Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-108-2018.pdf
PDF · 87.61 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/108/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Evy Malíkovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanej: M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. XXX, v konaní o zaplatenie 2.942,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 7Csp/52/2017-116 zo dňa 01.02.2018, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 7Csp/52/2017-116 zo dňa 01.02.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom v zmysle § 100 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v spojení s § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zamietol žalobu (výrok I.) a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 10.11.2017, žiadal, aby súd vydal rozsudok, v ktorom uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 2.942,24 Eur, úroky vo výške 179,39 Eur, úroky vo výške 1.867,82 Eur, úroky zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 2.942,24 Eur, vo výške 19,5 % p.a. zo sumy 2.942,24 Eur, od 08.06.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,15 % p.a. zo sumy 2.942,24 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia, poplatky vo výške 49,15 Eur, ako aj nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 17.10.2011 uzatvorená Zmluva o úvere dostupná pôžička č. 7666351011, v rámci ktorej veriteľ (právny predchodca žalobcu) schválil dlžníkovi (žalovaná) úver vo výške 3.500 Eur a dlžník (žalovaná) sa zaviazal zaplatiť veriteľovi (žalobcovi) túto sumu v mesačných splátkach po 88,29 Eur s počtom splátok 70, pričom dátum prvej splátky bol 17.11.2011, úroková sadzba % p.a. 19,50, celková výška nákladov 2.337,97 Eur. Zároveň tiež vykonal dôkaz oboznámením sa s obchodnými podmienkami pre úver dostupná pôžička, všeobecnými obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov, aktuálnym stavom úveru ku dňu 07.06.2017, z ktorého zistil, že vyčerpané z úveru bolo 3.500 Eur a splatené 557,76 Eur. Ďalej sa súd oboznámil s výzvou na predčasnú splatnosť dlžnej sumy zo dňa 03.11.2014 (č.l. 44 spisu), ktorá bola žalovanej doručená dňa 06.11.2014 (č.l. 45 spisu) a so zmluvou o postúpení pohľadávok č. III/2017. Predmetnú zmluvu súd posúdil za spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v súlade s princípmi ochrany slabšej strany - spotrebiteľa (žalovanej) v danom prípade pri duplicitnej právnej úprave rovnakých inštitútov premlčania v Občianskom zákonníku ako aj v Obchodnom zákonníku aplikoval právnu úpravu Občianskeho zákonníka. Z úradnej povinnosti v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. súd skúmal skutočnosť, či nárok žiadaný žalobou nie je premlčaný, pričom zistil, že dňa 03.11.2014 došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, kde táto bola oznámená žalovanej 06.11.2014, kedy jej bola doručená zásielka. Je zrejmé, že najneskôr 07.11.2014 začala plynúť trojročná
premlčacia doba. Žaloba bola podaná na súde až 10.11.2014, t.j. po uplynutí premlčacej doby, na základe čoho súd žalobu zamietol. 3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 257 CSP, a to tak, že, vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu vo veci, mala žalovaná ako úspešná strana právo na náhradu trov konania, avšak v konaní jej žiadne trovy nevznikli.
4. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne žiadal zmenu napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovie. Odvolateľ v obsahovo obšírnom odvolaní poukázal na dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b), c), e), f), g) a h), pre ktoré považoval napadnutý rozsudok za nesprávny. Dal do pozornosti, že Ústavný súd SR dňa 07.02.2018 rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.
5. Žalovaná, ktorej bolo odvolanie žalobcu doručené dňa 03.04.2018, procesne nereagovala.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
9. Pokiaľ sa súd prvej inštancie dopustí omylu v právnom posúdení veci pre chybnú interpretáciu právnej normy a z tohto dôvodu nedostatočne zistí skutkový stav, nemožno konštatovať, že konajúci súd splnil ústavnú a zákonnú povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu. Uvedený postup prvoinštančného súdu, ktorý je potrebné považovať za chybný, nemožno naprávať pred súdom vyššej inštancie (t.j. aj odvolacím súdom), ale je potrebné, aby bolo rozhodnutie prvoinštančného súdu, vydané na základe takto vykonaného (chybného postupu), zrušené a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a na to nadväzujúce nové meritórne rozhodnutie.
10. V predmetnom konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaná dňa 17.10.2011 uzatvorili Zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú, pričom ide zároveň o spotrebiteľský úver v zmysle § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/ a d/ z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.
11. Súd prvej inštancie postupoval v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával, a po zistení, že nárok žalobcu je premlčaný, jeho žalobu zamietol. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol tento povinný z úradnej povinnosti na premlčanie prihliadnuť a v danej veci aplikovať ust. § 5b z. č. 250/2007 Z. z.
12. Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí pléna dňa 7. februára 2018 rozhodol, že ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
13. V dôvodoch svojho rozhodnutia sp. zn. PL. ÚS 11/2016 okrem iného konštatoval, že z pohľadu nekalých podmienok úpravu premlčania nenanútil spotrebiteľovi dodávateľ, tá vyplýva zo zákona, takže nie je jasné, aká je legitimácia ochrany spotrebiteľa pred veriteľom, keď on za konštrukciu premlčania nemôže. Dôvody uvádzané zákonodarcom a vládou na podporu § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa nekorešpondujú s jeho obsahom (problém nevzdelaného spotrebiteľa nie je nijako špecificky spotrebiteľský, rovnako nevzdelaný môže byť účastník v bežnom občianskoprávnom spore) a otázka vzdelaného/nevzdelaného spotrebiteľa je otázkou právnej pomoci v konaní, ktorú možno riešiť cez bezplatnú právnu pomoc, možnosť zastupovania spotrebiteľov združeniami, a nie cez hmotnoprávnu úpravu v procesnoprávnom kabáte. Pri aktuálnej koncepcii „prekluzívneho premlčania“ sa žalovaný stáva úplne pasívnym prijímateľom benefitu premlčania, v istom zmysle objektom a takýmto objektom sa stáva aj samotný proces. Právna úprava je príliš jednostranná, a to už samotným procesom, ako aj tým, že v istom zmysle prezumuje nekalosť daných dlhov. Podľa poznatkov zo súdnej praxe právna úprava svojím nastavením spôsobuje aj to, že často najneaktívnejším dlžníkom - spotrebiteľom poskytne pomoc, zatiaľ čo tí zodpovednejší sa často na pojednávanie dostavia a dlh uznajú, čo podľa procesného práva vedie automaticky k vyhoveniu žalobe rozsudkom pre uznanie. Vychádzajúc z perspektívy, že dlhy sa majú platiť riadne a včas, z ochrany autonómie jednotlivca, z ochrany férovosti procesu ako objektívnej hodnoty, ale aj z praktických skúseností, že úprava často škodí tým poctivejším, resp. pomáha menej zodpovedným, ústavný súd konštatoval, že na ochranu zraniteľného jednotlivca jestvujú miernejšie prostriedky zvlášť formou právnej pomoci, a preto daná úprava nie je nevyhnutná na naplnenie tohto cieľa. Ústavný súd vyjadril presvedčenie, že zákonodarca má v rukách miernejšie prostriedky na zabezpečenie ochrany spotrebiteľov. V hre môže byť úprava poučovacej povinnosti či angažovanie centra právnej pomoci, v širšom zmysle úverová, sociálna politika krajiny vôbec. Taktiež už aktuálny Civilný sporový poriadok procesne chráni slabšiu stranu vrátane spotrebiteľov. Ústavný súd tiež poukázal na nedávne rozhodnutú vec Európskym súdom pre ľudské práva C 42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bíróovej, ktoré naznačuje, že ochrana spotrebiteľa musí mať rozumnú mieru. Pri novom zákonodarnom procese bude potrebné brať do úvahy tak rovnosť medzi dlžníkmi, spotrebiteľmi a nespotrebiteľmi, ako aj medzi veriteľmi a spotrebiteľmi.
14. Podľa čl. 125 ods. 3 ústavy ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia. Podľa čl. 125 ods. 6 ústavy rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov 1, 2 a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné.
15. Vyhlásením nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stratilo účinnosť ustanovenie, prostredníctvom ktorého sa mala spotrebiteľom poskytnúť ochrana spotrebiteľských vzťahov vo vzťahu k nekalým praktikám dodávateľov pri uplatňovaní ich premlčaných nárokov a ktoré v prejedávanej veci aplikoval pri svojom rozhodovaní aj súd prvej inštancie. Aplikácia ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. bola pri rozhodovaní v prejednávanej veci zásadná. Odvolací súd musel pri svojom rozhodovaní už z konštatovanej neústavnosti tohto ustanovenia vychádzať.
16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie prejednávanú vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval premlčanie žalobcom uplatneného práva. V dôsledku uvedeného aj nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). V ďalšom konaní okresný súd vytýči pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu, pričom opätovne posúdi nárok žalobcu uplatnený žalobou. Vykonané dokazovanie súd následne vyhodnotí v súlade s § 191 ods. 1 CSP a výsledky vyhodnotenia dôkazov zahrnie aj do odôvodnenia rozsudku tak, ako mu to ukladá § 220 ods. 2 a ods. 3 CSP. V nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej okresný súd opätovne rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania. Zároveň bude povinnosťou prvoinštančného súdu procesne sa vysporiadať s návrhom na pribratie do konania, doručenom súdu dňa 01.02.2018 (č.l. 97 a nasl. súdneho spisu), ktorý bol doručený súdu prvej inštancie a doposiaľ o ňom nebolo rozhodnuté.
17. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1, 3 CSP a § 262 ods. 1 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.
18. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).