Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/39/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: OCELSERVIS, spol. s r.o., Mierová 99/6, Svidník zastúpeného advokátom JUDr. Vojtechom Pettym, Hlavná 98, Košice proti žalovanému: KEMAX, s.r.o., Stálicová 10, Košice, IČO 36 206 610 o zaplatenie 9 300,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 9.5.2017 č. k. 33Cb/130/2015-78 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v III. výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.038,15 eura s 9,25% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 10.135,47 eura od 4.3.2014 do 25.3.2014, zo sumy 10.288,90 eur od 26.3.2014 do 2.4.2014, zo sumy 10.242,33 eura od 3.4.2014 do 5.5.2014, zo sumy 10.195,76 eura od 6.5.2014 do 30.5.2014, zo sumy 10.149,19 eura od 31.5.2014 do 1.7.2014, zo sumy 9.900,- eura od 2.7.2014 do 29.7.2014, zo sumy 9.600,- eur od 30.7.2014 do 26.8.2014, zo sumy 9.300,- eur od 27.8.2014 do 30.9.2014, zo sumy 9.000,- eur od 1.10.2014 do 29.10.2014, zo sumy 8.700,- eur od 30.10.2014 do 1.12.2014, zo sumy 8.400,- eur od 2.12.2014 do 30.12.2014, zo sumy 8.000,- eur od 31.12.2014 do 27.1.2015, zo sumy 7.500,- eur od 28.1.2015 do 3.3.2015, zo sumy 7.300,- eur od 4.3.2015 do 1.4.2015, zo sumy 7.100,- eur od 2.4.2015 do 30.4.2015, zo sumy 6.900,- eur od 1.5.2015 do 3.9.2015, zo sumy 6.038,15 eura od 4.9.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku IV. o nároku na náhradu trov konania.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie označeným rozsudkom I. v časti 3.261,85 eura a v časti úrokov z omeškania konanie zastavil, II. vrátil žalobcovi súdny poplatok 189,10 eura prostredníctvom Slovenskej pošty a. s., III. žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 6.038,15 eura s 9,25% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 10.135,47 eura od 4.3.2014 do 25.3.2014, zo sumy 10.288,90 eur od 26.3.2014 do 2.4.2014, zo sumy 10.242,33 eura od 3.4.2014 do 5.5.2014, zo sumy 10.195,76 eura od 6.5.2014 do 30.5.2014, zo sumy 10.149,19 eura od 31.5.2014 do 1.7.2014, zo sumy 9.900,- eura od 2.7.2014 do 29.7.2014, zo sumy 9.600,- eur od 30.7.2014 do 26.8.2014, zo sumy 9.300,- eur od 27.8.2014 do 30.9.2014, zo sumy 9.000,- eur od 1.10.2014 do 29.10.2014, zo sumy 8.700,- eur od 30.10.2014 do 1.12.2014, zo sumy 8.400,- eur od 2.12.2014 do 30.12.2014, zo sumy 8.000,- eur od 31.12.2014 do 27.1.2015, zo sumy 7.500,- eur od 28.1.2015 do 3.3.2015, zo sumy 7.300,- eur od 4.3.2015 do 1.4.2015, zo sumy 7.100,- eur od 2.4.2015 do 30.4.2015, zo sumy 6.900,- eur od 1.5.2015 do 3.9.2015, zo sumy 6.038,15 eura od 4.9.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku IV. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie založil súd prvej inštancie na zistení, že žalovaný odkúpil a prevzal od spoločnosti METALEX, a. s. v reštrukturalizácii tovar, ktorý mu predávajúci vyúčtoval faktúrou č. 413100786 v sume 15.751,70 eura so splatnosťou 9.7.2013. Zmluvou o predaji podniku zo dňa 28.1.2014 bol podnik METALEX a. s. predaný obchodnej spoločnosti OCELSERVIS, spol. s r. o., ktorá prevzala v celom rozsahu pohľadávku proti žalovanému a oznámila mu prevod pohľadávok a prevzatie záväzkov. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalovaný prevzal od právneho predchodcu žalobcu dňa 13.5.2013 objednaný tovar. Následne dňa 6.9.2013 žalovaný uplatnil písomne u člena predstavenstva spoločnosti METALEX a. s. Ing. D. Q. e-mailom reklamáciu, pretože dodaný tovar niesol známky zatečenia a boli poškodené okraje zvitkov a žiadal zľavu z kúpnej ceny vo výške 50%. Keďže predávajúci sa nevyjadril, dňa 5.11.2013 a 19.11.2013 žalovaný žiadal vyjadrenie k reklamácii a jej riešenie. Dňa 22.11.2013 predseda predstavenstva spoločnosti METALEX a. s. oznámil žalovanému e- mailom, že jeho reklamácia bola zaradená do evidencie a technici predávajúceho ho budú kontaktovať za účelom prehliadky reklamovaného tovaru. Následne dňa 3.3.2014 žalobca vystavil žalovanému dobropis na 20% kúpnej ceny tovaru v sume 3.150,34 eura. Žalobca poukázal na to, že tovar bol žalovanému dodaný dňa 13.5.2013 a žalovaný reklamoval vady tovaru až dňa 6.9.2013 a tvrdil, že tovar nesie známky zatečenia a boli poškodené aj okraje zvitkov. Žalobca zastával názor, že ak žalovaný žiada zľavu 50% z kúpnej ceny tovaru, muselo ísť o neprehliadnuteľné a zjavné poškodenie a znehodnotenie tovaru, ktoré mal žalovaný oznámiť predávajúcemu bez zbytočného odkladu po tom, čo tieto vady zistil, resp. pri vynaložení odbornej starostlivosti mohol zistiť. Vzhľadom na odstup času uplatnenej reklamácie od dodávky tovaru nebolo možné určiť, či tovar mal vytýkané vady v čase jeho prevzatia žalovaným, alebo k jeho znehodnoteniu došlo až po jeho prevzatí žalovaným. Napriek tomu sa žalobca zaoberal podanou reklamáciou a znížil kúpnu cenu o 20%, pričom žalovaný tento spôsob a výšku uznanej reklamácie nespochybňoval ani nenamietal, urobil tak až po doručení platobného rozkazu. Žalovaný tvrdil, že od spoločnosti METALEX a. s. kúpil pozinkované závity, ktoré niesli známky poškodenia s tým, že podľa ústnej dohody so zástupcami predávajúceho H.. E. a p. H. bude mu poskytnutá zľava, keď sa začne výroba. Pri výrobe zistil, že poškodenie je značené, preto žiadal zľavu 50 %, čo p. H. ústne uznal. Uviedol, že dlh sa snažil splatiť, žiadal však, aby reklamované poškodenie tovaru bolo zohľadnené v cene. Súd prvej inštancie zistil, že žalovaný zaplatil časť kúpnej ceny pred podaním žaloby, preto žalobca uplatnil žalobou nárok len na zaplatenie zostatku kúpnej ceny vo výške 9.300,- eur. Po podaní žaloby žalovaný zaplatil po častiach celkom 3.261,85 eura. V tejto časti a tiež v časti úrokov z omeškania nad 9,25% ročne vzal žalobca žalobu späť pred prvým pojednávaním, preto súd prvej inštancie konanie v rozsahu späťvzatia podľa § 144, § 145 ods. 2 § 146 ods. 1 C.s.p. zastavil. Súčasne rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku podľa § 11 ods. 3, 4, 11 a 12 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 409 ods. 1, § 427 ods. 1 a 3, § 428 ods. 1 a 2, § 436 ods. l a 2, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 a 2, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. a konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca dodal žalovanému tovar, ktorý žalovaný prevzal a nebolo sporné ani to, že časť kúpnej ceny vo výške 20% žalobca dobropisoval. Taktiež nebolo sporné, že strany uzavreli kúpnu zmluvu ústne a strany sporu nenamietli ani predmet kúpnej zmluvy, cenu a ďalšie náležitosti. S poukazom na vykonané dokazovanie súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný e-mailom uplatnil reklamáciu u predsedu predstavenstva a člena predstavenstva právneho predchodcu žalobcu, a nie u spoločnosti, ktorá žalovanému tovar dodala, aj keď sa reklamácia zrejme dostala do dispozičnej sféry žalobcu. Zastával názor, že vzhľadom na prevzatie tovaru žalovaným dňa 13.5.2016, žalovaný prvýkrát reklamoval dňa 6.9.2013, po viac ako troch mesiacoch, teda nereklamoval bezodkladne a včas. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný nepredložil dôkazy o tom, že žalobcom poskytnutú zľavu 20% z ceny tovaru namietal, prvýkrát tak urobil až v podanom odpore proti platobnému rozkazu a tiež žiadnym spôsobom nepreukázal, že poškodenie tovaru bolo v oveľa väčšom rozsahu tak, ako žiadal zľavu z kúpnej ceny. Súd prvej inštancie uzavrel, že reklamácia žalovaného nebola uplatnená bezodkladne a včas, nebola uplatnená voči oprávnenej osobe, požadovanú výšku zľavy 50% z kúpnej ceny a jej dôvodnosť nepreukázal; vo svojich podaniach, ktoré boli doručené súdu s listinnými dôkazmi, nepreukázal nedôvodnosť žaloby, práve naopak, ďalšie platby žalovaného po podaní žaloby, ktorými plnil žalobcom

uplatnenú peňažnú pohľadávku, nenasvedčujú tomu, aby túto pohľadávku neuznal aj v jej zvyšku, preto žalobe čo do uplatneného zostatku neuhradenej kúpnej ceny tovaru vyhovel a žalobcovi priznal aj zákonné úroky z omeškania od splatnosti faktúry po jednotlivé úhrady a zo sumy 6.038,15 eura od 4.9.2015 do zaplatenia. Taktiež žalobcovi priznal paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C. s. p. podľa úspechu v spore a v rozsahu späťvzatia vzhľadom na procesné zavinenie žalovaného na čiastočnom zastavení konania.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, pretože súd prvej inštancie nezisťoval skutkový stav veci a nepreskúmal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností požadované žalobcom a z týchto dôvodov dospel k úplne nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Uviedol, že uznesením, ktoré súd prvej inštancie vydal hneď na začiatku pojednávania konaného dňa 9.5.2017, sudca nepripustil zastúpenie žalovaného otcom konateľa žalovaného p. J. E., ktorý je riaditeľom firmy žalovaného a celú obchodnú operáciu riadil. Preto ho otec nedokázal ospravedlniť a nemohol predložiť súdu dôkazy o tom, že žalovaný nie je žalobcovi nič dlžný, ale že je to naopak. Uviedol, že konateľ žalovaného T. E.P. sa nemohol spolu so svojim otcom pojednávania zúčastniť zo zdravotných dôvodov a pre krátkosť času nedokázal zohnať advokáta, ktorý by žalovaného v konaní zastupoval. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nepozná okolnosti obchodnej transakcie, lebo sa jej nezúčastnil, keďže žalovaný spornú obchodnú transakciu uskutočnil s právnym predchodcom žalobcu. Preto pre spravodlivé rozhodnutie bolo podľa odvolateľa potrebné vykonať rozhodujúci dôkaz, ktorý súd nevykonal, a to výsluch konateľa spoločnosti METALEX a.s. Ing. P. H., ktorý celú spornú obchodnú transakciu s otcom konateľa žalovaného uskutočnil. Na objasnenie rozhodujúcich skutočností, ktoré nemohol na súde zo zdravotných dôvodov predložiť, uviedol, že žalovaný v minulosti dlhoročne bezproblémovo obchodne spolupracoval so spoločnosťou METALEX a.s. V marci 2013 konateľ spoločnosti METALEX a.s. Ing. P. H. oslovil vtedajšieho riaditeľa žalovaného p. J. E.Č. s ponukou odpredaja oceľových zvitkov, ktoré sú poškodené, ale kompenzuje to zľavou z ceny 50% a viac, ak sa pri rozbalení zvitkov preukáže väčšie poškodenie ako 50%. V máji 2013 poškodené oceľové zvitky predávajúci doviezol žalovanému, ktorý ich uskladnil. Žalovaný hľadal zákazníka, ktorému by vyhovovali výrobky z poškodených zvitkov, čo sa stalo asi po štyroch mesiacoch. Žalovaný uviedol, že mal záujem, aby rozsah poškodenia videl predávajúci, napriek tomu, že ho viackrát kontaktovali telefonicky aj písomne, nikto nemal záujem prísť na prevádzku k žalovanému. Žalovaný tvrdil, že predávajúcemu uhradil v celom rozsahu s predávajúcim dohodnutú cenu za poškodené oceľové zvitky. Poukázal na to, že pri dohode o predaji poškodených oceľových zvitkov bol prítomný aj Ing. E. Z. z firmy Barcom s.r.o., ktorá o kúpu poškodených oceľových zvitkov nemala záujem a považoval za potrebné vypočuť Ing. E. Z..

6. Na výzvu súdu prvej inštancie, aby odstránil vady odvolania, žalovaný navrhol, aby nadriadený súd napadnuté uznesenie (správne rozsudok) prvostupňového súdu zrušil a nariadil mu, aby vo veci konal a rozhodol. Odvolanie odôvodnil nesprávnym procesným postupom súdu, ktorým znemožnil žalovanej strane, aby na pojednávaní dňa 9.5.2017 uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Uviedol, že žalovanej strane nebolo zo strany súdu (zo zdravotných dôvodov) umožnené predkladať na pojednávaní dňa 9.5.2017 dôkazy, rozhodnutie prvostupňového súdu preto malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Keďže dôkazy bolo umožnené predkladať len strane žalobcu, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V podrobnostiach k doplneniu odvolania odkazoval na dôvody odvolania zo dňa 27.6.2017.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v celosti ako vecne a právne správny potvrdiť. K tvrdeniu žalovaného, že súd prvej inštancie nepripustil zastúpenie žalovaného J. E. uviedol, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s § 91 C. s. p. a pri nepripustení takéhoto zastúpenia nepochybil. Poukázal na to, že na pojednávaní dňa 27.9.2016 súd prvej inštancie prítomného J. E.P. podrobne poučil o okolnostiach zastúpenia a následne tak urobil aj voči žalovanému, ktorému poskytol dodatočnú a dostatočnú lehotu na zaobstaranie kvalifikovaného zastúpenia podľa zákona, čo však žalovaný neurobil, hoci ďalšie pojednávanie bolo nariadené až na deň 6.12.2016 a

potom na 28.2.2017. Zdôraznil, že dôvody odročenia pojednávaní boli na strane žalovaného, ktorý bol riadne poučený o zákonných podmienkach zastúpenia a sám požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že ešte nemá advokáta „ako to od neho požaduje súd“. Na pojednávanie konané dňa 9.5.2017 sa konateľ žalovaného ani kvalifikovaný zástupca nedostavili. Za nenáležité považoval tvrdenie žalovaného, že pre krátkosť času nedokázal zohnať advokáta, hoci mal na to sedem mesiacov, preto súd prvej inštancie správne pojednával v neprítomnosti žalovaného, inak by bola porušená zákonná ochrana žalobcu. Žalobca poukázal na to, že žalovaný mal možnosť vyjadriť sa a navrhnúť dôkazy už v odpore proti platobnému rozkazu, a preto nemohol byť postupom súdu zbavený procesných práv navrhovať dôkazy. Uviedol, že súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal všetkými námietkami žalovaného a jeho argumentáciou, procesné práva žalovaného preto neboli nijako obmedzené. Žalobca zdôraznil, že súd prvej inštancie sa žalovaným vznesenými námietkami aj riadne vyporiadal a svoje právne závery riadne odôvodnil a uviedol právne posúdenie. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdí, že súd prvej inštancie nevykonal rozhodujúci dôkaz, pretože nevypočul Ing. H., žalobca poukázal na to, že takýto dôkaz žalovaný ani nenavrhol vykonať, aj keď vo svojich podaniach ho spomínal, preto nemožno súdu vyčítať, že takúto osobu nevypočul. Žalobca sa následne dovolával sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania (§ 149, § 153 a § 154 C. s. p.); poukázal na dispozičnú pasivitu žalovaného, pretože v sporovom konaní súd nemá „dohľadávaciu“ povinnosť a nevykonáva bez návrhu strán dôkazy; zrušenie rozsudku z takéhoto dôvodu by bolo podľa žalobcu porušením jeho zákonným práv, ku ktorému by došlo nezákonným opomenutím citovaných ustanovení v prospech žalovaného. Ďalej poukázal na to, že prvýkrát potrebu vypočuť Ing. Z. uviedol žalovaný v odvolaní, preto ho súd prvej inštancie nemohol ani vypočuť. Zastával názor, že ani vypočutie žalovaným označených svedkov by nemalo za následok iný rozsudok, ako súd prvej inštancie vyhlásil.

8. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na podanom odvolaní. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal dostatočnú lehotu na zaobstaranie si kvalifikovaného zastúpenia, označil za účelové tvrdiac, že konateľ žalovaného nikdy nechcel zveriť vec právnemu zástupcovi, lebo ju chcel vybaviť osobne, ale v deň pojednávania sa dostavila akútna bolesť chrbtice, ktorá mu znemožnila dostaviť sa spolu s otcom na pojednávanie, ktorý išiel na pojednávanie sám. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie sa nemohol zaoberať všetkými námietkami, dôkazmi či svedkami, lebo na pojednávaní, ktorého sa nemohol zo zdravotných dôvodov zúčastniť, chcel konateľ žalovaného predložiť dôkazy, ktoré mal predniesť navrhovaný svedok Ing. Z.. Tvrdil, že o skutočnosti, že Ing. Z. bol prítomný pri jednaní riaditeľa žalovaného s p. Ing. H., sa dozvedel pri náhodnom stretnutí s Ing. Z. deň alebo dva pred súdnym pojednávaním. Uviedol, že Ing. Z.L. bol s Ing. H.O. v minulosti vo firme spoločníkom a pri ich náhodnom stretnutí žalovanému oznámil, že si dobre pamätá ako jednanie so spornými zvitkami plechu prebehlo a že podľa jeho názoru je žalovaný v práve.

9. Žalobca sa k tomuto stanovisku žalovaného nevyjadril, stanovisko žalovaného mu bolo doručené dňa 16.4.2018.

10. Žalovaný podaným odvolaním napadol len III. výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým mu uložil zaplatiť žalobcovi sumu 6.038,15 eura s prísl. a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur. Odvolaním nebol napadnutý I. výrok o zastavení konania v časti 3.261,82 eura a v časti úrokov z omeškania a II. výrok o vrátení súdneho poplatku žalobcovi v sume 189,10 eura prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., v týchto výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom preskúmania odvolacieho súdu. V odvolacom konaní však odvolací súd preskúmaval aj IV. výrok o náhrade trov konania ako výrok závislý vo vzťahu k III. výroku.

11. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 C. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o odvolanie, na prejednanie ktorého je potrebné podľa § 385 C. s. p. nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

12. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 prvá veta C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Predmetné konanie sa začalo doručením žaloby súdu prvej inštancie dňa 26.9.2014 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, súd prvej inštancie však rozhodol a odvolanie bolo žalovaným podané

v roku 2017 za účinnosti Civilného sporového poriadku, podľa ustanovení ktorého odvolací súd posudzoval správnosť postupu súdu prvej inštancie a dôvodnosť podaného odvolania.

14. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov strany sporu nenavrhli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1 a 2 C. s. p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

15. Správne, zákonné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C. s. p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutom rozsahu a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd udáva:

17. Žalovaný v odvolaní neuviedol zákonné ustanovenia, podľa ktorých uplatňoval odvolacie dôvody, z obsahu odvolania však vyplýva, že odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b/, písm. e/ a písm. h/ C. s. p.

18. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p., t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu, pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu sa javí byť nespravodlivým celé konanie.

20. Žalovaný predovšetkým namietal v podanom odvolaní, že konateľ spoločnosti (T. E.) sa nemohol zo zdravotných dôvodov zúčastniť pojednávania, na pojednávanie sa dostavil J. E., otec konateľa, ktorý je aj riaditeľom žalovaného, a ktorý celú obchodnú operáciu riadil, súd prvej inštancie však zastúpenie žalovaného J. E. nepripustil.

21. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na prvé pojednávanie vo veci konané dňa 6.12.2016 prišiel J. E. a predložil plnú moc zo dňa 26.9.2016, ktorou ho konateľ žalovaného splnomocnil k všetkým potrebným právnym úkonom na súdnom pojednávaní vo veci žalobcu OCELSERVIS s.r.o. dňa 27.9.2016 na Okresnom súde Košice II.

22. Podľa § 89 ods. 1 C. s. p. strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 91 C. s. p. v sporoch z ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, v sporoch z ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch z právnych vzťahov zo zmenky, šeku alebo iného cenného papiera a v sporoch medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti sa zastúpenie nepripúšťa; to neplatí, ak je zástupcom osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

24. Za právnickú osobu koná predovšetkým jej štatutárny orgán, v tomto prípade konateľ žalovaného. Konať za právnickú osobu však môžu aj iné osoby, ak to vyplýva z právneho predpisu (napríklad prokurista podľa § 14 Obchodného zákonníka alebo aj iné osoby podľa § 15 Obchodného zákonníka - napríklad právnik, riaditeľ spoločnosti) alebo na základe poverenia spoločnosti.

25. Ak ide o spor medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti, zastúpenie všeobecným zástupcom - fyzickou osobu sa nepripúšťa. To znamená, že obchodná spoločnosť v takom prípade musí byť zastúpená advokátom, alebo môže poveriť svojim zastupovaním aj fyzickú osobu, napríklad aj svojho zamestnanca, ale takýto zástupca musí mať vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

26. V posudzovanej veci žalovaný splnomocnil svojim zastupovaním J. E.O.. Aj v prípade, že by bol riaditeľom žalovaného, čo zo splnomocnenia udeleného mu dňa 26.9.2016 nevyplýva, nie je osobou spôsobilou žalovaného v tomto konaní zastupovať, pretože nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a ide o spor medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti. O tom súd prvej inštancie poučil J. E.P. na prvom pojednávaní vo veci konanom dňa 27.9.2016 ako to vyplýva zo zápisnice z tohto pojednávania, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, pretože žalobca navrhol odročenie pojednávania z dôvodu mimosúdneho vysporiadania veci. Súčasne súd prvej inštancie pojednávanie odročil na deň 6.12.2016, predvolanie na toto pojednávanie prevzal žalovaný dňa 9.11.2016.

27. E-mailovým podaním zo dňa 2.12.2016, ktoré došlo súdu prvej inštancie v písomnej forme dňa 6.12.2016, žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť, lebo sa mu doteraz so žalobcom nepodarilo uzavrieť dohodu, ale uzavretie dohody vidí ako najlepšie riešenie sporu a tiež sa mu nepodarilo zohnať advokáta na určený termín pojednávania. Žalovaný ďalej žiadal, aby súd prehodnotil svoje stanovisko o jeho povinnom zastúpení advokátom, lebo podľa vyjadrenia dvoch advokátov, ktorých žiadal o zastupovanie v konaní, podľa § 90 - 91 C. s. p. nie je vo veci povinné zastúpenie advokátom.

28. Súd prvej inštancie žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania vyhovel a nový termín pojednávania určil na deň 28.2.2017 (predvolanie prevzal žalovaný 23.1.2017), tento termín pojednávania bol však súdom prvej inštancie zrušený a nový termín pojednávania bol určený na deň 9.5.2017. Upovedomenie o preročení pojednávania žalovaný prevzal dňa 22.2.2017.

29. Na pojednávanie určené na deň 9.5.2017 sa za žalovaného dostavil J. E. na základe splnomocnenia zo dňa 29.6.2016. Týmto splnomocnením bol však splnomocnený robiť v mene žalovaného úkony na Okresnom súde Košice II len dňa 27.9.2016, podstatné však je, že J. E. ako fyzická osoba nemôže žalovaného zastupovať v tomto spore, lebo nemá zákonom stanovené vzdelanie. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne v súlade s platnou právnou úpravou a už skôr vykonaným poučením nepripustil zastúpenie žalovaného J. E. v predmetnej veci.

30. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie konal podľa právnej úpravy obsiahnutej v Civilnom sporovom poriadku, postupoval procesne správne a neznemožnil žalovanému ako strane sporu uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, preto tento odvolací dôvod nie je daný.

31. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p., t. j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, je daný vtedy, ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

32. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že na pojednávaní konanom dňa 9.5.2017 chcel prostredníctvom ustanoveného zástupcu navrhovať dôkazy. Odvolací súd poukazuje na to, že návrhy na vykonanie dokazovania na preukázanie svojich tvrdení žalovaný neuviedol v podanom odpore (zo dňa 17.12.2014) a neurobil tak ani za celú dobu trvania konania, pričom tak mohol urobiť kedykoľvek písomne bez toho, aby na taký úkon musel splnomocniť advokáta.

33. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalobca predovšetkým nepreukázal svoje tvrdenie, že kupoval už poškodené plechy, keďže z vystavenej faktúry to nevyplýva a žiadnym spôsobom nepreukázal ani to, že rozsah poškodenia bol v čase prevzatia zvitkov vyšší, ako žalobcom priznaná zľava z ceny 20% a na tieto skutočnosti nenavrhol vykonať ani žiadne dokazovanie. Ak odkazoval na súhlasné stanovisko P. H. s 50% zľavou, práve P. H. na e-mailovú reklamáciu žalovaného zo dňa 19.11.2013, v ktorej uplatňoval zníženie nákupnej ceny zvitkov z dôvodu zníženia kvality o 45% z pôvodnej ceny, v e-mailovej správe zo dňa 22.11.2013 (v kópii na D.Ú. Q.T.K.) oznámil žalovanému, že reklamáciu zaraďujú do evidencie a technici žalobcu budú žalovaného kontaktovať ohľadom prehliadky materiálu a súčasne vyzval žalovaného na vysporiadanie pohľadávky žalobcu vo výške 15.574,- eur. Tento e-mail teda nepreukazuje tvrdenie žalovaného, že P. H. súhlasil s 50% zľavou z ceny tovaru.

34. Základnou povinnosťou strán sporu v Civilnom súdnom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (podľa O. s. p. účinného v čase doručenia žaloby a podania odporu § 79 ods. 1 a 2, § 101 ods. 1, § 120 ods. 1 a podľa C. s. p. účinného v čase rozhodovania súdu § 153, § 154 C. s. p.). Žalovaný je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoju obranu proti nároku uplatnenému žalobcom odvodzuje a ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení.

35. Žalovaný žiadne návrhy na vykonania dokazovania súdu prvej inštancie nenavrhol vykonať, a keďže práve takýto návrh na vykonanie dôkazov, ktoré súd prvej inštancie nevykonal a sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, je podmienkou úspešného uplatnenia odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písme e/ C. s. p., odvolací súd preto mohol len konštatovať, že tento žalobcom uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

36. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

37. Ani tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy a tieto aj správne vyložil, keďže vec právne posúdil podľa ustanovení Obchodného zákonníka o kúpnej zmluve a uplatňovaní vád predaného tovaru. Navyše, žalovaný v podanom odvolaní ani konkrétne neuviedol, v čom by malo nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie spočívať.

38. Na základe uvedeného odvolací súd uzavrel, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192 až § 194 C. s. p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

39. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny, vrátane výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur a výroku o náhrade trov konania, ktorý zodpovedá výsledku sporu.

40. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

41. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).