Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-171-2018.pdf
PDF · 80.46 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/171/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a z členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Janky Kočišovej v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., IČO: 36 039 039, so sídlom vo Vranove nad Topľou, Hronského 2712, zastúpený advokátom JUDr. Róbertom Gombalom, Dr. Herza 12, Lučenec proti povinnej: G. R., nar. X.X.XXXX, bytom A., C. K. L. 8, o vymoženie 82,98 eura s prísl. vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Frigom, Námestie SNP 16, Stropkov, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 20.9.2016, č.k. 8Er/638/2009-18, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 20.9.2016, č.k. 8Er/638/2009-18 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu a o trovách si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení uviedol, že dňa 21.10.2009 vydal na žiadosť súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Košiciach dňa 24.8.1999, č.k. 10Zm/85/1999-4. Dňa 25.1.2016 doručil súdny exekútor súdu doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 a § 243f zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), v ktorom oprávnený uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu. Vlastný vzťah s povinnou vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinnou a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s., IČO: 31 631 053, Bratislava, Pánska 33 (ďalej len „právny predchodca oprávneného“). Ďalej uviedol, že v tomto exekučnom konaní sa nejedná o nárok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o obchodnoprávny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou, čo potvrdzuje skutočnosť, že exekučný titul vydal Krajský súd a vec sa prejednávala ako obchodnoprávna. Okrem toho poukázal na skutočnosť, že v čase vydania exekučného titulu neplatila na území SR právna úprava, ktorá by ukladala súdom posudzovať právny vzťah povinnej a právneho predchodcu oprávneného ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, preto opätovný prieskum podľa jeho názoru nepripadá do úvahy. Pokiaľ ide o dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu medzi oprávneným a povinnou, tieto nevedel priložiť z dôvodu, že právny predchodca oprávneného už zanikol a oprávnený nebol vzhľadom na právny stav do 22.12.2015 povinný preukazovať vlastný vzťah s povinnou. Preto žiadal, aby súd pokračoval v exekúcii, nakoľko oprávnenému vzniká škoda, ktorá spočíva v tom, že súdny exekútor nemôže vyplácať oprávnenému sumy, ktoré vymohol v rámci exekučného konania. Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že oprávnený si nesplnil zákonnú povinnosť a neopísal rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou ani nepripojil dôkazy, ktoré by osvedčovali, že išlo o obchodnoprávny vzťah, resp. o aký vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou išlo. Zo zmenky bez protestu vystavenej dňa 22.11.1996, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul v tejto veci vyplýva, že bola vystavená povinnou v prospech remitenta - TRANSINVEST, a.s., Panská 33, Bratislava, právneho predchodcu oprávneného, ktorý zmenku nadobudol nepretržitým radom indosamentov, a to na sumu 2 500,- Sk. Dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve nebola uzavretá, resp. oprávnený nepreukázal, že by takáto dohoda bola uzavretá. Nakoľko mal súd prvej inštancie za to, že si oprávnený povinnosť v zmysle § 243f ods. 1, 2 Exekučného poriadku nesplnil a nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii.
4. V odvolaní oprávnený uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za nesprávne z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom podľa § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. a z dôvodu, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.. Oprávnený nesúhlasil s názorom súdu, že si nesplnil zákonom stanovenú povinnosť vyplývajúcu mu z § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Poznamenal, že svoju povinnosť si v stanovenej lehote splnil, keď exekučnému súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu. Mal za to, že exekučný súd mal za daného právneho stavu vyhodnotiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podaného oprávneným ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii, a to vzhľadom na skutočnosť, že neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, keďže v čase základného konania ani neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Ďalej uviedol, že exekučný súd nemal zastaviť exekúciu len na základe toho, že predchádzajúca právna úprava, podľa ktorej oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa núteného výkonu rozhodnutia, sa zmenila. Navrhol prehodnotiť právne závery súdu prvej inštancie, prípadne doplniť dokazovanie spisom základného súdneho konania, posúdiť súladnosť prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s ústavou a v prípade záveru, že tieto sú v rozpore s ústavou, postúpiť návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a odvolacie konanie prerušiť.
5. Súdny exekútor a povinná zostali v odvolacom konaní nečinní.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „C.s.p./) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 27.8.2009 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Košiciach dňa 24.8.1999, č.k. 10Zm/85/1999-4. Poverenie bolo pre súdneho exekútora vydané dňa 21.10.2009. S poukazom na § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok.
10. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku) s odôvodnením, že oprávnený si nesplnil svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou.
11. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
12. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
13. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou zákona č. 438/2015 Z.z. a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
14. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu vydaného na podklade originálu predloženej zmenky. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie.
15. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou, ale ako dôkaz navrhol pripojiť súdny spis Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 10Zm/85/1999. Exekučnému súdu tak vznikla povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
16. Túto povinnosť si súd prvej inštancie nesplnil, preto túto vadu odstránil odvolací súd a pripojil si zmenkový spis Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 10Zm/85/1999.
17. Oprávnený a povinná boli účastníkmi konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 10Zm/85/1999, z toho dôvodu je im známy obsah spisu a odvolací súd preto za účelom
vykonania dôkazu - oboznámenia spisu nepovažoval za nevyhnutné nariadiť pojednávanie (§ 9b ods. 3 Exekučného poriadku a contrario).
18. Z pripojeného zmenkového spisu mal odvolací súd preukázané, že vo veci samej rozhodol zmenkový súd len na podklade tvrdení oprávneného uvedených v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Obsahom tohto spisu nie sú žiadne listinné dôkazy preukazujúce vlastný vzťah s povinnou (zmluva), ani iné dôkazy, preukazujúce tvrdenie oprávneného, že v exekučnom konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky alebo, že by sa zaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok, t.j. v konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu ani po doplnení dokazovania odvolacím súdom nepreukázal. Keďže pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 4), je rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie vecne správne.
19. Odvolací súd na prejednávanú vec aplikoval § 243f Exekučného poriadku, lebo nedospel k záveru o splnení podmienok na konanie o súlade právnych predpisov v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p..
20. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
21. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).