Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26Co-186-2017.pdf
PDF · 84.93 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/186/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobkyne: S. I., nar. XX. Z. XXXX, R. X, D. T. D., zastúpenej: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Šaľa, proti žalovanému: U. Y., nar. X. I. XXXX, R. XXX, zastúpenej: JUDr. Tomáš Banič, advokát, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 35 C 165/2016-73 z 8. marca 2017 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (I) zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnosti v k. ú. R. zapísaným na LV č. XXXX - stavbe súp. č. XXX - rodinný dom s garážou na parc. reg. C č. 265/5, (II) túto nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, (III) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni na vyporiadanie jej spoluvlastníckeho podielu 33.208,17 € a (IV) priznal žalobkyni nárok na náhradu 100 % trov konania.
2. Vyšiel zo zistenia, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti po jednej polovici, ktorej všeobecná hodnota je 66.416,33 €, čo bolo doložené znaleckým posudkom z 13. januára 2016 (vyhotoveným na objednávku žalobkyne). Tento znalecký posudok splnil kritériá stanovené v § 209 C. s. p. a jeho závery žalovaný účinne nepoprel v súlade s § 151 ods. 2 C. s. p., takže ich súd považoval za nesporné. Žalovaný totiž v súvislosti s hodnotou nehnuteľnosti žiadne vlastné skutkové tvrdenie neformuloval a návrh na vykonanie dôkazu predložený na pojednávaní súd neakceptoval z dôvodu, že bol predložený v rozpore s § 167 ods. 4 C. s. p. Za takýchto okolností boli splnené podmienky § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci žalovaného, keď dom je reálne nedeliteľný a nachádza sa navyše na pozemku samotného žalovaného. Vzhľadom na spoluvlastnícky podiel žalobkyne zaviazal žalovaného zaplatiť jej polovicu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o vyporiadanie v širšom zmysle, žalovaný žiaden konkrétny návrh nepodal, preto o ňom súd nemohol konať.
3. Včas podaným odvolaním sa žalovaný domáha zrušenia výrokov III a IV tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že v konaní viackrát namietol, že pri určení hodnoty nehnuteľnosti treba prihliadať na to, že stojí na cudzom pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalovaného. Z tohto dôvodu namietol proti predloženému znaleckému posudku a žiadal nariadiť znalecké dokazovanie súdom. Poprel tiež, že by znalecký posudok spĺňal náležitosti § 209 C. s. p. Návrh na znalecké dokazovanie predniesol žalovaný na pojednávaní 8. marca 2017, teda skôr než došlo k postupu súdu podľa § 181 ods. 2 C. s. p. a skôr než nastúpili účinky § 154 C. s. p. Sama žalobkyňa s nariadením znaleckého posudku súhlasila. Súd prvej inštancie pri uplatňovaní koncentrácie porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces. Žalovaný sa navyše v súlade s čl. 7 základných zásad C. s.
p. snažil o vyriešenie sporu zmierom, v rámci čoho navrhoval vyplatiť žalobkyni 20.000 €. Jeho snaha nebola účelová, žalobkyňa mu k jeho návrhu nepredložila protinávrh, preto sa žalovaný spoliehal na súd.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný žiaden návrh na vyporiadanie v širšom zmysle nepredniesol a majetkový nárok neuplatnil ani po poučení súdom podľa § 181 ods. 2 C. s. p. Takisto nespochybnil znalecký posudok z 13. januára 2016 vypracovaný znalcom.
5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou proti rozsudku (§ 355 ods. 1 C. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu, pretože ide o vec, v ktorej z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania medzi stranami [§ 379 písm. c) C. s. p.] bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.
6. Predmetom konania v prerokúvanej veci je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - rodinnému domu v zmysle § 142 ods. 1 Obč. zák. Medzi stranami nie je sporné, že tento dom je reálne nedeliteľný, v dôsledku čoho podľa cit. ustanovení súd prikáže vec (dom) za náhradu jednému zo spoluvlastníkov. Podľa judikatúry je primeranou náhradou v zmysle tohto ustanovenia príslušný podiel všeobecnej ceny veci (porov. R 43/1997). Podstata sporu medzi stranami spočíva v tom, či suma 66.416,33 € udaná žalobkyňou a ustálená súdom prvej inštancie je správne ustálenou všeobecnou cenou (hodnotou). Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že postup súdu prvej inštancie pri jej ustálení nebol správny.
7. Odvolací súd predovšetkým nezdieľa názor súdu prvej inštancie, že znalecký posudok č. 1/2016 z 13. januára 2016 vyhotovený Ing. Ladislavom Vaškom (č. l. 9 a nasl. spisu) je súkromným znaleckým posudkom v zmysle § 209 C. s. p. Už na pohľad je zrejmé, že bol vypracovaný ešte predtým, než C. s. p. nadobudol účinnosť, v dôsledku čoho možno predpokladať, že znalec pri jeho spracovaní na jeho ustanovenia neprihliadal. Podstatnejšie však je, že podľa § 209 ods. 2 C. s. p. je podmienkou rovnocennosti súkromného znaleckého posudku so znaleckým posudkom nariadeným súdom to, aby obsahoval doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Predložený znalecký posudok však podľa odvolacieho súdu takúto doložku neobsahuje, v dôsledku čoho ho nemožno považovať za rovnocenný so znaleckým posudkom nariadeným súdom. Takýto znalecký posudok by teda mohol mať len dôkaznú silu obdobnú listinnému dôkazu (napr. rozhodnutie 3 Cdo 16/2012, ale aj judikáty R 22/1979 a R 31/1993). Aj úradný znalecký posudok, teda vypracovaný znalcom ustanoveným súdom, však podlieha voľnému hodnoteniu dôkazov (v tomto zmysle judikát R 21/1981), čo znamená, že súd môže preskúmať jeho správnosť (napríklad správnosť skutkových predpokladov, z ktorých vychádza, logickosť a presvedčivosť jeho záverov). O to viac potom súd musí mať právo skúmať súkromný znalecký posudok nespĺňajúci náležitosť § 209 ods. 2 C. s. p. zo všetkých uvedených hľadísk.
8. V tu prerokúvanej veci podľa obsahu spisu žalovaný už vo svojom vyjadrení k žalobe (č. l. 43) poukázal na to, že vyporiadavaná stavba sa nachádza na pozemku v jeho výlučnom vlastníctve, hoci v inej súvislosti. Žalobkyňa sa k tejto konkrétnej skutočnosti vo svojej replike nevyjadrila. Na prvom nariadenom pojednávaní vo veci 8. marca 2017 žalovaný zopakoval svoju námietku a výslovne predniesol, že „nehnuteľnosť trhovú hodnotu nemá... Rodinný dom je postavený na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalovaného, čo v podstate vyvoláva nemožnosť predaja nehnut. tretej osobe“. Takisto navrhol vykonať kontrolné znalecké dokazovanie na zistenie toho, ako tieto skutočnosti vplývajú na hodnotu nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie sa však žiadnou z týchto námietok nijako nevenoval a neskúmal teda ani správnosť skutkových predpokladov, z ktorých predložený znalecký posudok vychádzal, ani logickosť jeho záverov. Z obsahu znaleckého posudku č. 1/2016 totiž vyplýva, že znalec okolnosť, že stavba sa nachádza na cudzom pozemku nijako nezohľadňoval. Naopak, z celého znaleckého posudku je zrejmé, že znalec pracuje s úvahou, že oceňuje stavbu spolu s pozemkom, na viacerých miestach však konštatuje napr. to, že pozemok má zabezpečený prístup, napojenie na inžinierske siete a pod. Nijako sa však nezaoberá otázkou, či by rovnakú trhovú hodnotu mala aj samotná stavba bez pozemku, ba naopak, v časti III odd. 4 (mimoriadne riziká) nevidí žiadne riziká s užívaním nehnuteľnosti. Podľa odvolacieho súdu je však takýto záver nanajvýš pochybný. Už zo všeobecnej skúsenosti, ale aj z úradnej činnosti súdu je známe, že rozdielnosť vlastníka pozemku a vlastníka stavby na ňom spôsobuje spory, znamená dodatočné investície do prípadnej kúpy pozemku, zriaďovania vecného bremena, zabezpečenia prístupu k stavbe a pod. Tieto spory neraz končia na súde v podobe dlho trvajúcich súdnych sporov. Tieto okolnosti podľa odvolacieho súdu celkom logicky musia vplývať
negatívne na trhovú hodnotu takejto stavby. Aj vyhláška č. 492/2004 Z. z. v prílohe č. 3 pri určení všeobecnej hodnoty stavieb metódou polohovej diferenciácie umožňuje zohľadniť aj tzv. iné redukujúce faktory, pri ktorých sa možno inšpirovať podobnými faktormi pri určení všeobecnej hodnoty pozemkov. Medzi nimi je napr. redukujúci faktor nezabezpečenia prístupu k pozemku z verejnej komunikácie. Ak je tento faktor redukujúcim pri pozemku, o to viac musí byť pri stavbe redukujúcim faktorom, ak priechod k nej a jej užívanie sú možné len cez cudzí pozemok.
9. Treba zopakovať, že podľa cit. judikatúry je primeranou náhradou príslušný podiel z všeobecnej ceny (hodnoty). Podľa § 2 písm. g) cit. vyhlášky č. 492/2004 Z. z. je všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Pri určení všeobecnej hodnoty teda nemožno vychádzať z ceny, za ktorú by ho nadobudol kupujúci konajúci s neprimeranou pohnútkou (napr. s pohnútkou získať stavbu na vlastnom pozemku), ale za ktorú by ho kúpil priemerný trhový kupujúci. Podľa odvolacieho súdu možno predpokladať, že priemerný kupujúci by zohľadňoval riziká vyplývajúce z toho, že kupuje stavbu na cudzom pozemku, a bolo úlohou znalca sa vplyvom týchto rizík na cenu nehnuteľnosti zaoberať. To sa však podľa znaleckého posudku č. 1/2016 nestalo, v dôsledku čoho nemožno tento posudok (bez ďalšieho) považovať za presvedčivý podklad skutkového záveru o všeobecnej hodnote nehnuteľnosti. Žalovaný preto celkom opodstatnene navrhoval znalecké dokazovanie.
10. Súd prvej inštancie pochybil aj pri závere o údajnej nespornosti skutkového tvrdenia žalobkyne. So súdom prvej inštancie možno súhlasiť v tom, že tvrdenie o všeobecnej hodnote určitej veci je skutočne skutkovým tvrdením v zmysle § 150 C. s. p. Platný C. s. p. síce pojem „skutočnosť“ nevymedzuje, no (zahraničná) doktrína nimi rozumie také deje vnútorného a vonkajšieho sveta (t. j. ohraničené udalosti a stavy vonkajšieho sveta resp. ľudského duševného života), ktoré sú vnímateľné zmyslami (porov. napr. Rechberger, W. - Simotta, A. Grundriss des österreichischen Zivilprozessrechts. [Náčrt rakúskeho civilného procesného práva] Viedeň : MANZ 2010, s. 427; Paulus, Ch. G. Zivilprozessrecht. [Civilné procesné právo] Berlín, Heidelberg : Springer-Verlag 2017, s. 143). To, či určitá vec má určitú trhovú hodnotu, teda či ju možno v určitom čase a mieste predať a kúpiť za určitú cenu, je jej stavom, ktorý je vnímateľný zmyslami a ktorého pravdivosť možno následne posudzovať. Ak žalobkyňa predniesla, že vyporiadavaný dom má všeobecnú hodnotu 66.416,33 €, išlo o jej skutkové tvrdenie v zmysle § 150 C. s. p. Toto skutkové tvrdenie by sa považovalo za pravdivé, ak by ho žalovaný nepoprel (§ 151 ods. 1 C. s. p.), resp. ak by ho poprel neúčinnej (§ 151 ods. 2 C. s. p.). Posledne citovaného ustanovenie sa však týka popretia skutkových tvrdení, ktoré sa týkajú konania alebo vnímania popierajúcej strany. Súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo treba samotnú trhovú hodnotu považovať za skutkové tvrdenie, ktoré sa týka konania alebo vnímania žalovaného. V dôsledku toho nie je ani zrejmé, prečo považoval jeho popretie skutkového tvrdenia za neúčinné podľa cit. ustanovenia.
11. Konečne súd prvej inštancie pochybil aj pri aplikácii § 167 ods. 4 C. s. p. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd nemusí prihliadnuť na neskôr označené skutočnosti a navrhnuté dôkazy. Nevyplýva z neho však bez ďalšieho možnosť neprihliadnuť na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany všeobecne. Prostriedkami procesného útoku sú podľa § 149 C. s. p. totiž špecificky aj skutkové tvrdenia a popretia skutkových tvrdení, ktoré však treba odlíšiť od „predkladania a označenia skutočností a dôkazov“ v zmysle § 167 ods. 4 C. s. p. Podľa čl. 3 ods. 2 základných princípov C. s. p. totiž výklad nemôže protirečiť tomu, čo je v slovách zákona nepochybné; je pritom nepochybná odlišná formulácia § 167 ods. 4 C. s. p. od formulácie používanej v § 149 až 151 C. s. p., ale aj od ustanovenia § 153 C. s. p., ktoré dovoľuje súdu neprihliadnuť na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany všeobecne. Podľa odvolacieho súdu však pri aplikácii tohto ustanovenia treba postupovať obozretne a s prihliadnutím na to, že až na prvom pojednávaní má súd povinnosť podľa § 181 ods. 2 C. s. p. ustáliť nesporné skutkové tvrdenia a uviesť predbežné právne posúdenie veci. V zásade by teda účinky sudcovskej koncentrácie nemali nastať pred prvým pojednávaním, pretože až na ňom sa strana môže dozvedieť, aké je nazeranie súdu na vec, v dôsledku čoho doterajšie jej prostriedky procesného útoku a procesnej obrany sa môžu ukázať ako nedostatočné alebo nesprávne. Ako však už bolo v prerokúvanej veci uvedené, žalovaný už vo vyjadrení k žalobe poukázal na to, že sporný dom sa nachádza na jeho pozemku, čo rozhodne treba považovať za tvrdenie určitej skutočnosti. Súd mal túto skutočnosť zohľadniť pri hodnotení znaleckého posudku č. 1/2016, pričom žalovaný sa až na pojednávaní 8. marca
2017 dozvedel, že súd tento posudok považuje za správny. Až na tomto pojednávaní tak žalovaný reálne mohol mať dôvod navrhovať kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré vzhľadom na popretie hodnoty stavby tvrdenej žalobkyňou v skutočnosti zaťažovalo ju (čl. 8 základných princípov C. s. p.).
12. Súd prvej inštancie tak nesprávne dospel k záveru, že jeho návrh na nariadenie znaleckého dokazovania bol procesne prekludovaný, v dôsledku čoho tento dôkaz nevykonal. Vykonanie tohto podstatného dôkazu v odvolacom konaní by nebolo účelné, keďže na jeho výsledku môže byť eventuálne závislé ďalšie dokazovanie zo strany tak žalobkyne, ako aj žalovaného. Preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C. s. p.). Súd prvej inštancie v ďalšom konaní vykonané dokazovanie navrhnuté žalovaným (§ 391 ods. 2 C. s. p.), ako aj prípadné ďalšie dokazovanie navrhnuté stranami, a znova vo veci rozhodne. Svoje závery potom v novom rozsudku odôvodní spôsobom súladným s § 220 ods. 2 C. s. p. Zároveň rozhodne aj o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).
13. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné dovolanie (§ 419 a 420 C. s. p. a contrario).