Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/125/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a z členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Janky Kočišovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Rožňava, IČO: 30 807 484, Štítnická 12, Rožňava proti povinnému: G. H., nar. X.X.XXXX, bytom E., B. X vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Moyzesova 34, Košice, o vymoženie 164,00 eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 24.11.2017, č. k. 4Er/216/2012-14, takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 24.11.2017, č. k. 4Er/216/2012-14 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu vedenú na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 4Er/216/2012, priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie vo výške 46,64 eura a uložil oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie priznané súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi súdom vo výške 46,64 eur do 15 dní od doručenia uznesenia.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 28.2.2012 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Dňa 14.11.2017 súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), pretože v priebehu exekúcie zistil, že povinný nemá majetok - vlastní nehnuteľnosti - ornú pôdu, dom, trvalé trávne porasty - všetko podielom nepatrnej hodnoty, na ktorých sú zriadené záložné práva. Nevlastní hnuteľné veci, nemá príjmy, ktoré podliehajú exekúcii, na účtoch nemá finančné prostriedky a je dlhodobo nezamestnaný. Súd citoval § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a predmetnú exekúciu zastavil, nakoľko vychádzajúc zo zistení súdneho exekútora mal za to, že sú v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku na to splnené podmienky. Súdnemu exekútorovi priznal v zmysle § 4 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a § 199 a nasl. Exekučného poriadku trovy exekúcie vo výške 46,64 eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd podanému odvolaniu vyhovel a zrušil uznesenie v celom rozsahu.

4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného, najmä z dôvodu, že povinný nie je dlhodobo nezamestnaný, ako to uvádza súdny exekútor. Na základe výpisu zo Živnostenského registra je od 20.5.1992 sústavne samostatne zárobkovo činnou osobou, nemá ani nemal pozastavenú činnosť. Aj do Sociálnej poisťovne bol a je na základe svojich príjmov v zmysle zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. sústavne povinný platiť poistné na sociálne

poistenie. Podľa ním predložených výpisov z daňových priznaní jeho príjem zo živnosti za rok 2014 bol vo výške 23.718 eur, príjem zo živnosti za rok 2015 bol vo výške 21.651 eur a na základe posledného daňového priznania za rok 2016 bol jeho príjem zo živnosti vo výške 18.720 eur. Oprávnený ďalej uviedol, že povinný je zároveň vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, a to rodinného domu v Rožňave, takže jeho podiel - 1/16 oprávnený nepovažoval za majetok nepatrnej hodnoty. Ďalej uviedol, že odo dňa podania exekučného návrhu povinný uhradil v inom exekučnom konaní dňa 16.1.2017 jednorázovo sumu 5.171,03 eura, o čom predložil výpis z informačného systému Sociálnej poisťovne. Na základe uvedených skutočnosti mal oprávnený za preukázané, že povinný nie je nemajetný a nie je žiaden dôvod zastaviť predmetné exekučné konanie.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „C.s.p./) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie namietanej nemajetnosti povinného ako dôvodu pre zastavenie exekúcie.

9. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie, sp. zn. 4Er/216/2012 zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 16.2.2012, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava zo dňa 4.10.2007, č. 700-3710145007-GC04/07, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.11.2007 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava zo dňa 2.3.2009, č. 700-3710043109-GC04/09, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.4.2009. Súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi dňa 28.2.2012 poverenie na výkon exekúcie.

10. Súdny exekútor podal súdu prvej inštancie dňa 14.11.2017 návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný je nemajetný. Exekútor v priebehu exekúcie zistil, že povinný vlastní síce nehnuteľnosti (ornú pôdu, dom, trvalé trávne porasty, všetko podielom nepatrnej hodnoty), avšak sú na nich zriadené záložné práva. Nevlastní hnuteľné veci, nemá príjmy, ktoré podliehajú exekúcii, na účtoch nemá finančné prostriedky a je dlhodobo nezamestnaný. Povinný teda nemá majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor mal za to, že k doteraz zisteným skutočnostiam nie je ani reálny predpoklad očakávať zmeny majetkových pomerov. Prípadné nadobudnutie majetku alebo príjmu povinným v budúcnosti, ktoré nie je podložené relevantnými zisteniami nezakladá dôvod na nezastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené žiadal súd, aby v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Zároveň si uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 46,64 eura.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazov.

13. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu a k zániku povinnosti plniť dlh nedochádza, ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, vrátane jeho insolventnosti. Pokiaľ súdny exekútor súčinnosťou so všetkými príslušnými inštitúciami zistí, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže súdny exekútor podať na súd podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

14. Z pripojeného exekútorského spisu zn. EX 693/12 vyplýva, že súdny exekútor po tom, ako bol dňa 28.2.2012 poverený vykonaním exekúcie, vydal dňa 12.3.2012 Upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 3.1.2013 vykonal súdny exekútor služobnú cestu na adrese E. Rótha 31, Rožňava, kde zistil, že na uvedenej adrese býva matka povinného, ktorá uviedla, že povinný býva v podnájme, podniká, prevádzku by mal mať v Lučenci alebo Rimavskej Sobote. Dňa 13.2.2013 súdny exekútor osobnou návštevou povinného zistil, že sa zaoberá čistením áut. Oprávnený dňa 21.3.2013 oznámil súdnemu exekútorovi, že dňa 18.3.2013 povinný uhradil sumu vo výške 34,02 eura do pokladne oprávneného, ktorý evidoval zostatok pohľadávky vo výške 129,98 eura. V roku 2015 a 2017 Sociálna poisťovňa oznámila súdnemu exekútorovi, že odvádzateľom poistného za povinného je G. H., B. 9, E. ako samostatne zárobkovo činná osoba od 1.1.1991. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, XXXX, XX, XXXX, XX vyplýva, že povinný je podielovým spoluvlastníkom tam uvedených nehnuteľností, na ktorých sú zriadené exekučné záložné práva. Z výpisu z centrálneho registra exekúcií vyplýva, že na povinného prebieha 48 exekúcií.

15. Z pripojeného exekútorského spisu zn. EX 693/12 teda vyplýva, že súdny exekútor vykonal len zisťovanie účtu povinného a vlastníctva nehnuteľností. Žiadne iné šetrenie majetku povinného, či už dožiadaním orgánov štátnej správy, príp. iných fyzických či právnických osôb, ktoré rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach iných osôb (§ 34 Exekučného poriadku) alebo osobným zisťovaním majetku v mieste bydliska resp. mieste podnikania povinného zo spisu nevyplýva. Okrem uvedeného oprávnený poukázal na skutočnosť, že príjem povinného zo živnosti za rok 2014 bol vo výške 23.718 eur, príjem zo živnosti za rok 2015 bol vo výške 21.651 eur a príjem zo živnosti za rok 2016 bol vo výške 18.720 eur, čo oprávnenému vyplynulo z výpisov z daňových priznaní za roky 2014, 2015 a 2016. Povinný podniká pod obchodným menom: G. H., IČO: 10747591, s miestom podnikania B. 9, E., a to od 20.5.1992, pričom podnikateľskú činnosť k dnešnému dňu neukončil. Súdny exekútor však príjem povinného z podnikania nezisťoval. Okrem uvedeného z odvolania oprávneného proti napadnutému uzneseniu vyplýva, že povinný uhradil v inej exekúcii dňa 16.1.2017 jednorázovo sumu 5.171,03 eura.

16. Odvolaciemu súdu teda nie je zrejmé, na základe akých skutočností súdny exekútor vyhodnotil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, keď nevykonal všetky úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré mu Exekučný poriadok umožňuje a zároveň ukladá. Z odvolania oprávneného ako aj z ním priložených listín pritom vyplýva, že povinný disponuje majetkom, z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka oprávneného príp. trovy exekúcie.

17. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18. Podľa § 234 ods. 2 C.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

19. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.

20. Okrem vyššie uvedeného, odvolací súd musí poukázať aj na skutočnosť, že súd prvej inštancie rozhodnutie o zastavení exekúcie dostatočným spôsobom neodôvodnil. V rozhodnutí len opísal návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a s poukazom naň skonštatoval, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, z ktorého dôvodu exekúciu následne zastavil. V odôvodnení uznesenia sa však nenachádza ani zmienka o listinných dôkazoch, na základe ktorých súd takto rozhodol a chýbajú aj úvahy súdu pri hodnotení dôkazov a následné právne závery. Súd prvej inštancie teda o zastavení exekúcie rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, avšak bez konkrétneho a jasného zdôvodnenia použitia tohto ustanovenia. V tejto časti je teda uznesenie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné.

21. Odvolací súd teda zastáva názor, že napadnuté uznesenie nespĺňa zákonom predpísané náležitosti pre jeho riadne odôvodnenie. Ide o procesné pochybenie, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý proces a zároveň k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom (písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu). Súd prvej inštancie tým, že svoje rozhodnutie (vo výroku o zastavení exekúcie) neodôvodnil, nedal odpoveď ani na opodstatnenie svojho záveru, že povinný je nemajetný a jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.

22. Týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil oprávnenému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čím je naplnený dôvod pre zrušenie rozsudku v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p..

23. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

24. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní zhodnotiť obsah exekútorského spisu, náležite preskúmať majetkové pomery povinného a opätovne rozhodnúť o návrhu súdneho exekútora o zastavení exekúcie. Svoje rozhodnutie jasne, stručne a presvedčivo zdôvodní, pričom v novom rozhodnutí sa súd prvej inštancie vyporiada aj so skutočnosťami uvedenými oprávneným v podanom odvolaní.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).