Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_5S-159-2019.pdf
PDF · 136.44 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/159/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členov senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: TESTRA s.r.o., so sídlom Pivoňková 1, Bratislava, IČO: 00 683 451, zastúpeného: VALACHOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 50 647 903, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, so sídlom Ružová dolina 27, Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného Z-3353/2019 zo dňa 3.5.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave z r u š u j e Oznámenie žalovaného Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, číslo Z-3353/2019 zo dňa 03.05.2019 v bode č. 2 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I.
Konanie pred správnym orgánom a zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1. Dňa 15.02.2019 podal žalobca u žalovaného „Žiadosť o doplnenie a zápis údajov“ na list vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Ružinov“, ktorú žalovaný zaevidoval pod Z-3353/2019 (ďalej aj „Návrh“), ktorý žalobca doplnil podaním dňa 30.04.2018. Žalobca v Návrhu žiadal, aby žalovaný v súlade so zákonom č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v platnom znení (ďalej aj „KatZ“) a ust. § 14 a § 21 Vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon (ďalej len „Vyhláška“) na vyššie uvedenom liste vlastníctva č. XXXX k informáciám vzťahujúcim sa k Nebytovému priestoru:
- v časti Druh nebytového priestoru zapísal: „1 - Zariadenie obchodu - predajňa potravín“ alebo v časti
- Iné údaje zapísal: „Obchodný priestor - predajňa potravín“;
- v časti - Iné údaje zapísal: „K častiam pozemkov parcely registra “C” č. XX/X a č. XX/X vyznačených na geometrickom pláne č. 20/2018 zo dňa 22.3.2018, úradne overenom žalovaným dňa 24.04.2018 pod č. 781/2018 (ďalej len „GP č. 20/2018“) sa viaže právo vlastníka nebytového priestoru P6 výlučne užívať tieto časti pozemkov pre zásobovanie nebytového priestoru P6, v polyfunkčnom dome so súpisným č. XXXXX, cez jeho zásobovacie dvere ručnými zásobovacími vozíkmi bez toho, aby bolo obmedzené právo užívania týchto častí pozemkov jeho ostatnými spoluvlastníkmi. 2. Žalovaný vybavil Návrh listom sp. zn. Z-3353/2019 zo dňa 03.05.2019 doručeným žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 20.05.2019 (ďalej aj „Oznámenie“). Žalovaný v Oznámení uviedol:
„Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor preskúmal podanie, podľa § 34, 36, 42, 38 zákona č.162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon), § 28, 29 Vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon (ďalej len vyhláška), § 19, § 20a ods. 6 zákona 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a dospeli sme k záveru, že podanie nespĺňa podmienky na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor vám oznamujeme:
- v bode č. 1 je Vaša žiadosť zápisu schopná do katastra nehnuteľnosti. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor v tejto časti zapísal zmenou v spôsobe užívania vyššie citovaného nebytového priestoru na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. Ružinov a to do Iných údajov s textom „Predajňa potravín TESCO Expres, Z-3353/2019
- v bode č. 2 nie je Vaša žiadosť zápisu schopná do katastra nehnuteľnosti. Užívacie právo vyplývajúce z § 19 zákona 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, nie je predmetom zápisu do katastra nehnuteľností.“ II. Žaloba
3. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 19.7.2019 sa žalobca v petite žaloby domáhal vydania nasledovného rozhodnutia: „Súd zrušuje záznam Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor č. Z-3353/2019 zo dňa 03.05.2019 v bode č. 2, ktorým Žalovaný nevyhovel návrhu na zápis výlučného užívacieho práva k častiam pozemkov parcely registra “C” č. XX/X a č. XX/X vyznačených na geometrickom pláne č. 20/2018 zo dňa 22.03.2018, úradne overenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, dňa 24.04.2018 pod č. 781/2018, ktoré spočíva v práve vlastníka nebytového priestoru č. P6 výlučne užívať tieto časti pozemkov pre zásobovanie nebytového priestoru č. P6 v polyfunkčnom dome so súpisným č. XXXXX, cez jeho zásobovacie dvere ručnými zásobovacími vozíkmi bez toho, aby bolo obmedzené právo užívania týchto častí pozemkov jeho ostatnými spoluvlastníkmi na list vlastníctva č. XXXX, okres: Bratislava II, obec Bratislava-m.č. Ružinov, katastrálne územie: Ružinov.“ 4. Zároveň žiadal, aby vec bola následne vrátená žalovanému na ďalšie konanie. 5. V žalobe uviedol, že je výlučným vlastníkom:
- nebytového priestoru - zariadenie obchodu číslo P6 (predtým označeného 1-P6 nachádzajúcom sa na prízemí polyfunkčného domu D. 2 a 4 so súpisným číslom stavby XXXXX, číslo vchodu D. 4, ktorý je postavený na pozemku registra „C“ KN parcela č. XX/X (ďalej aj „Nebytový priestor P6“); a
- spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 30438/1816232 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku parcela registra „C“ KN č. XX/X - ostatné plochy o výmere 565 m a na pozemku registra „C“ KN parcela č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3260 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre okres: Bratislava II, obec: BA-m.č. Ružinov, k.ú. Ružinov, vedenom žalovaným, pričom žalovaný Oznámením zo dňa 3.5.2019 sp. zn. Z-3353/2019 v jeho bode 2 odmietal zapísať na vyššie označený list vlastníctva užívacie právo patriace žalobcovi, ktoré riadne žalovanému preukázal (ďalej napadnuté Opatrenie). 6. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že napadnuté Opatrenie je nezákonné z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, nesprávnej interpretácie právnych noriem a nepoužitia analógie legis. 7. Nepreskúmateľnosť napadnutého Opatrenia odôvodňoval žalobca tým že žalovaný v napadnutom Opatrení neuviedol konkrétne dôvody pre ktoré informáciu o predmetnom práve žalobcu nemožno zapísať do katastra nehnuteľností a nepodal žiaden relevantný výklad právnych noriem, na ktoré len stroho poukázal. Z tohto dôvodu je podľa žalobcu stanovisko žalovaného v Oznámení absolútne nepreskúmateľné, pretože z neho nie je zrejmé, na základe akých skutočností a akého právneho posúdenia žalovaný k takémuto záveru vôbec dospel, resp. ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v Návrhu i jeho doplnení z 30.04.2019. 8. Žalobca mal za to, že hoci Oznámenie nemá charakter rozhodnutia vydaného v správnom konaní, ide o opatrenie, resp. zásah orgánu verejnej správy, ktorý musí byť žalovaným dostatočne a presvedčivo odôvodnený, aby sa účastník konania (žalobca) dozvedel z akých dôvodov sa správny orgán s jeho argumentáciou nestotožnil. Takýto postup štátneho orgánu, ktorý je bez bližšieho, racionálneho a presvedčivého odôvodnenia a výkladu právnych noriem, žalobca nepovažoval za súladný s ústavnými princípmi a judikatúrou. 9. Žalobca zastával názor, že aj keď sa na vykonanie záznamu nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, všeobecné princípy správneho konania sa bez ohľadu na uvedené uplatnia. Žalovaný sa preto musí svedomito a zodpovedne zaoberať každou vecou, jeho závery musia vychádzať zo
spoľahlivého zistenia stavu veci a z jeho postupu musí byť zrejmé akými úvahami bol vedený, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami dotknutých osôb. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5S/3/2017 zo dňa 25.10.2017, ktorým bolo zrušené opatrenie okresného úradu vo veci nevykonania záznamu vecného bremena do katastra nehnuteľností, podľa ktorého: „Správny súd je toho názoru, že aj keď na rozhodnutie, resp. opatrenie správneho orgánu vydané vo veci rozhodovania o zázname podľa § 34 katastrálneho zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správne orgány sú v tomto prípade rovnako povinné svoje rozhodnutie alebo opatrenie riadnym spôsobom odôvodniť. Tento postup správnych orgánov vyplýva z princípu tzv. dobrej verejnej správy, ktorý sa presadzuje prostredníctvom dokumentov prijatých vo forme rezolúcií alebo odporúčaní výboru ministrov a prostredníctvom judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci Európskej únie. .....Princíp transparentnosti v sebe zahŕňa zásadu, že každé rozhodnutie (opatrenie) musí byť náležite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné. Žalovaný napadnutým opatrením zo dňa 01.12.2016 tento princíp transparentnosti neaplikoval a nedodržal“. 10. Námietku nesprávnej interpretácie právnych noriem a nepoužitia analógie legis žalobca odôvodnil tým, že žalovaný pri posudzovaní jeho návrhu tiež opomenul zohľadniť inštitút analógie legis podľa ust. § 853 Občianskeho zákonníka. Na právne vzťahy regulované BytZ sa totiž aplikuje aj Občiansky zákonník a to na základe princípu subsidiarity podľa ust. § 3 ods. 1 BytZ. 11. V danom prípade je podľa žalobcu zrejmé, že inštitút výlučného užívacieho práva podľa ust. § 19 BytZ patrí pod pojem občianskoprávny vzťah v zmysle ust. § 853 Občianskeho zákonníka, pretože tento inštitút upravuje vzťahy medzi spoluvlastníkmi bytového domu, k spoločným častiam, spoločným zariadeniam domu, príslušenstva a k priľahlému pozemku, ale má pôsobiť aj erga omnes voči tretím osobám. Účelom zakotvenia inštitútu výlučného užívacieho práva do BytZ bolo podľa žalobcu najmä informovanie tretích osôb vrátane všetkých súčasných i budúcich vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome o výlučnom užívacom práve vlastníka k predmetom vlastníctva vrátane priľahlého pozemku. Z tohto dôvodu žalobca v Návrhu žiadal zapísať tento údaj na list vlastníctva č. XXXX s poukazom na: (i) ust. § 6, § 38 KatZ, § 14 a § 29 Vyhlášky, ktoré ako verejnoprávne predpisy takýto zápis výslovne umožňujú a (ii) ust. § 20a ods. 6 BytZ v spojení s ust. § 19 BytZ a ust. § 853 Občianskeho zákonníka per analogiam. 12. V prípade akceptácie názoru žalovaného o nemožnosti zápisu by žalobcove vlastnícke právo vyplývajúce z Ústavy SR i Občianskeho zákonníka k nebytovému priestoru P6 a právom chránené záujmy z neho vyplývajúce boli dotknuté tým, že v dôsledku nesprávnej aplikácie práva a nepreskúmateľnosti Oznámenia, žalobca naďalej nemôže deklarovať jeho výlučné užívacie právo tretím osobám. Informácia o existencii tohto práva má vyššiu váhu ak je (hoci len vo forme informácie) zapísaná ako „Iný údaj“ na liste vlastníctva ako verejnej listine než v Kúpnej zmluve ako súkromnej listine. 13. Vzhľadom na to, že inštitút výlučného užívacieho práva je jedným a tým istým inštitútom obsiahnutým vo viacerých ustanoveniach BytZ, z vyššie uvedených dôvodov, mal žalobca za to, že žalovaný v danom prípade pristúpil len k izolovanému jazykovému výkladu ust. § 19 a § 20a BytZ bez aplikovanie analógie legis. Takýto výklad je podľa žalobcu v rozpore s princípom ústavno-konformného výkladu právnych noriem, k čomu všetky štátne orgány zaväzuje čl. 152 ods. 4 Ústavy SR ako aj judikatúra Ústavného súdu SR. 14. Žalovaný neaplikoval na výklad predmetných ustanovení ani teleologický výklad právnych noriem, ktorý „skúma, aký bol úmysel zákonodarcu a aký je účel rozoberanej právnej normy“. Pri teleologickom výklade právnych noriem by sa mal v zisťovaní účelu právnej normy aplikovať princíp ústretovosti, t. j. že právo by sa malo interpretovať čo najbližšie objektívnemu verejnému záujmu. 15. Verejným záujmom v tomto prípade podľa názoru žalobcu nepochybne je, aby boli v katastri nehnuteľností zapísané údaje o výlučných užívacích právach k všetkým predmetom vlastníctva uvedeným v ust. § 19 BytZ ako „Iný údaj“ na príslušnom liste vlastníctva, teda nielen ku garážovým stojiskám, ale aj k spoločným častiam, spoločným zariadeniam, príslušenstvu domu a k priľahlému pozemku. Tým by sa posilnila materiálna publicita katastra a informovanosť širokej verejnosti i týchto právach, ktoré majú v zmysle ust. § 19 ods. 1 a 6 BytZ vecnoprávny účinok. V konečnom dôsledku tento údaj má výlučne informatívny charakter a nemal by vplyv na vecné práva zapísané v katastri nehnuteľností. 16. Žalovaný však takýto výklad v danom prípade nevykonal, resp. ani sa o to nepokúsil, pretože napriek argumentácii žalobcu zotrvával na svojej mechanickej aplikácii a formalistickom (len gramatickom) výklade právnych noriem, ktoré ani bližšie nezdôvodnil.
17. Vyššie označené nedostatky v postupe žalovaného mali vplyv na práva a právom chránené záujmy žalobcu, preto žalobca žiadal, aby súd opatrenie žalovaného v napadnutej časti zrušil. III. Vyjadrenie žalovaného
18. Žalovaný k jednotlivým bodom žaloby poukázal na ustanovenia § 2 ods. 6, § 19 ods. 4 a ods. 6 BytZ a dôvodovú správu k týmto ustanoveniam, podľa ktorej „právo výlučne užívať spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu alebo príslušenstvo môže vyplývať zo stavebnotechnického riešenia domu, z prvej zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome alebo zo zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe, alebo na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov o realizácii novej spoločnej časti, spoločného zariadenia alebo príslušenstva. Toto právo je bezplatné a prechádza prevodom bytu a nebytového priestoru v dome na nového vlastníka. Toto právo však nie je samostatným predmetom vlastníckeho práva, preto ho nie je možno prevádzať bez súčasného prevodu bytu a nebytového priestoru v dome. “ 19. Z § 19 ods. 4 zákona BytZ podľa žalovaného vyplýva, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo výlučne užívať priľahlý pozemok, ak je určený na výlučné užívanie v prvej zmluve o prevode vlastníctva bytu, v prvej zmluve o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome alebo v zmluve o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe. Poukázal na to, že toto znenie §19 ods. 4 BytZ neobsahuje pojem, že možno zriadiť právo užívania v prospech vlastníka, tak ako to uvádza žalobca v Návrhu. Toto právo mu priamo vyplýva z vlastníctva nebytového priestoru č.P6, ako zariadenia obchodu a spoluvlastníctva k priľahlému pozemku, ktorý každý vlastník bytu alebo nebytového priestoru používa v rozsahu a na účel súvisiaci s vlastníctvom priestoru, ktorý je v dome. Žalovaný súhlasil so žalobcom, že toto právo prechádza spolu s vlastníctvom nebytového priestoru a jeho právo užívania vyplýva priamo z vlastníckeho práva /§123 Občianskeho zákonníka/. 20. Žalovaný ďalej uviedol, že právo výlučne užívať priľahlý pozemok v zmysle § 19 ods. 4 BytZ má zjavne znaky vecného práva. Ide totiž o právo, ktoré pôsobí erga omnes, t. j. pôsobí voči každému, a každý je povinný toto právo rešpektovať. Zároveň platí, že právo výlučne užívať priľahlý pozemok je spojený s vlastníctvom určitého bytu alebo nebytového priestoru a toto právo prechádza s vlastníctvom príslušného bytu alebo nebytového priestoru na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru a to zo zákona. Samotná vecnoprávna povaha práva výlučne užívať priľahlý pozemok však bez ďalšieho ešte nezakladá právny dôvod na jeho zápis do katastra nehnuteľností. 21. Pokiaľ ide o práva zapisované do katastra nehnuteľností, tieto sú uvedené v § 1 ods. 1 katastrálneho zákona. Ide o vlastnícke právo, záložné právo, vecné bremeno, predkupné právo, ak má mať účinky vecného práva, práva vyplývajúce zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí a zo správy majetku vyšších územných celkov a o nájomné právo k pozemkom, ak nájomné právo trvá alebo má trvať najmenej päť rokov. Okrem týchto práv výslovne uvedených v § 1 ods. 1 katastrálneho zákona sa do katastra nehnuteľností iné právo môže zapísať len vtedy, ak to ustanoví osobitný zákon. 22. Žalovaný poukázal na to, že v § 19 bytového zákona, ktorý upravuje inštitút výlučného užívania priľahlého pozemku, ani v inom ustanovení bytového zákona nie je výslovne ustanovené, že sa právo výlučného užívania priľahlého pozemku zapisuje do katastra nehnuteľností alebo že na základe zmluvy, ktorou sa takéto právo zriaďuje, sa do katastra nehnuteľností zapíše informácia o tomto práve. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v § 20a BytZ výslovne ustanovil, že právo spoluvlastníka garáže v dome na výlučné užívanie určitého garážového stojiska sa zapíše do katastra nehnuteľností. V § 20a bytového zákona , teda zákonodarca výslovne rozšíril okruh práv, ktoré sa nad rámec práv uvedených v § 1 ods. 1 katastrálneho zákona zapisujú do katastra nehnuteľností. Podľa žalovaného pokiaľ by bolo zámerom zákonodarcu, aby sa právo výlučného užívania priľahlého pozemku zapisovalo do katastra nehnuteľností, bol by to výslovne ustanovil, ako to ustanovil v prípade práva spoluvlastníka garáže v dome na výlučné užívanie určitého garážového stojiska. 23. Keďže v prípade práva výlučne užívať priľahlý pozemok BytZ, ktorý upravuje tento inštitút, nemá výslovnú právnu úpravu ustanovujúcu zápis tohto práva do katastra nehnuteľností, a keďže toto právo nie je uvedené v rámci okruhu práv, ktoré sa do katastra nehnuteľností zapisujú podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona, podľa právneho názoru žalovaného nie je možné toto právo zapísať do katastra nehnuteľností. Právo výlučne užívať priľahlý pozemok nie je možné zapísať do katastra nehnuteľností ani ako poznámku, nakoľko v zmysle stanovísk, prezentovaných v súdnej praxi, sa poznámkou práva do katastra nehnuteľností nezapisujú (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.10.2003, sp. zn. Sž - o - KS 145-146/03). 24. Na vyššie uvedených záveroch nemôže nič zmeniť ani poukaz na to, že zápis práva výlučne užívať priľahlý pozemok do katastra nehnuteľností by uľahčil, či zjednodušil preukázanie existencie
predmetného práva. Podľa žalovaného je zrejmé, že na zápis práva výlučne užívať priľahlý pozemok do katastra nehnuteľností nie je žiadny právny základ, a preto nikto nemôže požadovať preukázanie jeho existencie výpisom z listu vlastníctva. 25. Žalovaný poukázal aj na to, že na predmetnom liste vlastníctva sú evidovaní ďalší vlastníci iných nebytových priestorov, ktoré sú označené ako zariadenie obchodu, prípadne ako zariadenie služieb. Vlastníci týchto priestorov nemajú zapísané užívacie práva v iných údajoch, tak to požaduje žalobca, nakoľko logicky toto právo im vyplýva priamo z vlastníckeho práva nebytového priestoru a z vlastníctva priľahlého pozemku, ktorý mu bude slúžiť na prístup a prevádzkovanie tohto nebytového priestoru. Táto skutočnosť je známa zo zápisu údajov na predmetnom liste vlastníctva a je známa všetkým tretím osobám. 26. Ku garážovým státiam, ktorých zápis žalobca porovnáva so zápisom vlastníctva priľahlého, pozemku a vlastníctva nebytového priestoru, žalovaný uvádza, že toto vlastníctvo je potrebné odlišovať, nakoľko pri garážových státiach ako v minulosti do novely bytového zákona, ako aj po novele bolo potrebné podielové spoluvlastníctvo na veľkom garážovom priestore bližšie označiť číslom garážového státia, nakoľko najmä pri zriaďovaní záložných práv k týmto podielom mohlo dôjsť k zámene spoluvlastníckych podielov, preto prax si vyžiadala bližšie tieto spoluvlastnícke podiely označiť. Z vlastníctva týchto podielov bolo zrejmé právo pre vlastníka podielu užívať príslušné garážové státie, no zo žiadneho údaju na liste vlastníctva nebolo možné identifikoval' ku ktorému podielu sa toto právo viaže. Preto bolo potrebné pristúpiť k označeniu podielov ako státí , tak ako to zakotvila aj novela BytZ v § 20a. 27. Podľa žalovaného ak by zákonodarca považoval za potrebné zdôrazniť potrebu výlučného užívania zápisom do príslušného listu vlastníctva, a to vo vzťahu k informácii tretích osôb, tak ako to zdôrazňuje žalobca v žalobe, zrejme by zakotvil priamo do zákona povinnosť katastra nehnuteľností túto skutočnosť vyznačiť v katastri nehnuteľností. Ani rokmi zabehnutá prax katastrálnych odborov nepreukázala túto potrebu, tak ako to bolo pro garážových státiach. 28. K chybnému zaradeniu do príslušného registra žalovaný uvádza, že podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 22/2010 Z.z., ktorou sa vydáva Spravovací poriadok pre katastrálne úrady a správy katastra, katastrálny odbor vedie druhy registrov. Register „P“ obsahuje údaje na zápis poznámky. V návrhu prijatom na katastrálnom odbore pod č. Z- 3353/2019 navrhovateľ žiadal vykonať zápis do „iných údajov“, ako bližší údaj k pozemkom p.č. 52/2 a 52/9. Nakoľko vyhláška č. 22/2010 neobsahuje register, pod ktorým sa zapisujú iné údaje, katastrálny odbor neporušil danú vyhlášku, keď žiadosť zaradil do registra „Z“. 29. Žalovaný na základe vyššie uvedených skutočností mal za to, že pri odmietnutí zápisu návrhu vedeného pod č. Z-3353/2019 v bode 2 nepochybil, keď zápis odmietol, a preto navrhol Krajskému súdu v Bratislave, aby podanej správnej žalobe v plnom rozsahu nevyhovel. 30. Žalovaný nežiadal, aby súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie.
IV.
Ďalšie vyjadrenia
31. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagoval žalobca podaním zo dňa 23.10.2019: Žalobca bol názoru, že žalovaný svojimi vyjadreniam práve podporil dôvodnosť žaloby. 32. Žalobca poukázal na to, že žalovaný vo svojej argumentácii nedostatočne rozlišuje medzi zápisom práv k nehnuteľnostiam, ktoré sa do katastra nehnuteľností zapisujú buď vkladom alebo záznamom. Z obsahu žaloby podľa žalobcu vyplýva, že sa podaním Návrhu domáhal zápisu informácie, o existencii svojho výlučného užívacieho práva ako skutočnosti súvisiacej s vecným (vlastníckym právom) právom k Nebytovému priestoru P6 v časti listu vlastníctva označenom ako „Iné údaje“. Toto žiadal v súlade s ust. § 6 ods. 1 písm. f) KatZ a § 8 KatZ ako aj ust. § 14 Vyhlášky. Tieto právne normy podľa žalobcu jednoznačne žalovanému ukladajú povinnosť zapísať informáciu o existencii tohto práva v prospech žalobcu ako vlastníka Nebytového priestoru P6. Žalovaný podľa žalobcu vo vyjadrení k žalobe vôbec nevysvetlil, prečo ust. § 6 ods. 1 písm. f) KatZ a ust. § 14 Vyhlášky v danej veci neaplikoval, avšak citoval ust. § 8 KatZ, ktoré takéto informácie ako obsah katastra nehnuteľnosti jednoznačne obsahujú. 33. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný nepoprel jeho tvrdenie, že príslušné právne predpisy bližšie neurčujú aké údaje sa majú zapisovať do časti listu vlastníctva označenom ako „Iné údaje“. Uvedené teda podľa žalobcu závisí výlučne na právnom posúdení okresných úradov, katastrálnych odborov, ktoré však nemôže byť svojvoľné ako tomu bolo v prípade Oznámenia. Žalovaný sa pritom odvoláva na ust. § 2 KatZ, podľa ktorého kataster nehnuteľností slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam. Tento účel nemôže byť naplnený, ak v katastri nehnuteľností nebudú zapísané také dôležité skutočnosti ako sú práva súvisiace s vecnými právami k nehnuteľnostiam, teda aj užívacích
práv podľa ust. § 19 ods. 4 BytZ, ktoré majú vecnoprávny charakter. Už tento vecnoprávny účinok, sám o sebe vyžaduje nutnosť požadovaného zápisu do katastra nehnuteľností. 34. Argumentácia žalovaného, opierajúca sa o ust. § 1 ods. 1 KatZ, resp. tvrdenie, že BytZ nemá výslovnú právnu úpravu ustanovujúcu zápis výlučného užívacieho práva, je teda vzhľadom na vyššie uvedené podľa žalobcu irelevantná. Žalovaný bol totiž povinný v súlade s ust. § 6 ods. 1 písm. f) KatZ a § 8 KatZ ako aj ust. § 14 Vyhlášky zapísať formou poznámky len informáciu o nespochybniteľnej existencii výlučného užívacieho práva žalobcu k časti priľahlého pozemku v zmysle Kúpnej zmluvy uzavretej s Developerom a GP č. 20/2018, ktoré boli podkladom k Návrhu. 35. Podľa žalobcu osobitná právna úprava v BytZ k zápisu požadovanej skutočnosti na list vlastníctva č. 7214 pre k.ú. Ružinov nebola potrebná, pretože ust. § 38 KatZ upravuje zápis formou poznámky. Okrem toho na zápis poznámky odkazuje aj ust. § 20 ods. 6 BytZ, ktoré upravuje zápis obsahovo obdobného výlučné užívacieho práva ku garážovým stojiskám, na ktoré žalobca poukázal v žalobe v súvislosti s analógiou legis. 36. Výlučné užívacie právo k priľahlému pozemku podľa ust. § 19 ods. 4 BytZ je osobitným právom s vecnými účinkami, ktoré nemožno stotožňovať s obsahom základného práva vlastníka užívať vec podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, na ktoré žalovaný poukazuje. Výlučné užívacie právo k priľahlému pozemku podľa ust. § 19 ods. 4 BytZ je totiž právom, ktoré je nerozlučne spojené s vlastníctvom konkrétneho bytu alebo nebytového priestoru ako osobitných predmetov občianskoprávnych vzťahov (ust. § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Užívacie právo vyplývajúce z vlastníckeho práva k veci podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka je však viazané práve na vlastníctvo konkrétnej veci a nie vlastníctvo iného predmetu právnych vzťahov. 37. Žalobca nepovažoval za pravdivé tvrdenie žalovaného, že existencia výlučného užívacieho práva žalobcu k priľahlému pozemku uvedeného v ust. § 19 ods. 4 BytZ je skutočnosťou verejne známou všetkým tretím osobám. Tieto práva nevznikajú vlastníkovi bytu a nebytového priestoru automaticky nadobudnutím vlastníckeho práva, ale len na základe niektorého z titulov uvedených v ust. § 19 ods. 4 BytZ. Je tomu práve z dôvodu, že informácia o existencii tohto práva, ktoré vyplýva z niektorého právneho titulu nie je na liste vlastníctva zapísaná. Tretie osoby vrátane ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov tak reálne nemajú mať odkiaľ o tejto skutočnosti vedomosť. 38. V súvislosti so zápisom užívacích práv ku garážovým státiam pred účinnosťou novely BytZ č. 283/2018 Z. z. dal žalobca do pozornosti súdu, že žalovaný vo Vyjadrení výslovne potvrdil, že takéto zápisy vykonával pri jednotlivých spoluvlastníckych podielov už pred predmetnou novelou BytZ, nakoľko prax si to vyžiadala. Tým sa potvrdila argumentácia žalobcu uvedená v žalobe, že k takémuto postupu sa žalovaný uchyľoval aj bez výslovnej opory v BytZ. Pritom pred prijatím novelizovaného ust. § 19 a nového ust. § 20a BytZ nebolo výlučné užívacie právo k spoluvlastníckym podielom v nebytových priestoroch (tzv. hromadných garážach) v zákone vôbec upravené. To znamená, že išlo len o dohodu spoluvlastníkov (resp. o rozhodnutie developera) o hospodárení so spoločnou vecou (celým nebytovým priestorom). Na základe toho bolo konkrétnemu spoluvlastníkovi priznané právo užívať konkrétnu časť nebytového priestoru (garážového státia) a to bez akéhokoľvek vecnoprávneho spojenia tohto práva s vlastníctvom konkrétneho spoluvlastníckeho podielu. 39. Žalobca ďalej uviedol, že pred účinnosťou novely BytZ č. 283/2018 Z. z. vykonával žalovaný zápisy užívacích práv k tzv. garážovým státiam (od 01.11.2018 garážovým stojiskám) bez akejkoľvek opory v právnej úprave, na rozdiel platného právneho stavu. 40. Žalobca poukázal aj na to, že žalovaný vo Vyjadrení nezaujal žiadne stanovisko k bodu 4.3 žaloby, v ktorom žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie a nepreskúmateľnosť Oznámenia ako ani k bodu 4.4 žaloby, v ktorom žalobca poukazoval na ust. § 6, § 38 KatZ, § 14 a § 29 Vyhlášky, ust. § 20a ods. 6 BytZ v spojení s ust. § 19 BytZ a ust. § 853 Občianskeho zákonníka per analogiam. Tieto právne predpisy podľa žalobcu požadovaný zápis výlučného užívacieho práva na príslušný list vlastníctva výslovne umožňujú. 41. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody žalobca zotrval na podanej žalobe. Zároveň oznámil súdu, že netrvá na nariadení pojednávania a súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. V. Právna úprava
42. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté
rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 43. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 44. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 45. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, opatrením orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 46. Podľa § 178 ods. 1 SSJP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 47. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 48. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 49. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“), kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníkom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov. 50. Podľa § 5 ods. 3 katastrálneho zákona, poznámka je úkon okresného úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. 51. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. 85. Podľa § 34 ods. 3 katastrálneho zákona na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 86. Podľa § 5 ods. 2 katastrálneho zákona záznam je úkon
správy katastra plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu a ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. 52. Podľa § 38 katastrálneho zákona, poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti. 53. Podľa § 39 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad zapíše poznámku na základe oznámenia súdu alebo iného štátneho orgánu alebo na návrh oprávneného podľa osobitných predpisov alebo účastníka súdneho konania alebo iného konania. 54. Podľa § 40 katastrálneho zákona, na zápis poznámky sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 55. Podľa § 29 ods. 2 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška") poznámka, ktorá informuje o nehnuteľnosti alebo práve k nehnuteľnosti, je najmä poznámka zapísaná na základe oznámenia o začatí colného exekučného konania, začatia vyvlastňovacieho konania, návrhu účastníka s potvrdením príslušného súdu o prijatí návrhu na súdne konanie, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam alebo súdneho konania o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby, oznámenia veriteľa o začatí výkonu záložného práva. VI. Skutkové a právne závery správneho súdu
56. Predmetom preskúmania v tomto konaní je opatrenie žalovaného - Oznámenie žalovaného Z-3353/2019 zo dňa 03.05.2019, v časti bodu 2, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho žiadosť v dotknutej časti nie je zápisu schopná do katastra nehnuteľnosti. 57. Správny súd v prvom rade posudzoval otázku, či žalobou napadnuté opatrenie, a to Oznámenie žalovaného Z-3353/2019 zo dňa 03.05.2019 je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Správny súd dospel k záveru, že sa jedná o opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré spĺňa definičné kritériá vymedzené v § 3 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku. Jedná sa o opatrenie, ktoré bolo vydané v administratívnom konaní a môžu ním byť práva alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby priamo dotknuté. 58. Napriek tomu, že na napadnuté Opatrenie sa všeobecný predpis o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb o správnom konaní, priamo nevzťahuje (§ 34 ods. 3 katastrálneho zákona resp. § 40 katastrálneho zákona), bolo konanie žalovaného administratívnym konaním v širšom zmysle slova. Nesporne sa jedná o administratívne konanie, keďže prebieha pred orgánom verejnej správy a je regulované zákonom (v danom prípade katastrálnym zákonom). 59. Napadnutým oznámením žalovaný definitívne rozhodol o nároku žalobcu, ktorý si u neho žalobca uplatnil Návrhom, tak že návrhu žalobcu o zápis výlučného užívacieho práva k nehnuteľnosti nevyhovel. Podľa žalobcu však neexistuje žiadna iná legálna možnosť, ako by mohol informovať ostatných spoluvlastníkov a tretie osoby o dotknutom výlučnom užívacom práve, preto je nepochybné, že žalovaný napadnuté oznámenie je spôsobilé zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalobcu na jeho výlučné užívacie právo. 60. Správny súd je toho názoru, že aj keď na rozhodnutie, resp. opatrenie správneho orgánu vydané vo veci rozhodovania o zázname podľa § 34 ods. 3 katastrálneho zákona alebo o poznámke podľa § 40 katastrálneho zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správne orgány sú v tomto prípade rovnako povinné svoje rozhodnutie alebo opatrenie riadnym spôsobom odôvodniť. Je treba prihliadnuť na to, že opatrenie nie je rozhodnutím s predpísanými náležitosťami a preto, ak nemá osobitným právnym predpisom ustanovené povinné odôvodnenie, nie je nevyhnutné, aby obsahovalo podrobné odôvodnenie s uvedením všetkých úvah žalovaného. V prípade, že by boli v opatrení jasne a vyčerpávajúco (hoci stručne) identifikované podstatné a v zásade predtým nesporné skutočnosti, ktoré by umožnili jeho adresátovi overiť si správnosť tohto administratívneho aktu z jemu dostupných dokumentov, bolo by toto opatrenie treba považovať za dostatočne odôvodnené a zrozumiteľné. 61. Tento postup správnych orgánov vyplýva z princípu tzv. dobrej verejnej správy, ktorý sa presadzuje prostredníctvom dokumentov prijatých vo forme rezolúcií alebo odporúčaní výboru ministrov a prostredníctvom judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci Európskej únie. Princípy dobrej verejnej správy obsahujú jednak pravidlá zakotvené v právnych normách hmotnoprávnej a procesnej povahy, ako aj ďalšie požiadavky, ktoré síce nezaväzujú správne orgány k dobrému správaniu silou právne záväzných a vynútiteľných noriem, ale pôsobia ako štandard verejnej morálky a všeobecnej slušnosti na úrovni súčasného civilizačného vývoja. Základné princípy dobrej správy podľa odporúčania
obsahujú napr. princíp dodržiavania zákonnosti, resp. viazanosti práv, rovného zaobchádzania, vylúčenia diskriminácie, objektivity, nestrannosti, predvídateľnosti, legitímnych očakávaní, primeranosti, zodpovednosti alebo zásady činnosti správnych orgánov. Princíp transparentnosti v sebe zahŕňa zásadu, že každé rozhodnutie (opatrenie) musí byť náležite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné. 62. Osoby dotknuté rozhodnutím/iným aktom správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie v zmysle bodu 60 tohto rozsudku, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí resp. v inom individuálnom správnom akte, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. Absencia uvedenia jasného a zrozumiteľného dôvodu vydania rozhodnutia/iného individuálneho správneho aktu má za následok nepreskúmateľnosť správneho aktu. Osobe dotknutej takýmto správnym aktom je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom dotknutého správneho aktu. 63. Nie je úlohou správneho súdu odstraňovať vady administratívneho konania a aktov v ňom vydaných tak, že doplní absentujúce správne úvahy orgánov verejnej správy. Tento nedostatok nie je možné odstrániť ani prípadným doplňujúcim vyjadrením orgánu verejnej správy v priebehu správneho súdneho konania. 64. Preskúmaním napadnutého opatrenia je potrebné dospieť k záveru, že z jeho obsahu vôbec nevyplývajú žiadne dôvody, na základe ktorých žalovaný dospel k záveru, ktorý je v napadnutom opatrení uvedený, t.j. prečo žalobcom žiadané užívacie právo nie je možné zapísať do katastra nehnuteľností. Opatrenie žalovaného v napadnutej časti neobsahuje žiadnu správnu úvahu ani žiadne zákonné ustanovenie, prípadne iné dôvody, na základe ktorého žalovaný dospel k záveru o nedôvodnosti Návrhu žalobcu. Z uvedeného dôvodu správny súd vyhodnotil ako dôvodnú žalobnú námietku o nepreskúmateľnosti napadnutého Opatrenia. 65. Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil žalobu ako dôvodnú a napadnuté opatrenie v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že žalovaným vydané opatrenie je v žalobou napadnutej časti nepreskúmateľné. 66. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť napadnutého Opatrenia sa správny súd ďalšími žalobnými námietkami nemohol zaoberať. 67. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 68. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť žalobcom uplatnený nárok a v prípade, že opätovne dospeje k záveru o nemožnosti zápisu dotknutého práva žalobcu do katastra nehnuteľností, bude jeho povinnosťou v individuálnom správnom akte, v ktorom k takémuto záveru dospeje, uviesť dôvody, na základe ktorých záver urobil, pričom sa zároveň vysporiada aj s relevantnou argumentáciou žalobcu, ktorú si v konaní uplatnil. Odôvodnenie žalovaného musí byť preskúmateľné. 69. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 70. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.