Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_6Co-244-2018.pdf
PDF · 77.85 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/244/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Evy Malíkovej, v právnej veci žalobcu: Projektmanagement, s.r.o., so sídlom Stará Hradská 52, 010 03 Žilina, IČO: 36 018 074, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 00 01 Žilina, IČO: 47 258 608, proti žalovanému: KLF-ENERGETIKA, a.s., so sídlom Kukučínova 2346, 024 11 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 400 246, zastúpenému spoločnosťou: Legal Partners Slovakia, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. 1. mája 3, 811 06 Bratislava, IČO: 36 786 110, o vzájomnom návrhu o určenie, že vecné bremeno neexistuje, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 4C/31/2018-366 zo dňa 11. 06. 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 4C/31/2018-366 zo dňa 11. 06. 2018 vo výroku II. o trovách konania m e n í tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
Vo zvyšnej časti (t.j. vo výroku I. o zastavení konania vo veci vzájomného návrhu) z o s t á v a uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 4C/31/2018-366 zo dňa 11. 06. 2018 nedotknuté.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie vo veci vzájomného návrhu zo dňa 20.03.2017 (výrok I.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaný (v tomto konaní označený ako žalobca) podaním doručeným súdu dňa 20.03.2017 podal vzájomný návrh (žalobu), ktorým sa domáhal určenia, že vecné bremeno, ktoré je zapísané na LV č. XXXX v kat. úz. E. H. Z. ako Z 1231/2015 neexistuje. Po zápise vzájomného návrhu Okresný súdom Žilina pod samostatnú spisovú značku 4C/31/2018, žalobca zobral pred prvým pojednávaním vzájomnú žalobu späť a žiadal konanie zastaviť; s tým, že v súvislosti s týmto dispozitívnym úkonom si proti svoje procesnej protistrane náhradu trov konania neuplatnil. Prvoinštančný súd po zistení, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre postup podľa § 145 CSP, konanie o vzájomnej žalobe zastavil. 3. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 256 ods. 1 a 2 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu. Konštatoval, že žalobca zobral vzájomnú žalobu späť bez zavinenia žalovaného, čím zavinil vznik trov konania tejto procesnej strane.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny vo výroku II. o trovách konania tak, že náhrada trov konania nebude priznaná žiadnej procesnej strane. 5. Vyjadril svoj nesúhlas s rozhodnutím prvoinštančného súdu o trovách konania, keďže v danom prípade ku späťvzatiu vzájomnej žaloby došlo z dôvodu uzatvorenia mimosúdnej dohody medzi sporovými stranami (Dohoda o urovnaní uzatvorená dňa 21.05.2018), v ktorej sporové strany prehlásili, že si voči sebe navzájom neuplatňujú trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Dohoda o urovnaní tvorila
prílohu späťvzatia vzájomnej žaloby doručeného súdu. Právny záver okresného súdu o trovách konania považoval preto odvolateľ za nesprávny. Zároveň odvolateľ prezentoval názor, že na daný prípad vzťahuje aplikácia ustanovenia § 257 CSP.
6. Žalovaný, sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v napadnutom výroku II. o trovách konania v zmysle § 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.
8. Základnými zásadami premietajúcimi sa premietajúcimi sa v rozhodovaní súdu o trovách konania sú zásada úspechu v konaní podľa § 255 CSP a zásada zavinenia na zastavení konania upravená v § 256 CSP.
9. V zmysle § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Účelom tohto zákonného ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán sporu, prihliada na postoj subjektov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.
11. Ako už bolo uvedené vyššie, Civilný sporový poriadok vo svojom ust. § 257 upravuje možnosť súdu výnimočne nepriznať náhradu trov konania strane, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Východiskom pre ich hodnotenie je pomerne bohatá judikatúra súdov k ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ktorého účel a podmienky sú v podstate totožné s aktuálne účinným ustanovením § 257 CSP.
12. Krajský súd v danom prípade prihliadol na obsah Dohody o urovnaní uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 21.05.2018 (predloženej súdu ako prílohu späťvzatia vzájomnej žaloby), v rámci ktorej sa sporové strany v článku VII. ods. 14) dohodli, že si v súdnom konaní nebudú uplatňovať a v prípade ich priznania ani voči sebe vymáhať náhradu trov konania. Predmetné dojednanie odvolací súd vyhodnotil ako jednoznačnú vôľu sporových strán, aby každá z nich znášala trovy vzniknuté v súvislosti s konaním o vzájomnej žalobe (článok V. odsek 2. Dohody o urovnaní), čo v prejednávanom prípade odôvodňuje aplikáciu § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania.
13. Hoci úvaha okresného súdu o procesnom zavinení žalobcu na zastavení konania, ktorá by v zmysle § 256 ods. 1 CSP odôvodňovala priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému bola správna, nereflektovala na dojednanie sporových strán týkajúce sa trov prebiehajúceho konania v bode VII. ods. 14. Dohody o urovnaní zo dňa 21.05.2018, ktoré možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému podľa ustanovenia § 257 CSP.
14. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd na prejednávaný prípad aplikoval § 257 CSP a z m e n i l rozhodnutie prvoinštančného súdu o trovách konania spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.
15. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (t.j. vo výroku I.) zostalo uznesenie okresného nedotknuté týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.
16. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP, § 257 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP.
17. Žalobcovi ako úspešnej sporovej strane by v aktuálnom odvolacom konaní vznikol nárok na náhradu trov v zmysle § 255 ods. 1 CSP (žalobca bol so svojím odvolacím petitom plne úspešný). V dohode sporových strán obsiahnutej v článku VII. ods. 14. Dohody o urovnaní zo dňa 21.05.2018 však odvolací súd videl rovnako ako pri rozhodovaní o trovách prvoinštančného konania dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na svoju argumentáciu uvedenú v bodoch 9. až 13. svojho rozhodnutia.
18. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).