Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6PP-169-2018.pdf
PDF · 96.54 KB
Case nature
Area
Subarea
6PP/169/2018
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v trestnej veci odsúdeného X. F.Ž., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom I. XX, t. č. v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, o návrhu záujmového združenia občanov o podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 26.10.2018, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Fialu a prísediacich Mgr. Zuzany Vankovej a Ing. Evy Čížovej, takto
rozhodol:
Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona s použitím § 415 ods. 1 Tr. poriadku sa návrh záujmového združenia občanov K. U., F.. Y.., S. S. I., D. XXX/X, o podmienečné prepustenie odsúdeného X. F., E.. XX.XX.XXXX, z výkonu trestu odňatia slobody, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Dňa 27.08.2018 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh záujmového združenia občanov K. U., F.. Y.., so sídlom I., D. XXX/X (ďalej len „záujmové združenie občanov“), o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného X. F., E.. XX.XX.XXXX.
Následne dňa 25.10.2018 bolo súdu doručené podanie od záujmového združenia občanov, v ktorom združenie zobrala návrh o podmienečné prepustenie odsúdeného späť.
Napriek vyššie uvedenému späťvzatiu návrhu o podmienečné prepustenie, súd tento návrh prejednal. V tomto súd poukazuje, že ustanovenia Tr. poriadku neupravujú vyslovene postup súdu potom čo je návrh o podmienečné prepustenie vzatý späť. Do úvahy preto pripadá použitie analógie, t. j. použitie ustanovenia, ktoré je povahou a účelom najbližšie k riešeniu danej situácie. Preto súd na uvedené aplikoval ustanovenia o späťvzatí návrhu na obnovu konania podľa § 396 ods. 7 Tr. poriadku, v zmysle ktorého môže byť návrh podaný v prospech obvineného vzatý späť iba s jeho súhlasom. Nakoľko odsúdený na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.10.2018 súhlas so späťvzatím neudelil, súd návrh prejednal a rozhodol o ňom.
Na verejnom zasadnutí boli oboznámené tieto listinné dôkazy: hodnotenie č. l. 6, skrátený výpis klienta č. l. 7, nariadenie výkonu trestu č. l. 7, odpis registra trestov č. l. 8, hodnotenie rizika sociálneho zlyhania č. l. 9-10, rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/171/2016 č. l. 11-12, uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 1Pp/36/2018 č. l. 20-22, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6Tos/91/2018 č. l. 23-25, zoznam vecí odsúdeného, ktoré má v osobnom vlastníctve, z ktorých súd zistil tento podstatný obsah: X. F.Ý. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/171/2016 zo dňa 07.10.2016, pre zločin ublíženia na zdravý podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona a pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, pre ktoré mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, na ktorého výkon nastúpil dňa 07.10.2016 a ktorý má predpokladane po započítaní doby väzby vykonať dňa 26.03.2019.
Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 1Pp/36/2018 zo dňa 25.04.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6Tos/91/2018 zo dňa 14.08.2018, bol zamietnutý návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynie podľa skráteného výpisu klienta od dňa 26.03.2018.
Z hodnotenia ÚVTOS Dubnica nad Váhom vyplynulo, že správanie a vystupovanie odsúdeného nebolo vždy na požadovanej úrovni, keď u odsúdeného bol zaznamenaný nedostatok v podobe porušenia povinnosti udržiavať si poriadok v osobných veciach, dodržiavať predpísanú ústroj a porušenie časového rozvrhu dňa. Ústav poukázal, že odsúdenému bol Okresným súdom Trnava uznesením sp. zn. 1Pp/36/2018 zo dňa 25.04.2018 zamietnutý návrh na podmienečné prepustenie. Po zamietnutí jeho návrhu sa u odsúdeného prejavili výrazné zmeny, a to ku skratovým a nátlakovým konaniam. Od premiestnenia do ÚVTOS Dubnica nad Váhom dňa 31.07.2018 sa obdobné nedostatky nevyskytli. Vo voľnom čase sa venuje sledovaniu TV, čítaním dostupnej literatúry, učeniu cudzích jazykov a hraním spoločenských hier. Odsúdený taktiež využíva možnosť športovania v rámci vychádzok, avšak o spoločne organizované aktivity prejavuje záujem iba sporadicky. Vo výkone trestu odsúdený nie je a ani nebol zaradený do práce, a to kvôli zdravotným dôvodom. Kontakt s vonkajším prostredím udržiava s otcom, ktorý ho podporuje a zároveň sa mu snaží pomôcť vytvorením zázemia pre jeho bezproblémový návrat do občianskeho života. Program zaobchádzania plní odsúdený vo všetkých bodoch okrem bodu edukácia, a to z dôvodu nezodpovedného prístupu k plneniu povinností vyplývajúcich zo zákonných noriem a problematickému zvládaniu záťažových situácii. Resocializačná prognóza bola vyhodnotená ako nepriaznivá na základe vysokého rizika sociálneho zlyhania, a to z dôvodu opakovaného páchania trestnej činnosti, jej závažnosti a sklonu k závislostiam na návykových látkach. Záverom ústav konštatoval, že odsúdený čiastočne spĺňa podmienky na podmienečné prepustenie, pričom ústav neodporúča odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody.
Z odpisu registra trestov odsúdeného a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ už 8-krát súdne trestaný z toho 8-krát pre trestný čin krádeže.
Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol: „Vážený súd žiadam v prvom rade o spravodlivý proces, pri ktorom budú rozhodovať rozum a srdce, žiadam o proces, v ktorom sa budem môcť obhájiť, a v ktorom nebudú o mojom osude rozhodovať hodnotenia ľudí, ktorí ma v živote ani nevideli a vychádzajú z negatívneho zápisu od pedagóga, voči ktorému vediem trestné konanie za šikanu. Uvedomujem si fakt, že prax pri pojednávaniach o podmienečné prepustenie je taká, že kvôli vyťaženosti súdov a urýchleniu procesov súdenia je súd veľakrát ovplyvnený a odkázaný zväčša na hodnotenie ústavu a trestnú minulosť subjektu. V niektorých prípadoch, ako napr. ten môj, je takého súdenie kontraproduktívne a dáva pedagógovi moc, ktorá prináleží len a len samotnému súdu. Slovenské súdy považujú podmienečné prepustenie skôr za výsadu ako za právny nárok, no jeho strata zapríčinená negatívnym ovplyvnením misiek váh zo strany pedagóga a jeho neodborným a zaujatým takpovediac súdením je v skutočnosti trestom či obmedzujúcim zásahom do práv subjektu. Preto by som chcel poukázať na fakt, že zo zákona má mať odporúčanie ústavu pre súd čisto odporúčací charakter a nie kľúčový charakter. Preto ešte raz žiadam vážený súd, aby si ma vypočul, a bral do úvahy to, čo poviem, prípadne dôkazový materiál, ktorý súdu predložím. Pochádzam z dobrého a slušného rodu, môj praotec U.. O. F. spolu s pánom O.P. I. postavili Vodné dielo M.. Môj otec X. F. je úspešný podnikateľ a veľmi slušný stolár. Navrhujem predložiť súdu dôkaz - fotku, že nepochádzam zo zlej rodiny. Moje drogy začali, keď som sa dostal do kontaktu s drogami. Nastal efekt padajúceho šípu, odlúčenie od rodiny, materiálne zlyhanie, sociálne zlyhanie, trestná činnosť, až napokon obmedzenie na slobode. Čo sa týka môjho postoja k drogám, mám veľmi negatívny postoj k drogám, nakoľko mi zničili život, o čom svedčí aj moja spolupráca s NKA, ktorej som poskytol všetky informácie týkajúce sa tejto trestnej činnosti - drogovej. Vlastne od dátumu 14.10.2016 do 16.11.2016 ako som bol v Leopoldove na rozdeľovni, prišli za mnou títo ľudia z NKA na môj podnet, identifikoval som minimálne piatich ľudí, o ktorých som vedel, že túto trestnú činnosť vykonávajú, na jedného som neskôr aj svedčil. Myslím, že by to malo byť zaznamenané v mojej osobnej karte odsúdeného. V skratke k mojej minulosti: kvôli materiálnemu zlyhaniu zapríčinenému užívaním drog, som bol nútený kradnúť jedlo v obchodných reťazcoch, nakoľko sa stávalo, že som častokrát nemal čo jesť. Nakoľko sa jednalo o trestné činy veľmi malého rozsahu, kde suma často nepresahovala pár eur, súdy mi ukladali alternatívne tresty v podobe podmienok a verejnoprospešných prác. Tieto tresty neboli avšak účelové a nemali odstrašujúci ani resocializačný charakter. Z prostredia,
kde som nemal čo jesť, a kde spať, ma umiestnili na 2 dni do prostredia, kde som dostal najesť a mal som nocľah. Raz som bol odsúdený na 6 mesiacov nepodmienečne, no žiaľ musím konštatovať, že to bol trest krátky, v ktorom som si neopravil vzťah s otcom a vonku som nemal nikoho, na kom by mi záležalo. Tento trest takisto nemal odstrašujúci ani resocializačný charakter. Jediný trest, ktorý mal účel, je ten, ktorý momentálne vykonávam, nakoľko som pri ňom zažil a stále zažívam obrovskú psychickú bolesť v podobe stresu a strachu. Muky, ktoré som tu prežil, boli dostatočné na to, aby som si zapínal pás do konca života, nehovoriac o iných trestných činoch. Ďalšia veľmi podstatná vec je tá, že som si upravil vzťah s otcom, ktorý ma vo všetkom podporuje a javí o mňa úprimný záujem. Nakoniec som si upravil myslenie, vytvoril hodnoty v živote, zaujal som veľmi negatívny postoj k drogám. Teraz by som sa chcel vyjadriť k obdobiu pred nástupom trestu a k samotnému výkonu trestu. Pred nástupom do výkonu trestu som bol dva roky zamestnaný v Nemecku ako vodič vysokozdvižných vozíkov. Darilo sa mi abstinovať a zarábal som veľmi slušne. V tom čase som sa začal stretávať so S. Z.. a jej synom A., ktorých som finančne podporoval. So S. som nemal nikdy pomer, nakoľko som vedel, že ju v mladosti znásilnil A. I.. Koncom roka, v decembri 2015, skončila zmluva, agentúra, cez ktorú som pracoval vo firme Kaufland v Nemecku a ja som sa musel vrátiť na Slovensko. S. som sľúbil, že jej donesiem iPhone, no bol som na tom finančne zle. Po dlhodobom citovom nátlaku som to nezvládol a siahol som po droge, na čo sa S. so mnou rozišla, pretože to neznášala. Dňa 10.02.2016 som sa potuloval v obchodnom dome Budúcnosť a uvidel som hodinárstvo, v ktorom nikto nebol. Napadlo ma, že svoju situáciu vyriešim tak, že ukradnem hodiny, ktoré predám, kúpim S. iPhone a všetko bude v poriadku. Vošiel som do hodinárstva, otvoril som neuzavretý pult. Toto konanie sa dá charakterizovať ako skratové konanie. Čo sa týka samotného prežívania vo výkone trestu, svoj čas som zameriaval hlavne na štúdium pomocou kníh a športu. Z kníh to bola hlavne psychológia, filozofia, autobiografie, životy slávnych, vesmír a iné dokumentárne knihy. Ústav, v ktorom som sa nachádzal mi nevedel zabezpečiť iné formy vzdelania ako knihy, ktoré som si svojpomocne zháňal. Raz som sa prihlásil do školy, konkrétne do ÚVTOS Sučany, odbor maliar, no bolo mi povedané, že mám na školu malý trest. Priznám sa súd, že som sa tam neprihlásil kvôli tomu odboru, skorej som sa tam prihlásil kvôli tomu, aby mi ušiel čas a zmenil som prostredie. Dvakrát ma za celý trest napadol iný odsúdený. Raz za to, že som buchol dverami na Wc a zobudil som ho, druhýkrát za to, že som nechal údajne špinavé kachličky pri umývadle. Tieto situácie som riešil tak, že som sa snažil odsúdeného ukľudniť a na druhý deň som sa presťahoval na inú izbu. Možno si teraz o mne myslíte, že som slaboch, ale bolesť, ktorú mi spôsobuje výkon trestu je oveľa väčšia ako nejaká facka, ktorú som dostal. Jediný ozajstný problém, ktorý som zažil, bol s pánom I. na oddiely 3D1, kde ma po eskorte z Bratislavy umiestnili, nakoľko mi na mojom starom oddiely 4C nebolo z kapacitných dôvodov miesto. Pán I. mi udelil v podstate tri negatívne zápisy, ktoré som aj za celý trest dostal. Zápisy boli asi v marci 2018. V tejto veci sa vedie trestné konanie. Prvý zápis bol z toho dôvodu, že keď som prišiel na oddiel, nemal som zakasanú košeľu. Prvý skutok bol v marci 2018, ďalší bol keď mi pán pedagóg robil hodnotenie. Ja som pánovi pedagógovi akurát písal list, nakoľko som sa necítil dobre v jeho prítomnosti, mal dominantné správanie, vyzval ma pán pedagóg nech mu otvorím skrinku a vyhodil mi knihy z poličky na zem, že nemám to podľa vzoru, a že mi dáva druhý negatívny zápis. Riešia to orgány, tento zápis bol skôr taký účelový. S týmto pedagógom som mal problém, že som fajčiar, ktorý fajčiarov neznášal, vadila mu aj kolegyňa oproti na chodbe. Ja v súčasnosti už nefajčím, o čom by som v prípade potreby mohol súdu predložiť čestné vyhlásenie členov mojej izby. Pán I. mi vypichol v hodnotení dva zápisy a zamlčal dve pozitívne odmeny. Som toho názoru, že to spravil účelovo, mám tu ilustráciu. Tretí bol po pojednávaní, keď som išiel do kancelárie za pánom pedagógom vypýtať si žiadanky vedúcemu výkonu trestu a pánovi riaditeľovi, tam som chcel využiť dve techniky z asertivity, techniku zaseknutej gramofónovej platne a otvorených dverí. Asi na piaty pokus sa mi podarilo ku žiadankám dostať, potom som išiel na izbu, pán pedagóg tam si dve hodiny na to prišiel, ja som ležal na posteli a čítal si knižku asertivity proti stresu. V tom čase sa tam nachádzal ešte jeden odsúdený Z. Š., ktorý toho času spal, ja som teda zakričal vstyk, išiel som dole z postele, potom sa postavil aj Z. Š.. Tretie previnenie spočívalo v tom, že som nedodržiaval časový rozvrh dňa, v čase organizovanej činnosti v rozvrhu bolo napísané - organizovaná činnosť (vydávanie pošty, balíkov a individuálna činnosť nejaká
- osobný rozvoj odsúdeného) v podstate som túto situáciu vyhodnotil ako šikanu, pretože si nevšímal odsúdeného Z. Š., ktorý spal. Čo sa týka disciplinárnych trestov a odmien, mal som mať disciplinárnu odmenu za upratovacie práce, no vybral som si radšej návštevu od riaditeľa - mimoriadnu. Vlastne toto čo mi napísal pán pedagóg, že mám nejaké skratové a nátlakové konania vyplynulo z toho, že som stlačil hlásku pri udelení tretieho negatívneho zápisu, a povedal som, že ma šikanuje pedagóg. Myslím si, že to nebolo skratové konanie, a že som postupoval v súlade aj s etickými zákonnými normami. Nie som bezdomovec ako som evidovaný. V B. P. máme veľký dom. Čo sa týka emočnej nestability a agresie s týmto absolútne nesúhlasím, nakoľko som nikdy na nikoho nezvýšil hlas. Len raz som zaznel na hlásku.“
Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol návrh odsúdeného zamietnuť.
Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu, skráteným výpisom klienta a odpisom registra trestov zistil, že u odsúdeného bola síce splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), ale nebola u neho splnená podmienka materiálna. Na tomto základe preto dospel k záveru, že jeho návrh nie je s poukazom na § 66 ods. 1 Tr. zákona dôvodný.
Z tohto ustanovenia vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdený vykonal už potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t. j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Citované ustanovenie vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody.
Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody.
Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, plnením svojich pracovných aj mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody, tak v danom prípade nebola táto podmienka splnená, keď súd prihliadol na negatívne hodnotenie ústavu v tejto oblasti, konkrétne na nedostatok v podobe porušenia povinnosti udržiavať si poriadok v osobných veciach, povinnosť dodržiavať predpísanú ústroj a porušenie časového rozvrhu dňa. Súd v tomto uvádza, že len celkom výnimočne a na základe odôvodnených skutkových zistení možno tolerovať vybočenie z inak riadneho dodržiavania ústavného poriadku odsúdeným. Súd však takéto okolnosti v prípade odsúdeného nenašiel. Vzhľadom už na uvedené nedostatky nemožno podľa súdu hovoriť o vzornom správaní odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody. Na základe týchto skutočností je nepochybné, že odsúdený nepreukazuje vedenie riadneho života vo výkone trestu.
Splnená nebola dôsledne ani tretia z citovaných podmienok, ktorou je dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode, t. j. neexistencia rizika jeho recidívy. V prípade odsúdeného je podľa názoru súdu s prihliadnutím k jeho trestnej minulosti riziko recidívy veľké. Súd v tomto poukazuje aj na hodnotenie ústavu na výkon trestu, ktorý neodporučil odsúdeného podmienečne prepustiť, keď v prípade odsúdeného poukázal na vysoké riziko sociálneho zlyhania pri nepriaznivej resocializačnej prognóze.
Súd pri hodnotení rizika recidívy prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že odsúdený bol 8-krát súdne trestaný, pričom už v minulosti mu boli ukladané aj nepodmienečné tresty odňatia slobody. Odsúdenému tak bola daná viacnásobne možnosť preukázať spoločnosti svoju nápravu a schopnosť viesť riadny život, avšak odsúdený túto možnosť nevyužil, nakoľko sa aj naďalej dopúšťal ďalšej trestnej činnosti, zvlášť trestného činu krádeže, v prípade ktorého predstavuje tzv. špeciálneho recidivistu a pre ktorý je vo výkone trestu aj v súčasnosti. Predmetného trestného činu sa dopustil celkom 8-krát. Nakoniec v prípade odsúdeného možno hovoriť o stupňovaní trestnej činnosti, keď v prípade posledného odsúdenia popri krádeži spáchal aj zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, keď bodol nožom inú osobu do oblasti srdca, ktorá sa mu snažila zabrániť v krádeži. Vzhľadom na uvedené možno charakterizovať osobu odsúdeného ako osobu so sklonom k páchaniu trestnej činnosti, pričom od jej páchania odsúdeného neodradili ani vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody.
Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam a tiež s prihliadnutím na charakter spáchanej trestnej činnosti, pre ktorú odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ako aj na ústav (minimálny stupeň stráženia), v ktorom vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného nebola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.
Na tomto závere nemohli zmeniť nič ani skutočnosti uvádzané odsúdeným na verejnom zasadnutí. Súd sa stotožnil s odsúdeným pokiaľ išlo o jeho konštatovanie, že hodnotenie ústavu má pre súd „iba“ odporúčací charakter. To však znamená, že ani v prípade pozitívneho hodnotenia zo strany ústavu, súd nemusí rozhodnúť o podmienečnom prepustení odsúdeného. Je to najmä vtedy pokiaľ odsúdený svojim správaním vo výkone trestu síce vykazuje polepšenie či schopnosť plniť a dodržiavať pokyny a interné normy vo výkone trestu, avšak jeho trestná minulosť vnáša dôvodnú pochybnosť o schopnosti vedenia riadneho života po prepustení z výkonu trestu. A práve tieto pochybnosti sú podľa názoru súdu u osoby, ktorá vykazuje celkom 8 záznamov v odpise registra trestov a ktorá už bola vo výkone trestu odňatia slobody. Pre pozitívne rozhodnutie o podmienečnom prepustení by preto v prípade odsúdeného bolo potrebné výnimočné preukázanie nápravy v podmienkach výkonu trestu, čo však nie je tento prípad.
Z uvedených dôvodov súd zamietol návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko odsúdený nespĺňal dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.