Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-93-2014.pdf
PDF · 100.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-1T/93/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd X. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. októbra 2018 v trestnej veci proti obž. G. O. (X.) pre trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1, 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, takto
rozhodol:
Obžalovaná
G. O.), nar. XX.XX.XXXX v A. N., trvale bytom M. XX, okr. X. S., živnostníčka,
s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e
ako konateľka a súčasne aj riaditeľka obchodnej spoločnosti F., s.r.o., so sídlom M. XX, okr. X., porušila svoje povinnosti pri správe majetku tejto obchodnej spoločnosti vyplývajúce z ustanovení § 135 a § 135a ods. 1 zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení, keď
- z účtu obchodnej spoločnosti č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v akciovej spoločnosti Slovenská sporiteľňa postupne neoprávnene previedla na účet svojho vtedajšieho manžela S. X. č. XXXXXXX/ XXXX vedený v akciovej spoločnosti E. W. XX.X.XXXX sumu XX.XXX,- Sk (829,85 eura), 12.6.2000 sumu 18.000,- Sk (597,49 eura) a 28.7.2000 sumu 10.000,- Sk (331,94 eura) a tieto prevody na účet menovaného, ktorý nemal žiadny záväzkový vzťah k obchodnej spoločnosti, zúčtovala ako pohľadávky voči zamestnancom na účte číslo 335, ku škode obchodnej spoločnosti,
- v období od 11.1.2000 do 31.5.2000 z účtu spoločnosti vedenom v pobočke Q., a.s. vo X. v období od 7.2.2000 do 1.8.2000 postupne vybrala a neodviedla do pokladne spol. najmenej 119.300,- Sk, čím spoločnosti F., s.r.o. M. spôsobila celkovú škodu 119.300,- Sk (3.960 eur),
t e d a
inému spôsobila väčšiu škodu tým, že porušila zákonom ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok,
č í m s p á c h a l a
trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1, 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005,
Podľa § 24 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, s použitím čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd u p ú š ť a od potrestania obžalovanej.
Podľa § 280 ods. 1 Tr. por. (zák. č. 301/2005 Zb.) poškodenú stranu obchodnú spoločnosť F., s.r.o. M. s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor vo X. dňa X.XX.XXXX pod č. Pv XXX/XX/XXXX podal obžalobu na obžalovanú G. O. (X.) pre skutok, ktorý mala spáchať tak, ako je to uvedené v obžalobe, pričom tento skutok právne kvalifikoval ako trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1, 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005.
Na hlavných pojednávaniach bola vysluchnutá obžalovaná, ktorá podobne ako v prípravnom konaní uviedla, že dvojitú fakturáciu vykonávala na podnet U. T. za účelom vytvorenia rezervného fondu, ktorý mal slúžiť na opravy budov a majetkov obchodnej spoločnosti F.. Tieto finančné prostriedky použila na opravu mosta a lesnej cesty v katastri obce A. O., na opravu strechy vo firme v M., sumu 35.000,- Sk na opravu pásového traktora a sumu 70.000,- Sk na nákup uniforiem a pracovných odevov. Tieto finančné prostriedky nikdy nemala v úmysle získať, resp. obohatiť sa a potom čo jej bolo znemožnené vojsť do firmy došlo zo strany U.. P. k prepracovaniu celej účtovnej evidencie. Zopakovala, že finančné prostriedky vo výške viac ako 200.000,- Sk použila v prospech obchodnej spoločnosti, o čom predložila ňou spracované podklady. Na hlavnom pojednávaní dňa 26.10.2018 uviedla, že sumu 25.000,- Sk použila na výdavky spojené so služobnou cestou do Prahy, kde bolo valné zhromaždenie spoločníkov firmy. Boli tam p. D., T., Q. a ďalší, mená, ktorých si už nepamätá. Suma 18.000,- Sk išla na zaplatenie objednávky pre Strojárne potravinárskeho priemyslu (SPP) vo X., ktorú urobila p. P. a táto mala tieto finančné prostriedky aj vyplatiť. Suma 11.000,- Sk bola vyplatená jej bývalému manželovi, ktorý pre firmu F. F. vykonával práce na zriadenie píly na porez drevnej hmoty v M., spočívajúce v montáži tejto píly. Prečo tieto finančné prostriedky neboli jej manželovi vyplatené z účtu firmy, resp. boli poukázané na účet bývalého manžela, to si už nepamätá. Použitie finančných prostriedkov vo výške 154.952,08 Sk bolo použitých pre zamestnancov na ich odmeny, ošatenie, reprezentačné a taktiež bol vytvorený fond na výplaty provízií pre majiteľov firmy D. T.. Zo sumy 189.300,- Sk bolo 30.000,- Sk poukázaných do pokladne a zvyšné peniaze 159.300,- Sk bolo vyplatených ako záloha firme I. Košice na zakúpenie pásovej píly na porez drevnej hmoty do M., ktorej majiteľkou sa potom stala p. P..
Sumu 27.000,- Sk použila na zakúpenie náhradných dielov na pásový traktor, ktorý bol kúpený v ČR a diely boli nakupované v Poľskej republike, pričom Poliaci vydávali iba paragón o zakúpení týchto dielov, ktorý bol daný do pokladne. Suma 30.000,- Sk bola použitá na úpravu hydraulickej ruky na aute Tatra, ktoré sa používalo na zvoz dreva, pričom aj tieto súčiastky boli zakúpené v Poľsku. Suma 158.000,- Sk, ktorá bola použitá na zakúpenie pásovej píly nebola pojatá do účtovníctva preto, lebo sa vytvorila ďalšia firma F., s.r.o. M., pričom jedna firma mala ťažiť drevo a druhá ho mala spracovávať.
Z výpovede svedkyne U.. P. P. vyplýva, že na základe podnetu P. T. a L. X. chcela overiť tvrdenie G. X., že v pokladni sa má nachádzať suma 44.000,- Sk za predané rezivo. Na túto sumu sa v pokladni nachádzala faktúra, ale nie na 44.000,- Sk, ale na sumu 10.000,- Sk. Zistila tiež, že peniaze nie sú ani na účte spoločnosti. Keď zistila, že neboli vyplatené mzdy pre zamestnancov, o tomto stave informovala spolumajiteľov spoločnosti O. D. a U. T., ktorí následne neumožnili obžalovanej vstup do firmy a bol s ňou rozviazaný pracovný pomer. Následne bola vykonaná kontrola účtovných dokladov, finančný záznam a na základe tohto záznamu na valnom zhromaždení obžalovaná nepopierala vykonávanie dvojitej fakturácie, ale uvádzala, že takto získané finančné prostriedky použila na nákup pracovných odevov a na rôzne opravy. X. ďalej uviedla, že finančné prostriedky získané dvojitou fakturáciou neboli obžalovanou odvedené na účet spoločnosti, nakoľko tieto neboli v účtovníctve evidované ani účtovne, ani fyzicky. Obžalovaná však z účtu v X. vyberala aj iné finančné prostriedky, ktorých príjem a použitie neboli dokladované a preto aj výška škody by mala byť vyššia ako je to zrejmé zo znaleckého posudku G.. L.. Svedkyňa ďalej v písomnom vyjadrení uvádzala a poukazovala na nezdokladované výbery účtov obchodnej spoločnosti zo X. v sume 159.000,- Sk a 53.000,- Sk, pričom týmto účtom mohla disponovať iba obžalovaná a že suma 231.322,- Sk získaná dvojitou fakturáciou bola získaná z platieb, keď odberatelia platili faktúry do pokladne. Obžalovaná nevynaložila žiadne finančné prostriedky na opravu budov spoločnosti, lebo tieto opravy boli realizované zamestnancami spoločnosti a pracovníkmi na dohody, ktorí boli spoločnosťou riadne zaplatení. Ďalej uviedla, že kúpa agregátu na pásový traktor mohla byť realizovaná a obžalovaná mohla použiť finančné prostriedky na tento účel v sume do 50.000,-
Sk, mohla byť realizovaná aj oprava priepustu v A. O., pričom suma za opravu sa mohla pohybovať do 5.000,- Sk, avšak žiadna oprava príjazdových ciest k spoločnosti nebola realizovaná.
Na hlavnom pojednávaní dňa 26.10.2018 svedkyňa uviedla, že na svojich predchádzajúcich výpovediach zotrváva a že ďalej bolo zistené, že boli vyrábané dvojité faktúry, boli vyberané peniaze zo X. a tieto neboli dané do pokladne firmy a taktiež boli vyplácané peniaze cudzej osobe, ktorá vo firme vôbec nepracovala. Vie o tom, že bola zakúpená pásová píla na spol. Píla F., ktorá je inou spoločnosťou ako spol. F., s.r.o. E. aj s obžalovanou boli dohodnuté, že na zakúpenie píly dajú každá po polovice ceny píly. Svedkyňa uviedla, že nevie, na čo bola suma 189.300,- Sk obžalovanou použitá, lebo táto nemá žiadny súvis so zakúpením píly. Pokiaľ obžalovaná vyberala peniaze z účtu spoločnosti a tieto neuviedla v pokladni a následne nakupovala súčiastky, tak na tieto používala iné prostriedky, ako tie, kt. vybrala z účtu. Suma 25.000,- Sk, ktorá mala byť použitá na služobnú cestu do Prahy, mala byť riadne zaplatená z účtu spol. F., kde na tento účel finančné prostriedky boli. Taktiež aj suma 18.000,- Sk, pokiaľ mala byť zaplatená X. vo X., tak mala byť zaplatená z účtu spoločnosti. Nemá vedomosť o tom, aby bola nejaká dohoda, že pre firmu bude vykonávať bývalý manžel obžalovanej nejaké práce a preto mu nemali byť vyplatené žiadne finančné prostriedky.
Svedok U. T. vypovedal, že po vykonaní kontroly účtovnej evidencie bol vykonaný pohovor s obžalovanou, ktorá nevedela vysvetliť nedostatky a podávala chaotické a nejasné vysvetlenie a podobne tomu tak bolo aj na valnom zhromaždení spoločnosti. Poprel tú skutočnosť, aby dal pokyn obžalovanej na vytvorenie fondu na opravu budov a pod.
Svedok O. D. uviedol, že účtovníctvo viedla výhradne G. X., t.j. obžalovaná, ktorá pri zistení nedostatkov uvádzala, že potrebovala čierne peniaze na rôzne úplatky a opravu hájenky v areáli firmy, v ktorej mienila bývať.
Skutočnosť, že boli vyberané finančné prostriedky z účtu spoločnosti a neboli vkladané do pokladne spoločnosti vyplýva aj zo správy vykonanej U.. U. Q..
X. D. L. uviedol, že na úseku cesty, ktorý mal na starosti, došlo k prelomeniu priepustu, pričom opravu priepustu vykonávali pracovníci X. správy ciest, no nevedel uviesť, akým spôsobom bola táto oprava zaplatená. Poprel prevzatie sumy 8.000,- Sk a 11.000,- Sk a taktiež neprevzal 21.000,- Sk za 3 mesiace, ale prevzal po 1.000,- Sk v januári, februári a marci 2000, čo aj podpísal. Ďalej uviedol, že pokiaľ nejaké finančné prostriedky od obžalovanej bral, tak aj podpisoval doklady o ich prevzatí.
Taktiež svedok X. P. uviedol, že sumy dvakrát po 10.000,- Sk neprevzal, taktiež neprevzal sumu 24.500,- Sk a tobôž za 3 mesiace, ale prevzal iba sumu 1.500,- Sk za každý mesiac, čo potvrdil svojím podpisom.
Taktiež svedok U. W. vypovedal, že sumy 8.000,- Sk a 10.000,- Sk neprevzal, taktiež neprevzal sumu 21.000,- Sk a vôbec nie za 3 mesiace, ale prevzal iba sumy po 1.000,- Sk za mesiac, čo potvrdil svojím podpisom.
Obdobne vypovedal aj svedok U. U., ktorý uviedol, že sumy 8.000,- Sk, 10.000,- Sk a 18.000,- Sk neprevzal, ale prevzal iba sumy po 1.000,- Sk mesačne.
Svedkyňa P. T. poprela prevzatie sumy dvakrát po 5.000,- Sk a uviedla, že prevzala iba sumu po 500,- Sk mesačne.
Svedok U. H. vypovedal, že nemá vedomosť o tom, aby pracovníci X. vo X. vykonávali opravy lesnej cesty alebo priepustu. Na takéto práce nebola vo firme evidovaná objednávka a preto takéto práce nemohli byť ani fakturované.
K oprave stroja a nákupu tohto stroja vypovedali svedkovia F. N., X. P. a P. L., ktorí vypovedali, že bola vykonávaná generálna oprava pásového traktora, no nevedeli uviesť, aké súčiastky boli zakúpené. Z výpovedí svedkov P. F., Q. W., U. C., U. G. a F. L. vyplýva, že sa v O. poľane vykonávali búracie práce, opravy a úpravy príjazdových ciest a oprava budovy spoločnosti.
V rámci prípravného konania na hlavnom pojednávaní boli vykonané dôkazy podaním znaleckého posudku, a to G.. O. O., ktorá v znaleckom posudku č. 12/2002 uviedla, že z kontroly predložených dokladov spol. F., s.r.o. M. a predložených faktúr možno konštatovať, že v spol. F. došlo k dvojitej fakturácii a tým vznikol finančný rozdiel vo výške XXX.XXX,XX Sk. Táto dvojitá fakturácia je zachytená od 11.1.2000 do 31.5.2000. Príjem faktúr, ktoré boli vystavené v dvoch rôznych hodnotách, je zúčtovaný o 154.952,08 Sk nižší ako v skutočnosti bol vyčíslený na faktúrach zaslaných odberateľom. Vzhľadom k tomu, že predložené materiály neobsahujú hlavnú účtovnú knihu ani výpis z daňového priznania za rok 2000, nemožno jednoznačne určiť, či došlo k zníženiu daňového základu a následne aj k skráteniu dane. Znalkyňa celkový finančný rozdiel v pokladničnej knihe vyčíslila na 234.258,78 Sk.
Zo záverov doplnku č. 2 k znaleckému posudku predloženého G.. O. vyplýva, že v účtovníctve obchodnej spoločnosti na základe predložených dokladov, ani ďalšieho dokumentačného materiálu sa nenachádzajú účtovné zápisy vyjadrujúce opravy pásového traktora, senníka a ciest, ani faktúry na búracie práce v O. Poľane. V účtovníctve sa nachádzali výdavkové pokladničné doklady, zúčtované ako spotreba materiálu, no malo ísť o nákup náhradných dielov bez bližšej špecifikácie na S. 815 a pásový traktor, pričom dodávateľmi mali byť občania a išlo o pokladničné výdavkové doklady na celkovú sumu 27.000,- Sk (896,24 eura). V účtovníctve taktiež neboli zaznamenané výbery z účtu obchodnej spoločnosti v celkovej sume 159.300,- Sk (5 287,79 eura). Znalkyňa ďalej uviedla, že na výpise z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX sa nachádza prevod finančných prostriedkov zúčtovaných na účet č. 335 (pohľadávky voči zamestnancom) 28.3.2000 na sumu 25.000,- Sk (829,85 eura), 12.6.2000 na sumu 18.000,- Sk (597,49 eura), 28.7.2000 10.000,- Sk (331,94 eura), pričom tieto výbery neboli realizované v hotovosti, ale boli poukázané na účet č. XXXXXXX/XXXX otvorený v E. banke.
Zo správy tejto banky vyplýva, že majiteľom vyššie uvedeného účtu bol S. X., ktorý uviedol pri svojej výpovedi, že bol majiteľom tohto účtu, mohol disponovať týmto účtom, no už si nepamätal, či s týmto účtom mohla disponovať aj jeho bývalá manželka a nepamätal si, či suma 53.000,- Sk bola na tento účet poukázaná, lebo všetky záležitosti s financovaním v domácnosti mala na starosti manželka.
Na hlavom pojednávaní ako listinný dôkaz bol čítaný znalecký posudok vypracovaný G.. L., z ktorého vyplýva, že v účtovníctve obchodnej spoločnosti malo ísť o nepriznanie pravdepodobných príjmov, patriacich spoločnosti najmenej v sume 201.322,- Sk (6 682,67 eura) a ich pravdepodobnému následnému odcudzeniu, k neodôvodnenej úhrade neidentifikovateľného záväzku v sume 53.000,- Sk (1 759,28 eura) a k výberu peňažnej hotovosti z bankového účtu SLSP v sume 159.300,- Sk (5 287,79 eura) bez náležitého dokladovania jej použitia.
Okresný súd ďalej vychádzal z listinných dôkazov, z ktorých vyplýva, že obžalovaná mala podpisový vzor k účtu č. XXXXXXXXXX, vedeného v X. a.s. Z výpisov z tohto účtu na čl. 836-842 sú zrejmé vklady a výbery v období od 1.1.2000 do 31.12.2000.
Zo správy Správy a údržby ciest, oblasť X. vyplýva, že v roku 2000 táto spoločnosť nevykonala pre obchodnú spoločnosť F. s.r.o. M. žiadne práce a práce spojené s odhŕňaním snehu boli fakturované 22.2.1999 a 27.2.2001.
Na základe takto vykonaného dokazovania a najmä s prihliadnutím na ust. § 327 ods. 2 Tr. por., z ktorého vyplýva, že ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného, nemôže v novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia v jeho neprospech. Ako je to zrejmé z obžaloby okresného prokurátora vo X. zo dňa 25.10.2002 tento kvalifikoval konanie obžalovanej ako trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 3 Tr. zák. Následne uznesením E. súdu X. sp. zn XT/XXX/ XXXX zo dňa 3.3.2004 bola vec vrátená okresnému prokurátorovi na došetrenie, pričom v dôsledku sťažnosti okresného prokurátora O. súd v F. rozhodnutím zo dňa 8.11.2004 sp. zn. XTos/XX/XX podľa § 149 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
E. súd vo vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 30.1.2007, kde uznal obžalovanú G. X. za vinnú z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, ktorý mala spáchať tak, že ako konateľka spoločnosti s ručením obmedzeným F. M. v období od 11.1.2000 do 31.5.2000 z účtu spoločnosti vedenom v pobočke Q. vo X., v období od 7.2.2000 do 1.8.2000 z uvedeného účtu postupne vybrala, no neodviedla do pokladne spoločnosti sumu najmenej
119.300,- Sk, čím spoločnosti s ručením obmedzeným F. M. spôsobila celkovú škodu najmenej 119.300,- Sk.
Podľa § 248 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov. Podľa § 58 ods. 1 písm. a), § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. účinného do 31.12.2005 jej uložil povinnosť nahradiť spoločnosti s ručením obmedzeným F. M. škodu vo výške 119.300,- Sk a podľa § 229 ods. 2 Tr. por. účinného do 31.12.2005 poškodenú stranu spoločnosť F. M. s.r.o. so zvyšným nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.
Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie iba zo strany obžalovanej, na základe ktorého Krajský súd v F. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28.5.2007 pod sp. zn. 5To/12/2007 podľa § 258 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. (zákona č. 141/1961 Zb.) zrušil rozsudok E. súdu X. sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 31.1.2007 v celom rozsahu.
Podľa § 260 Tr. por. vec vrátil prokurátorovi na došetrenie.
S poukazom na vyššie citované rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu, ako aj na vykonané dokazovanie, potom aj okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.10.2018 dospel k obdobnému záveru ako okresný súd pri svojom rozhodnutí zo dňa 30.1.2007, pričom si osvojil právne závery uvedené v tomto rozhodnutí súvisiace s vykonanými prácami predmetnej spoločnosti a platbami za tieto vykonané práce. Aj v súvislosti s ust. § 327 ods. 2 Tr. por. potom uznal obžalovanú za vinnú tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, kde jej konanie kvalifikoval ako trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1, 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, nakoľko táto inému spôsobila väčšiu škodu tým, že porušila zákonom stanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok. Pri rozhodovaní o tom, či je potrebné obžalovanej uložiť trest, v akej výške a akého druhu, vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku, kedy skutok mal byť dokonaný 31.5.2000, s poukazom na odpis z registra trestov zo dňa 28.9.2018, kde síce obžalovaná má jeden záznam, ale hľadí sa na ňu akoby odsúdená nebola a postihnutá mala byť 1.8.2000, dospel k záveru, že pri použití čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je možné podľa § 24 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 s použitím čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ľudských práv a základných slobôd upustiť od potrestania obžalovanej. Obžalovaná sa úkonom trestného konania zúčastňovala, okrem prípadov, kedy bola práceneschopná a iba z dôvodov zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdu došlo k takejto dĺžke trestného stíhania, na ktorú správanie sa obžalovanej nemalo podstatný vplyv. Je potrebné poukázať na čl. 6 ods. 1 Dohovoru ľudských práv a základných slobôd, ktorý zaručuje právo na prejednanie veci nielen spravodlivo, verejne a nestranným súdom, ale aj v primeranej lehote. Okresný súd poukazuje na tú skutočnosť, že doba 18 rokov, po ktorú sa viedlo trestné stíhanie v tejto veci nezodpovedá skutkovej a právnej náročnosti tejto veci a preto obžalovanej Irene O. prináleží určité zadosťučinenie v zmysle čl. 13 Dohovoru. Za účinný prostriedok nápravy za neprimeranú dĺžku konania v prerokovanej veci považoval okresný súd upustenie od potrestania obžalovanej za spáchaný skutok, hoci podľa právnej úpravy účinnej v čase spáchania skutkov splnenie podmienok na takýto postup neboli. Ďalej chce poukázať okresný súd na to, že pokiaľ v právoplatne skončených veciach sa páchateľ trestného činu domáha vyslovenia porušovania jeho práva na spravodlivý proces práve z dôvodu neprimeranej dĺžky konania a priznáva sa mu finančné zadosťučinenie vo veci, v ktorej sa rozhoduje o vine a treste, všeobecný súd takéto zadosťučinenie nemôže priznať. Môže však rozhodnúť, pokiaľ obžalovanú uzná za vinnú po dlhej dobe od spáchania skutku, že trest neuloží, pretože týmto dochádza k odčineniu dlhotrvajúceho súdneho konania.
Vo vzťahu k rozhodovaniu v adhéznom konaní okresný súd poškodenú stranu obchodnú spoločnosť F. s.r.o. M. podľa § 280 ods. 1 Tr. por. (zák. č. 301/2005 Zb.) odkázal na civilný proces (obžaloba bola podaná 29.9.2014) a to z toho dôvodu, že v prípravnom konaní zástupkyňa poškodenej strany U.. P. P. si včas uplatnila nárok na náhradu škody, avšak nie riadne, keďže nevedela uviesť výšku škody, ani v minimálnej hodnote. Bude preto povinnosťou súdu v civilnom procese rozhodnúť o výške škody spôsobenej obžalovanou.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Svidník.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok možno napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.