Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-178-2018.pdf
PDF · 93.66 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/178/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: STAVMONT KM, s.r.o., sídlo: Gerlachovská č. 27/871, Košice, IČO: 46 028 781, zastúpený advokátkou: JUDr. Zuzana Komorovská, sídlo: Kuzmányho č. 57, Košice, proti žalovanému: EKONAT s.r.o., sídlo: Fejova č. 12, Košice, IČO: 36 602 680, zastúpený advokátom: JUDr. Jurajom Špirkom, Nerudova 6, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 3.960,00 eur s prísl. o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 23.1.2018, č.k. 36Cb/258/2015-124, v znení opravného uznesenia Okresného súdu Košice II zo dňa 30.8.2018, č.k. 36Cb/258/2015-157 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia zo dňa 30.8.2018.
Strany sporu nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.460,- eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% z dlžnej sumy ročne od 21.4.2015 do zaplatenia. II. Konanie o zaplatenie 1.500,- eur istiny s príslušným úrokom z omeškania zastavuje. III. Žalovaný je povinný nahradiť trovy konania žalobcu v rozsahu 24,24%. IV. To všetko je žalovaný povinný splniť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 11.11.2015 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 3.960,- eur istiny s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil právom na zaplatenie odmeny za vykonanie stavebných prác, ktoré žalovanému k úhrade vyúčtoval svojou faktúrou č. 315009 zo dňa 20.3.2015 a splatnou dňa 20.4.2015. V rámci príslušenstva si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05% z dlžnej sumy ročne od 21.4.2015 do zaplatenia a tiež si uplatnil aj právo na nahradenie trov súdneho konania.
3. Neskôr žalobca svojim podaním zo dňa 22.12.2017 zobral svoju žalobu v časti o zaplatenie 1.500,- eur čiastočne späť. Túto skutočnosť odôvodnil skutočnosťou, že táto časť pohľadávky žalobcu bola uhradená do rúk splnomocneného zástupcu žalobcu pána B. X..
4. Žalovaný sa k veci vyjadril tak, že navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Svoje stanovisko žalovaný odôvodnil tak, že so žalobcom nemal uzavretý žiadny obchodno-právny záväzkový vzťah, že žalobca mu žiadne práce ani nevykonal, a že konateľa žalobcu ani nepozná. T.j. žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Žalovaný namietal, že faktúru uplatnenú v tomto súdnom konaní
žalobcovi ako neopodstatnenú vrátil a tiež neskôr namietal aj kvalitu vyfakturovaných prác, pričom však namietal, že tieto práce pre neho nevykonával žalobca, ale fyzická osoba pán X..
5. Sporným a pre rozhodnutie vo veci samej podstatným je zistenie skutočnosti, či vôbec medzi stranami sporu vznikla zmluva o dielo a ak áno, či žalobca toto dielo skutočne a v uplatnenom rozsahu a cene pre žalobcu vykonal. S ohľadom na ďalšiu námietku žalovaného aj to, či vykonané dielo malo vady a ak áno v akom rozsahu.
6. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania na základe navrhnutých a predložených dôkazných prostriedkov súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu skutočne došlo k uzavretiu zmluvy o dielo podľa § 536 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, podľa ktorej žalobca bol zhotoviteľom a žalovaný objednávateľom, pričom predmetom diela bolo vykonanie stavebných prác.
7. Svedecké výpovede B. X. a W. X. potvrdili, že medzi stranami sporu skutočne došlo k uzavretiu spornej zmluvy o dielo a tiež bola týmito výpoveďami potvrdená aj skutočnosť, že dielo bolo v uplatnenom rozsahu aj skutočne vykonané. V tejto súvislosti súd zistil, že žalobca na vykonanie diela v súlade s obsahom § 538 Obchodného zákonníka poveril práve pána B. X.. Z obsahu výpovedí citovaných svedkov je zrejmé, že k uzavretiu zmluvy došlo v ústnej forme, pričom všetky zmluvné záležitosti ako aj samotný výkon diela za žalobcu mal na starosti svedok B. X.. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na konanie konateľa žalovaného, ktorý vo svojom trestnom oznámení zo dňa 13.8.2015 sám konštatuje, že žalovaný (EKONAT s.r.o.) neuhradil faktúry za vykonané práce svojim dodávateľom spoločnosti PEDA STAV s.r.o. a aj priamo žalobcovi STAVOMONT KM, s.r.o. vo výške uplatnenej v tomto súdnom konaní. Neskoršie tvrdenie žalovaného na pojednávaní dňa 19.5.2017, že k spomínanému konštatovaniu (ohľadom dodávateľov žalovaného v citovanom trestnom oznámení) došlo omylom považuje súd za absurdné a účelové.
8. Obrana žalovaného ohľadom vadného plnenia žalobcu nebola taktiež úspešná a to z dôvodu, že nebola dostatočne preukázaná, pričom žalovaný vlastne nijako nepreukázal ani len samotné reklamovanie vád diela u žalobcu.
9. Na základe vyššie uvedených skutočností súd zistil, že žalobcovi podľa § 536 a §548 Obchodného zákonníka vznikol voči žalovanému nárok na uhradenie odmeny za vykonanie diela a to v celkovej sume 3.960,- eur, ktorú tento žalovaný doposiaľ uhradil iba v časti 1.500,- eur. Táto odmena mala byť podľa znenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka uhradená vykonaním diela, k čomu došlo pred vystavením faktúry, respektíve podľa výzvy žalobcu v jeho vyššie uvedenej faktúre najneskôr dňa 20.4.2015.
10. S ohľadom na vznik omeškania s uhradením odmeny za vykonanie diela vznikol žalobcovi voči žalovanému aj nárok na uhradenie úroku z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, a to vo výške minimálne 9% ročne od vzniku omeškania, pričom žalobca si uplatnil úrok v nižšom rozsahu.
11. Žalobca svojim podaním zo dňa 22.12.2017 zobral svoju žalobu v časti o zaplatenie 1.500,- eur čiastočne späť. Na základe tejto skutočnosti súd vo výroku II. rozsudku konanie čiastočne zastavil a to podľa vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku (§ 144 a § 145).
12. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný.
13. Žalovaný v odôvodnení odvolania poukázal na list spoločnosti Mapex Izol s.r.o., Raffaelis IDE s.r.o., list zo stavebného denníka Ing. Y., list JUDr. N. N..
14. Ďalej uviedol, že v zmysle stavebného zák. 5/1976 Zb. je povinnosť každého stavebníka viesť stavebný denník. So spoločnosťou STAVMONT KM s.r.o. ani priamo s jej konateľom ani ako p. X. ako splnomocnencom nikdy neprebehli žiadne jednania. Plnú moc údajne udelenú pre p. X. nikdy nemal predloženú a nemal o jej existencií žiadnu vedomosť. V konaní na súde sa naopak preukázalo, že medzi p. X. ako fyzickou osobou mohol vzniknúť obchodno-záväzkový vzťah a ak mal p. X. pocit, že je na svojich právach ukrátený mal bť žalobcom ako fyzická osoba. Spoločnosť Ekonat s.r.o. sa na prokuratúre
nikdy k veci nevyjadrila tak ako to súd konštatoval vo svojom odôvodnení. Oznamovateľom trestného činu bola spoločnosť EkoSprav s.r.o.
15. V zmysle § 369 C.s.p.:
-písm. b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; -písm. f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávne zisteným skutkovým zisteniam.
16. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
17. Proti rozsudku podal odvolanie aj právny zástupca žalovaného advokát JUDr. Juraj Špirko.
18. Odvolanie podal advokát JUDr. Juraj Špirko osobne do podateľne súdu dňa 12.3.2018.
19. V odvolaní uviedol, že sporným a pre rozhodnutie vo veci samej podstatným bolo zistenie, či vôbec medzi stranami vznikla zmluva o dielo a ak áno, či žalobca toto dielo v uplatnenom rozsahu vykonal a či dielo malo vady.
20. Súd dospel k záveru, že medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, pričom predmetom zmluvy bolo vykonanie stavebných prác. Súd dospel k uvedenému záveru na základe svedeckých výpovedí B. X. a W. X..
21. Súd však vo svojom odôvodnení rozsudku nezodpovedal na základnú otázku, a to na základe čoho p. X. konal za žalobcu. P. X. nemal oprávnenie konať za žalobcu a túto skutočnosť súdu ani nepreukázal.
22. V čase ústne dohodnutej zmluvy o dielo nemal svedok p. X. splnomocnenie na jednanie za žalobcu a teda ani nemohol platne konať v mene žalobcu ani ho zaväzovať.
23. Má za to, že konajúci súd v rozsudku svoje skutkové a právne závery odôvodnil nedostatočne, absentujú tu právne korektné odpovede a preto je toto konanie pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Poukazuje tu na ust. § 191 C.s.p. v spojení s § 220 ods. 1 C.s.p. a na to, že štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 ústavy. Ak súd pri odôvodnení rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 220 C.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom.
24. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (I.ÚS 236/06).
25. Ústavný súd SR už viackrát judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, Čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (úst. zák. č. 23/91 Zb.) a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č. 209/92 Zb. a č.l. 02/99 Z.z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
26. Na základe všetkého hore uvedeného má za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a teda pri vydaní svojho rozhodnutia rozhodol nesprávne.
27. Zároveň okrem hore uvedených dôvodov odvolania považuje toto rozhodnutie aj za rozhodnutie arbitrárne, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, zmätočnosť a pre nedostatok dôvodov.
28. Vzhľadom na všetko hore uvedené navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil vec späť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
29. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
30. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 378 ods. 1 C.s.p. odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem.
31. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúci všetky požiadavky podľa § 220 ods. 2 C.s.p., v ktorom sa súd prvej inštancie správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením veci.
32. Len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť:
33. Zásadnú otázku, ktorú bolo potrebné v odvolacom konaní posúdiť je to, či medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka.
34. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že svedecké výpovede B. X. a W. X. potvrdili, že medzi stranami sporu skutočne došlo k uzavretiu zmluvy o dielo a tiež bola týmito výpoveďami potvrdená aj skutočnosť, že dielo bolo v dohodnutom rozsahu aj skutočne vykonané. V tejto súvislosti súd zistil, že žalobca na vykonanie diela v súlade s obsahom § 538 Obchodného zákonníka poveril práve pána B. X.. Z obsahu výpovedí citovaných svedkov je zrejmé, že k uzavretiu zmluvy došlo v ústnej forme, pričom všetky zmluvné záležitosti ako aj samotný výkon diela za žalobcu mal na starosti svedok B. X..
35. Jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti zmluvy, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady.
36. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy.
37. Neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou.
38. Z horeuvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.
39. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že strany sporu nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
40. V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný a žalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli.
41. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).