Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cr-1-2017.pdf
PDF · 203.78 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cr/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobkyne: M. I., J.. XX.XX.XXX, S. XX/XX, XXX XX Š. S., zast. Mgr. Otom Salokym, advokátom, Hlavná 94, 080 01 Prešov, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou slovenských arbitrážnych súdov z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. 86/08/16 zo dňa 20.10.2016.
Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou súdu dňa 28.02.2017 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zrušenia rozhodcovské rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou slo- venských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. 86/08/16 zo dňa 20.10.2016. Ďalej žiadala, aby jej súd priznal náhradu trov konania.
2.Žalobkyňa uviedla, že dňa 30.11.2016 jej bol doručený Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 86/08/16 zo dňa 20.10.2016, ktorým ju Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom: Krížna 56, 821 08 Bratislava, zaviazal žalovanému zaplatiť sumu 17 774,40 EUR, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 17 774,40 EUR od 25.02.2016 do zaplatenia, trovy právneho zastúpenia 829,26 EUR a náhradu rozhodcovského poplatku 149,37 EUR, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd viedol konanie a rozhodoval podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK). Ku dňu podania tejto žaloby by tak žalobkyňa mala zaplatiť celkovo sumu 20 370,26 EUR, čo je pre ňu likvidačné. Týmto sa žalobkyňa domáha súdneho prieskumu napadnutého rozhodcovského rozsudku a jeho zrušenia podľa ust. zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ZoSRK), pretože v skutočnosti v právnom vzťahu so žalovaným bola materiálne v postavení spotrebiteľskom. Túto žalobu podanú v lehote podľa ust. § 46 ods. 1 ZoSRK žalobkyňa právne odôvodňuje dôvodmi podľa ust. § 45 ods. 1 písm. d) /stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu/, písm. e) /neplatnosť rozhodcovskej zmluvy/, písm. g) /v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu/, písm. i) /stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu/, písm. j) /rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom/, písm. k) /výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky/ a písm. l) /rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/. Žalobkyňa je síce samostatne zárobkovo činnou osobou s prideleným IČO: 46 806 806, pričom jej miesto podnikania sa zhoduje s miestom trvalého bydliska a na základe žiadosti o úver zo dňa 25.11.2014 uzavrela so žalovaným dňa 27.11.2014 zmluvu o revolvingovom úvere č. 207415-76003, finančné prostriedky však nežiadala za účelom svojho podnikania. Synovi žalobkyne, ktorý trpí epilepsiou, boli v roku 2014 diagnostikované nádory na mozgu, čo rapídne zhoršilo jeho zdravotný stav, bola nutná operácia v Prahe, s čím boli spojené značné náklady, čo značne zaťažovalo rodinný rozpočet. Syn si vyžadoval zvýšenú osobnú starostlivosť žalobkyne. Žalobkyňa tak potrebovala financie na zabezpečenie riadneho chodu domácnosti, preto požiadala žalovaného o úver, najprv v júli 2014, neskôr, keď syn mal ísť už na operáciu do Prahy, tak dňa 25.11.2014 opäť požiadala o úver, kde v žiadosti o úver, typickom zmluvnom formulári, bola identifikovaná v prvom rade rodným číslom, IČO bolo uvedené vyslovene ako zdroj obživy na výzvu obchodného zástupcu žalovaného. Túto žiadosť vypisoval obchodný zástupca žalovaného, žalobkyňa ju iba podpísala v dobrej viere. Následne dňa 27.11.2014 obchodný zástupca žalovaného prišiel osobne za žalobkyňou s vyplnenou a pripravenou zmluvou o revolvingovom úvere č. 207415-76003, ktorú podpísala. Žalobkyňa nemala úmysel získať úver na podnikanie. V úverovej zmluve navyše je iba vágne uvedené v bode 1.1, že úver bude poskytnutý žalobkyni na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti. Účel úveru nijako inak zo zmluvy nevyplýva. V žiadosti o úver ako formulári je síce vyznačený účel čerpania úveru ako „investičný“, ani z takejto formulácie však nevyplýva dostatočným spôsobom, na čo mali byť poskytnuté prostriedky určené a použité. Žalovanému postačovalo zistiť, že žalobkyňa je podnikateľ, aby následne účelovo označil úver za podnikateľský a zneužil jej status na obídenie spotrebiteľskej ochrany. Žalobkyňa nerozširovala v rozhodnom čase svoje podnikanie ani doň neinvestovala. V prípade, že by účel úveru bol skutočne investičný, bolo by dôvodné očakávať, že presný účel investície, použitia financií z úveru, bude už v žiadosti, ale následne najmä v úverovej zmluve, presne definovaný a špecifikovaný. Bankové inštitúcie pri podnikateľských úveroch zisťujú dokonca podrobne, na čo chce žiadateľ (budúci dlžník) úver použiť. Dôkazné bremeno o účele poskytnutého úveru znáša veriteľ. Žalovaný vo svojej rozhodcovskej žalobe sa obmedzil iba na to, že žalobkyňu označil IČO-m, nijako netvrdil ani nevymedzil, že v danej veci išlo o podnikateľský úver. Rovnako rozhodcovský súd pri hodnotení právneho režimu rozhodcovského konania v bode 10. rozhodcovského rozsudku formalisticky vylúčil aplikáciu predpisov na ochranu spotrebiteľa, iba s konštatovaním, že žalobkyňa sa v zmluve označila za podnikateľa, a že v žiadosti o úver bol účel vyznačený ako investičný. Nie je pravdou, že žalobkyňa sa v zmluve označila ako podnikateľka. Bola tak označená žalovaným, ktorý rovnako vyznačil účel úveru v žiadosti, ktorú žalobkyňa ako laik tiež nevypisovala. Rozhodcovský súd tak už v tomto postupoval účelovo a bez náležitého zisťovania vyvodil nesprávne skutkové závery na škodu žalobkyne ako slabšej strany sporu, ktorej rozhodcovské konanie podľa ZoRK a na rozhodcovskom súde v Bratislave, len 3 km od sídla žalovaného, ale viac ako 400 km od jej bydliska, nemohlo poskytnúť žiadnu úroveň ochrany. Možnosť realizácie procesných práv žalobkyne bola takto obmedzená takmer vylučujúcim spôsobom. Žalobkyňa nemala záujem o uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, bez nej by jej však žalovaný žiaden úver neposkytol. To, že jej táto zmluva bola vnútená, vyplýva aj z toho, že ani v zmysle žiadosti o úver žiadnym spôsobom nežiadala o uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Žalobkyňa preto považuje rozhodcovskú zmluvu zo dňa 27.11.2014 za neplatnú podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre absenciu slobody a vážnosti vôle uzatvoriť túto zmluvu. Samotná zmluva o úvere odporuje dobrým mravom a obchádza zákon č. 129/2010 Z.z. nie je v nej pravdivo uvedená výška úveru, preto je neplatná podľa ust. § 37 ods. l a § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný nemal úmysel a ani v skutočnosti nikdy neposkytol žalobkyni úver vo výške 13 248 EUR. Na bankový účet žalobkyne boli pripísané iba prostriedky vo výške 4 000 EUR, ako vyplýva z potvrdenia o prijatej platbe z 01.12.2014. Žalovaný nikde v zmluve o úvere sumu finančných prostriedkov, ktoré žalobkyni chcel skutočne poskytnúť presne neuviedol. Zmluva je tak neurčitým právnym úkonom, a je teda neplatná. Žalovaný v bode 4. zmluvy o úvere vymedzil svoju odmenu za poskytnutie úveru, spočívajúcu v úrokoch za poskytnutie úveru, v sume 9 248 EUR, ktorá odplata je vzhľadom na výšku skutočne poskytnutých prostriedkov amorálnou. Navyše v zmysle určenia žalovaného bola táto odmena splatná ku dňu poskytnutia úveru a žalovaný si v úplne inom bode 9. zmluvy určil, že bude splnená započítaním oproti ním tvrdenej poskytnutej výške úveru 13 248 EUR. Banky, ak postupujú korektne a poctivo, poskytnú klientovi - dlžníkovi samostatný úverový účet, na ktorom ponechané prostriedky zrážajú na splátky úveru. Pri 48 mesačných splátkach po 276 EUR a skutočne poskytnutých prostriedkoch iba v sume 4 000 EUR mala žalobkyňa zaplatiť 13 248 EUR, čo činí RPMN vo výške 114 %. Žalovaný tak
skryl úroky dvakrát - raz v „započítanej odmene“ a raz v splátkach, ktoré žalobkyňa mala skutočne aj uhradiť žalovanému. To nie je možné hodnotiť inak ako nemorálne a likvidačné, či už v zmysle spotrebiteľskej ochrany, ale aj v zmysle obchodnoprávnych predpisov. Napriek tomu rozhodcovský súd tomuto nároku bez zdráhania poskytol právnu ochranu rozhodcovským rozsudkom. Žalovaný si v rozhodcovskom konaní voči žalobkyni uplatnil aj zmluvné pokuty v sumách 662,40 EUR (podľa bodu 12.1 zmluvy o úvere 5 % zo žalovaným tvrdenej nominálnej výšky úveru) a 6 624 EUR (podľa bodu 12.4 zmluvy o úvere 50 % zo žalovaným tvrdenej nominálnej výšky úveru), nárok na ktoré neprimerané a likvidačné zmluvné pokuty rozhodcovský súd bez bližšieho prieskumu priznal. Rozhodcovský súd sa s uplatňovanými zmluvnými pokutami nevysporiadal nielen z hľadiska ich rozporu s dobrými mravmi podľa ust. § 3 Občianskeho zákonníka, ale nezaoberal sa vôbec otázkou, či ich uplatňovanie zo strany žalovaného nie je výkonom práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle ust. § 265 Obchodného zákonníka. Žalobkyňa uhradila svoj záväzok čiastočne splátkami vo výške celkovo 2 760 EUR a tvrdí, že uplatňovanie zmluvnej pokuty vo výške 2,4-násobku splátky 276 EUR za omeškanie so splátkou o viac ako 15 dní je prinajmenej zneužitím práva. Rovnako pri zosplatnení celého úveru si žalovaný uplatnil bez ohľadu na dlžnú sumu zmluvnú pokutu vo výške 6 624 EUR, čo je viac ako 150 % toho, čo žalobkyni skutočne poskytol. Ide tak o zjavne neprimeranú zmluvnú pokutu. Navyše, aj dojednanie o zmluvných pokutách v bode 12. zmluvy je neurčité, pretože mimo tohto článku sa „nominálna výška úveru“ v zmluve nespomína. Za takýchto okolností vôbec nemal byť žalovanému nárok na zmluvné pokuty priznaný. Poukázala na ustálenú rozhodovaciu prax súdov a judikatúru, ktorá sa prieskumom obdobných zmluvných vzťahov, ako je ten medzi žalobkyňou a žalovaným, zaoberá, a ktorá z jeho dlhodobej podnikateľskej činnosti musí byť známa žalovanému, ale tiež nepochybne rozhodcovskému súdu. S poukazom na Rozsudok Súdneho dvora C-110/14 a návrhy Generálneho advokáta k tomuto konaniu je zrejmé, že aj fyzická osoba - podnikateľ má právo a môže získať spotrebný úver, a ak v takomto zmluvnom vzťahu neprevažuje podnikateľský účel, je zmluva spotrebiteľská (Návrh Generálneho advokáta z 23.04.2015 vo veci C-110/14: „Pojem ,,spotrebiteľ- v zmysle článku 2 písm. b) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa aj fyzickú osobu, ktorá vykonáva povolanie advokáta a uzavrie s bankou zmluvu o úvere, pričom budova, ktorá patrí samotnej advokátskej kancelárii tejto osoby, je ako hypotekárna záruka uvedená v tejto zmluve, ak sa vzhľadom na všetky dôkazy, ktoré má vnútroštátny súd k dispozícii zistí, že táto osoba koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jej obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Ak vnútroštátny súd dospeje k záveru, že nie je úplne jasné, či bola zmluva uzavretá na osobné alebo na podnikateľské účely, dotknutá zmluvná strana sa musí považovať za spotrebiteľa, ak vo všeobecnom kontexte zmluvy neprevažuje podnikateľský účel, s ohľadom na všetky okolnosti a dôkazy, ktoré má vnútroštátny súd k dispozícii a ktoré má preskúmať. Úloha, ktorú zohrala fyzická osoba ako právny zástupca svojej samostatnej advokátskej kancelárie pri uzatvorení doplnkovej zabezpečovacej zmluvy, nemá nijaký dosah na jej postavenie spotrebiteľa v rámci hlavnej zmluvy o úvere.“). V zmysle nálezu ÚS ČR sp. zn. I.ÚS 1930/2011 zo dňa 10.01.2012 porušenie práva na spravodlivý proces predstavuje taká interpretácia ustanovení na ochranu spotrebiteľa, a to aj vo vzťahoch podriadených režimu Obchodného zákonníka, ktorá vedie k odmietnutiu ich aplikácie na vzťahy, v ktorých vystupuje fyzická osoba, ktorá má podnikateľské oprávnenie, avšak v týchto vzťahoch sa ako podnikateľ nechová. Obdobne v zmysle uznesenia KS v Prešove sp. zn. 660/84/2011 zo dňa 26.05.2011: „Zákaz nekalej obchodnej praktiky principiálne nemôže poškodiť dodávateľa. Práve naopak, môže predstavovať efektívny prostriedok ochrany v rámci kolektívnych práv spotrebiteľov (viď smernica 2009/22 ES o súdnych príkazoch). V ustanovení § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z. z.) je výslovne upravená možnosť domáhať sa zdržovacím výrokom ochrany aj pred nekalými obchodnými praktikami. Súd s účinkom pre všetkých spotrebiteľov zakázal nebankovej spoločnosti poskytujúcej spotrebiteľské úvery nekalú obchodnú praktiku, ktorou táto pri poskytovaní úverov jednotlivým spotrebiteľom, ktorí sú držiteľmi živnostenského oprávnenia, resp. iného oprávnenia na samostatne zárobkovú činnosť, úvery vybavuje spôsobom , že im predkladá zmluvy o úvere pre živnostníkov, a to aj v prípadoch, keď žiadajú spotrebiteľský úver, čím im následne znemožňuje dosiahnuť ochranu spotrebiteľov pri spotrebiteľských úveroch. Krajský súd skonštatoval, že vo sfére ochrany spotrebiteľa možno vyhovieť aj výroku predbežného opatrenia, ktorý je totožný s výrokom vo veci samej (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci 1 Obo 567/97), keďže sa účel dočasnej ochrany nedá dosiahnuť inak.“ Vo vzťahu k vymedzeniu účelu poskytovaného úveru v úverovej zmluve KS v Prešove v rozsudku sp. zn. 6CoZm/4/2016 zo dňa 08.06.2016 uviedol: „Pri uzatváraní príslušnej úverovej zmluvy a v súvislosti s ňou aj vystavení zmenky ide o spotrebiteľský právny vzťah a preto súd aplikoval aj normy na ochranu práv spotrebiteľov. Súd mal za to, že žalovaný je a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzavieraní
zmluvy konal v rámci predmetu svojho povolania, ani zamestnania, či inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade súd prvého stupňa zvážil aj označenie žalovaného ako živnostníka, ktoré spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. vo svojom formulári používa, a dospel k záveru, že samotné označenie žalovaného
- fyzickej osoby dvojakým spôsobom, raz ako podnikateľ a raz ako nepodnikateľ, nie je dôkazom preukazujúcim poskytnutie úveru na podnikateľský účel. Samotný účel ani v zmluve vymedzený nie je. Účel žalovanému poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon podnikania, tak ako to má na mysli dvojaké označenie žalovaného vyplnené v predtlači textu zmluvy o úvere, však nie je v konaní preukázaný. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), teda veriteľa. Bezpečným preukázaním tejto skutočnosti pritom nemôže byť len dvojaké označenie žalovaného, dokonca ani všeobecný údaj o uzavretí zmluvy o poskytnutí úveru na výkon podnikania (ktorý spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. používa vo svojich zmluvách), ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie, povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním, povolaním, či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy malo. V uvedenom zmysle však žalobca svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, preto súd prvého stupňa konštatoval, že vymedzenie účelu poskytnutia úveru v konkrétnej veci formou dvojakého označenia žalovaného v spojení s nedostatkami akýchkoľvek ďalších dôkazov zo strany žalobcu má rovnaký dopad, ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec, t. j. súd na vec musel aplikovať i ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je špeciálnou právnou úpravou k všeobecnej úprave, ktorou je v prípade spotrebiteľských zmlúv Občiansky zákonník a v častiach, ktoré spotrebiteľa nepoškodzujú Obchodný zákonník. Aj samotný žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že predmetný úver si zobral ako fyzická osoba - spotrebiteľ na chod svojej domácnosti.“ Rovnako z odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 8Sžo/45/2014 zo dňa 19.08.2015 vyplýva, že: „Krajskému súdu bolo z úradnej činnosti známe, že žalobca si opakovane počína tak, že pri uzatváraní zmlúv o úvere postupuje tak, aby boli vylúčené normy spotrebiteľského práva. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania dlžníka ťaží toho, kto tak tvrdí. Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie prijímateľa úveru a aký konkrétny súvis má s takýmto povolaním či predmetom činnosti uzavretie príslušnej zmluvy. Vymedzenie účelu - poskytnutie úveru „na výkon povolania“ v spojení s nedostatkom akejkoľvek aktivity žalobcu má taký vplyv, akoby v zmluve nebol účel úveru vymedzený vôbec. Akékoľvek dokazovanie ohľadne „povolania“ spotrebiteľa by bolo nadbytočné a neefektívne. Z podkladov rozhodnutia nesporne vyplýva, že žalobca v súvislosti s uzatvorením zmluvy o úvere so spotrebiteľom nekonal v súlade s požiadavkami odbornej starostlivosti a narušil ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k predmetnej službe. Krajský súd uviedol, že rovnako mu je známe konanie žalobcu, ktorým presviedča, navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, t. j. aby bol tento úver v režime obchodného práva a nie práva spotrebiteľského. Je zrejmé, že predmetná obchodná praktika mohla podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa. Poskytnutý úver bol pre spotrebiteľa oveľa nevýhodnejší ako by bol spotrebiteľský úver, ktorý mu mal byť v skutočnosti poskytnutý. Ekonomický záujem spotrebiteľa bol nielen porušený, ale tento utrpel konaním žalobcu aj reálnu ujmu.“ Vo vzťahu k zmluvným pokutám, ktoré boli žalovanému priznané, KS v Bratislave v konaní o obdobnej zmluve totožného žalovaného v rozsudku sp. zn. 3CoZm/9/2011 zo dňa 30.11.2011 uviedol, že: „Sankcie za omeškanie sú upravené v článku 12. zmluvy, a to jednak ako úrok z omeškania 0,2 % z výšky splátky za každý deň omeškania v prípade omeškania s platením akéhokoľvek peňažného záväzku (bod 12.1.), jednak ako zmluvná pokuta 5 % z výšky splátky v prípade omeškania so zaplatením splátky o viac ako 15 dní (bod 12.2.), ďalej ako zmluvná pokuta 10 % z výšky splátky pri omeškaní s jej zaplatením o viac ako 30 dní (bod 12.3.) a nakoniec ako zmluvná pokuta 50 % z nominálnej výšky pôžičky, ak sa stane predčasne splatným celý neuhradený zvyšok dlhu a dlžník bude v omeškaní s jeho zaplatením o viac ako 15 dní (bod 12.4. v spojení s bodom 11. písm. a/). V bode 15.6. zmluvy sa jej účastníci dohodli, že sa ich vzťah bude v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka spravovať Obchodným zákonníkom. Súd preto podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (ObZ) vychádzal pri posudzovaní námietky žalovaných, že uplatnený nárok odporuje dobrým mravom, lebo zmluva je jednostranne výhodná pre navrhovateľa, ide o úžeru a snahu obohatiť sa. Aj v obchodno-právnych vzťahoch je na základe § 1 ods. 2 ObZ použiteľná sankcia neplatnosti právnych úkonov, ktoré odporujú dobrým mravom, vyplývajúca z § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia zákona je právny úkon neplatný okrem iného aj vtedy, ak sa prieči dobrým mravom. Pre oblasť obchodno-právnych záväzkových vzťahov je stanovené pravidlo zakazujúce
zneužitie práva, ktoré je okrem iného vyjadrené aj v tom, že sa právna ochrana neposkytne takému výkonu práva, ktorý odporuje poctivému obchodnému styku. Nevyváženosť postavenia účastníkov záväzkového vzťahu, proti ktorému odporcovia namietajú ako proti postupu odporujúcemu dobrým mravmi, je možné považovať za výkon práva, ktorý je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Nemá síce za následok neplatnosť právneho úkonu, ale výkonu práva sa neposkytne právna ochrana (§ 265 OhZ). O rozpor so zásadami poctivého obchodného styku ide vždy vtedy, ak účastník právneho vzťahu pri presadzovaní svojich záujmov zneužíva svoje práva na úkor druhého účastníka, ak výkon jeho práv jednoznačne smeruje len k poškodeniu druhej strany s cieľom dostať ju do nepriaznivej situácie. Za takýto súd považuje aj odporcami namietaný postup navrhovateľa, ktorý za omeškanie, so zaplatením jednej splátky 1 667,-Sk považuje sankcie desaťnásobne prevyšujúce dlžnú sumu, pričom dojednania o zmluvnej pokute nedôvodne vykladá v neprospech odporcov. Najvýraznejšie sa to prejavuje pri účtovaní zmluvnej pokuty podľa bodu 12.4. zmluvy, ktorú mohol navrhovateľ požadovať len pre prípad omeškania so zaplatením záväzku, ktorý vyplýva z bodu 11. písm. a/ zmluvy. Podľa tohto bodu - pod č. (I.) sa v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky pôžičky všetky záväzky dlžníka, ktoré sa mali stať splatnými v budúcnosti, stávajú splatnými okamžite, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Navrhovateľ tvrdil, že dlžník sa prvýkrát dostal do omeškania so zaplatením 7. splátky (splatnou sa stala 19.5.2003), napriek tomu dlžníka na okamžité zaplatenie zvyšku dlhu nevyzval, aj naďalej požadoval plnenie v splátkach a toto právo si ani do splatnosti 18. splátky neuplatnil. Po splatnosti 18. splátky už dlžník nemal záväzky zo splátok, ktoré by sa mali stať splatnými v budúcnosti, preto ani postup podľa bodu 11. písm. a/, a tým ani podľa hodu 12.4. zmluvy nebol dôvodný. Napriek tomu, že dojednania o zmluvných sankciách v zmluve sú platné, dospel súd k záveru, že navrhovateľ pri uplatňovaní nárokov na zmluvné sankcie zneužil svoje práva na úkor dlžníkov, keďže výkon týchto jeho práv jednoznačne smeruje len k poškodeniu dlžníka s cieľom dostať ho do nepriaznivej situácie. Jeho postup je v rozpore s poctivým obchodným stykom a ako taký nepožíva súdnu ochranu. Odvolací súd sa plne stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý z námietok žalovaných správne vyvodil, že žalovanými namietaný postup žalobcu je zneužitím práv na úkor dlžníkov, keďže výkon týchto práv jednoznačne smeruje len k poškodeniu dlžníka s cieľom dostať ho do nepriaznivej situácie, a preto nemôže požívať právnu ochranu (§ 265 Obch. zák.). Pokiaľ sa týka vyúčtovania zmluvnej pokuty, tak odvolací súd poukazuje na presvedčivé a jasné zdôvodnenie uvedené v napadnutom rozsudku.“ Rozhodcovský súd však v zmysle vyššie uvedených záverov a právnych názorov súdov celkom zrejme nepostupoval. Podanou rozhodcovskou žalobou a predloženými dôkazmi sa dôsledne a podrobne nezaoberal, iba formálne a formalisticky, kde na základe chýb v písaní a preklepov sa dokonca javí, že rozhodcovský súd iba prepísal rozhodnutie z iného konania pred ním vedeného, na základe predložených dôkazov vyvodil nesprávne skutkové závery, a tak založil svojím vydaným rozhodcovským rozsudkom zo dňa 20.10.2016 dôvody pre zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. d), e), g), i), j), k) a l) ZoSRK. V zmysle rozhodcovského rozsudku sa žalobkyňa má podvoliť svojvôli žalovaného aj svojvôli rozhodcovského súdu. Konštatovanie v bode 1. rozhodcovského rozsudku o poskytnutí úveru vo výške 13 248 EUR je nepravdivé, žalobkyni bol poskytnutý v skutočnosti úver iba vo výške 4 000 EUR, ktorú však ani rozhodcovský súd vôbec v napadnutom rozsudku neuvádza. Tvrdenie v bode 2. rozsudku o celkovej pohľadávke vo výške 7 286,40 EUR, pozostávajúcej z istiny a zmluvných pokút ani nesúhlasí s tvrdeniami obsiahnutými v rozhodcovskej žalobe. Karta klienta nebola žalobkyni nikdy predložená, nemala možnosť sa oboznámiť s jej obsahom, aj keď rozhodcovský súd sa ňou pri rozhodovaní zaoberal, čo žalobkyňa považuje za porušenie svojich procesných práv. V bode 10. rozhodcovského rozsudku rozhodcovský súd konštatoval, že primárny kauzálny vzťah účastníkov je obchodnoprávny, čo založil na nepravdivom a účelovom konštatovaní, že tunajšia žalobkyňa sa v zmluve označila za podnikateľa (v skutočnosti ju takto označil samotný tunajší žalovaný), a na vágnom tvrdení, že zo zmluvy o úvere je zrejmé, že sa týkal podnikateľskej činnosti, s poukazom na stručný, navyše tunajším žalovaným označený účel - investičný, čo pre uvedený záver o podnikateľskom úvere objektívne v zmysle judikatúry nepostačuje, a preto rozhodcovský súd ako znalý práva sa mal obligatórne zaoberať možnosťou, že ide o spotrebiteľský úver, a tunajšieho žalovaného ako žalobcu vyzvať na riadne preukázanie svojich tvrdení, kde rozhodcovská žaloba bola napísaná stručne na 2 strany. Je tak iba formálne tvrdenie rozhodcovského súdu, že žalobu posudzoval aj z hľadiska ochrany spotrebiteľa pri spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský aspekt vôbec nehľadal, ani hľadať nemienil. To, že žalobkyňa pod vplyvom komplikovanej rodinnej situácie sa k rozhodcovskej žalobe nevyjadrila, neznamená, že uznávala tvrdenia tunajšieho žalovaného ako pravdivé. V bode 17. rozhodcovského rozsudku rozhodcovský súd opäť účelovo konštatuje, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 13 248 EUR, z ktorého suma 9 248 EUR bola ihneď pri poskytnutí započítaná na odmenu tunajšieho žalovaného za poskytnutie úveru, a preto bol žalobkyni vyplatený iba rozdiel týchto súm. Suma 9 248
EUR tak nikdy v skutočnosti žalobkyni nebola poskytnutá, nikdy s ňou nemohla disponovať. Tunajší žalovaný tak už vopred si so žalobkyňou dohodol, že mu sumu 9 248 EUR uhradí okrem započítania ešte raz, čo je v rozpore s dobrými mravmi a úžera, a aj v prípade, že by šlo medzi účastníkmi skutočne o obchodnoprávny vzťah, uplatnenie takéhoto nároku by bolo výkonom práva v rozpore s poctivým obchodným stykom v zmysle ust. § 265 ObchZ, ktorému nemožno poskytnúť právnu ochranu. Dojednané zmluvné pokuty v úverovej zmluve nie sú primerané, nie sú vymedzené dostatočne určito, navyše odporujú dobrým mravom a aj v zmysle ust. § 265 ObchZ by im nebolo možné priznať právnu ochranu. Najmä zmluvná pokuta vo výške 50 % z výšky úveru je vyslovene likvidačná. V závere bodu 20. rozhodcovského rozsudku síce rozhodcovský súd argumentuje prevenčnou, reparačnou aj sankčnou funkciou inštitútu zmluvnej pokuty ako takého, za daných okolností však pri zmluvných pokutách, ktoré rozhodcovský súd v rozsudku priznal, nemožno považovať ani jednu z takto deklarovaných funkcií za splnenú. V zmysle ust. § 301 ObchZ má súd korelačné právo k neprimeranej zmluvnej pokute, čím sa rozhodcovský súd v podstate odmietol vôbec zaoberať. Žalovaný si uplatnil v januári 2016 zmluvnú pokutu 662,40 EUR za omeškanie žalobkyne so splátkou 276 EUR splatnou v decembri 2015 a hneď v nasledujúcom mesiaci február 2016 zosplatnil celý ním tvrdený úver a k tomu si ešte uplatnil zmluvnú pokutu 6 624 EUR. Neobstojí tak konštatovanie rozhodcovského súdu v bode 21. rozsudku, že ide o primeranú sankciu v primeranej výške z dôvodu opakovaného a dlhodobého porušovania rovnakých povinností, na ktoré mala byť tunajšia žalobkyňa pravidelne upozorňovaná. V rozhodcovskom konaní predložené listinné dôkazy nesvedčia o dlhodobom a opakovanom porušení rovnakých povinností žalobkyňou, a už vôbec nič nesvedčí tomu, že bola pravidelne upozorňovaná. Nie je zrejmé, z čoho rozhodcovský súd pri neunesení dôkazného bremena a bremena tvrdenia tunajšieho žalovaného vyvodil podklad pre svoje vyššie uvedené konštatovania a závery vzťahujúce sa k primeranosti zmluvných pokút v prípade žalobkyne. Aj argumentácia rozhodcovského súdu, že celková sadzba zmluvnej pokuty závisí od frekvencie omeškania a dĺžky omeškania dlžníka je účelová, pretože je zrejmé z bodu 12. zmluvy o úvere, že v každom čase si tunajší žalovaný mohol nárokovať zmluvnú pokutu za každé jednotlivé omeškanie so splátkou úveru vo výške 5 % z výšky úveru a pri omeškaní so zaplatením zosplatneného úveru bez ohľadu na .jeho zostávajúcu výšku zase zmluvnú pokutu 50 % z výšky úveru. V prípade, že dlžník by sa omeškal napr. pri predposlednej splátke o viac ako 30 dní, musel by tak podľa úvahy rozhodcovského súdu za obdobných podmienok ako u žalobkyne pri omeškaní so zaplatením sumy 276 EUR každopádne uhradiť ešte 2 zmluvné pokuty 662,40 EUR a 6 624 EUR a žalovaný a rozhodcovský súd by to považovali za primerané. Vzhľadom na vyššie uvedené sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, pretože rozhodcovské konanie bolo vedené podľa nesprávneho právneho predpisu, zákona č. 244/2002 Z.z., nie zákona č. 335/2014 Z.z., a na rozhodcovskom súde tak vzdialenom od bydliska žalobkyne, že nemala možnosť riadne využiť svoje procesné práva. Zmluva o úvere je neplatná, rovnako aj rozhodcovská zmluva. Rozhodcovský súd žalobkyňu zaviazal na plnenie odporujúce dobrým mravom, pretože rozhodcovský súd vyvodil nesprávne a nedostatočné skutkové zistenia a vec nesprávne právne posúdil a vydal rozsudok, ktorého výkon by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky.
3.Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4.Spločnosť Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava ako právny zástupca žalovaného uviedla, že sa žalovaný pridržiava svojich písomných vyjadrení, vrátane návrhu, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania. Súdu však nebolo doručené plnomocenstvo, na základe ktorého mala žalovaného zastupovať menovaná spoločnosť a nebolo súdu doručené žiadne vyjadrenie zo strany žalovaného, ani jeho údajného právneho zástupcu.
5.Na pojednávaní dňa 26.10.2018 žalobkyňa uviedla, že úver nebrala na podnikateľské účely. Už mala nejaké pôžičky. Syn ochorel a preto potrebovala peniaze na pokrytie nákladov na liečenie a nákladov na živobytie. Mala denne otvorenú len malú Večierku, ktorá bola v strate. Nemohla ísť ani inde pracovať kvôli chorobe syna. Úver brala výlučne len na pokrytie osobných nákladov. K. H. (správne malo byť uvedené priezvisko H.), ktorý sprostredkoval úver vedel v akej je situácii, lenže ako živnostníčke nikto nedá úver, iba na IČO. Žiadosť a všetky podklady vypracoval p. H. (správne malo byť uvedené priezvisko H.). Nebola ani v jeho kancelárii. Doniesol jej papiere, ani ich neprečítala, ani zmluvu ani nič, iba ich podpísala, keď ich doniesol. Mala za to, že to jej chybou, ale súrne potrebovala peniaze, preto to podpísala. Na otázku súdu, či úver bol zaevidovaný v účtovníctve odpovedala, že nie. Nedala to do účtovníctva.
6.Žalovaný, hoci bol na pojednávanie dňa 26.10.2018 riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. uviedla, že žalovaný súhlasí s prejednaním veci v jeho neprítomnosti a žiadala svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlniť.
7.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:
8.Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení použila ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy: rozhodcovský rozsudok sp. zn. 86/08/16 zo dňa 20.10.2016, Zmluvu o revolvingovom úvere č. 207415-76003 zo dňa 27.11.2014, Rozhodcovskú zmluvu č. 207415-76003 zo dňa 27.11.2014, žiadosť o úver zo dňa 25.11.2014, potvrdenie o prijatej platbe z 01.12.2014, faktúru č. 916000125 zo dňa 11.01.2016 na sumu 662,40 EUR, faktúru č. 916000604 zo dňa 14.02.2016 na sumu 6 624 EUR, rozhodcovskú žalobu zo dňa 28.06.2016, rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3Cr/1/2016 zo dňa 08.03.2017, rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7Csr/1/2017 zo dňa 31.05.2017 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11CoSr/3/2017 zo dňa 07.02.2018.
9.Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a nepredložil žiadne dôkazy.
10.Vzhľadom na vyššie uvedené neboli medzi stranami sporné žiadne skutočnosti.
11.Rozhodcovským rozsudkom Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou slovenských arbitrážnych súdov z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. 86/08/16 zo dňa 20.10.2016 mal súd preukázané, že M. I. bola zaviazaná na zaplatiť spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. 17 774,40 EUR ako aj 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 17 774,40 EUR od 25.02.2016 do zaplatenia, trovy právneho zastúpenia 829,26 EUR a náhradu za zaplatený rozhodcovský poplatok 149,37 EUR do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
12.Zmluvou o revolvingovom úvere č. 207415-76003 zo dňa 27.11.2014 bolo súdu preukázané, že ju uzavreli žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník. Pri žalobkyni bolo uvedené aj jej rodné číslo aj jej IČO, ako podnikateľky. Účastníci dohodli, že veriteľ poskytne dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške 13 248 EUR (bod 1.1. zmluvy). Dlžník sa zaviazal splatiť veriteľovi úver v 48 mesačných splátkach vo výške 276 EUR (bod 2.1. zmluvy). Za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Zmluvná odmena predstavuje 9 248 EUR a je splatná ku dňu poskytnutia úveru. V článku 12. zmluvy boli dohodnuté sankcie za omeškanie dlžníka s úhradou splátok úveru (zmluvné pokuty - podľa bodu 12.1 zmluvy o úvere 5 % zo žalovaným tvrdenej nominálnej výšky úveru a podľa bodu 12.4 zmluvy o úvere 50 % zo žalovaným tvrdenej nominálnej výšky úveru).
13.Rozhodcovskou zmluvou č. 207415-76003 zo dňa 27.11.2014 mal súd preukázané, že ju uzavreli žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník. Dlžník vyhlásil, že súhlasí s uzavretím tejto zmluvy s tým, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi nimi vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z uvedených stálych rozhodcovských súdov (Slovenský arbitrážny súd a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici).
14.Žiadosťou o úver zo dňa 25.11.2014 mal súd preukázané, že žalobkyňa požiadala žalovaného o poskytnutie úveru. Poskytnutá čiastka úveru mala byť 4 000 EUR a nominálna hodnota úveru mala byť 13 248 EUR. Ako účel úveru bolo uvedené, že sa jedná o úver „investičný“.
15.Z potvrdenia o prijatej platbe z 01.12.2014 súd zistil, že na účet žalovanej bola dňa 01.12.2014 pripísaná suma 4 000 EUR.
16.Faktúrou č. 916000125 zo dňa 11.01.2016 na sumu 662,40 EUR žalovaný vyúčtoval žalobkyni zmluvnú pokutu 5% z výšky pôžičky.
17.Faktúrou č. 916000604 zo dňa 14.02.2016 na sumu 6 624 EUR žalovaný vyúčtoval žalobkyni zmluvnú pokutu 50% z výšky pôžičky.
18.Podľa ust. § 1 zák. č. 244/2002 Z.z.: (1) Tento zákon upravuje a) rozhodovanie sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike. (2) V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní1) vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. (3) V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, b) o osobnom stave, c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania. (4) V rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona nemožno rozhodovať ani spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.1a) (5) Ak miesto rozhodcovského konania ešte nebolo určené, príslušné súdy Slovenskej republiky majú právomoc na rozhodovanie podľa § 8 ods. 2 a § 10 ods. 4, ak má aspoň jeden z účastníkov rozhodcovského konania sídlo alebo miesto výkonu podnikania, alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
19.Podľa ust. § 3 zák. č. 244/2002 Z.z.: (1) Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. (2) Rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí aj v prípadoch postúpenia práv alebo povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva. (3) Ak tento zákon odkazuje na dohodu zmluvných strán, za súčasť tejto dohody sa považujú aj rozhodcovské pravidlá, na ktoré sa v nej odkazuje.
20.Podľa ust. § 4 zák. č. 244/2002 Z.z.: (1) Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. (2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. (3) Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila. (4) Odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy. (5) Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj pri písomnom pristúpení k zmluve podľa osobitného zákona,3a) ktoré obsahuje platnú rozhodcovskú doložku. To platí aj v prípade nadobudnutia členstva v záujmovom združení alebo v inej právnickej osobe, ktorej vnútorné predpisy obsahujú rozhodcovskú doložku. (6) Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3. (7) Rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.
21.Podľa ust. § 5 zák. č. 244/2002 Z.z.: (1) Ak sa zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve výslovne dohodli na uzavretí rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu, nespôsobuje to neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade sa posudzuje platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku, podľa ktorého sa uzavrela. Ustanovenia § 4 ods. 2 a 3 tým nie sú dotknuté. Prípustnosť predmetu rozhodcovského konania sa však posudzuje vždy podľa tohto zákona. (2) Ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy. (3) Ak zmluvné strany odstúpia od zmluvy, toto odstúpenie sa nedotýka rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
22.Podľa ust. § 40 zák. č. 244/2002 Z.z.: (1) Tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa
zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona. (2) Súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b). (3) Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. (4) Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.
23.Podľa ust. § 41 zák. č. 244/2002 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
24.Podľa ust. § 42 zák. č. 244/2002 Z.z. ustanovenia týkajúce sa zrušenia rozhodcovského rozsudku nemôžu účastníci rozhodcovského konania vylúčiť.
25.Podľa ust. § 43 zák. č. 244/2002 Z.z.: (1) Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. (2) Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.
26.Podľa ust. § 1 zák. č. 335/2014 Z.z.: (1) Tento zákon upravuje a) spotrebiteľské rozhodcovské konanie, b) postavenie a činnosť rozhodcu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory a stáleho rozhodcovského súdu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory (ďalej len "stály rozhodcovský súd"), c) podmienky na udelenie a zrušenie povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory rozhodcovi a stálemu rozhodcovskému súdu (ďalej len "povolenie"), d) disciplinárnu zodpovednosť rozhodcu, e) kontrolu vykonávanú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a f) sankcie za porušenie povinností podľa tohto zákona. (2) V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno rozhodovať len spotrebiteľské spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní,1) vrátane sporov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení podľa tohto zákona má len spotrebiteľ. (3) V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, spory o osobnom stave, spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí a spory, ktoré vznikli v priebehu alebo súvisia s konkurzným a reštrukturalizačným konaním. (4) Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje osobitný predpis,2) len ak to tento zákon výslovne ustanovuje. (5) Uznanie a výkon rozhodcovských rozsudkov v spotrebiteľských sporoch vydaných na území iného štátu ako Slovenskej republiky upravuje osobitný predpis.3)
27.Podľa ust. § 2 zák. č. 335/2014 Z.z.: (1) Spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom4) a spotrebiteľom5) vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch. (2) Ak je spor podľa odseku 1 už predmetom konania na súde, môžu účastníci konania uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú
zmluvu s náležitosťami podľa § 3, a to aj spoločným vyhlásením do zápisnice. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva uzavretá po začatí súdneho konania a spĺňajúca podmienky podľa § 3 má po doručení súdu účinky späťvzatia návrhu, ako aj súhlasu žalovaného s takým späťvzatím podľa osobitného predpisu.6)
28.Podľa ust. § 3 zák. č. 335/2014 Z.z.: (1) Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán. (2) Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli. (3) Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa, b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu a e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1. (4) Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu. (5) Uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy. (6) Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu,7) ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi. (7) Ak je spotrebiteľská zmluva neplatná, je s ňou súvisiaca spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neplatná, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. Ak zmluvné strany odstúpia od spotrebiteľskej zmluvy alebo ju inak ukončia, nedotýka sa toto odstúpenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ak sa zmluvné strany nedohodli inak. (8) Dodávateľ, ktorý opakovane uzaviera so spotrebiteľmi spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu alebo ponúka jej uzavretie, je povinný na svojom webovom sídle, ako aj v listinnej podobe v priestoroch, v ktorých dochádza k uzavieraniu spotrebiteľských zmlúv, a pred uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy informovať spotrebiteľa v rozsahu poučenia podľa prílohy č. 1.
29.Podľa § 28 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.
30.Podľa ust. § 45 zák. č. 335/2014 Z.z.: (1) Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia
najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa môže podať na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3. Ak spotrebiteľ neuvedie skutočnosti odôvodňujúce výber dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa vzoru tlačiva uvedeného v prílohe č. 3, súd žalobu ani po neúspešnej výzve na doplnenie neodmietne a v súdnom konaní postupuje tak, aby spotrebiteľ mal právo pred súdom označiť všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. (3) Súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
31.Podľa ust. § 46 zák. č. 335/2014 Z.z.: (1) Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. (2) Doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. (3) Ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu28) aj v exekúcii.
32.Podľa ust. § 47 zák. č. 335/2014 Z.z.: (1) Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. (2) Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca. (3) Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa,17) a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.
33.Podľa ust. § 70 zák. č. 335/2014 Z.z. spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, štatút, rokovací poriadok ani ostatné predpisy stáleho rozhodcovského súdu sa nesmú odchýliť v neprospech spotrebiteľa od tohto zákona. Použitie štatútu, rokovacieho poriadku a ostatných predpisov stáleho rozhodcovského súdu nesmie viesť k znevýhodneniu spotrebiteľa oproti dodávateľovi.
34.Podľa ust. § 73 zák. č. 335/2014 Z.z.: (1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. (2) Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.
(3) Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. (4) Na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. (5) Rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona (ďalej len "nástupnícky stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu10) povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd. (6) Rozhodcovské konanie, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona a ktoré neskončilo pred 1. januárom 2015, sa týmto dňom prerušuje. V rozhodcovskom konaní môže pokračovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Ak sa zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 stal podľa odseku 5 členom zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu, pokračuje sa v konaní pred nástupníckym stálym rozhodcovským súdom. Ak nástupnícky stály rozhodcovský súd nezíska povolenie do 15. júna 2015, v nasledujúci deň sa rozhodcovské konania zastavujú a postupuje sa podľa § 28 ods. 11. Ak konal rozhodca, ktorý nezískal povolenie alebo ktorý nie je zapísaný v zozname rozhodcov nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu, ktorý získal povolenie, postupuje sa podľa § 24 ods. 2. Účinky úkonov v rozhodcovskom konaní doteraz vykonaných zostávajú zachované. (7) Ak ide o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd,10) možno v rozhodcovských konaniach začatých pred 1. januárom 2015, ktorých predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona, pokračovať len vtedy, ak zriaďovateľ získa povolenie podľa tohto zákona. Rozhodcovské konanie sa do času získania povolenia prerušuje. (8) Ak na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 nie je založená právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu podľa odseku 5, bude spor rozhodovať stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona, ktorý vyberie spotrebiteľ, ak rozhodcovské konanie písomne aj bez uvedenia dôvodu neodmietne; na tento účel dodávateľ pred podaním žaloby písomne vyzve spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom označil stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona alebo aby rozhodcovské konanie odmietol písomným oznámením dodávateľovi, a poučí ho o tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ. Ak spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy stály rozhodcovský súd neoznačí alebo rozhodcovské konanie neodmietne, vyberie stály rozhodcovský súd dodávateľ tak, aby bola zachovaná dostupnosť stáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa podľa § 34 ods. 8, a výber stáleho rozhodcovského súdu oznámi dodávateľ spotrebiteľovi písomne; lehota spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr, ako spotrebiteľ bude môcť označiť stály rozhodcovský súd z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných v zozname stálych rozhodcovských súdov. Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebo jeho výber dodávateľom má účinky založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona a odmietnutie rozhodcovského konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015. (9) V poradí prvú správu o činnosti stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona zverejní stály rozhodcovský súd do 31. marca kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol zriadený.
35.Podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka: (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
36.Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
37.Podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia revolvingovej zmluvy: (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
38.Podľa ust. § 53 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia revolvingovej zmluvy: (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. (7) Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. (8) Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy
uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal. Ak dodávateľ nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za nevyžiadané. (9) Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. (10) Ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. (11) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. (12) Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu jednostranne a bez poskytnutia výpovednej lehoty vypovedať túto zmluvu, sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý dodávateľ nezapríčinil, nemohol predvídať ani odvrátiť a ktorý dodávateľovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom dodávateľ sa v tejto zmluve zaviazal, že o vypovedaní a dôvode vypovedania tejto zmluvy bez zbytočného odkladu písomne informuje spotrebiteľa. (13) Ustanovenia odseku 4 písm. g) a i) o neprijateľných podmienkach sa nepoužijú na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom je a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné príkazy vystavené v cudzej mene. (14) Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si a) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu, b) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť jednostranne podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžaduje, aby o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne informoval spotrebiteľa, a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu. (15) Ustanovenie odseku 4 písm. j) o neprijateľných podmienkach sa nepoužije na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom je a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodných peňažných príkazov vystavených v cudzej mene, c) doložka o cenových indexoch, ak takúto doložku výslovne dovoľuje osobitný predpis a ak spôsob úpravy ceny je v tejto doložke výslovne opísaný.
39.Súd ako prvotnú riešil otázku, či v danom prípade došlo medzi procesnými stranami k uzavretiu spotrebiteľských zmlúv, alebo či ich zmluvný vzťah bol podnikateľským (obchodnoprávnym) vzťahom.
40.Žalobkyňa uviedla, že úver nebrala na podnikateľské účely. Už mala nejaké pôžičky. Syn ochorel a preto potrebovala peniaze na pokrytie nákladov na liečenie a nákladov na živobytie. Mala denne otvorenú len malú Večierku, ktorá bola v strate. Nemohla ísť ani inde pracovať kvôli chorobe syna. Úver brala výlučne len na pokrytie osobných nákladov. Pán Kubík, ktorý sprostredkoval úver vedel v akej je situácii. On vypracoval žiadosť a všetky podklady. Nebola ani v jeho kancelárii. Pán Kubík doniesol papiere, ktoré ani neprečítala (ani zmluvu), iba ich podpísala, lebo súrne potrebovala peniaze. Uviedla, že úver nebol zaevidovaný do jej účtovníctva ako podnikateľky.
41.Vykonaným dokazovaním, zo Zmluvy o revolvingovom úvere, rozhodcovskej zmluvy a predovšetkým z výpovede žalobkyne mal súd preukázané, že vzťah založený medzi žalobkyňou a žalovaným na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 207415 - 76003 zo dňa 27.11.2014 je vzťahom spotrebiteľsko- právnym, a teda že uvedená zmluva má spĺňať náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákonných definícií, a to § 52 a § 53 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase dojednania predmetnej zmluvy. V čase uzatvárania uvedenej zmluvy v zmysle vtedy platného a účinného ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa za spotrebiteľskú zmluvu považovala každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle ods. 3 citovaného paragrafu dodávateľ bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti a v zmysle ods. 4 spotrebiteľom bola fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.
42.Súd uveril žalobkyni, že predmetný úver nevyužila na podnikateľské účely. Všetky údaje uvádzané v žiadosti o úver, teda aj označenie účelu čerpania úveru ako investičného (A), boli vyplnené sprostredkovateľom žalovaného pánom Kubíkom. Žalobkyňa nepoužila poskytnutý úver vo výške 4 000 EUR na nákup náradia, strojov, nábytku, výpočtovej techniky, a podobne a nezaevidovala ho, ako podnikateľka, ani vo svojom účtovníctve, takže vôbec ho nepoužila pre účely svojho podnikania. Vzhľadom na jej vtedajšiu rodinnú situáciu použila poskytnutú finančnú pôžičku na súkromné účely, predovšetkým na výživu a liečenie nemocného syna. Aj tento súdny spor je ďalším príkladom situácie, ktorá vyplýva aj z mnohých ďalších podobných úverových zmlúv, kedy občan len aby mohol si zadovážiť finančné prostriedky, bez akejkoľvek kontroly a pozornosti podpisuje zmluvy, kde sa uvádza, že úver preberá pre účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti, čo však vôbec nie je v súlade s realitou. Navyše informácie o podnikateľskom účele úverov sú vo formulárových zmluvách písané drobným písmom, sú vopred predtlačené, bez možnosti spotrebiteľa túto informáciu skorigovať. V závere teda súd konštatuje, že z dokazovania jasne vyplynulo, že žalobkyňa predmetný úver čerpala ako fyzická osoba - občan, spotrebiteľ. Aj keď v tom čase vykonávala podnikateľskú činnosť, mala právo získať spotrebný úver, pretože opak by bol diskrimináciou občanov, ktorým by neboli prisúdené práva spotrebiteľov len na základe spôsobu ich obživy (rozsudok Súdneho dvora C-110/14 z 3. 9. 2015).
43.Od 01.01.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 355/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, preto súd daný vzťah účastníkov konania podľa § 73 ods. 3 až 5 citovaného zákona (nakoľko spotrebiteľský spor bol začatý po 01.01.2015 a žalovaný v postavení žalobcu podal na arbitrážny súd žalobu dňa 11. 8. 2016), posudzoval v zmysle citovaného zákona. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá pred 1. 1. 2015 (ako aj zmluva o revolvingovom úvere, obe dňa 27. 11. 2014), preto sa táto rozhodcovská zmluva spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
44.Žalobkyňa podala žalobu v zákonom stanovenej lehote (3 mesiace), nakoľko rozhodcovský rozsudok sp. zn. 86/08/16 zo dňa 20.10.2016 bol doručený žalobkyni dňa 30.11.2016 a žaloba bola doručená súdu dňa 28.02.2017.
45.Súd ďalej skúmal, či Rozhodcovská zmluva č. 207415 - 76003 zo dňa 27.11.2014, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, je platná. V zmluve sa účastníci vzťahu dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov, podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: - Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava - Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria Legal arbiter, s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica. Výber rozhodcovského súdu, ktorý je oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.
46.Podľa dojednanej Rozhodcovskej zmluvy, spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, avšak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Ak by začalo konania na návrh žalobkyne ako spotrebiteľa mala by možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto Rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh žalovaného ako dodávateľa, ako tomu bolo v tomto prípade, žalovaná ako spotrebiteľka je nútená nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo žalovaný ako dodávateľ svojim konaním. Žalovaná ako spotrebiteľ má byť chránená pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľskoprávnej ochrany pred štandardnými zmluvami.
47.Keďže žalobkyňa podala žalobu na zrušenie rozhodcovského rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, povinnosťou súdu bolo zaoberať sa platnosťou rozhodcovskej zmluvy. Súd dospel k záveru,
že uvedená zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa napriek tomu, že bola uzavretá na samostatnej listine. Nebola individuálne dojednaná, bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľky, ktorej motiváciou bolo uzavretie úverovej zmluvy. Bod 5 rozhodcovskej zmluvy obsahuje neprijateľné dojednanie, pretože vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd po tom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na rozhodcovský súd. Z toho dôvodu je takéto dojednanie neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.
48.Tu je nutné objektívne posúdenie rozhodcovskej zmluvy a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita. Je povinnosťou nielen súdu, ale rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Pozornosti súdu neuniklo, že rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky skonštatuje ako danú. Aj toto konanie je právom nerešpektovania práv spotrebiteľov a absencia nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu. Akceptovateľnosť rozhodcov-ského konania v spotrebiteľských veciach je treba zvoliť osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, súd neprijíma a odsudzuje ho ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.
49.Je evidentné, že ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly, ktoré spotrebiteľ nemôže meniť.
50.V konaní nebolo preukázané, že žalobkyňa si individuálne vyjednala rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy, podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Ak by si žalobkyňa individuálne vyjednala rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že podmienky arbitráže boli individuálne vyjednané.
51.Súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, predovšetkým § 45 ods. 1 písm. d), e), g), i) až l) zák. č. 335/2014 Z.z., dospel k záveru, že je dôvodné tvrdenie žalobkyne, že rozhodcovské konanie sa viedlo podľa nesprávnych právnych predpisov. Navyše prebiehalo na rozhodcovskom súde vzdialenom takmer 400 km od jej bydliska. Rozhodcovský súd ju zaviazal na nemorálne a úžerné plnenie. V rozhodcovskom konaní došlo k extrémnym procesným vadám. Úverová zmluva, ktorá bola podkladom na uzavretie spotrebiteľského vzťahu medzi účastníkmi konania, je neplatným právnym úkonom, ako aj všetky k nej pridružené zmluvy, teda aj samotná rozhodcovská zmluva.
52.Na základe uvedeného v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd mal za to, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná, preto jej vyhovel.
53. K zrušeniu rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, preto následne vec bude po právoplatnosti rozhodnutia na návrh niektorej zo sporových strán spotrebiteľského rozhodcovského konania prejednaná v súdnom konaní (§ 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z.), keďže rozhodcovská zmluva nebola medzi sporovými stranami individuálne dojednaná a žalovaný s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania.
54.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
55.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
56.Nakoľko žalobkyňa mala v konaní plný úspech, súd jej priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP )
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).