Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoP-30-2018.pdf
PDF · 97 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/30/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci výživného plnoletého X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X, S. C., zastúpeného advokátskou spoločnosťou JUDr. Ing. Ivan Katona, PhD., LL.M., s r.o. so sídlom Nové Zámky, G. Czuczora 4, dieťa rodičov: matky Q.. M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X/ X, S. C., a otca X. S., nar. XX.X.XXXX, bytom W. - W., S. XXXX/X, o návrhu na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/75/2017-160 zo dňa 27.04.2018 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšení výživného, vo výroku o zročnom výživnom, vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom na základe návrhu matky, podaného v čase maloletosti X. S., nar. XX.XX.XXXX, zmenil svoj predchádzajúci rozsudok č. k. 11P/104/2016-28 zo dňa 14.06.2016 v časti o výživnom tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 200 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne od 01.01.2018, ktorú je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca do rúk t.č. už plnoletého syna. Zročné výživné za obdobie od 01.01.2018 do 30.04.2018 vo výške 80 eur otcovi povolil zaplatiť v dvoch splátkach po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok od vykonateľnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol a zamietol aj návrh otca na zníženie výživného. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že matka sa návrhom podaným dňa 08.03.2017 žiadala zvýšiť výživné na sumu 350 eur mesačne, čo odôvodnila tým, že od posledného rozhodnutia o výživnom sa podstatne zmenili životné podmienky a náklady na maloletého, lebo sa zmenili finančné nároky syna v oblasti športu a vzdelávania sa. Vzhľadom na vyšší stupeň osemročného gymnázia a zvyšovaním náročnosti výučby začal syn chodiť na doučovanie z nemeckého jazyka a občas z matematiky. K futbalu sa pridružili aj ďalšie športy, pričom po dovŕšení plnoletosti si bude musieť syn doplácať i na dietetické zdravotnícke pomôcky, ktoré mu ako neplnoletému boli preplácané štátom. Syn niekoľkokrát prosil otca o finančné spolupodieľanie na vyšších nárazových výdavkoch ako vodičský kurz, lyžiarsky výcvik, no vždy bol odmietnutý.
2. Matka uvádzala, že je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere, jej priemerný mesačný čistý príjem je 827,79 eura a okrem toho poberá rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 23,52 eura mesačne. Nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Býva so synom v byte, ktorý má v osobnom vlastníctve. Náklady na bývanie sú 120 eur mesačne na nájomné a energie, internet a televízia 24,90 eura mesačne. Spláca hypotéku mesačne vo výške 269 eur, ktorú si brala na kúpu bytu. Vlastní tiež čiastku 5/12-in po svojom otcovi v rodinnom dome, ktorý je prázdny, a vlastní aj ročné motorové vozidlo značky Peugeot. Matka uvádzala, že celiatické pomôcky pozostávajú z infúznych setov, z kanýl a inzulínu, syn potrebuje tri balenia mesačne, jedno balenie stojí 10,70 eur. Ostatné výdavky sú na chlieb, múku, cestoviny, ktoré
sú bezlepkové. V priebehu konania maloletý X. S. dosiahol plnoletosť a pred súdom prvej inštancie zotrval na návrhu, ktorý podala v čase jeho maloletosti matka. Uviedol, že naďalej študuje na Gymnáziu v Nových Zámkoch, na budúci rok bude maturovať, pripravuje sa na vysokú školu a v tej súvislosti chodí na doučovanie z biológie a chémie, čo mesačne stojí dohromady 80 eur. Chodieva na tréningy zmiešaných bojových umení do Centra voľného času, kde sa platí 35 eur mesačne, a chodieva aj do posilňovne, kde má mesačnú permanentku študentskú 25 eur. Na školské pomôcky a zošity mesačne vynakladá 15 eur a na bežnú stravu mesačne vynakladá 200 eur. Pre zdravotné problémy vynakladá na diabetické a celiatické potreby mesačne 120 eur. Na futbal v súčasnej dobe už nechodí. Oblečenie ho stojí mesačne 40 eur a okrem toho má výdavky na sezónne aktivity, v zime na lyžiarsky kurz a v lete na pobyt pri mori. Má aj mobilný telefón, ktorý mu platí matka. Otec platí výživné na jeho účet, spolu sa však nekontaktujú, pretože sa pohádali. Namietal, že majetkové pomery otca boli voči súdu účelovo upravené, skreslené a neboli priznané v celom rozsahu. Otec v konaní nesúhlasil so zvýšením výživného a uviedol, že matka poberala výživné na plnoletú dcéru 150 eur, ktoré už asi nepoberá, a podľa neho si to chce týmto kompenzovať. Podľa neho matka v návrhu neuviedla ani jeden dôvod na zvýšenie výživného, pretože sa jej žiadnym spôsobom nezmenili pomery. Ona sa presťahovala a býva 550 metrov od miesta výkonu jej zamestnania a školy syna. Tiež uviedol, že čo sa týka doplatku na inzulín u syna, podľa jeho zistení ide o doplatok niekoľko desiatkov centov a potraviny pri celiakii sú rovnaké ako pri poslednom rozhodovaní. Navrhol znížiť výživné na sumu 80 eur mesačne, lebo táto suma je na výživu syna postačujúca. On dňa 16.09.2017 uzatvoril manželstvo, jeho manželka je tehotná a koncom augusta očakávajú narodenie dieťaťa.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že otec je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere, jeho priemerný mesačný čistý príjem je 408,89 eura a okrem toho poberá výsluhový dôchodok vo výške 372,99 eura. Býva v spoločnej domácnosti so svojou snúbenicou a jej dieťaťom v byte, ktorý má v osobnom vlastníctve. Čo sa týka nákladov na bývanie, platí nájomné 150 eur mesačne, energie 50 eur mesačne a platí aj hypotéku na byt so spotrebným úverom mesačne vo výške 250 eur. Motorové vozidlo značky Renault otec predal za sumu 1.300 eur a kúpil si staršie vozidlo značky Opel. Jeho snúbenica je na predĺženej materskej dovolenke a nemá žiadny príjem, poberá len výživné na dieťa vo výške 150 eur mesačne. Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že predchádzajúcim rozsudkom č. k. 11P/104/2016-28 zo dňa 14.06.2016 bolo manželstvo rodičov rozvedené a vtedy bola schválená dohoda rodičov, v zmysle ktorej bol v tom čase maloletý syn zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na výživné vo výške 200 eur mesačne. Matka bola zamestnaná a jej priemerný mesačný čistý príjem bol 797,76 eura, okrem toho poberala rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 23,52 eura mesačne. Otec bol v tom čase výsluhový dôchodca, poberal výsluhový dôchodok vo výške 372,28 eura a bol aj zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 388,16 eura.
4. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný, pretože odôvodnené potreby plnoletého dieťaťa sa primerane veku zvýšili. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 62 ods. 1, 2, 5, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1,2, § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine, pričom urobil záver, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov na strane plnoletého dieťaťa a aj na strane rodičov. Zmena pomerov na strane navrhovateľa je v tom, že od posledného rozhodovania o výživnom, ktoré bolo v roku 2016, sa zvýšili jeho výdavky na oblečenie, obuv, stravu a školské potreby, lebo v súčasnej dobe navštevuje septimu Gymnázia v Nových Zámkoch. V súvislosti s prípravou na budúce povolanie má náklady na doučovanie z biológie a chémie vo výške 80 eur mesačne. Okrem toho má zdravotné problémy, lebo trpí na celiakiu a diabetes, s čím sú spojené zvýšené výdavky na diabetické a celiatické potreby a pomôcky, a teda má zvýšené náklady so stravovaním na bezlepkové potraviny. Podľa posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 09.04.2018 miera jeho funkčnej poruchy je 50 %, preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a z dôvodu tohto postihnutia mu vyplývajú sociálne dôsledky, a to zvýšené výdavky na diétne stravovanie. Čo sa týka pomerov matky, táto je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere, jej priemerný mesačný čistý príjem je teraz 827,79 eura. Býva v spoločnej domácnosti so synom v byte, ktorý má v osobnom vlastníctve, a jej príjem sa od posledného rozhodovania zvýšil. Otec poberá výsluhový dôchodok 372,99 eura a v zamestnaní dosahuje priemerný mesačný čistý príjem je 408,89 eura. Príjem otca sa od posledného rozhodovania o výživnom tiež zvýšil. Navyše otec dňa 16.09.2017 uzatvoril manželstvo s E. P., ktorá je tehotná a ktorá do mája 2016 poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura mesačne ako aj rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 23,52 eura mesačne. Otec býva s manželkou a jej dieťaťom v byte, ktorý má v osobnom vlastníctve.
5. Súd v ďalšom texte odôvodnenia konštatoval v súčasnosti vynakladané výdavky matky. Akceptoval výdavky matky na stravu navrhovateľa vo výške 200 eur, pričom zvýšené výdavky nie je možné presne preukázať. Súd akceptoval výdavky na školské pomôcky vo výške 15 eur mesačne, náklady na oblečenie vo výške 40 eur mesačne, náklady na telefón vo výške 28 eur mesačne, náklady na stužkovú vo výške 7 eur mesačne a výdavky súvisiace s diabetom vo výške 40 mesačne - senzory, kanyly. Náklady súvisiace s doučovaním, s kurzom bojových umení a posilňovňou navrhovateľ nepreukázal; primerané náklady spojené so športovaním môžu byť vo výške 30 eur mesačne. Celkové náklady na výživu súd teda akceptoval v sume 433 eur mesačne, a preto vyživovaciu povinnosť otca zvýšil na sumu 220 eur mesačne, a to od 01.01.2018. Od tohto dátumu totiž došlo podľa názoru súdu k zvýšeniu výdavkov najmä v súvislosti so školskou dochádzkou, stužkovou a voľnočasovými aktivitami. Otec je takéto výživné zo svojho príjmu schopný platiť bez ohrozenia svojho životného minima a bez ohrozenia svojej životnej úrovne a životnej úrovne svojej rodiny. Tehotenstvo manželky otca nemôže byť dôvodom pre zníženie výživného pre plnoletého syna. Vzhľadom na to súd návrh otca na zníženie výživné zamietol a výživné zo strany otca zvýšil na sumu 220 eur mesačne, ktorá bude spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany matky a rodinnými prídavkami dostatočne pokrývať všetky odôvodnené potreby syna. Zvýšením výživného od 01.01.2018 vznikol za 4 mesiace nedoplatok na výživnom do 30.04.2018 vo výške 80 eur, ktorý súd povolil otcovi zaplatiť v dvoch splátkach po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania podľa s § 232 Civilného sporového poriadku. Výrok o trovách konania súd oprel o ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku.
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Poukázal na to, že výdavky syna posúdil veľmi povrchným spôsobom, chabo ustálil preukázané tvrdenia dieťaťa a jeho matky a vyčíslenie celkového nákladu 433 eur mesačne oprel o jednostranné a ničím nepotvrdené účelové vyjadrenia syna a jeho matky, pričom bločky a doklady možno považovať za zavádzajúce a skresľujúce. Náklady na domácnosť a bývanie v sume 73 eur považuje za svojvôľu súdu a snahu umelo navýšiť exaktne sa tváriaci výpočet nákladov na výživu plnoletého syna. Súd túto sumu nijako neodôvodnil a nie je ničím podložená. Rovnako nie je podložená úvaha súdu o zvýšených nákladoch na stravu na sumu 200 eur mesačne. Súd podľa neho akceptoval aj bez riadneho preukázania odôvodnenosť zvýšenia nákladov na výživu plnoletého syna. K nákupom predraženého oblečenia plnoletého dieťaťa uviedol, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, pričom na trhu existuje množstvo oblečenia a obuvi rovnakej kvality za nižšie ceny. Neboli preukázané ani výdavky na stužkovú, vodičský preukaz alebo lyžiarsky kurz. Súd komparatívnou metódou nepreukázal odôvodnenosť nárastu nákladu na výživu plnoletého syna od okamihu posledného rozhodnutia veci. Ďalej poukázal na skutočnosť, že rovnaké majetkové pomery mal on aj v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom. Súd až diskriminačne považuje jeho nenarodeného potomka za sekundárny neopodstatnený náklad, ktorý nijako neodôvodňuje zmenu jeho majetkových pomerov. Pri určení výšky výživného v sume 200 eur, resp. 220 eur mesačne nebudú jeho deti dané na roveň jeho materiálneho štandardu a už pri narodení očakávaného potomka budú badateľné sociálne rozmery. Súd považoval za opodstatnený nárast nákladu na výživné plnoletého syna (napríklad nákup oblečenia), ale tehotenstvo jeho manželky bez príjmu považoval za neopodstatnené. V závere odvolania poukázal na jeho vzťah s plnoletým synom, ktorý ho považuje len za finančný prínos.
7. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Nestotožnil sa s vyjadreniami otca v odvolaní, ktorý nemá predstavu o cenách potravín a zdravotníckych pomôcok pre celiatikov a diabetikov. Súd podľa neho správne akceptoval sumy uvedené na výdavky stravovania. Výpočet 40 eur na mesiac na oblečenie je adekvátny. Po sčítaní výdavkov otca je zrejmé, že rodina otca nemôže vyžiť z uvádzaných finančných prostriedkov zdokladovaných súdu a že otec má aj iný neoficiálny príjem. Povinnosťou každého rodiča je korigovať svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona. K námietke procesného charakteru uviedol, že matka bola navrhovateľkou v konaní a počas pojednávania už v čase plnoletosti dieťaťa bola vyzvaná súdom na vysvetlenie konkretizovania položiek výdavkov a nákupov, keďže tieto konkretizovať nevedel, pričom žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá má domácnosť na starosti. Otec vždy odmietol prispieť na akékoľvek iné výdavky, ktoré prevyšovali sumu výživného. Komunikácia cez internet medzi nimi pre hádky ustala a otec sa o osobný kontakt nesnažil.
8. Otec v následnom vyjadrení poukázal na jeho vzťah so synom v minulosti, keď bol ešte maloletým dieťaťom. Vyvrátil jeho tvrdenia o kupovaní lacného oblečenia, o dovolenkách a športových aktivitách. Uviedol, že žiadny iný príjem nemá, čo vie aj dokázať. S matkou dieťaťa mali dohodu o nadštandardných výdavkoch, na ktoré bol ochotný prispievať, pokiaľ by bolo mesačné výživné 150 eur. Po jeho zvýšení súdom na sumu 200 eur mesačne, už túto možnosť nemal, čo akceptovala aj matka dieťaťa.
9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“, § 2 ods. 1 CMP) po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) urobil záver, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na zmenu napadnutého rozsudku. Preto tento rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo zásady, že stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči maloletým deťom nie je nemenné a že v tomto prípade sú dané podmienky na zmenu rozhodnutia o výživnom. Pri svojom rozhodovaní v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré v odôvodnení citoval, zisťoval okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzoval, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, zmenu zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa v nadväznosti na zmenu pomerov na strane niektorého z účastníkov konania posudzujú odôvodnené potreby oprávnených ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov povinných poskytovať výživu svojim deťom s tým, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine uvádza, že súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí. Obaja rodičia majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto pri svojom životnom smerovaní musia robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za všestranný vývoj svojich detí dokázali uspokojovať všetky ich základné životné potreby, t. j. nielen fyzické potreby ale aj potreby duševné. Vo všeobecnosti možno za opodstatnené potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať nielen náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ale aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Pri rozhodovaní o zmene vyživovacej povinnosti súd vždy v odôvodnení svojho rozhodnutia musí nielen konštatovať, aké boli pomery v čase pôvodného rozhodovania a aké pomery sú v čase aktuálneho rozhodovania, ale tieto pomery musí zároveň aj porovnať, a to aj konštatovaním, o akú konkrétnu sumu sa tomu - ktorému rodičovi zmenili (zvýšili alebo znížili) mesačné príjmy, o akú konkrétnu sumu sa zvýšili alebo znížili náklady na domácnosť toho - ktorého rodiča a v nepodstatnej miere, o čo sa zvýšili alebo znížili náklady na výživu v širšom slova zmysle u oprávnenej osoby. Nestačí teda len konštatovanie minulého a súčasného stavu, pretože za týmto konštatovaním má nasledovať samotné porovnanie minulých a súčasných pomerov. Súd sa musí napokon vysporiadať aj so zistením, či niektorému z rodičov pribudla alebo odbudla vyživovacia povinnosť k ďalšej osobe.
12. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní otca dospel k tomu, že v tomto prípade neboli v odôvodnení napadnutého rozsudku splnené kritériá vyššie opísané v bode 11. Uvedením rozdielu medzi pomermi účastníkov v čase určenia výživného a medzi ich pomermi v súčasnosti, čo otec v odôvodnení dôvodne namietal. Odvolací súd prihliadol aj na námietky otca v tom smere, že súd prvej inštancie v súvislosti so zvýšením výživného nemal na zreteli jeho vyživovaciu povinnosť voči tehotnej manželke bez dostatočného príjmu, keďže opomenul aplikovať ustanovenie § 71 ods. 1 prvej vety Zákona o rodine, podľa ktorého manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Otec za danej situácie teda nemá vyživovaciu povinnosť len voči svojmu plnoletému synovi, ale aj voči terajšej manželke, na čo v priebehu prvoinštančného konania dôvodne poukazoval a čo súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom nezohľadnil. Navyše medzičasom došlo k ďalšej zmene v pomeroch otca, keďže mu mala pribudnúť vyživovacia povinnosť k novonarodenému dieťaťu, čo tiež ovplyvňuje jeho schopnosť
prispievať na výživu navrhovateľa, a to po zohľadnení vyživovacej povinnosti nielen k maloletému dieťaťu ale aj k jeho manželke.
13. Na základe uvedeného po prejednaní odvolací súd urobil záver, že v tejto veci neboli dané podmienky ani na potvrdenie napadnutého rozsudku a ani na jeho zmenu. Preto tento rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vec znovu prejedná, doplní dokazovanie na zistenie aktuálnych pomerov všetkých účastníkov, vrátane majetkových pomerov a príjmov nielen otca, ale tiež v rodine matky, čo má vplyv na posúdenie aj jej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Súd prvej inštancie o. i. overí otcom namietanú skutočnosť, že matke mala odbudnúť aj vyživovacia povinnosť k dcére, čo by rovnako mohlo mať vplyv na rozhodnutie o návrhu na zvýšenie výživného. Vo veci teda nanovo rozhodne o návrhu navrhovateľa a zároveň aj o návrhu otca na zníženie výživného, po porovnaní pomerov existujúcich v čase pôvodného rozhodovania a pomerov účastníkov postupne odo dňa podania návrhu až do času nového rozhodnutia. V novom rozhodnutí bude konštatovať také skutočné príjmy rodičov, aké vyplývajú z doteraz vykonaného dokazovania a aké vyplynú z následne vykonaných dôkazov, a zohľadní nielen odôvodnené potreby navrhovateľa, ale aj možnosti a schopnosti osobitne otca a osobitne aj matky prispievať na jeho výživu, rozlíši obdobie od pribudnutia ďalšej vyživovacej povinnosti otca so zistením aktuálnych príjmových pomerov v jeho terajšej rodine a následne vo veci znovu rozhodne. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby bolo dostatočne presvedčivé a tým aj preskúmateľné (§ 220 ods. 2 CSP). Zároveň súd rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).