Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_19Csp-132-2019.pdf
PDF · 117.07 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/132/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kolárikom v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussman 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o. so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: G. X., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko: F. XXX/XX, XXX XX W. F., o zaplatenie 17 037,82 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 13,47 EUR a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 13,47 EUR od 17. 11. 2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25. 10. 2019 domáhal zaplatenia sumy 17 037,82 EUR s príslušenstvom. Vecne žalobu odôvodnil skutočnosťami uvedenými v odsekoch 2 - 4 tohto rozsudku, pričom si uplatňoval pohľadávky z troch úverových vzťahov.
2. Dňa 17. 07. 2015 uzavrel žalobca (resp. jeho právny predchodca, spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783, ktorá k 30. 06. 2016 zanikla zlúčením so žalobcom - ďalej len „Cetelem“) ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "úverová zmluva I") podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na základe úverovej zmluvy I bol žalovanému dňa 24. 07. 2015 poskytnutý klasický spotrebiteľský úver vo výške 6 000 EUR a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 84 mesačných splátok vo výške 124,19 EUR, so splatnosťou prvej splátky 15. 08. 2015. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, uhradil len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 870,03 EUR. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 03. 11. 2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči žalobcovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 6.286,41 Eur (5.744,53 Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 384,44 Eur z titulu dlžných úrokov z úveru; 127,47 Eur z titulu dlžného poistného z úveru; 4,97 Eur z titulu poplatku za odklad mesačnej splátky; 25,00 Eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky;). Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 15,09 % ročne zo
sumy 5.744,53 Eur od 04.11.2016 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 6.261,41 Eur od 04.11.2016 do zaplatenia (žalobca si neuplatňuje úroky z omeškania zo sumy nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Z predloženého výpisu z úverového účtu žalovaného sú zrejmé dátumy splatnosti a výška predpísaných splátok, ako aj všetky pohyby na úverovom účte žalovaného, t.j. kedy a v akej výške poskytol Cetelem žalovanému peňažné prostriedky a zároveň kedy a v akej výške žalovaný splácal poskytnutý úver. Žalobca poukázal na body 2.1, 3.1, 3.2, 3.4 a 5 Časti 3 úverovej zmluvy I a ďalej na 502 ods. 1 a § 369 ods. 1 ObchZ.
3. Dňa 17. 07. 2015 uzavrel Cetelem ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len "úverová zmluva II") podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb (ďalej len "rámcová zmluva") podľa zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obsahom úverovej zmluvy II bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaný vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 659,18 Eur tak, že sumu 600,00 Eur žalovaný čerpal výbermi hotovosti z bankomatov a sumu 59,18 Eur predstavujú poplatky, ktoré Cetelem účtoval žalovanému v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, pričom uhradil len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 144,00 Eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 16. 11. 2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči žalobcovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 657,63 Eur (568,08 Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 59,79 Eur z titulu dlžných úrokov z úveru; 11,76 Eur z titulu dlžného poistného z úveru; 18,00 Eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky;). Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 17,88 % ročne zo sumy 568,08 Eur od 17.11.2016 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 639,63 Eur od 17.11.2016 do zaplatenia (žalobca si neuplatňuje úroky z omeškania zo sumy nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Z predloženého výpisu z úverového účtu žalovaného sú zrejmé dátumy splatnosti a výška predpísaných splátok, ako aj všetky pohyby na úverovom účte žalovaného, t.j. kedy a v akej výške poskytol Cetelem žalovanému peňažné prostriedky a zároveň kedy a v akej výške žalovaný splácal poskytnutý úver. Žalobca poukázal na body 3.1 časti 2, body 2.1, 3.1, 3.2, 3.4 a 7 Časti 3 úverovej zmluvy II a ďalej na 502 ods. 1 a § 369 ods. 1 ObchZ.
4. Dňa 18. 11. 2015 uzavrel Cetelem ako veriteľ na jednej strane so žalovaným ako dlžníkom na strane druhej Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "úverová zmluva III") podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obsahom úverovej zmluvy III bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanému klasický spotrebiteľský úver vo výške 9.711,00 Eur a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 120 mesačných splátok vo výške 125,46 Eur. Na základe úverovej zmluvy III Cetelem poskytol žalovanému úver tak, že dňa 09. 12. 2015 odkúpil starší úver žalovaného č. XXXXXXXXXXXXXX vo výške 4.614,80 Eur a zároveň previedol na účet žalovaného peňažné prostriedky vo výške 5.096,20 Eur. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, pričom uhradil len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 346,67 Eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 03. 11. 2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči žalobcovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 10.093,78 Eur (9.549,72 Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 453,46 Eur z titulu dlžných úrokov z úveru; 65,60 Eur z titulu dlžného poistného z úveru; 25,00 Eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky;). Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 7,89 % ročne zo sumy 9.549,72 Eur od 04.11.2016 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 10.093,78 Eur od 04.11.2016 do zaplatenia (žalobca si neuplatňuje úroky z omeškania zo sumy nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Z predloženého výpisu z úverového účtu žalovaného sú zrejmé dátumy splatnosti a výška predpísaných splátok, ako aj všetky pohyby na úverovom účte žalovaného, t.j. kedy a v akej výške poskytol Cetelem žalovanému peňažné prostriedky a zároveň kedy
a v akej výške žalovaný splácal poskytnutý úver. Žalobca poukázal na body 2.1, 3.1, 3.2, 3.4 a 6 Časti 3 úverovej zmluvy III a ďalej na 502 ods. 1 a § 369 ods. 1 ObchZ.
5. Na podporu svojich tvrdení žalobca k žalobe priložil nasledovné listinné dôkazy: preklad výpisu žalobcu z obchodného registra (č.l. 11 - 24), výpis z obchodného registra CETELEM SLOVENSKO a.s. (č.l. 25), Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb zo dňa 17. 07. 2015 (č.l. 32 - 37), prihláška k poisteniu pravidelných platieb (č.l. 38 - 39), Osobný dotazník (č.l. 40), súhlas so spracúvaním osobných údajov s kópiou občianskeho preukazu (č.l. 41 - 43), prehľad splátok (č.l. 44), výpis z úverového účtu č. XXXXXXXXXXXXXX (č.l. 45), oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX s doručenkou (č.l. 48 - 49), výpis z úverového účtu č. XXXXXXXXXXXXX0 (č.l. 50 - 51), potvrdenie o odfinancovaní (č.l. 52), oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX s doručenkou (č.l. 55 - 56), Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb zo dňa 18. 11 2015 (č.l. 57 - 62), Osobný dotazník s kópiou občianskeho preukazu (č.l. 63 - 66), prehľad splátok (č.l. 67 - 68), výpis z úverového účtu č. XXXXXXXXXXXXXX (č.l. 69), Oznámenie o vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX s doručenkou (č.l. 72
- 73).
6. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
7. Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 15. 03. 2022. Dokazovanie súd vykonal zo všetkých listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
8. Dňa 17. 07. 2015 žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb (ďalej len „zmluva I“). Na základe zmluvy I žalobca poskytol žalovanému: A/ bezúčelový spotrebiteľský úver č. XXXXXXXXXXXXXXvo výške 6 000,- EUR, splatný v 84 mesačných splátkach vo výške 124,19 EUR (ďalej len „úver I“) a B/ revolvingový úver č. XXXXXXXXXXXXXX s výškou úverového rámca 5 000,- EUR, z ktorého žalovaný reálne vyčerpal sumu 659,18 EUR, z čoho 59,18 EUR predstavujú poplatky účtované žalovanému podľa zmluvy I; výška mesačnej splátky bola dohodnutá vo výške min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 EUR (ďalej len „úver II“). Žalovaný úver I nesplácal riadne a včas, v dôsledku čoho žalobca úver I zosplatnil a listom zo dňa 11. 11. 2016 oznámil žalovanému, že úver I sa stal k 03. 11. 2016 splatný v celom rozsahu. Žalovaný nesplácal úver II riadne a včas, v dôsledku čoho žalobca úver zosplatnil a listom zo dňa 29. 11. 2016 oznámil žalovanému, že úver II sa stal k 16. 11. 2016 splatný v celom rozsahu.
9. Dňa 18. 11. 2015 žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb (ďalej len „zmluva II“). Na základe zmluvy II žalobca poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver č. XXXXXXXXXXXXXX vo výške 9 711,- EUR, splatný v 120 mesačných splátkach vo výške 125,46 EUR (ďalej len „úver III“). Žalovaný úver III nesplácal riadne a včas, v dôsledku čoho žalobca úver III zosplatnil a listom zo dňa 11. 11. 2016 oznámil žalovanému, že úver III sa stal k 03. 11. 2016 splatný v celom rozsahu.
10. Aby mohla byť pohľadávka veriteľa voči spotrebiteľovi priznaná v súdnom konaní, súd musí mať preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok pokiaľ ide o existenciu pohľadávky a jej uplatňovanie voči spotrebiteľovi. Kogentné právne normy upravujú právne dôsledky porušenia povinností na strane veriteľa pri uzavieraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pri výkone práv z nej vyplývajúcich, na ktoré súd musí prihliadnuť, a teda musí i posúdiť, či je pohľadávka voči spotrebiteľovi uplatňovaná v súlade so zákonom.
11. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase uzavretia zmluvy I ako aj zmluvy II („ZoSÚ“) veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
12. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
13. Podľa § 7 ods. 15 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
14. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy („OZ“) ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
16. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701.html>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
18. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
19. Pokiaľ ide o pohľadávku z úveru I (odsek 8 rozsudku), súd dospel k záveru, že túto nemožno žalobcovi priznať z dôvodu jej premlčania v zmysle ustanovení § 54a a §103 OZ. Žalobca podal žalobu dňa 25. 10. 2019. Predčasnú splatnosť úveru I žalobca vyhlásil ku dňu 03. 11. 2016. Z výpisu z úverového účtu pre úver I a z prehľadu splátok je však zrejmé, že posledná mesačná splátka pred vyhlásením okamžitej splatnosti bola splatná k 15. 10. 2016. V zmysle druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka tak premlčacia doba pre uplatnenie žalovanej pohľadávky v súdnom konaní uplynula dňa 15. 10. 2019 a teda žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať. Na túto skutočnosť musí súd prihliadnuť aj bez námietky (In. Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.: Občiansky zákonník I. Veľký komentár, 2. vydanie, Praha: C. H. Beck, 2019, s. 736). Súd preto nemohol žalobcovi priznať žalobou uplatnené nároky zo zmluvy I viažuce sa k úveru I, a preto v tejto časti žalobu zamietol, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
20. K rovnakému záveru súd dospel i vo vzťahu k nárokom zo zmluvy II. viažucim sa k úveru III (odsek 9 rozsudku). Žalobca podal žalobu dňa 25. 10. 2019. Predčasnú splatnosť úveru III žalobca vyhlásil ku dňu 03. 11. 2016. Z výpisu z úverového účtu pre úver III a z prehľadu splátok je však zrejmé, že posledná mesačná splátka pred vyhlásením okamžitej splatnosti bola splatná k 15. 10. 2016. V zmysle druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka tak premlčacia doba pre uplatnenie žalovanej pohľadávky v súdnom
konaní uplynula dňa 15. 10. 2019 a teda žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Súd preto nemohol žalobcovi priznať žalobou uplatnené nároky zo zmluvy II viažuce sa k úveru III, a preto v tejto časti žalobu zamietol, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
21. Pokiaľ ide o žalobou uplatnené nároky z úveru II, v tejto časti bola žaloba podaná včas, keďže okamžitú splatnosť veriteľ vyhlásil k 16. 11. 2016 a posledná splátka pred vyhlásením okamžitej splatnosti bola splatná dňa 10. 11. 2016. Súd ďalej posudzoval, či žalobca preukázal skúmanie s odbornou starostlivosťou schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver a splnenie zákonných podmienok pre vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru II.
22. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“), členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. 03. 2014, LCL Le Crédit Lyonnais proti Fesihovi Kalhanovi, C-565/12 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.
23. Podľa rozsudku sp. zn. 23CoCsp/26/2020 z 30. 11. 2020 Krajský súd v Trnave uviedol, že ZoSÚ vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
24. Žalobca v konaní nepreukázal, že mu vzniklo právo vyhlásiť okamžitú splatnosť spotrebiteľského úveru a vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie úveru, a to s poukazom na § 7 ods. 1 ZoSÚ v spojení s § 11 ods. 2 ZoSÚ, ako aj s poukazom na § 565 a § 53 ods. 9 OZ.
25. Žalobca nepreukázal, že s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosť žalovaného splácať úver v zmysle § 7 ZoSÚ. Žalobca v konaní predložil súhlas žalovaného so spracúvaním osobných údajov, ktorý o.i. obsahuje súhlas žalovaného so spracovaním jeho údajov v príslušných registroch, a ďalej
Osobný dotazník, v ktorom sú uvedené nasledovné údaje: čistý mesačný príjem: 580,- EUR, ďalšie zdokladovateľné príjmy: 0 EUR, rodinné prídavky: 0,- EUR, náklady na domácnosť (nájomné, elektrina, atď.): 70,- EUR, splátky iných úverov: 0,- EUR, výživné a iné zrážky: 0,- EUR, počet vyživ. detí: 0, spôsob bývania: u rodinného príslušníka. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný má k dispozícií mesačne sumu 510,- EUR, ktorú môže použiť na splátky úveru. Tento záver však podľa názoru tunajšieho súdu nezodpovedá zákonnej požiadavke skúmania bonity klienta s odbornou starostlivosťou, keďže údaj o mesačných nákladov vo výške 70,- EUR zjavne neposkytuje obraz o skutočných mesačných nákladoch žalovaného (dospelého človeka) na jeho základné životné potreby, pričom tento údaj sa ani len nepribližuje aspoň k sume životného minima. Žalobca nepreukázal, že by skúmal a do výpočtu zahrnul aj iné nevyhnutné náklady žalovaného, než sú náklady na domácnosť, a teda postupoval v rozpore s § 7 ods. 1 ZoSÚ. Posudzovanie bonity je proces zhromaždenia a kvalifikovaného vyhodnotenia relevantných údajov o aktuálnej finančnej situácii konkrétneho klienta, ktorý je veriteľ povinný vykonať s odbornou starostlivosťou a obozretne. Z vykonaných dôkazov súd ustálil, že žalobca nezhromaždil dostatočné vstupné údaje (resp. nezhromaždil žiadne údaje o životných nákladoch žalovaného s výnimkou údaju 70,- EUR na bývanie), ktoré by umožnili skúmať bonitu žalovaného tak, aby žalobca získal vierohodný výsledok o reálnej schopnosti žalovaného splácať úver. Vzhľadom na to podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ prvej vety nebol oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Ide zároveň o hrubé porušenie povinnosti skúmať bonitu a preto súd vyhodnotil úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ druhej vety.
26. Rovnako tak žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ. Predložil len oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Z neho však nie je zrejmé, pre akú splátku bola okamžitá splatnosť vyhlásená. Žalobca nepredložil ani upozornenie v zmysle § 53 ods. 9 OZ. Preto nepreukázal ani splnenie týchto zákonných podmienok pre vznik jeho práva vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru.
27. Zároveň je však potrebné uviesť, že porušenie akýchkoľvek ustanovení ZoSÚ nemá za následok zánik práva veriteľa požadovať vrátenie istiny úveru, ktorú spotrebiteľovi poskytol. Vyššie uvedené závery nebránia súdu, aby priznal žalobcovi jednotlivé splátky istiny úveru, ktoré sa stali splatnými do vyhlásenia rozsudku a ktoré zároveň neboli v čase podania žaloby premlčané (§ 54a OZ). Žaloba bola podaná 25. 10. 2019, a teda v tomto konaní možno žalobcovi priznať splátky splatné po 25. 10 .2016.
28. Aj tento nárok je ale žalobca povinný preukázať. Z predložených dôkazov však nie je zrejmé, aké splátky a v akej výške sa stali dosiaľ splatnými. Žalobca predložil len výpis z úverového účtu žalovaného, z ktorého vyplýva 1 splátka, ktorá sa stala splatnou po dátume 25. 10. 2016, a to splátka z 10. 11. 2016 vo výške istiny 13,47 EUR. Súd uvádza iba výšku istiny, keďže úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov. Iné splátky nie sú uvedené v podkladoch predložených žalobcom a súd ich nemohol ustáliť ani iným spôsobom, keďže nevyplývajú zo žaloby ani z predložených dôkazov, pričom výška mesačnej splátky sa v čase mení (je určená percentom z meniaceho sa základu). Keďže žalobca sa na pojednávanie nedostavil a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti na základe predložených dôkazov a v intenciách žalobného návrhu, súd mohol žalobcovi priznať iba istinu splátok, ktoré vyplývajú z predloženého výpisu z úverového účtu a ktoré zároveň neboli v čase podania žaloby premlčané.
29. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
30. Podľa § 157 ods. 2 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
31. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
32. Súd v súlade s prejednacou zásadou vytýčil pojednávanie na deň 15. 03. 2022, na ktoré boli účastníci riadne predvolaní. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil seba a žalobcu z neúčasti na pojednávaní
a navrhol, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti a rozhodol na základe predložených dôkazov a v intenciách žaloby. Tým sa žalobca vzdal práva vypočuť si skutočnosti a predbežné právne posúdenie podľa § 181 ods. 2 CSP, práva uplatniť ďalšie prostriedky procesného útoku v zmysle § 153 ods. 1 CSP a zmaril i možnosť súdu postupovať podľa § 150 ods. 2 CSP. Preto súd nemohol rozhodnúť inak, než žalobe vyhovieť v rozsahu podľa výroku I a vo zvyšnej časti žalobu zamietnuť (výrok II). Takéto rozhodnutie pritom žalobca nemôže považovať za prekvapivé. Všeobecné súdy vždy pri tomto type žalôb vyhodnocujú splnenie podmienok pre okamžité zosplatnenie úveru podľa § 565 a § 53 ods. 9 OZ, ako aj skúmanie bonity s vynaložením odbornej starostlivosti v intenciách § 7 ZoSÚ a s právnymi dôsledkami uvedenými v § 11 ods. 2 ZoSÚ. Preto musel byť pripravený uniesť dôkazné bremeno i v týchto otázkach. Žalobca však žiadne dôkazy o týchto skutočnostiach k žalobe nepriložil a nedostavil sa ani na pojednávanie, na ktorom súd vec prejednával a na ktoré bol žalobca riadne predvolaný. Žalobca nemôže očakávať, že súd vytýči pojednávanie, naštuduje spis a keď považuje žalobcom produkované tvrdenia alebo dôkazy za nedostatočné, potom odročí pojednávanie a opätovne pozve žalobcu, aby sa mohol vyjadriť, prípadne ešte predtým zašle žalobcovi písomný predbežný právny názor spolu so všetkými otázkami, ktoré potrebuje súd zodpovedať. Takáto povinnosť súdu z CSP nevyplýva. Zároveň taký postup nie je súladný s § 153 ods. 1 CSP v spojení s § 157 ods. 2 CSP a § 183 CSP.
33. Spolu s istinou súd priznal žalobcovi i úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej istiny 13,47 EUR, s poukazom na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil za obdobie od 17. 11. 2016 do zaplatenia a preto mu súd priznal úrok z omeškania za toto obdobie.
34. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z toho, že v konaní bol v prevažnom rozsahu úspešný žalovaný a teda s poukazom na § 255 ods. 1 CSP by mu patril nárok na náhradu trov konania. Súd však z obsahu spisu nezistil, že by žalovanému vznikli akékoľvek trovy konania a preto rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda do 15 dní od doručenia tohto rozsudku (§ 362 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd, ak CSP neustanovuje inak (§ 367 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Intervenient môže odvolanie podať za podmienok uvedených v § 360 CSP.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených v § 366 CSP. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.