Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8P-158-2018.pdf
PDF · 95.88 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-8P/158/2018
Uznesenie
Okresný súd Brezno, v právnej veci starostlivosti o maloletú L. H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom T. Q., V. W. a R. M., dcéru X. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. M., C. XX/XX, t.č. bytom V. Z. W. M. a V. Z., na bližšie neuvedenej adrese v azylovom dome a V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Z. W. M. a V. Z., X G., R. U., R U., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, takto
rozhodol:
I. Súd v y h l a s u j e , že nemá právomoc konať v právnej veci starostlivosti o maloletú L. H. Q., nar. XX.XX.XXXX, na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, ktorým sa domáha zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného na maloletú zo strany jej otca.
II. Súd konanie z a s t a v u j e .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.08.2018, sa matka maloletej domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej L. H. Q., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletá“) tak, aby maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti a otec maloletej, aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej výživným v sume 100,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 15.09.2018. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá je narodená mimo manželstva. Od narodenia sa o maloletú stará výhradne ona, keďže otec maloletej bol v čase narodenia maloletej v L. kvôli práci a neskôr mal pracovný úraz. Matka maloletej uviedla, že od r. 2007 žila a pracovala v L.. V apríli 2013 sa vrátila na V., od mája 2013 do februára 2014 žila spolu s maloletou v mieste trvalého bydliska. Od februára 2014 žili v spoločnej domácnosti spolu s otcom maloletej v L.. V auguste 2015 im pridelili sociálny byt, dovtedy bývali v dočasnom sociálnom zariadení. Od 04.08.2018 nežijú v spoločnej domácnosti a s maloletou sa zdržiavajú v mieste trvalého bydliska. Ďalej matka maloletej uviedla, že návrh podala kvôli obave a bezpečnosti vrátiť sa do L.. S maloletou je na návšteve u svojich rodičov na V. od 04.08.2018 do 23.08.2018. Počas tejto doby jej otec maloletej napísal výhražné textové správy v znení, že má priviesť dcéru do L. k nemu do bytu, kde ona sama nemá prístup, ide o byt, v ktorom spoločne bývali od r. 2015. Ďalej uviedla, že jej otec maloletej v správach „nariaďoval“ ako má v L. postupovať, že on sa bude starať o maloletú sám a ona má ísť na príslušné úrady v L.. Z tohto dôvodu dostala strach o seba aj o maloletú, keďže od narodenia je v neustálom denno-dennom kontakte s maloletou dcérou.
2. Zo správy T. Q., V. W. a R. M. (ďalej len „kolízny opatrovník“) zo dňa 25.09.2018 vyplýva, že v čase sociálneho zisťovania v rodine maloletej na adrese: D. M., C. XX/XX boli v domácnosti prítomní len rodičia matky maloletej - O. Q., nar. XXX.XX.XXXX a F. Q., nar. XX.XX.XXXX. Stará matka maloletej uviedla, že jej dcéra aj s maloletou odcestovali naspäť do L. dňa 29.08.2018, aby si matka vybavila formality ohľadom odhlásenia sa z pobytu. Stará matka maloletej uviedla, že s otcom maloletej sa
matka maloletej obáva stretnúť, má strach z jeho vyhrážok a útokov na jej adresu. Po pricestovaní do L. (29.08.2018) bola matka spolu s maloletou dva dni u známej. Prostredníctvom charity bolo matke spolu s maloletou umožnené umiestnenie v azylovom dome na utajenom mieste. Matka maloletej spolu s maloletou čaká v L. na rozhodnutie o legálnom opustení L. s maloletou, čo môže trvať 3 mesiace.
3. Stará matka maloletej dňa 28.09.2018 telefonicky oznámila tunajšiemu súdu, že jej dcéra aj s maloletou sa toho času zdržiava v azylovom dome v L..
4. Dňa 18.10.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie matky maloletej, v ktorom súdu oznámila, že dňa 29.08.2018 sa spolu s maloletou vrátila do Y. (pozn. súdu: V. Z. W. M. a V. Z.). Informácie o návrate do Y. dostala od „G. H. L.“ po telefonickom rozhovore, keďže maloletá prežila väčšinu života v Y., patrí pod zákony tejto krajiny. Ďalej matka maloletej uviedla, že od 31.08.2018 je v azylovom dome, kde má spolu s maloletou vlastnú izbu a spoločné sociálne zariadenie a spoločnú kuchyňu. Od 02.09.2018 matka požiadala o podporu v nezamestnanosti, dňa 08.10.2018 jej uznali dávku „Y. G.“ vo výške 317,82 L, prídavky na dieťa „G. N. G.“ vo výške 277,08 L mesačne a „G. M.“ vo výške cca 88,- L mesačne.
5. Okresný súd Brezno sa zaoberal otázkou, či je v jeho právomoci konať a rozhodnúť o návrhu matky maloletej, ktorého predmetom je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, t.j. zverenie maloletej L. H. do osobnej starostlivosti matky a určenie výživného na maloletú zo strany jej otca.
6. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), konanie sa začína na návrh.
7. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
8. Podľa § 9 CSP zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 9. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
10. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
11. Podľa Článku 7 ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
12. Podľa bodu 19 preambuly Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, s cieľom zvýšiť právnu istotu, predvídateľnosť a zmluvnú voľnosť účastníkov by toto nariadenie malo účastníkom umožniť zvoliť si dohodou súd podľa vymedzených kritérií právomoci. S cieľom zabezpečiť ochranu slabšieho účastníka by sa takáto voľba súdu mala vylúčiť, ak ide o vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vo veku do 18 rokov.
13. Podľa Článku 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
14. Podľa Článku 10 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len "Nariadenie"), ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
15. Podľa bodu 12 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „Nariadenie“), kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností upravené týmto Nariadením sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. To znamená, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štátu obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých prípadov zmeny pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností.
16. Podľa Článku 1 ods. 1 písm. b) Nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
17. Podľa Článku 1 ods. 2 Nariadenia, záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä: a) opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom; b) opatrovníctva, poručníctva alebo podobných inštitútov; c) určenia a úloh osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, ktoré dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú; d) umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa; e) opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dieťaťa.
18. Podľa Článku 2 ods. 7 Nariadenia, pojem "rodičovské práva a povinnosti" označuje všetky práva a povinnosti týkajúce sa osoby alebo majetku dieťaťa, ktoré nadobudla fyzická osoba alebo právnická osoba rozsudkom, zo zákona alebo na základe dohody, ktorá má právne účinky. Tento pojem zahŕňa opatrovnícke právo a právo styku s dieťaťom.
19. Podľa Článku 2 ods. 9 Nariadenia, pojem "opatrovnícke právo" zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa.
20. Podľa Článku 8 ods. 1 Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
21. Podľa Článku 8 ods. 2 Nariadenia, odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.
22. Podľa Článku 10 Nariadenia, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a: a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa zžilo s novým prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok: i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané; ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa nepodala nová žiadosť; iii) konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11 ods. 7; iv) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozsudok o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa.
23. Podľa Článku 17 Nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
24. Nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností. Uvedené sa týka aj určenia a úloh osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, ktoré dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú. Pojem rodičovské práva a povinnosti označuje všetky práva a povinnosti týkajúce sa osoby alebo majetku dieťaťa, ktoré nadobudla fyzická osoba alebo právnická osoba rozsudkom, zo zákona alebo na základe dohody, ktorá má právne účinky. Tento pojem zahŕňa aj opatrovnícke právo, ktoré predstavuje najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa. Článok 8 Nariadenia ustanovuje základný princíp na určenie súdov členského štátu, ktoré majú právomoc konať vo veciach rodičovských práv a povinností, pričom Nariadenie určuje iba členský štát, ktorého súdy majú právomoc, ale neurčuje, ktorý súd v rámci tohto členského štátu je vecne a miestne príslušný; túto otázku ponecháva vnútroštátnym procesným normám. V zmysle Článku 8 Nariadenia je základným atribútom na určenie právomoci „obvyklý pobyt“ maloletého dieťaťa v čase začatia konania. Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa „obvyklý pobyt“ má vykladať v tom zmysle, že tento pobyt zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia.
25. Čo sa týka určenia výživného na maloletú, toto konanie je súčasťou návrhu matky, ktorým sa domáha zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti, t.j. úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, pričom podľa Článku 3 písm. d) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
26. Pokiaľ ide o ďalšie princípy určenia právomoci vo veci úpravy vyživovacej povinnosti, založené najmä na dohode medzi účastníkmi alebo na voľbe súdu zo strany niektorého z účastníkov, ktorú druhý účastník akceptuje, súd vychádzal z bodu 19 preambuly Nariadenia, v ktorom je uvedené, že pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vo veku do 18 rokov, s cieľom zabezpečiť ochranu slabšieho účastníka, ktorými sú v danom prípade maloleté deti, akákoľvek voľba súdu by sa mala vylúčiť.
27. Jednou zo základných podmienok, za ktorých môže súd konať v danej veci je právomoc súdu. Splnenie tejto procesnej podmienky súd skúma v každom štádiu konania.
28. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných právnych noriem. Konanie, predmetom ktorého je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, t.j. zverenie maloletej L. H. do osobnej starostlivosti matky a určenie výživného na maloletú zo strany jej otca, sa začalo podaním návrhu na tunajší súd dňa 22.08.2018. Z rodného listu maloletej, ako aj z lustrácie v Registri obyvateľov SR, vyplýva, že maloletá L. H. sa narodila dňa XX.XX.XXXX v M., je štátnou občiankou V. R. (č.l. 3 a č.l. 8 spisu). Maloletá je narodená mimo manželstva. Z obsahu spisu, najmä z návrhu matky maloletej (č.l. 1 spisu), zo správy kolízneho opatrovníka (č.l. 29 spisu), ako aj z podania matky maloletej (č.l. 35 spisu) vyplýva, že maloletá spolu so svojou matkou bývala na V. od svojho narodenia (XX.XX.XXXX) do februára 2014. Od februára 2014 do augusta 2018 maloletá spolu so svojou matkou bývala v L. (pozn. súdu: V. Z. W. M. a V.R.), kde žili v spoločnej domácnosti aj spolu s otcom maloletej (do augusta 2018). Dňa 04.08.2018 prišla matka spolu s maloletou na V. na návštevu svojich rodičov, pričom dňa 29.08.2018 sa obidve (t.j. matka aj maloletá) vrátili do V. Z. W. M. a V. Z., kde žijú až doteraz (od 31.08.2018 do súčasnosti bývajú v azylovom dome na utajenom mieste). Z uvedeného je zrejmé, že v obvode Okresného súdu Brezno v súčasnosti maloletá nemá svoj obvyklý pobyt a nemala tu svoj obvyklý pobyt ani v čase začatia konania (22.08.2018). Z dokazovania súd teda zistil, že maloletá L. H. býva v V. Z. W. M. a V. Z. od februára 2014 spolu so svojou matkou. Vzhľadom na časové obdobie, ktoré sa účastníci (maloletá a matka maloletej) zdržiavajú v cudzine (v štáte, ktorého štátnym občanom je otec maloletej), možno predpokladať, že došlo k ich začleneniu do sociálneho a rodinného prostredia v tejto krajine a k vytvoreniu silných väzieb na toto prostredie. Vychádzajúc z uvedeného má tunajší súd za to,
že maloletá L. H. má svoj obvyklý pobyt v V. Z. W. M. a V. Z., a teda súdy Slovenskej republiky (t.j. ani Okresný súd Brezno) nemajú právomoc konať a rozhodnúť o predmetnom návrhu.
29. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že právomoc konať a rozhodnúť v právnej veci starostlivosti o maloletej L. H., predmetom ktorého konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, majú súdy v V. Z. W. M. a V. Z., kde má maloletá L. H. svoj obvyklý pobyt. Za obvyklý pobyt sa považuje miesto, na ktorom sa maloletá trvale zdržuje, prípadne, kde navštevuje aj predškolské/školské zariadenie. Maloletá L. H. teda nemá na území V. republiky obvyklý pobyt. Preto tunajší súd vyhlásil, že nemá právomoc vo veci samej konať a rozhodovať, a vzhľadom na to, že nedostatok právomoci je neodstrániteľným nedostatkom procesných podmienok konania, súd toto konanie o návrhu matky, ktorým sa domáha zverenia maloletej L. H. do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného na maloletú zo strany jej otca, vedené pod sp. zn. 8P/158/2018, zastavil. Napokon, sama matka maloletej vo svojom podaní (č.l. 35 spisu) uviedla, že maloletá prežila väčšinu života v UK (pozn. súdu: V. Z. W. M. a V. Z.) a patrí pod zákony tejto krajiny. To, že sa maloletá spolu so svojou matkou v čase podania návrhu (22.08.2018) zdržiavali na území Slovenskej republiky, nezakladá obvyklý pobyt maloletej. Išlo len o návštevu starých rodičov maloletej zo strany matky maloletej. K zmene bydliska maloletej (od 04.08.2018 do 29.08.2018), t.j. počas návštevy na Slovensku, nedošlo. Na okraj je potrebné poznamenať, že ak rodič svoje dieťa premiestni do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča a bez súhlasu súdu, ide o neoprávnené premiestnenie.
30. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
32. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
33. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Súd rozhodol, že ani jeden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ani jeden z účastníkov sa svojím návrhom nedomáhal náhrady týchto trov, a priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov by súd vzhľadom na okolnosti prípadu nepovažoval za spravodlivé.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.
Proti výrokom II. a III. tohto rozhodnutia je p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, na Okresný súd Brezno.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).