Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/51/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX/XX, XXX XX Q., v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, dieťa rodičov: matka - neb. Z. Y. a otec - Y. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. č. XX, T., právne zastúpený JUDr. Ivanou Starzykovou, advokátkou, so sídlom AK M.R. D. XX, D. o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 10P/69/2017-91 zo dňa 23. marca 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca (ďalej len „súd prvej inštancie“) „zaviazal“ otca maloletého U. Y., nar. XX.XX.XXXX s účinnosťou od 11.10.2017 prispievať na maloletého U. sumou 170,- eur mesačne so splatnosťou vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám starej matky maloletého dieťaťa. Nedoplatok z titulu zvýšenia výživného za čas od 11.10.2017 do vyhlásenia rozsudku, vrátane výživného za mesiac marec 2016, vo výške 420,- eur „zaviazal“ otca dieťaťa splácať v splátkach po 30,- eur mesačne na úhradu nedoplatku spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou výživného nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky alebo jej časti. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od času posledného rozhodnutia o výške výživného na maloletého U. (rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 5P/11/2001 zo dňa 26.05.2011) došlo k takej zmene pomerov, ktoré odôvodňuje stanovenie vyššieho, než naposledy určené výživného v sume 100,- eur mesačne. Zmenu pomerov, ktorú možno označiť za podstatnú, súd prvej inštancie videl v prvom rade na strane dieťaťa, ktoré navštevuje základnú školu (pri poslednom rozhodovaní súdu navštevovalo predškolské zariadenie) a ďalej tiež z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu maloletého, s čím súvisia zvýšené výdavky starej matky, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Okresný súd pri svojom rozhodovaní tiež zohľadnil vývoj životných nákladov od posledného rozhodnutia. Tiež vzal v úvahu to, že príjem starej matky oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu zostal v podstate rovnaký (poberá čiastočný invalidný dôchodok v sume 177,70 eur mesačne, ďalej sirotský dôchodok v sume 141,80 eur a prídavok na dieťa v sume 23,52 eur + výživné v sume 100,- eur). Na druhej strane, otec maloletého je zamestnaný s čistým mesačným príjmom cca 609,26 eur mesačne. Okrem príjmu poberá diéty, ktoré sú vo výške 10,30 eur pri tuzemskej pracovnej ceste a priemerne cca 40,- eur pri zahraničnej pracovnej ceste. Oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu sa mu zvýšil príjem a tiež mu ubudla jedna vyživovacia povinnosť. V súčasnosti okrem

maloletého U. má otec ešte jednu vyživovaciu povinnosť. Vychádzajúc zo záveru o zmene pomerov, z príjmu starej matky, ako aj povinného rodiča a tiež z odôvodnených a preukázaných potrieb maloletého dieťaťa, súd prvej inštancie dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca dieťaťa platiť zvýšené výživné v sume 170,- eur mesačne, a to aj preto, lebo otec iným spôsobom na výživu syna neprispieva, nenavštevuje ho, nezaujíma sa o neho. S poukazom na zvýšenie výživného okresný súd stanovil aj nedoplatok na zameškanom výživnom, a to odo dňa 11.10.2017, kedy došlo k zvýšeniu výživného (t.j. odo dňa podania návrhu) až do vyhlásenia rozsudku v sume 420,- eur, ktorú sumu zaviazal otca splácať po 30,- eur mesačných splátkach pod sankciou straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej z nich. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Proti uvedenému rozsudku otec (ďalej aj „odvolateľ“) podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V bližších podrobnostiach uviedol, že nesprávne skutkové zistenia vidí v nezohľadnení všetkých jeho pravidelných výdavkov, konkrétne ide o sumu zameškaného výživného z predchádzajúceho obdobia v sume 25,- eur, v nezohľadnení platby bežného výživného na maloletú dcéru S. I. I. v sume 85,- eur, ďalej tiež v nerovnomernom posudzovaní výdavkov účastníkov konania, konkrétne odvolateľovi súd nesprávne nezohľadnil výdavok na bývanie, ktorý preukázal vo výške 240,- eur za nájom a energie. Vychádzajúc z nesprávnych skutkových zistení, súd prvej inštancie dospel aj k nesprávnemu právnemu záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť zvýšené výživné, a to až v sume 170,- eur mesačne, pritom po spočítaní jeho preukázaných a odôvodnených výdavkov je jednoznačné, že otec finančne nevie vyžiť zo svojho pravidelného mesačného príjmu. Diery pláta rôznymi finančnými výpomocami, avšak aj požičané peniaze bude musieť vrátiť. V prípade, ak odvolací súd potvrdí napadnutý rozsudok, bude otec musieť platiť na bežnom a zameškanom výživnom na obe deti mesačne spolu sumu 325,- eur a nezostanú mu tak finančné prostriedky na zabezpečenie si strechy nad hlavou, ani na splátky spotrebiteľského úveru. Nesprávne tiež okresný súd neprihliadol na zmenu pomerov na strane otca, ktorý sa rozviedol, musel opustiť spoločnú domácnosť a nájsť si nové bývanie, za ktoré platí mesačne 240,- eur. Z uvádzaných dôvodov je tiež nesprávny výrok o povinnosti zaplatiť zameškané výživné. V závere podaného odvolania otec vyslovil presvedčenie, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že si neplní svoju zákonnú povinnosť voči maloletému U. (viď bod 17). Na základe uvedeného odvolateľ žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zamietne.

3. Navrhovateľka (stará matka maloletého) v podanom vyjadrení odvolací súd žiadala, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Uviedla, že argumentácia otca o nezohľadnení zameškaného výživného z titulu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom neobstojí, pôvodným rozsudkom bol otec zaviazaný platiť výživné na syna v sume 100,- eur mesačne. Účelová je preto argumentácia, že otec platí 125,- eur mesačne, z uvedenej sumy 25,- eur predstavuje zameškané výživné. Stará matka dala do pozornosti odvolacieho súdu tiež to, že prebrala celú starostlivosť, ako aj výchovu o dieťa sama na seba, sama sa musela vzdať práce a iných vecí len preto, aby sa o vnuka postarala, pričom otec sa iným spôsobom ako výživným nepodieľa na jeho starostlivosti. Stará matka má pritom vyšší vek a zároveň je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. Okrem invalidného dôchodku iný príjem nemá. Zvýšené výživné je primerané veku, ako aj potrebám a výdavkom dieťaťa. Neopodstatnená je tiež argumentácia o platení spotrebiteľského úveru, pretože výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Pokiaľ otcovi nestačí príjem vo výške 609,26 eur, nič mu nebráni nájsť si iné vhodné pracovné miesto s lepším platom - príjmom. Odhliadnuc od uvedeného, stará matka má presvedčenie, že jeho pravidelný príjem je cca 1.350,- eur mesačne.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania otca v intenciách ust. § 65 až § 67 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“ a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, a to z nasledovných dôvodov.

5. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov a ak aj si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa (§ 62 Zákona o rodine).

6. Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

7. Výživné sa určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností (na jednej či druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napríklad o také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, ale aj invalidita povinného a podobne.

8. Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sú správne a na ktoré poukazuje. Sumu určeného výživného v prospech maloletého Tadeáša zodpovedá tak schopnostiam, možnostiam jeho otca, ako i odôvodneným potrebám dieťaťa.

9. Odvolacie námietky otca nie sú dôvodné. Odvolateľ neuviedol žiadne také okolnosti, na základe ktorých by odvolací súd videl dôvody pre zmenu napadnutého rozhodnutia. Ním uvádzané tvrdenia (o majetkových pomeroch, finančných problémoch, o výdavkoch na bývanie, o platbe bežného výživného na maloletú dcéru S. I.) boli známe už v prvoinštančnom konaní, pričom v dostatočnej miere, zrozumiteľne a presvedčivo sa s nimi vysporiadal už okresný súd (viď bod 1 tohto rozhodnutia). Pri rozhodovaní o konkrétnej výške výživného súdy oboch inštancií nemohli v plnej miere akceptovať odvolateľom uvádzané výdavky, keďže v zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, a preto si aj otec musí uvedomiť, že v prvom rade je povinný zabezpečiť si plnenie vyživovacej povinnosti a tomu prispôsobiť aj svoje správanie, rozpočet a výdavky. Na platby zameškaného výživného súd prvej inštancie správne neprihliadol pretože tieto výdavky sa vťahujú k pomerom k času predchádzajúceho rozhodnutia o výške výživného.

10. K odvolacím dôvodom otca odvolací súd považuje za potrebné tiež uviesť, že i keď výška výživného výslovne v zákone stanovená nie je, vyplýva zo všeobecne uznávaného hľadiska o tom, že výživným má byť dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá životnej úrovni rodičov a ktorú by rodičia dieťaťu zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti. Tomu zodpovedajú i kritériá pre určenie výšky výživného, ktorými sú jednak schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného rodiča, ako i odôvodnené potreby dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa sa odvíjajú predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, nadania s tým, že sa zohľadňujú predovšetkým náklady slúžiace na uspokojenie výživného v pravom slova zmysle, akými sú oblečenie, obutie, strava, zabezpečenie bývania, v závislosti od veku dieťaťa i úhrada športových, kultúrnych, spoločenských potrieb tak, aby sa prostredníctvom stanoveného výživného zabezpečila primeraná úroveň zodpovedajúca úrovni detí jeho veku. V danom prípade súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní dôsledne z uvedených kritérií vychádzal. Odvolateľ sa mýli, ak tvrdí, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že si neplní zákonnú povinnosť voči maloletému U. súd prvej inštancie len konštatoval, že vzhľadom k zmene pomerov si otec má plniť svoju vyživovaciu povinnosť vo väčšom rozsahu.

11. K odvolacej argumentácii o nesprávne zistenom skutočnom stave odvolací súd poukazuje na to, že právna úprava neurčuje, ako má súd dôkazy hodnotiť, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy (čl. 10 tak, aby bola súčasne dodržaná právna úprava, formálna logika a aby rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie vychádzalo a opieralo sa o zistený skutkový stav, čo v danom prípade bolo splnené. Do obsahu práva účastníka občianskeho súdneho konania vyjadriť sa k všetkým vykonaným

dôkazom v zmysle čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia súdom vykonaných dôkazov, prípadne dožadovať sa ním navrhovaného spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 98/1997). Za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tiež zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na zákonné rozhodnutie podľa § 220 CSP. Okresný súd sa dôsledne zaoberal všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci, vrátene tých, na ktoré poukázal odvolateľ, pričom svoje závery riadnym spôsobom odôvodnil.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, konštatujúc vecnú správnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku.

14. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430