Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/112/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú A. I. nar. XX.XX.XXXX bývajúcu u matky zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na návrh matky M. I. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v I. - I. C. A. na ul. D. č. XX zastúpenej Mgr. Andreou Vaškovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Ružovej č. 43 a MUDr. X. H. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v I. na C. O. Č.. XX zastúpeného JUDr. Júliou Tomáškovičovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Levoči na ul. Okružnej č. 20 v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 8.3.2018 č.k. 18P 137/2017-82 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 21.3.2018 č.k. 18P 137/2017-87 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné pre mal. A. na 540 € mesačne od 12.10.2017 do budúcna, ktoré zaviazal otca platiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 12.10.2017 do 31.3.218 v sume 2.241,14 € zaviazal otca zaplatiť v lehote 20 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Opravným uznesením č.k. 18P 137/2017-87 zo dňa 21.3.2018 opravil druhý výrok rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 8.3.2018 č.k. 18P 137/2017-82 tak, že dlžné výživné, ktoré vzniklo otcovi za obdobie od 12.10.2017 do 31.3.2018 v sume 2.041,81 € je otec povinný zaplatiť v lehote do 20 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zvýši výživné na 250 € mesačne od právoplatnosti rozsudku do budúcna a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poukázal na to, že súd prvej inštancie zvýšil výživné od podania návrhu, ktorý matka odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného v roku 2007 došlo u maloletej k zmene pomerov, keďže začala navštevovať strednú školu, čo sa malo prejaviť vo zvýšení výdavkov. Konštatoval, že súhlasí so zvýšením výživného, avšak do sumy 200 €, t.j. do výšky mesačných potrieb maloletej. Konštatoval, že doposiaľ okrem vyživovacej povinnosti dobrovoľne platil matke vyššie sumy peňazí spolu s určeným výživným cca 200 € mesačne a okrem toho prispieva maloletej na oblečenie, obuv a podobne. Nesúhlasí s výškou výživného na maloletú ako navrhla matka, nakoľko podľa jeho názoru výživné v takejto výške vo veľkej miere presahuje potreby maloletej. Citoval § 75 ods. 1, § 62 ods. 2 Zákona o rodine a konštatoval, že súd prvej inštancie na

základe vykonaných dôvodov dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu. Uviedol, že doposiaľ boli matkou vyčíslené odôvodnené potreby sumou 200 až 250 € mesačne vrátane nepravidelných výdavkov ako sú poistenie, príspevok na ZRPŠ, školský výlet a podobne. Odôvodnenými pravidelnými výdavkami maloletej je suma 45 € školné na súkromnej strednej škole, 100 € na stravu, 10 € MHD, 15 € na lieky. Matka v návrhu ďalej uvádzala aj výdavky na mobilný telefón 50 €, mesačné výdavky na drogériu, a to krycie krémy 30 až 40 €, pričom tieto výdavky považuje za neprimerané. Maloletá netrpí žiadnymi kožnými ochoreniami, aby vynakladala zvýšené výdavky na krycie krémy v sume 50 € a takisto aj výdavok na mobilný telefón 50 € mesačne. Uviedol, že vždy na požiadanie maloletej jej zakupuje oblečenie, obuv, naposledy zimné topánky za 150 €, zabezpečuje potreby napr. lieky, ktoré vybavuje za výhodnejších podmienok, keďže je lekár. Citoval rozsudok Krajského súdu Žilina sp.zn. 9CoP 6/2015, citoval JUDr. Pavelkovú, že výška výživného na spotrebné náklady dieťaťa nie je bezhraničná a nemožno priznať spotrebné mesačné výživné vo výške vyššej ako sú preukázané náklady na dieťa, a to ani v prípade, ak to pomery rodiča dovoľujú a poukázal na to, že súd prvej inštancie priznal na základe návrhu matky maloletej pre ňu viac ako dvojnásobne vyššie výživné, pričom náklady maloletej sú omnoho nižšie ako je suma súdom určeného výživného. Konštatoval, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože síce použil správne ustanovenia právneho predpisu, avšak tieto boli nesprávne interpretované, pretože v tomto prípade síce vychádzal súd prvej inštancie zo schopností, možností a majetkových pomerov otca, ale vôbec neprihliadal na preukázané odôvodnené potreby maloletej, ktoré boli v konaní zistené a ktoré boli v omnoho nižšej sume ako určená výška výživného. Vyčíslil trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci prevzatie, príprava, písomné podanie odvolania 141,70 € a režijný paušál 18,42 v úhrnnej sume 160,12 €.

4. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

5. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

6. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania, ktorým je zmena rozhodnutia o výživnom, správne porovnával pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania o terajšom návrhu matky na zvýšenie výživného v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a a v

akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa dôsledne riadil vyššie uvedenými zásadami určovania rozsahu výživného pri zmene pomerov a dôsledne sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami, ktoré tvoria odvolaciu argumentáciu otca. Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnené potreby mal. A. sú nesporne vysoké, pričom na ich uspokojovaní sa majú podieľať obidvaja rodičia primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. To znamená, že uspokojovanie odôvodnených potrieb detí je vždy limitované možnosťami a schopnosťami rodičov, pričom príjmové pomery otca zisťoval správne vyžiadaním potvrdení o príjme otca od jeho zamestnávateľa. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý konštatoval, že návrh matky je dôvodný, pretože sú splnené zákonné podmienky na zvýšenie výživného. Maloletá A. od poslednej úpravy výživného, kedy navštevovala materskú školu značne vyrástla, v súčasnosti je študentkou 2. ročníka strednej školy, v súvislosti s čím došlo k výraznému nárastu jej odôvodnených potrieb a jedná sa o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať, pretože je potrebné dokazovať len odôvodnené výdavky na výživu detí, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. K zmenám pomerov došlo aj na strane rodičov. Matka v čase predchádzajúcej úpravy poberala opatrovateľský príspevok 4.899 SK a v súčasnosti dosahuje príjem 326,73 €. Otcov príjem sa zvýšil z 20.000 Sk na 3.154,18 € a aj pri zohľadnení ďalšej vyživovacej povinnosti otca je schopný otec platiť súdom prvej inštancie zvýšené výživné, pretože možno od neho spravodlivo žiadať, aby zabezpečil mal. A. rovnaký životný štandard, ako by mala, ak by spolužitie jej rodičov existovalo. Výživné pre maloletú dlhodobo nebolo zvyšované, preto je nesporné, že už v minulosti na jej strane nastala podstatná zmena pomerov už nástupom na základnú školu, druhý stupeň základnej školy, ale aj fyzickým vývojom a zhoršeným zdravotným stavom maloletej. Vzhľadom na nízky príjem matky maloletej na úrovni minimálnej mzdy, pričom v prevažnej miere si vyživovaciu povinnosť plní osobnou starostlivosťou a účelne podľa svojich schopností a možností aj finančne, preto je spravodlivé a v súlade so zákonnými kritériami určovania vyživovacej povinnosti, aby odôvodnené potreby maloletej doplňoval otec, pretože maloletá je v období intenzívneho rastu a dospievania, kedy je všeobecne známou skutočnosťou, že jej odôvodnené potreby spojené so stravou, ošatením, v neposlednom rade aj záujmovou činnosťou či spoločenským vyžitím sú značne vysoké a sú vyššie ako u dospelého človeka, ktorého pomery sú už stabilizované. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam otca poznamenáva, že pri určovaní rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o návrhu. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie opätovne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v konaní bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil, nakoľko súd prvej inštancie správne a zákonne vo veci rozhodol a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol, tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 v spojení s ust. § 52 , keďže v konaniach podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 .

11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .