Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoKR-10-2018.pdf
PDF · 108.99 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoKR/10/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: TETRA INSOLVENCY, k.s., so sídlom: Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 372 176, správca úpadcu, zast.: Advokátska kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., so sídlom: Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, proti žalovanej: X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom: A. XXX, XXX XX A., zast.: JUDr. Adriána Kmecová, advokátka, Moldavská cesta 6, 040 11 Košice, IČO: 42 324 335, v konaní o zaplatenie sumy 10.000,- eur do všeobecnej podstaty, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 4.11.2016, č.k. 31NcKR/2/2015-186 v znení opravného uznesenia zo dňa 8.9.2017, č.k. 31NcKR/2/2015- 217 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením uložil žalovanej povinnosť do 3 dní od nadobudnutia jeho právoplatnosti zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu ALMAT KOŠICE s.r.o. v likvidácii, so sídlom: Popradská 66, 040 11 Košice, IČO: 36 597 520 sumu vo výške 10.000,- eur; žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu sumu 10.000,- eur za nesplnenie si povinnosti vyplývajúcej pre ňu z § 11 ods. 2 ZKR. Dôvodil, že žalovaná - ako likvidátorka úpadcu ku dňu skončenia likvidácie, t. j. ku dňu 28.6.2013, v súlade s ust. § 75 ods. 1 Obchodného zákonníka, zostavila účtovnú závierku, z ktorej vyplýva, že hodnota vlastného imania má zápornú výšku 1.722.105,- eur, pričom už podľa likvidačnej účtovnej súvahy ku dňu vstupu dlžníka do likvidácie, t.j. ku dňu 13.12.2011, ktorá je taktiež podpísaná žalovanou, je hodnota vlastného imania vyjadrená záporným číslom, a to mínus 503.361,- eur. Žalovaná teda musela vedieť o tom, že dlžník - úpadca má viac ako jediného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku, to znamená, že je v predlžení.
3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, argumentujúc, že dňa 27. 8. 2010 sa vzdala funkcie konateľky ku dňu 27. 8. 2010 a to z dôvodu, že nebolo v jej schopnostiach a možnostiach naďalej zabezpečiť, aby si spoločnosť plnila svoju základnú funkciu v zmysle ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka - teda aby bola schopná vykonávať sústavnú činnosť vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Dôvodila, že už ako bývala konateľka spoločnosti podala dňa 30.11.2010 návrh na zrušenie spoločnosti na registrový súd v Košiciach, ktoré konanie bolo vedené pod spisovou značkou 35Cb/242/2010. Konajúci súd následne uznesením č. k.: 28Cbr 51/2010 zo dňa 18. 10. 2011 nariadil likvidáciu spoločnosti a vymenoval ju ako likvidátorku. Tvrdí, že o reálnom stave záväzkov sa dozvedela až ku dňu skončenia likvidácie a bezprostredne po tomto zistení podala
dňa 25. 9. 2013 návrh na vyhlásenie konkurzu, prijatý Okresným súdom Košice I pod spisovou značkou 26K/55/2013. Keďže na výzvu súdu na odstránenie nedostatkov návrhu na vyhlásenie konkurzu nereagovala, bol jej návrh na vyhlásenie konkurzu odmietnutý. Ďalší návrh podaný dňa 17. 3. 2014, vedený pod sp. zn. 31K/11/2014 bol taktiež z dôvodu neodstránenia nedostatkov návrhu v zákonnej lehote odmietnutý.
4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil nasledovne skutkový stav:
5. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 29.12.2014, č.k. 26K/41/2014 -161 bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalobca. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že predbežný správca dospel k záveru, že hodnota pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka sa rovná nule, nakoľko likvidátor podal návrh na vyhlásenie konkurzu v lehote 30 dní od zostavenia účtovnej závierky. Konajúci súd sa nestotožnil so záverom predbežného správcu, nakoľko účtovná závierka bola zostavená k 28.6.2013 a návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný až dňa 28.7.2014.
6. Ďalej zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I, č.k. 26K/41/2014 - 184 bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť odmenu a výdavky predbežného správcu vo výške 798,22,- eur. Táto suma bola uhradená dňa 26.2.2015.
7. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I z oddielu: Sro, Vložky číslo: 17055/ V zistil, že žalovaná je jedným zo spoločníkov úpadcu s vkladom 16.982,90 eur (510.000,- Sk), je zároveň aj konateľkou úpadcu od 5.6.2006 a likvidátorkou odo dňa 13.12.2011. Podaním označeným ako „Vzdanie sa funkcie konateľa“ zo dňa 27.8.2010 adresovaným úpadcovi oznámila, že ku dňu 27.8.2010 sa vzdáva funkcie konateľa. Následne sa návrhom na zrušenie spoločnosti podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka zo dňa 25.11.2010 (doručený Okresnému súdu Košice I dňa 30.11.2010) domáhala, aby súd spoločnosť ALMAT KOŠICE s.r.o. zrušil pre naplnenie zákonných podmienok pre jej zrušenie uvedených v § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. Uznesením zo dňa 18.10.2011, č. k. 28 Cbr/51/2010-103, právoplatným dňa 13.12.2011, Okresný súd Košice I zrušil uvedenú spoločnosť, nariadil jej likvidáciu a žalovanú menoval za likvidátora. Ďalej zistil, že uznesením zo dňa 10.10.2013, č.k. 26K/55/2013 - 24 bola žalovaná vyzvaná na odstránenie vád návrhu na začatie konkurzného konania vo veci vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka doručeného súdu dňa 25.9.2013. Keďže sa tak nestalo, uznesením zo dňa 11.11.2013, č.k. 26K/55/2013-94 bol návrh na vyhlásenie konkurzu odmietnutý z dôvodu neodstránenia jeho vád (§ 14 ods. 1 ZKR). Odmietnutý bol aj ďalší návrh žalovanej na vyhlásenie konkurzu doručený súdu dňa 17.3.2014 uznesením zo dňa 30.4.2014, č.k. 31K/11/2014 - 40.
8. Zo súvahy úpadcu k 12.12.2011 zostavenej dňa 8.3.2012 mal za preukázaný na strane aktív deklarovaný majetok spolu 1.408.822,- eur (z toho neobežný majetok 3.320,- eur, pohľadávky z obchodného styku 1.135.301,- eur, iné pohľadávky 270.039,- eur) na strane pasív vlastné imanie - 503.361,- eur a záväzky 1.912.183,- eur, (z toho záväzky z obchodného styku 1.811.098,- eur, záväzky voči spoločníkom 37.326,- eur) rozdiel aktív a pasív teda predstavuje sumu - 503. 361,- eur. Z výkazu ziskov a strát úpadcu k 12.12.2011, zostaveného 8.3.2012 vyplývajú nulové hodnoty za bežné účtovné obdobie a za predchádzajúce účtovné obdobie - 7.916,- eur.
9. Zo súvahy úpadcu k 28.6.2013 zostavenej dňa 11.7.2013 mal za preukázaný na strane aktív deklarovaný majetok spolu 3.482,- eur, za predchádzajúce obdobie 1.408.821,- eur (z toho pohľadávky z obchodného styku za predchádzajúce obdobie 1.405.351,- eur) na strane pasív vlastné imanie - 1.722.105,- eur, za predchádzajúce obdobie -503.361,- eur a záväzky celkovo 1.725.587,- eur (z toho záväzky z obchodného styku 1.656.767,- eur), záväzky za bezprostredne predchádzajúce obdobie 1.911.609,- eur (z toho záväzky z obchodného styku 1.811.098,- eur, záväzky voči spoločníkom 37.326,- eur), teda rozdiel aktív a pasív -1.722.105,- eur.
10. Z výkazu ziskov a strát úpadcu k 28.6.2013 zostavenému 11.7.2013 je zrejmý výsledok hospodárenia
- 1.218.744,- eur.
11. Zo zoznamu pohľadávok veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzného konania, mal za preukázané, že ich celková výška 128.928,57,- eur.
12. Z prihlášky veriteľa (úpadcu) - do likvidácie dlžníka WOOD BAU s.r.o. Košice zo dňa 29.5.2012 vyplýva prihlásenie pohľadávky vo výške 1.328.465,14 eur. Z Knihy pohľadávok po partneroch týkajúcej sa spoločnosti WOOD BAU s.r.o. Košice okrem iného vyplýva rozpis jednotlivých faktúr , ich výška, splatnosť. Z Knihy po mesiacoch zo začiatkom a konečným zostatkom okrem iného vyplýva rozpis jednotlivých krátkodobých finančných výpomocí tomuto dlžníkovi. Z Podacieho lístka vyplýva odovzdanie danej prihlášky na poštovú prepravu dňa 4.6.2012 a to doporučene.
13. Z Oznámenia žalovanej vtedajšiemu spoločníkovi spoločnosti WOOD-BAU s.r.o. Košice D.M. & C.H. & PARTNERS LTD , Bexley Square, Salford 6 , Manchester M3 6BZ Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska zo dňa 26.10.2009 vyplýva označenie žalovanej, že sa dňa 24.7.2009 vzdala funkcie konateľky tejto spoločnosti.
14. Z listiny označenej ako Vzdanie sa funkcie konateľa adresovanej spoločnosti WOOD-BAU s.r.o. Košice, Košice zo dňa 24.7.2009 vyplýva, že žalovaná oznámila, že sa týmto vzdáva funkcie konateľa tejto spoločnosti k 24.7.2009. Zároveň je na nej pečiatka danej spoločnosti aj s uvedením doručenia tejto listiny danej spoločnosti dňa 24.7.2009.
15. Zo Zmluvy o dielo uzatvorenej úpadcom v čase uzavretia zmluvy podnikajúcim pod obchodným menom EROSI s.r.o., Košice ako objednávateľom a spoločnosťou Fortis s.r.o., Košice ako zhotoviteľom dňa 7.7.2006 zistil záväzok zhotoviteľa viesť a spracovať ekonomickú agendu objednávateľa v rozsahu uvedenom v tejto zmluve. Z Dodatku č. 1 k uvedenej zmluve zo dňa 12.9.2006 vyplýva zmena označenia objednávateľa z dôvodu zmeny obchodného mena. Z Dodatkov č. 2 až 4 vyplývajú zmeny danej zmluvy v časti čl. V.
16. Vec právne posúdil podľa § 196, § 3, § 7, § 13, § 11, § 74a, § 206a ZKR, § 66, § 135a, § 72, § 74, § 75 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
17. Vychádzal zo skutočnosti, že je preukázané predlženie dlžníka minimálne v čase zostavenia účtovných dokladov dňa 11.7.2013. Súd neprihliadol na obranu žalovanej, že čakala na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti WOOD-BAU s.r.o., kde mal úpadca pohľadávku vo výške 1.328.465,14 eur, nakoľko pohľadávky voči tejto spoločnosti boli v predmetných účtovných závierkach zahrnuté na strane majetku a aj napriek tomuto zahrnutiu hodnota záväzkov, po odpočítaní záväzkov spoločnosti voči spoločníkom ďaleko prevyšovala hodnotu majetku úpadcu.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že vzhľadom na ust. § 11 ods. 2 ZKR účinného od 1.1. 2013, bola žalovaná povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 10.8.2013 vrátane. Návrh na jeho vyhlásenie však bol doručený súdu až 25.9.2013, pričom obsahoval vady, ktoré žalovaná neodstránila, čo bolo dôvodom jeho odmietnutia.
19. Súd teda konštatoval, že žalovaná - ako likvidátorka spoločnosti - nekonala s odbornou starostlivosťou v zmysle ust. § 11 ods. 2 ZKR a ust. § 72 ods. 2 OBZ a a návrh na vyhlásenie konkurzu nepodala ani riadne a ani včas.
20. Na zdôraznenie uviedol, že aj druhý návrh na vyhlásenie konkurzu doručený súdu dňa 17.3.2014 bol odmietnutý. Až na základe jej tretieho návrhu bol konkurz uznesením zo dňa 29.12.2014, č.k. 26K/41/2014-161 vyhlásený.
21. Z dôkazov predložených žalovanou a ani výsluchom svedkyne H. súd nemal za preukázané, že povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu žalovaná neporušila alebo že konala s odbornou starostlivosťou alebo že je tu iný dôvod vylučujúci jej zodpovednosť. Z výpovede svedkyne T. totiž vyplynulo, že ku dňu vstupu spoločnosti ALMAT KOŠICE s.r.o. do likvidácie spoločnosť Fortis s.r.o. už účtovníctvo terajšiemu úpadcovi neviedla. Vo vzťahu k okamihu, kedy už možno hovoriť o predĺžení spoločnosti s poukazom na absenciu konania orgánov spoločnosti, ktoré majú účtovné doklady schvaľovať súd uviedol, že žalovaná bola aj spoločníčkou úpadcu s vkladom 510.000,- Sk a teda bolo jej povinnosťou riadne plniť aj práva a povinnosti spoločníčky. Minimálne dňa 11.7.2013 žalovaná - ako likvidátorka, musela vedieť o predĺžení danej spoločnosti, keďže aj po zahrnutí pohľadávok terajšieho úpadcu voči spoločnosti WOOD-BAU s.r.o. na strane aktív bola hodnota záväzkov, po odpočítaní
záväzkov spoločnosti voči spoločníkom vo výške 37.326,- eur, ďaleko prevyšujúca hodnotu majetku terajšieho úpadcu.
22. Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť žalovanej súd nepovažoval ani ňou preukazovanú zlú sociálnu situáciu, nakoľko, ak by prvý návrh na vyhlásenie konkurzu podala ako likvidátorka riadne a včas, neboli by splnené podmienky na uloženie sankcie v zmysle § 74a ZKR. Zároveň uviedol, že žalovaná - ako likvidátorka - nemala povinnosť zaplatiť ani preddavok v zmysle § 13 ZKR. Ďalšie náklady spojené s vypracovaním návrhu na vyhlásenie konkurzu spolu so zákonom požadovanými listinami nepredstavujú až takú veľkú finančnú a majetkovú záťaž, pre ktorú by návrh nemohla podať riadne a včas.
23. Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu sumu 10.000,- eur ako dvojnásobok zákonom stanoveného základného majetku spoločnosti s ručením obmedzeným.
24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní úspešnému žalobcovi.
25. Proti uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ Civilného sporového poriadku.
26. Dôvodí, že v priebehu konania preukázala, že medzi úpadcom a spoločnosťou WOOD-BAU s.r.o. existoval dlhodobý živý obchodný vzťah, nakoľko spoločnosť WOOD-BAU s.r.o. bola hlavným dodávateľom stavebných prác pre investorov. Pri vstupe spoločnosti ALMAT Košice s.r.o. do likvidácie mala uvedená spoločnosť pohľadávku vo výške 1.328.465,14 eur voči spoločnosti WOOD-BAU s.r.o..
27. Po zverejnení výzvy v obchodnom vestníku, aby si veritelia a iné osoby a orgány, ktoré sú likvidáciou dotknuté prihlásili svoje pohľadávky, prípadne iné práva do likvidácie si začali veritelia prihlasovať svoje pohľadávky. Výška istiny prihlásených pohľadávok do likvidácie bola 115.730.71 eur + príslušenstvo, čo je mnohonásobne nižšia suma ako bola pohľadávka voči spoločnosti WOOD-BAU s.r.o.. Nakoľko ako likvidátorka spoločnosti prihlásila žalovaná svoje pohľadávky do likvidácie spoločnosti WOOD-BAU s.r.o., predpokladala, že budú aspoň z časti uspokojené a že sa tým uspokoja aj prihlásené pohľadávky veriteľov spoločnosti ALMAT Košice, s.r.o..
28. Žalovaná zároveň zdôraznila, že sa nestotožňuje ani so záverom súdu prvej inštancie, že nepreukázala účinné vzdanie sa funkcie konateľa spoločnosti tak, ako to upravuje § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko túto skutočnosť oznámila úpadcovi ku dňu 27.8.2010 a to písomne na adresu sídla spoločnosti. Práve z dôvodu, aby neporušila svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, podala návrh na začatie konania o zrušenie spoločnosti úpadcu, nakoľko spoločnosť už nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť, nenadobudla žiadny majetok relevantnej hodnoty. je teda zrejmé, že napriek tomu, že sa vzdala funkcie štatutárneho zástupcu spoločnosti úpadcu, aktívne sa podieľala na tom, aby spoločnosť, ktorá existovala už len formálne a nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku, bola zrušená a následne z obchodného registra vymazaná.
29. Ďalej dôvodila, že pri zostavovaní likvidačnej súvahy ku dňu vstupu do likvidácie vychádzala z nekompletných účtovných dokladov, čo bolo preukázané aj svedeckou výpoveďou pani Lukáčovej na pojednávaní dňa 1.3.2016. Tvrdí, že vo vzťahu k zisteniu, kedy je spoločnosť v predĺžení, je z účtovného hľadiska rozhodujúci stav z účtovnej závierky, z ktorého je možné zistiť hodnotu vlastného imania spoločnosti. Účtovné závierky zostavené spoločnosťou poverenou spracovať účtovníctvo spoločnosti boli zostavené iba na základe podkladov, ktoré mala žalovaná v tom čase k dispozícii, ale neboli úplné. Preto čísla, ktoré sú uvádzané v účtovných závierkach nasledujúcich po roku 2007 ukazujú obraz o účtovných dokladov spoločnosti úpadcu, ale nie je možné zistiť skutočný stav spoločnosti. Na základe uvedeného tvrdí, že nebolo možné objektívne určiť dátum, kedy došlo reálne k predĺženiu spoločnosti.
30. Dôvodí, že, ak súd dospel k záveru, že žalovaná nekonala s odbornou starostlivosťou aj z dôvodu, že až tretí návrh na vyhlásenie konkurzu žalovanou bol podaný riadne, tak nezohľadnil skutočnosť, že existoval aj iný dôvod, ktorý by vylučoval zodpovednosť žalovanej a to, že v čase, kedy bola ustanovená do funkcie likvidátorky spoločnosti súdom, pracovala iba na dohodu v spoločnosti Orfex, s.r.o., jej príjem
bol minimálny. Od 17.1.2013 začala pracovať na skrátený úväzok aj v spoločnosti Fortis, s.r.o., pričom jej mesačný príjem predstavoval sumu cca 175,- eur, takže mala málo finančných prostriedkov, aby dokázala zabezpečiť všetky potrebné doklady aj s notárskym overením včas vo vzťahu k podaniu druhého návrhu na vyhlásenie konkurzu.
31. V ďalšom uvádza, že s podaním konkurzu je spojená aj poplatková povinnosť, na čo nemala finančné prostriedky, preto aj návrh na vyhlásenie konkurzu bol formulovaný tak, aby do času, keď bude musieť zaplatiť poplatkovú povinnosť, tie financie zohnal a následne si vzala aj úver, aby správcovi zaplatila to, čo mu prináleží. Opätovne zdôraznila skutočnosť, že kvôli tomu, aby si splnila poplatkovú povinnosť voči správcovi, ona sama ako fyzická osoba sa zadĺžila. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a žalobu zamietol.
32. Žalobca navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
33. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.
34. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom -žalobkyňou sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p.. Žalobkyňa ako odvolací dôvod uvádza dôvod v § 365 ods. 1 písm. h) t.j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; a písm. f) t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
35. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.
36. Odvolací dôvod podľa CSP (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil alebo ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (zo zisteného skutkového stavu podradeného pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
37. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135 O.s.p.).
38. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli. Prihliadol pri tom na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP.
39. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti a na zdôraznenie jeho správnosti udáva:
40. § 11 ods. 2 ZKR, ukladá povinnosť likvidátorovi dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní odkedy sa dozvedel alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. V prípade, ak likvidátor (resp. osoby uvedené v § 11 ods. 2) poruší túto povinnosť, ZKR stanovuje osobitnú sankciu, a to povinnosť zaplatiť do konkurznej podstaty sumu vo výške dlžníkovho zapísaného základného imania v čase, keď porušil svoju povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu (§ 74 a ZKR). Tejto svojej zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou, t.j. ak preukáže, že sa snažil vyriešiť úpadok iným spôsobom ako konkurzom, t.j. neformálnym spôsobom, pričom by bolo možné dôvodne predpokladať, že úpadok bude možné vyriešiť týmto iným spôsobom. Zodpovednosti za porušenie tejto povinnosti by sa zbavil aj v prípade, že by preukázal, že je tu iný dôvod vylučujúci jeho zodpovednosť (napr. nesúčinnosti iných osôb atď.). Odvolací súd pripomína, že dôkazné bremeno zaťažuje žalovanú ako likvidátorku dlžníka.
41. Aj odvolací súd, tak ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že nič z dôvodov uvádzaných žalovanou nemožno subsumovať pod okolnosti, ktoré by ju zbavovali zodpovednosti za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, a to z dôvodov už uvedených súdom prvej inštancie v odôvodnení jeho rozhodnutia. Ani dôvody uvedené v odvolaní nie sú schopné spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia.
42. Odvolací súd pre úplnosť udáva, že ZKR ukladá súdu povinnosť, nie možnosť (za splnenia zákonom stanovených podmienok) na návrh správcu sankciu uložiť.
43. Na základe uvedeného bolo rozhodnutie ako vecne správne potvrdené (§ 387 ods. 1 CSP).
44. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím § 255ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).