarijné poistenie vo výške 23,57 eur.
20. Z listu - oznámenie o vyhlásení splatnosti úveru zo dňa 26. 05. 2015 (čl. 9 spisu) súd zistil, že pôvodný žalobca ním žalovanému oznámil, že nakoľko napriek výzve, v ktorej bol vyzvaný na doplatenie splátok a upozornený na možnosť straty výhody splátok a začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva neuhradil dlžné splátky, stal sa jeho dlh z úverovej zmluvy číslo XXXXXXXXX splatným v celom rozsahu naraz s tým, že dlžná suma predstavuje 9.456,55 eur a táto je položkovite rozpísaná v priloženom vyúčtovaní. Zároveň žalovanému oznámil, že nakoľko jeho konanie spôsobilo, že nedošlo k výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, trvá na uhradení tejto dlžnej sumy do 08. 06. 2015 a ak táto nebude uhradená, bude ju vymáhať súdnou cestou. Z vyúčtovacej faktúry číslo XXXXXXXXXXX vyplýva, že dlžná suma 9.456,55 eur pozostávala zo zostatku istiny k úhrade vo výške 5.369,85 eur, predpísaných splátok vo výške 4.580,87 eur, spracovateľského poplatku vo výške 126,- eur a nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 78,- eur, čo po odpočítaní sumy prijatých úhrad vo výške 698,17 eur činí 9.456,55 eur. Podľa doručenky na čl. 11 spisu boli uvedené písomnosti žalovanému doručené dňa 28. 05. 2015.
21. Žalobca v žalobe tvrdil, že zo sumy 9.456,55 eur neuhradil žalovaný nič, preto sa domáha jej zaplatenia súdnou cestou.
22. Nakoľko písomným podaním zo dňa 18. 02. 2016 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 126,- eur titulom „spracovateľského poplatku“ ako aj v časti o zaplatenia úrokov z omeškania z tejto sumy späť, musel sa súd vo vzťahu k ujasneniu predmetu konania vysporiadať najskôr s týmto jeho dispozičným úkonom.
23. Postup súdu nasledujúci v prípade, ak žalobca svoju žalobu vezme v priebehu konania sčasti späť upravuje § 145 CSP.
24. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
25. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
26. Vzhľadom k tomu, že žalobca svoju žalobu vzal sčasti späť skôr, než sa začalo pojednávanie, postupujúc podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP súd v prvom výroku rozsudku konanie v rozsahu späťvzatia žaloby žalobcom bez ďalšieho zastavil. Hoci žaloba žalobcom v časti vzatá späť bola ešte pred jej doručením žalovanému, súd má za to, že ustanovenie § 145 ods. 3 CSP účinné od 01. 07. 2016, v zmysle ktorého súd v takom prípade koná o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v danej časti nebolo tu možné aplikovať, a to vzhľadom na to, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo ešte dňa 22. 02. 2016, teda pred 01. 07. 2016, jeho právne účinky prejavujúce sa aj v potrebe osobitného rozhodnutia o zastavení konania v tejto časti ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP - prechodné ustanovenia), a preto súd o čiastočnom zastavení konania rozhodol osobitným výrokom.
27. Predmetom posúdenia tak po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 9.330,55 eur, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 9.330,55 eur od 09. 06. 2015 do zaplatenia a náhrada trov konania.
28. Žalovaný tvrdil, že nárok žalobcu na toto plnenie je nedôvodný, lebo osobné motorové vozidlo, na zakúpenie ktorého mu bol úver poskytnutý bolo po niekoľkých mesiacoch od uzavretia zmluvy odcudzené a nakoľko krádež bola riadne nahlásená polícii, žalobcovi aj poisťovni v ktorej bolo poistené, on považoval celú vec za uzavretú s tým, že žalobca si svoje nároky mal vysporiadať s príslušnou poisťovňou. 29. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania konštatuje, že uvedená obrana žalovaného neobstojí. Žalobca má v danom prípade právo napriek krádeži vozidla domáhať sa na žalovanom vrátenia úveru z úverovej zmluvy zo dňa 26. 06. 2013. S výškou žalobcom uplatneného nároku sa však súd nestotožnil, nakoľko úver poskytnutý žalovanému podľa názoru súdu bol pre nedodržanie zákonných náležitostí zmluvy bezúročný a bez poplatkov a preto žaloba žalobcu bola dôvodná len v časti.
30. Nie je sporné, že pôvodný žalobca, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poskytla žalovanému úver, pričom jednalo sa o viazaný spotrebiteľský úver za účelom financovania časti kúpnej ceny žalovaným kupovaného osobného motorového vozidla. Z jeho kúpnej ceny vo výške 9.000,- eur mala byť časť vo výške 7.200,- eur uhradená prostredníctvom uvedeného úveru, čo jasne vyplýva jednak zo zmluvy a zmluvy o zabezpečení, ako aj z kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a predávajúcou vozidla - N. 31. Zmluva a zmluva o zabezpečení sa priamo odvoláva na zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (viď napr. jej časť „Spôsob financovania“), nemožno tak mať pochybnosti, že samotný úverový vzťah medzi stranami, ktorý mal byť založený predmetnou zmluvou je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy. V ostatnom (napr. na omeškanie dlžníka, posúdenie či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky) je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko jednalo sa medzi stranami o občianskoprávny spotrebiteľský vzťah, čo ani nebolo sporné.
32. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj „ZoSÚ“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (26. 06. 2013) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
33. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
34. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
35. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
36. Podľa § 11 ods. 1 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 26.6.2013 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, r) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610>, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
37. Podľa § 15 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení k 26.6.2013 zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.
38. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
39. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
40. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzatváraná žalobcom so žalovaným je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách,
spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
41. Žalobca predložením písomného vyhotovenia zmlúv zo dňa 26. 06. 2013 preukázal, že poskytol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanému viazaný spotrebiteľský úver na zaplatenie časti kúpnej ceny vozidla vo výške 7.200,- eur. Je teda zrejmé, že jednalo sa o úver vo výške 7.200,- eur, reálne teda poskytnutá bola v prospech žalovaného len suma 7.200,- eur, keď aj v zmluve je uvedené, že tam uvedená výška poskytnutého úveru 7.875,- eur pozostáva z doplatku kúpnej ceny predmetu financovania vo výške 7.200,- eur a nákladov spojených s poskytnutím „pôžičky“ vo výške 675,- eur. Vyplatenie peňazí žalovaný aj sám potvrdil. Sám žalobca teda predložil dôkazy (zmluva a zmluva o zabezpečení, kúpna zmluva) o tom, že hoci ako výška poskytnutého úveru je v zmluve uvedená suma 7.875,- eur, reálne žalovanému poskytol len sumu 7.200,- eur. Žalovaný nepoprel, že na úhradu nárokov z tejto zmluvy zaplatil doposiaľ žalobcovi len sumu 698,17 eur tak, ako to tvrdil žalobca, čo odôvodňoval tým, že auto mu ukradli, preto platiť prestal. Žalobca tvrdí, že tým, že žalovaný nerealizoval svoju zmluvnú povinnosť v celom rozsahu, neuspokojené ostali nároky špecifikované v žalobe. Súd preskúmal, či uplatnenie týchto nárokov čo do základu a výšky má oporu v zákone o spotrebiteľských úveroch, ako aj opodstatnenosť týchto uplatnených nárokov z hľadiska ich súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti. V danom prípade totiž na rozdiel od žalobcu súd je toho názoru, že spotrebiteľský úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý je z dôvodov rozvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia bezúročný a bez poplatkov. Preto veriteľovi z úveru vznikol iba nárok na vrátenie úverovej istiny rovnajúcej sa výške žalovanému reálne poskytnutej sumy, t.j. 7.200,- eur. Nakoľko dojednané bolo havarijné poistenie s tým, že poistné za toto poistenie vo výške 23,57 eur mesačne bude žalovaný platiť na účet žalobcu (viď zmluva a tiež splátkový kalendár podpísaný žalovaným), vznikol žalobcovi aj nárok na zaplatenie sumy 542,11 eur titulom havarijného poistenia tak ako bol uplatnený v žalobe. A keďže zo sumy 7.742,11 eur (7.200,- eur + 542,11 eur) žalovaný uhradil doposiaľ len 698,17 eur, ako dôvodnú súd žalobu uznal v rozsahu zaplatenia istiny 7.043,94 eur (7.742,11 eur - 698,17 eur) a úroku z omeškania z tejto sumy v sadzbe 5,05 % ročne od 09. 06. 2015 do zaplatenia, pričom z dôvodov uvedených ďalej za nedôvodný považoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy 78,-eur titulom „nákladov spojených s vymáhaním“.
42. Najskôr sa súd vyjadrí k tomu, prečo úver poskytnutý žalovanému považuje za bezúročný a bez poplatkov a potom k tomu, prečo žalovaný je povinný ho vrátiť žalobcovi aj napriek tomu, že mu auto ukradli a že toto bolo poistené.
43. Z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu, keď malo dôjsť k uzavretiu zmluvy (26. 06. 2013), ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 ZoSÚ. O aké náležitosti ide a či ich zmluva obsahuje je pritom potrebné a možné posudzovať výlučne podľa právnej úpravy účinnej v čase jej uzavretia. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto náležitosti splnené je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
44. Súd už uviedol, že obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona a medzi nimi pod písm. g/ je uvedená celková výšku a konkrétna menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie a pod písmenom j) ročná percentuálna mieru nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601> a y) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601>, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ).
45. Údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru uvedený v zmluve (7.875,- eur) súd nepovažuje za správny, čo v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je samostatným (tu prvým) dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
46. Vo vzťahu k uvedenému súd poukazuje na rozsudok SD EÚ vo veci C-377/14, ktorý vo výroku rozsudku v bode 3. výslovne uviedol, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.
47. Aj legálna definícia pojmu celková výška spotrebiteľského úveru obsiahnutá v § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch uvádza, že sa ňou na účely tohto zákona rozumie maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
48. V kontexte už uvedeného je zrejmé, že v tu prejednávanom spore celková suma, ktorú žalovaný reálne dostal k dispozícii od pôvodného žalobcu, a teda celková výška úveru činila v skutočnosti len 7.200,- eur a nie sumu 7.875,- eur uvedenú v zmluve. A nakoľko je vylúčené do celkovej výšky úveru započítať sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené, pričom v danom prípade suma 675,- eur titulom nákladov spojených s poskytnutím úveru (ktoré ani nie sú nijako bližšie špecifikované) tu nesporne takou sumou je a táto nebola spotrebiteľovi reálne vyplatená, už len táto skutočnosť je dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, keďže pre takýto záver stačí, že chýba, resp. je uvedená nesprávne čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ.
49. Ani údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) vo výške 12,52 % tu nie je správny. Veriteľ v zmluve neposkytol pravdivý údaj o RPMN a všetkých predpokladoch použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, lebo parametrom úveru (t.j. výške úveru 7.200,- eur, dobe splácania 60 mesiacov a výške mesačnej splátky 174,60 eur) zodpovedá RPMN 17,08 %, teda vyššia RPMN ako je uvedená v zmluve. Niet tak pochýb, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, čo v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch samo osebe je takisto dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Hodnota RPMN 12,52 % uvedená v zmluve vychádza z výšky poskytnutého úveru 7.875,- eur, zodpovedá tejto výške, čo ako už bolo uvedené je nesprávne, nakoľko výška úveru tu bola len 7.200,- eur a preto RPMN mala byť uvedená vo výške 17,08 %.
50. V zmluve teda síce je uvedený údaj o RPMN a celkovej výške úveru, avšak nakoľko tie nie sú uvedené v správnej, požiadavke zákona zodpovedajúcej výške, nemožno na ne prihliadnuť a hľadí sa na ne ako keby tam neboli uvedené vôbec, čo potvrdzuje aj ustálená súdna prax. Paragraf 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený pod názvom - informácie a práva týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Jeho účelom teda je spotrebiteľa pravdivo informovať o reálnych, skutočnosti zodpovedajúcich parametroch úveru a jeho právach. To že tam nestačí uviesť akýkoľvek údaj, aby požiadavka zákona bola formálne naplnená, ale korektný, pravdivý údaj je zrejmé aj z toho, že zákon jednotlivé údaje jasne a konkrétne špecifikuje a definuje v § 2 - vymedzenie pojmov, pričom aj z § 4 zákona - poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že aby účel a požiadavka zákona bola naplnená, musí ísť o pravdivé a úplné informovanie spotrebiteľa. Koniec koncov, úplne jasne a výslovne to potvrdzuje priamo zákon, nakoľko v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch je úver bezúročný a bez poplatkov ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
51. S poukazom na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09. 11. 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že v prípade vyššie popísaných nedostatkov v zmluve o
spotrebiteľskom úvere uzavretej so žalovaným ide o vážne nedostatky ktoré mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške záväzku. Súdny dvor v uvedenom rozhodnutí pritom vyslovil, že Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. V tomto prípade nedostatky zmluvy (nesprávne uvedenie celkovej výšky úveru a RPMN) sú také závažné, že bezosporu mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške záväzku.
52. O tom, že ide o kľúčové údaje svedčí koniec koncov aj to, že aj po novele zákona o spotrebiteľských úveroch uskutočnenej zákonom č. 279/2017 Z.z., ktorá zohľadňuje závery Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová, a ktorá v nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to práve za účelom zabezpečenia súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica 2008/48/ES") ostáva správne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej výšky spotrebiteľského úveru podmienkou vzniku nároku veriteľa na úroky a poplatky. Aj po tejto novele sa totiž za bezúročný a bez poplatkov bude považovať úver, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa a ak tam nie je uvedená celková výška spotrebiteľského úveru.
53. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd uzavrel, že veriteľovi v danom prípade vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru vznikol nárok len na vrátenie sumy reálne žalovanému poskytnutej, teda sumy 7.200,- eur a tiež nárok na zaplatenie sumy 542,11 eur titulom splátok poistného na havarijné poistenie, lebo priamo v zmluve a splátkovom kalendári, ktorý žalovaný podpisom akceptoval bola jasná dohoda strán o tom, že spolu so splátkou úveru vo výške 174,60 eur bude žalovaný platiť, a to nie poisťovni, ale veriteľovi, na jeho účet mesačne aj sumu 23,57 eur titulom poistného havarijného poistenia, čo za 23 mesiacov (do mája 2015) znamená sumu 542,11 eur (23 x 23,57 eur).
54. Preto súd za preukázaný a dôvodný má nárok veriteľa na zaplatenie sumy spolu 7.742,11 eur, čo po odpočítaní všetkých doterajších úhrad žalovaného vo výške 698,17 eur činí k zaplateniu doplatok vo výške 7.043,94 eur.
55. Krádež vozidla tu žalovaného nijako nezbavuje povinnosti uhradiť žalobcovi túto sumu, lebo z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný zásadným spôsobom porušil svoje povinnosti, keď motorové vozidlo bez súhlasu veriteľa poskytol na užívanie tretej osobe - svedkovi B. G., ktorému toto vozidlo bolo odcudzené, pričom ani vo vzťahu k poisťovni žalovaný svoje povinnosti si nesplnil. Podstatným tu je, že aj z oznámenia poisťovne Uniqua, a.s. v ktorej vozidlo bolo havarijne poistené vyplýva, že k poistnému plneniu nedošlo, teda veriteľovi z úveru nebolo doposiaľ vrátené to čo žalovanému poskytol ani žalovaným, ani poisťovňou prostredníctvom poistného plnenia, a to zavinením žalovaného, preto jeho obrana nemôže v žiadnom prípade obstáť.
56. Žalovaný sám na pojednávaní uviedol, že vozidlo v čase krádeže používal svedok G., že odcudzené bolo tomuto svedkovi pričom on aj uskutočnil prvotné hlásenie krádeže polícii.
57. Aj svedok G. na pojednávaní dňa 24. 11. 2017 pri svojom výsluchu uviedol, že v čase krádeže auto mal on, toto bolo ukradnuté spred jeho domu, aj krádež na polícii hlásil on, pričom tvrdil, že vozidlo občasne používal na základe neformálnej dohody so žalovaným.
58. Z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-360/KP-KK-2013 vyplýva, že pri výsluchu na polícii dňa 12. 12. 2013 svedok G. uviedol, že motorové vozidlo mu žalovaný požičal na užívanie na základe ústnej dohody, pričom podľa dokladov a papierov od vozidla jeho vlastníkom je spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a držiteľom N. (tu žalovaný), ale v skutočnosti uvedené motorové vozidlo využíval len svedok a jeho rodina (viď strana 4 zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 12. 12. 2013 vo vyšetrovacom spise) s tým, že N. si uvedené motorové vozidlo od neho mohol kedykoľvek požičať, ale požičiaval si ho iba výnimočne. Svedok tam tiež uviedol, že auto bolo stále zaparkované pred jeho rodinným domom na ulici Y. v R., on ho mal v užívaní, žalovaný bol len zapísaný ako držiteľ na dokladoch.
59. Z predmetného vyšetrovacieho spisu súd ďalej zistil, že žalovaný na polícii pri svojom výsluchu ako svedok dňa 12. 12. 2013 uviedol, cit.: “S mojim kamarátom B. G. máme takú slovnú dohodu, že aj keď je uvedené motorové vozidlo napísané na mňa, tak splátky, respektíve leasing bude splácať on - B. G., kde sme sa taktiež dohodli aj na tom, že ak uvedené motorové vozidlo budem kedykoľvek potrebovať, tak mi ho kedykoľvek aj požičia. Tu chcem taktiež podotknúť, že preto som uvedené motorové vozidlo zobral na seba, pretože v tom čase B. G. potreboval peniaze na svoju potrebu, o akú potrebu išlo som sa ho už nepýtal a preto ma požiadal, aby som uvedené motorové vozidlo napísal na seba s tým, že všetky splátky respektíve celý leasing bude splácať on a nie ja ako som už vyššie uviedol, je to iba na slovnej dohode.“
60. Vzhľadom na uvedené súd má za nepochybne preukázané, že žalovaný už na začiatku zmluvného vzťahu s pôvodným žalobcom zásadným spôsobom porušil svoje povinnosti, a to vyplývajúce mu jednak z článku 2 bod 2.3 zmluvy, podľa ktorého klient nebol oprávnený prenechať predmet financovania do užívania tretej osobe bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti ako aj podľa článku 9 bodu 9.5 Všeobecných obchodných podmienok VOP V 1/2011, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a podľa ktorého nebol oprávnený predmet financovania akokoľvek scudziť, ponechať do trvalého užívania a podobne.
61. Z výpovede samotného žalovaného pred policajtom jednoznačne vyplýva, že predmet financovania od začiatku prenechal na užívania tretej osobe - svedkovi G., pričom toto užívanie malo povahu trvalého užívania, čo okrem iného v zmysle článku 9 bod 9.5 VOP veta druhá má za následok, že úver sa uvedeným momentom stal splatným v plnej výške naraz.
62. Žalovaný sa preto nemôže zbaviť svojej povinnosti tvrdením, že motorové vozidlo bolo svedkovi Vastuškovi odcudzené a že mal by si to žalobca riešiť s poisťovňou, keď povinnosť vrátiť celý úver naraz vznikla žalovanému už pred samotnou krádežou auta z dôvodu absolútne zjavného porušenia základnej zmluvnej povinnosti.
63. Ďalším dôvodom pre ktorý obrana žalovaného neobstojí je, že samotná krádež vozidla nijako nezbavovala žalovaného povinnosti platiť naďalej dohodnuté splátky úveru, teda aj keby auto v rozpore so zmluvou neprenechal inému, i tak by jeho obrana neobstála.
64. Podľa článku 8 bod 8.1 Všeobecných obchodných podmienok zmluva a zmluva o zabezpečení sa uzatvára na dobu určitú, zaniká vysporiadaním všetkých záväzkov klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa zmluvy a zmluvy o zabezpečení a týchto VOP.
65. Podľa článku 8 bod 8.2 písm. e) Všeobecných obchodných podmienok zmluvné strany sa dohodli na tom, že zmluva zaniká, najmä avšak nielen poistným plnením za poistnú udalosť a doručením likvidačnej správy, resp. momentom preukázateľného oboznámenia sa s neplnením poistného plnenia, v prípade zániku predmetu financovania v dôsledku totálnej škody a/alebo krádeže.
66. Podľa článku 14 bod 14.12 Všeobecných obchodných podmienok v prípade úplného zničenia predmetu financovania a/alebo odcudzenia predmetu financovania je klient povinný platiť dohodnuté splátky podľa splátkového kalendára až do dňa, kedy spoločnosť obdrží poistné plnenie za poistnú udalosť na základe likvidačnej správy, ktorou došlo k zániku predmetu financovania a/alebo kedy sa preukázateľne dozvie o tom, že poisťovňa poistné plnenie zamietla. Týmto okamihom (moment prijatia poistného plnenia, resp. moment oboznámenia sa s neplnením poistného plnenia zo strany poisťovne) zmluva a zmluva o zabezpečení zaniká a spoločnosť vykoná vyúčtovanie zmluvy a zmluvy o zabezpečení tak, že od výšky plnenia poisťovne odpočíta všetky neuhradené splátky vrátane úrokov z omeškania a zmluvných pokút do dňa zániku zmluvy a zmluvy o zabezpečení, ďalej odpočíta nesplatenú časť úveru do dňa zániku zmluvy a zmluvy o zabezpečení, ako i ďalšie náklady vzniknuté spoločnosti v súvislosti so zánikom zmluvy a zmluvy o zabezpečení.
67. Vzhľadom na uvedené, do poskytnutia poistného plnenia žalovaný nebol oprávnený prestať s plnením svojich záväzkov podľa zmluvy a tieto bol naďalej povinný plniť až do ich úplného vysporiadania, pričom jedine poskytnutie poistného plnenia by ho mohlo zbaviť tejto povinnosti. Tu však k poskytnutiu poistného plnenia nedošlo, nakoľko poisťovňa poistné plnenie spoločnosti Consumer Finance Holding,
a.s. ani žalobcovi nevyplatila, čo bolo preukázané oznámením poisťovne súdu (čl. 108 spisu), v ktorom táto uviedla, že dňa 12. 09. 2014 bolo jej nahlásené pánom N., že motorové vozidlo s EVČ R. „zmizlo z parkoviska“ dňa 10. 12. 2013 s tým, že následne dňa 16. 09. 2014 bolo mu zaslané oznámenie o registrácii krádeže vozidla a zároveň výzva na doručenie originálov všetkých kľúčov a štítkov k nim, ovládačov a dokladov s tým, že dňa 28. 10. 2016 bolo to opakovane žalovanému zaslané no požadované dokumenty neboli doručené, preto poistné plnenie vyplatené nebolo, pričom aj z oznámenia poisťovne súdu zo dňa 08. 01. 2018 (čl. 81 spisu) vyplýva, že likvidácia poistnej udalosti- krádeže vozidla bola uzavretá ako bezdokladová.
68. Nakoľko bolo preukázané, že žalobcovi ani jeho právnemu predchodcovi nebolo poskytnuté žiadne poistné plnenie titulom krádeže vozidla, povinnosť žalovaného vrátiť úver nezanikla a trvá. Inak by žalobcovi zavinením žalovaného (prenechaním vozidla do užívania tretej osobe bez súhlasu veriteľa, nesplnením povinností vo vzťahu k poisťovni) vznikla zjavná škoda, keďže poskytol prostriedky žalovanému na kúpu vozidla a tieto doposiaľ nemá vrátené ani žalovaným, ani poisťovňou. Rovnako uvedeným zavinením žalovaného nemohlo dôjsť k uspokojeniu čo i len časti nároku veriteľa prostredníctvom výkonu zabezpečovacieho prevodu práva speňažením jeho predmetu (vozidla), nakoľko osobné motorové vozidlo bolo tomu, komu ho žalovaný neoprávnene prenechal odcudzené. Súd už uviedol, že nakoľko k porušeniu povinnosti žalovaného neprenechať auto tretej osobe na užívanie bez súhlasu žalobcu došlo ešte pred krádežou auta, už len to samo osebe je dôvodom, prečo je to práve žalovaný, kto za danej situácie musí vrátiť žalobcovi poskytnuté prostriedky, lebo už samotným týmto neoprávneným prenechaním vozidla sa v zmysle dohodnutých podmienok stal úver celý splatným.
69. Aj keby teda žalovaný skutočne krádež vozidla poisťovni riadne nahlásil, čo ale vykonané dokazovanie nepotvrdilo, i tak by to nič nemenilo na jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi hore uvedenú sumu, nakoľko k poistnému plneniu nedošlo a žalovaný zmluvu už od začiatku porušil. Navyše, z vykonaných dôkazov vyplýva, že hoci ku krádeži vozidla došlo ešte dňa 10. 12. 2013, táto telefonicky poisťovni bola nahlásená až dňa 12. 09. 2014 (viď oznámenie škodovej udalosti z havarijného poistenia hlásené telefonicky na čl. 84 spisu). Aj sám žalovaný na pojednávaní dňa 27. 09. 2017 uviedol, že žalobcovi nič nehlásil a aj z poisťovne volali mu sami od seba, on im nič nehlásil. Za danej situácie absolútne neobstojí tvrdené „spoliehanie“ sa žalovaného na to, že nahlásením krádeže vozidla polícii mal vec za uzavretú s tým, že polícia bude komunikovať so žalobcom aj poisťovňou, nakoľko bolo povinnosťou priamo žalovaného ako klienta (okrem iného výslovne mu vyplývajúcou z článku 14 bod 14.9 Všeobecných obchodných podmienok k úverovej zmluve) hlásiť poistnú udalosť polícii, ako aj poisťovni a žalobcovi, a ani keby mu nejaký policajt povedal, že komunikovať to bude polícia, ani to ho nezbavovalo tejto jeho osobnej povinnosti. Nedbalý postup žalovaného pokiaľ ide o hlásenie krádeže, hlásenie poistnej udalosti a plnenie s ňou súvisiacich povinností ho neospravedlňuje a vzhľadom na vyššie uvedené nijako nezbavuje povinnosti vrátiť žalobcovi to čo od neho, resp. jeho predchodcu dostal. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že žalovaný nereagoval ani na písomné výzvy poisťovne zo dňa 16. 09. 2014 (čl. 112 spisu) a zo dňa 28. 10. 2016 (čl. 117 spisu) a opäť tu neobstojí jeho obrana, že okrem kľúča nič od auta mu neostalo, lebo všetko bolo ukradnuté, keďže jeho elementárnou povinnosťou bolo reagovať na uvedenú výzvu, vyplniť aspoň zaslané mu oznámenie o odcudzení vozidla, uviesť poisťovňou požadované skutočnosti (dátum, čas, miesto posledného zaparkovania vozidla pred odcudzením, dátum, čas, kedy bolo zistené odcudzenie vozidla), ktoré mohol splniť bez ohľadu na to, či mu od vozidla niečo ostalo či nie, no ani toto neurobil.
70. Ako už súd uviedol, skutočnosti týkajúce sa samotného hlásenia poistnej udalosti tu ani nie sú podstatné, nakoľko k vzniku povinnosti žalovaného vrátiť celý úver veriteľovi došlo ešte pred krádežou vozidla v dôsledku neoprávneného prenechania vozidla na užívanie svedkovi G., ktoré sám žalovaný potvrdil tak pred súdom, ako aj pri výpovedi pred policajtom dňa 12. 12. 2013.
71. Navyše vykonané dokazovanie nepotvrdilo ani tvrdenie žalovaného, že až do krádeže vozidla svoje povinnosti riadne plnil a splátky platil, lebo zo zmluvy a splátkového kalendára vyplýva, že odo dňa 11. 07. 2013 kedy bola splatná prvá splátka do dňa 10. 12. 2013 kedy vozidlo bolo odcudzené mal zaplatiť 5 splátok (11. 07., 11. 08., 11. 09., 11. 10. a 11. 11.) na úver vo výške spolu 5 x 198,17 eur, teda 990,85 eur a zaplatil len sumu 698,17 eur, a to ani nie v dohodnutých termínoch splatnosti, ale ako vyplýva z výpovede svedkyne - poškodenej K. - pracovníčky spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. zaznamenanej vo vyšetrovacom spise tak, že dňa 22. 07. 2013 zaplatená bola suma 198,17 eur a potom až dňa 16. 10. 2013 suma 500,- eur.
72. Dohoda so svedkom G., že splátky, resp. leasing za auto bude v skutočnosti splácať tento svedok, ktorú žalovaný tvrdil pred policajtom pri výsluchu dňa 12. 12. 2013 nemá voči žalobcovi žiadne právne účinky, môže mať význam len pre vzájomný vzťah a prípadné vyporiadanie medzi žalovaným a týmto svedkom a je tu vo vzťahu k povinnosti žalovaného vrátiť úver bezpredmetná, lebo bol to žalovaný kto uzavrel zmluvu so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a kto vo vzťahu k veriteľovi bol povinný plniť povinnosti a kto zodpovedá za ich neplnenie.
73. Veriteľovi, pôvodne Consumer Finance Holding, a.s. ktorého právnym nástupcom je žalobca preto vznikol nárok na zaplatenie sumy 7.043,94 eur od žalovaného a keďže nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaný túto sumu do dňa vyhlásenia rozsudku mu neuhradil ani sčasti, súd žalobe v časti nároku na zaplatenie sumy 7.043,94 eur vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. V prevyšujúcej časti požadovanej istiny súd žalobu zamietol. Nad rámec uvedenej sumy veriteľ nemá právo na plnenie, lebo úver bol bezúročný a bezpoplatkový a tá časť nároku, ktorá prestavovala náklady spojené s vymáhaním vo výške 78,- eur bola nedôvodná.
74. Žalobca v súvislosti s nákladmi na vymáhanie pohľadávky vo výške 78,- eur argumentoval tým, že uzavrel so spoločnosťou Orim Extra Plus, s.r.o. mandátnu zmluvu na základe ktorej táto spoločnosť vykonáva pre neho mimosúdne vymáhanie pohľadávok, pričom za svoje služby účtuje si odmenu v zmysle mandátnej zmluvy. Poukazoval pritom na faktúru, ktorú mu uvedená spoločnosť vystavila a na základe ktorej jej mal v súvislosti s riešením prípadu žalovaného zaplatiť sumu 78,- eur.
75. Súd daný nárok na úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 78,- eur zaplatených pôvodným žalobcom spoločnosti ORIM EXTRA PLUS, s. r. o. na základe faktúry č. 49/2015 považuje za nedôvodný, nakoľko tento nárok vznikol na základe zmluvného vzťahu, ktorého žalovaný nebol účastníkom, pričom vymáhanie pohľadávky nebolo realizované v súdnom alebo rozhodcovskom konaní. Je podľa názoru súdu neprípustné a v rozpore tak so zákonnými princípmi a príkazmi ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a tiež odporujúce dobrým mravom (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) aby odplata z iného právneho vzťahu, ktorú žalovaný nijako nemohol ovplyvniť a v sume, ktorej účelné vynaloženie práve v danej výške nie je možné nijako preukázať zaväzovala žalovaného. Išlo o poplatky, ktoré si určil výlučne žalobca, resp. jeho zmluvný partner, žalovaný nemohol s nimi nesúhlasiť, pričom ani nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobca poveril najprv vymáhaním žalovanej pohľadávky tretiu (právnickú) osobu a až potom podal žalobu na súde. Navyše je zrejmé, že sám pôvodný žalobca mal zriadené oddelenie správy a vymáhania rizikových pohľadávok, keďže práve pracovníčka daného oddelenia pôvodného žalobcu konala za neho v rámci vyšetrovania krádeže vozidla a bola vypočúvaná ako svedok- poškodený. Zadanie vykonania takejto služby tretej osobe bolo potom nedôvodným (a vôbec nie prospešným pre žalovaného), keď slúžilo zjavne takmer výlučne záujmom žalobcu a nie žalovaného.
76. Žalobca v žalobe po jej čiastočnom späťvzatí uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 9.330,55 eur od 09. 06. 2015 do zaplatenia.
77. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
78. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
79. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
80. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 02. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
81. Žalobca, vychádzajúc zo žaloby a jej príloh určil začiatok omeškania žalovaného od ktorého požadoval úrok z omeškania na deň 09. 06. 2015 na základe toho, že v dôsledku omeškania s úhradou jeho záväzkov úver dňa 26. 05. 2015 predčasne zosplatnil, pričom lehota na dobrovoľné plnenie v zmysle oznámenia o vyhlásení splatnosti úveru žalovanému plynula do 08. 06. 2015. V danom prípade sa úver, ako už súd uviedol stal predčasne splatným hneď po uzavretí zmluvy v dôsledku toho, že žalovaný vozidlo prenechal do užívania tretej osobe, preto je nesporné, že dňa 09. 06. 2015 žalovaný bol v omeškaní s vrátením dôvodných nárokov z úveru a to bez ohľadu na to, že bol tu dôvod na predčasné zosplatnenie úveru aj z dôvodu jeho nesplácania. Úrok z omeškania žiadal žalobca v sadzbe 5,05 % ročne, ktorá nepresahuje zákonnú sadzbu úroku z omeškania, preto úrok z omeškania v tejto sadzbe bol dôvodný a súd ho žalobcovi zo sumy 7.043,94 eur odo dňa 09. 06. 2015 do zaplatenia priznal.
82. Súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote stanovenej v § 232 ods. 3 veta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže na určenie dlhšej lehoty na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol v rozhodnom a prípustnom čase (do dňa vyhlásenia rozsudku) podaný návrh. Uvedené však žalovanému nebráni, aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcel splácať v splátkach, obrátil s takouto žiadosťou priamo na žalobcu.
83. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, sčasti konanie bolo zastavené zavinením žalobcu (nie pre správanie žalovaného po podaní žaloby), tak žalobca ako i žalovaný boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní.
84. Úspech žalobcu reprezentovaný prisúdenou istinou 7.043,94 eur a úrokom z omeškania z nej predstavuje vo vzťahu k pôvodne žalovanej sume (9456,55 eur a úrok z omeškania) úspech v rozsahu 74,49 %.
85. Úspech žalovaného reprezentovaný sumou 126,- eur a úrokom z omeškania z nej, kde konanie zastavené bolo zavinením žalobcu a tiež zamietnutou istinou (2.286,61 eur) s úrokmi z omeškania z nej predstavuje úspech v rozsahu 25,51 %.
86. Po odpočítaní úspechu žalovaného v rozsahu 25,51 % od úspechu žalobcu v rozsahu 74,49 % vznikol vo veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48,98 %.
87. Postupujúc podľa § 255 ods. 2 CSP preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP v štvrtom výroku rozsudku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 48,98 %.
88. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.