Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/395/2015

Potvrdené rozhodnutím 10Co/24/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: F.. I. E., G. S. X, XXX XX O., zastúpenému JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, IČO: 42039720, o zaplatenie 1.625,31 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C/395/2015-136 z 26.10.2018, takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výroku I., ktorým žalobe čiastočne vyhovel a výroku III. o náhrade trov konania. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: F.. I. E., G. S. X, XXX XX O., právne zastúpený: JUDr. Jozef Tomko, advokát so sídlom Floriánova 2, 080 01 Prešov, v konaní o zaplatenie 1.625,31 EUR s prísl., takto

rozhodol:

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 175,74 EUR spolu s 5,05 % - tným ročným úrokom z omeškania od 25.09.2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 78,4 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobou súdu doručenou dňa 29.09.2015 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.625,31 EUR s prísl. a nahradiť trovy konania. V rámci žaloby poukázal na to, že dňa 16.02.2014 viedol vodič F.. S. N. (poškodený) v obci O. osobné motorové vozidlo I. K., D.: H. XXX A., kde mu na rovnom úseku cesty náhle vbehol pod koleso auta pes patriaci žalovanému, následkom čoho mu bol poškodený pravý blatník na jeho vozidle. Na základe poistnej zmluvy, predložených dokladov, ohliadky a výšky spôsobenej škody, vyplatil žalobca poškodenému poistné plnenie v sume 1.625,31 EUR z titulu uzatvoreného havarijného poistenia. Keďže žalovaný porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 v spojení s § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda zanedbal náležitú starostlivosť o svojho psa a žalobca vyplatil poškodenému vzniknutú škodu, má žalobca v zmysle ustanovenia § 813 Občianskeho zákonníka právo na vyplatenie sumy poskytnutej z titulu náhrady škody. Nakoľko žalovaný žalovanú sumu na základe výzvy žalobcu neuhradil, žalobca si tento nárok uplatňuje v súdnom konaní.

2. Súd v predmetnej veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor, v rámci ktorého potvrdil, že dňa 16.02.2014 došlo k stretu motorového vozidla poškodeného s jeho psom, avšak intenzita stretu nebola taká, aby spôsobila škodu uvedenú v rozsahu žaloby. Jeho dcéra, ktorá bola so psom vonku, prišla s tým, že do psa ťuklo auto a psovi sa nič nestalo. Dňa 17.02.2014 poškodený navštívil žalovaného a žiadal od neho uhradiť škodu, pričom mu aj ukazoval poškodenie na aute, ale bolo zjavne, že škoda je staršieho dáta a nemohol ju spôsobiť pes, pričom výška, v ktorej bolo auto poškodené nezodpovedá ani výške psa a pokiaľ by sa malo jednať o takéto poškodenie auta, tak muselo sa jednať o silný náraz, ktorý by zviera ani neprežilo. Z týchto dôvodov preto odmietol uhradiť škodu, nakoľko nie

je možné, aby táto bola spôsobená jeho psom. Pes bol dňa 17.02.2014 aj vyšetrený veterinárom, ktorý konštatoval, že mu nič nie je, nemal žiadne povrchové ani vnútorné poranenia Žalovaný ďalej poukázal na to, že následne mu prišli dve výzvy z poisťovne, na ktoré reagoval a po druhej výzve zároveň podal trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu poistného podvodu. Taktiež poukázal na to, že čo sa týka policajného záznamu, tak poškodený iba jednostranne uviedol svoj popis udalosti, ale nikto nič nešetril. Žalovaný v rámci svojho vyjadrenia taktiež citoval rozhodnutia Ústavného súdu, resp. Najvyššieho súdu v súvislosti s absenciou v príčinnej súvislosti, ako základného predpokladu podmienok pre vznik škody s tým, že príčinná súvislosť musí byť nie len tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná.

3. Z predložených listinných dôkazov a znaleckého posudku F.. U. mal súd za preukázané, že dňa 16.02.2014 skutočne došlo k stretu motorového vozidla poškodeného so psom žalovaného s tým, že na Q. K. O. bol urobený, na základe tvrdení poškodeného, záznam, z ktorého rovnako ako zo žaloby vyplýva, že poškodený mal byť iba pravý blatník.

4. Medzi stranami sporu nebolo sporné to, aká suma bola vyplatená žalobcom poškodenému, t.j. že sa jednalo o sumu 1.625,31 EUR.

5. Z denného záznamu Veterinárnej nemocnice O. vyplýva, že dňa 17.02.2014 bol pes ošetrený s výsledkom: kostný podklad bez nálezu, bez poranenia kože. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že nie je pravdou to, čo tvrdí poškodený, teda že išiel na ošetrenie so psom ihneď po strete s vozidlom, pretože na ošetrenie išiel až na druhý deň, potom čo ho poškodený navštívil a žiadal od neho plnenie. Z opatrnosti bol teda so psom za veterinárnym lekárom, ktorý psovi robil aj snímok, avšak vylúčil akékoľvek závažné poranenie.

6. Zo záverov znaleckého posudku F.. Š. U., dňa 21.5.2017 vyplýva, že na základe analýz z nehodového deja nie je možné pripustiť z technického hľadiska, že náraz prednej pravej časti vozidla poškodeného so psom žalovaného mal za následok poškodenie vozidla tak, ako je to uvedené v správe o nehode zo dňa 16.02.2014. Znalec poukázal na to, že na mieste stretu neboli zaznamenané žiadne stopy (šmykové, krvné, biologické), ani konečná poloha vozidla a psa. Zo simulácie nehodového deja vyplýva, že rýchlosť vozidla pri plnom brzdnom spomalení v čase zrážky mohla byť maximálne 30 - 40 km za hodinu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že z výsluchu svedkyne E., dcéry žalovaného, ktorá bola v čase stretu so psom vonku, vyplýva, že auto intenzívne brzdilo a zastavilo po 5 metroch od stretu so psom. Z posudku ďalej vyplýva, že pokiaľ znalec simuloval polohy psa, teda jeho natočenie k prichádzajúcemu vozidlu, tak pri každej polohe, by bol vždy pes odchodený od vozidla, nedošlo by k jeho prejdeniu a ani k sekundárnemu kontaktu tela psa s karosériou vozidla. Na základe vykonanej analýzy znalec konštatoval, že poškodenia na osobnom motorovom vozidle poškodeného nevznikli po náraze psa. V súvislosti s jednotlivými poškodeniami poukázal na to, že poškodenie pravého predného blatníka bolo pripísané na vrub zrážky so psom, ale poškodenie v dolnej časti pravých zadných dverí nebolo nijako riešené a o tomto poškodení nie je nič uvedené. Znalec poukázal na to, že deformácie karosérie sú charakteristické pre nárazy s druhým vozidlom, ku ktorému dochádza najčastejšie pri malých rýchlostiach, spravidla pri parkovaní na parkovisku. V súvislosti s poškodením laku na prednom nárazníku znalec uviedol, že poškodenie laku sa nachádza aj na zadnom nárazníku v pravej časti, a je vo väčšom rozsahu a výraznejšieho charakteru. Zároveň poukázal na to, že v súvislosti s nárazom na mäkkú kožušinu psa nemohlo dôjsť k poškrabaniu laku, ani k deformácii nárazníka. Neboli totiž políciou, ani servisnými pracovníkmi zistené žiadne biologické stopy, napr. srsť vo švíku ozdobnej lišty nárazníka.

7. V rámci výsluchu pred súdom znalec poukázal na to, že simuláciu nehodového deja vypočítal pomocou programu K. U., pričom má program, ktorý simuluje aj zrážku zvieraťa, teda nie iba človeka, a výpočet v jeho znaleckom posudku bol robený tzv. viactelesovým systémom, ktorý vychádza z toho, že končatiny sú upevnené určitými kĺbmi, ktoré sa pri náraze pohybujú fakticky každý iným smerom a v tejto závislosti sa mení aj ťažisko psa, pričom ťažisko psa nie je možné zadať jednorazovo, napr. 0,5 m, pretože ťažisko je vo svojej podstate priestorovým bodom. Znalec uviedol, že poškodenie vozidla na pravej strane bolo spôsobené rázom, keďže je tam zásek, pričom pes nemá na sebe žiadne hrany, pričom pes po náraze automaticky letí od vozidla preč a v danom prípade mohlo dôjsť maximálne k odtrhnutiu spätného zrkadla, resp. mohlo dôjsť k poškodeniu svetlometu, ale nie ostatných častí ako je podblatník, ktorý bol posunutý, poškodené dvere, ktoré sa nedali otvárať a v podstate celé vozidlo dookola bolo poškodené. Znalec poukázal na to, že rázová sila pôsobí smerom od vozidla dopredu,

preto nie je možné, aby sa zviera vrátilo späť a aby buchlo do boku vozidla. V danom prípade náraz, ktorý smeroval do psa, tento pes prežil, nemal žiadnu zlomeninu, sám odbehol k dcére žalovaného, preto intenzita nárazu bola veľmi nízka. V súvislosti s poškodením vozidla znalec tiež uviedol, že pokiaľ by malo dôjsť k nejakým vážnejším poškodeniam motorového vozidla, tak pes by bol odhodený do vzdialenosti cca 8,5 metra, resp. závisí to od toho, ako by sa pes kĺzal, pričom nie je možné, aby sa pes nejakým spôsobom vrátil k vozidlu a toto obišiel, pričom veľmi pravdepodobné, že by takýto náraz ani neprežil. Teda je absolútne vylúčené, aby pri takomto náraze došlo k opätovnému vráteniu zrazeného objektu na bočnú stenu vozidla s tým, že by sa v danom prípade ešte poškodili ďalšie časti vozidla, teda dvere, posunutý blatník, pričom aj na blatníku je tzv. zásek, ktorý by bol napr. možný, pokiaľ by došlo k stretu so zvieratami, ktoré majú kopytá, napr. vysoká zver, resp. krava a k takémuto poškodeniu by došlo tak, že pri odhodení by došlo k takému záseku kopytami, pričom psa možno charakterizovať ako tzv. huňaté teleso.

8. Súd si v predmetnej veci pripojil aj vyšetrovací spis OR PZ, Odbor kriminálnej polície, Prešov, v rámci ktorého vypracoval znalecký posudok F.. S. I., ktorý v rámci svojho posudku uviedol, že charakter poškodenia motorového vozidla v pravej časti vykazuje poškodenia, ktoré mohli vzniknúť v dôsledku nárazu psa plemena labrador pohybujúceho sa po vozovke. Taktiež je možné technicky pripustiť a usúdiť, že všetky zistenia poškodeného motorového vozidla mohli vzniknúť pri uvedenej zrážke a vznik týchto poškodení vozidla takýmto spôsobom nemožno vylúčiť.

9. V rámci výsluchu pred súdom tento znalec uviedol, že v podstate nerobil analýzu nehodového deja, ale iba odpovedal na otázky, ktoré mu boli položené. Taktiež poukázal na to, že rovnako ako konštatoval znalec F.. U., na mieste stretu neboli zadokumentované žiadne stopy a z materiálu, ktorý mal k dispozícii zistil, že bol poškodený pravý predný nárazník, pravý predný svetlomet, pravý blatník, a tiež pravé zadné dvere. Uviedol, že aj keď nemal žiadne podklady pre vykonanie analýzy, uzavrel, že vznik týchto poškodení nemožno vylúčiť. Uviedol, že svetlomet aj keď nemal nejaké vonkajšie poškodenie, ktoré by bolo viditeľné, bol menený pravdepodobne z dôvodu, že boli poškodené nejaké plastové úchytky.

10. F.. U. k znaleckému posudku F.. I. uviedol, že tento posudok bol robený iba popisnou formou, bez akýchkoľvek výpočtov a vo všeobecnosti sa povedať, že znalcov možno rozdeliť na technikov a právnikov, pričom „právnici majú radi čítanie a technici majú radi výpočty.“ Poukázal na to, že v znaleckom posudku F.. I. nie je žiaden výpočet, a tento znalec nehodu analyzoval v programe K. U. X, ktorý simuluje iba človeka, nie zvieratá, tak, ako to robil on vo svojom posudku a F.. I. v podstate iba popisným spôsobom opísal priebeh nehody, bez akýchkoľvek výpočtov.

11. Žalobca súdu predložil uznesenie o zastavení trestného stíhania zo dňa 14.12.2015, avšak toto uznesenie nebolo konečným rozhodnutím v trestnom konaní, keďže toto uznesenie bolo prokurátorom Okresnej prokuratúry v Prešove zrušené, ako nezákonné a vyšetrovateľovi bola uložená povinnosť, aby vo veci znovu konal a vec bola právoplatne skončená až dňa 25.04.2016 na základe uznesenia zo dňa 18.04.2016, z odôvodnenia ktorého má vyplývať, že sa nejedná o trestný čin podvodu. Z tohto uznesenia však taktiež vyplýva, že vo veci bol vypočutý S.. Q. W., ktorý pracuje ako zverolekár vo Veterinárnej nemocnici O. s.r.o. v Prešove, ktorý potvrdil, že bol vykonaný RTG snímok a klinické vyšetrenie psa, pričom nič vážneho nenašiel okrem ľahkého stupňa pohmoždenia pravej panvovej končatiny v oblasti kolenného kĺbu. Vykonal aj ohliadku a klinické celkové vyšetrenie psa, pričom nezistil žiadne iné poranenia. Následne už ani žiadne iné ošetrenie v tejto súvislosti nebolo realizované, pričom podľa zranení psa sa mohlo jednať o zrážku, ktorej intenzita bola nízka.

12. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

13. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

Podľa § 813 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie § 450 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20181001>.

14. Podľa § 209 ods. 2 Civilného sporového poriadku - CSP, ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

15. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že dňa 16.02.2014 došlo k zrážke motorového vozidla poškodeného a psa žalovaného. Je nepochybné, že pes nemal žiadne závažné poranenia, okrem pohmoždenia pravej panvovej končatiny v oblasti kolenného kĺbu. Z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že so psom bol na ošetrení až nasledujúci deň, t.j. 17.02.2017, teda nie je pravdivé vyjadrenie poškodeného F.. N., že žalovaný ihneď po strete išiel so psom na veterinárne ošetrenie, pričom žalovaný sa vyjadril, že tak urobil až po návšteve poškodeného, ktorý bol bol osobne za ním a žiadal od neho finančnú náhradu, preto z opatrnosti navštívil veterinára, aby mal potvrdené, že psovi nič nie je.

16. Poškodenia motorového vozidla sú zadokumentované v znaleckom posudku F.. U. M. F.. I., ktorého posudok však z formálneho hľadiska, s poukazom na ustanovenie § 209 ods. 2 CSP, nemožno považovať za znalecký posudok a možno ho akceptovať iba ako listinný dôkaz, keďže neobsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Súd taktiež poukazuje na to, že zo znaleckého posudku F.. I. vyplývajú závery, ktoré možno zhrnúť asi tak, že znalec hodnoverne neuzavrel to, že poškodenia vozidla nepochybne vznikli v príčinnej súvislosti stretu so psom, ale iba uzavrel, že: „ poškodenia mohli vzniknúť “ „ je možné technicky pripustiť “, „ nemožno vylúčiť “, teda nejedná sa o závery, na základe ktorých možno založiť rozhodnutie súdu a navyše tento posudok bol vypracovaný pre účely trestného konania, nie pre účely uplatnenia regresného nároku žalobcu.

17. Z fotodokumentácie na čl. 56 spisu vyplýva, ktoré časti vozidla mali byť poškodené a aké sú výškové pomery poškodenia. Na pravom prednom blatníku, približne vo výške stredu kolesa, je tzv. zásek, zároveň sú v spodnej časti poškodené aj pravé zadné dvere, a taktiež svetlomet s tým, že mal byť poškodený aj lak na nárazníku. Zo znaleckých posudkov, resp. výsluchu samotného poškodeného je nepochybné, že tento sa pohyboval nízkou rýchlosťou. Z výsluchu dcéry žalovaného vyplynulo, že vozidlo tesne pred zrážkou so psom brzdilo a zastavilo asi po 5 metroch od zrážky, z čoho je nepochybné, že vozidlo sa pohybovalo nízkou rýchlosťou (podľa znalca F.. U. 30 km, max. do 40 km/h) a pri takejto intenzite tak, ako konštatuje znalec F.. U., nemohlo dôjsť k tak závažným poškodeniam motorového vozidla a už tobôž nie k poškodeniu pravých zadných dverí v spodnej časti, keďže je úplne nepochybné a absolútne logické, že pokiaľ došlo k stretu pravej prednej časti vozidla so psom, tento musel byť odhodený a keďže intenzita stretu bola veľmi nízka, nedošlo ani k pádu psa, pričom psa iba akoby vytočilo, ostal na všetkých nohách a následne bežal k dcére žalovaného, čo nikto ani nespochybnil. Nasledujúci deň bol pes aj vyšetrený, bez akéhokoľvek vážneho poranenia. Z predložených posudkov, podľa názoru súdu, nepochybne vyplýva iba to, že došlo k poškodeniu svetlometu, ktorý síce nebol rozbitý, ale nárazom došlo k poškodeniu vnútorných plastových úchytiek, a tým pádom bolo potrebné vymeniť celý svetlomet. Žalobca súdu predložil samostatný výpočet škody z titulu výmeny svetlometu, čo predstavuje sumu 175,74 EUR. Čo sa týka ostatných poškodení, tak žalobca jednoznačne nepochybne nepreukázal, že tieto poškodenia, ktoré on aj odškodnil z titulu havarijného poistenia, vznikli v príčinnej súvislosti stretu motorového vozidla so psom, a keďže stav vozidla bezprostredne po nehode nebol žiadnym spôsobom zadokumentovaný, resp. nie je ani známe, aký bol stav vozidla pred stretom so psom, nemožno uzavrieť, že tieto poškodenia vznikli v dôsledku stretu psa s motorovým vozidlom.

18. Z hľadiska právneho posúdenia mal súd za to, že žalovaný porušil prevenčnú povinnosť, keďže pes sa voľne pohyboval po vozovke, v dôsledku čoho došlo k vzniku škody, pričom v príčinnej súvislosti mal súd za preukázanú iba škodu vo výške 175,74 EUR, a keďže žalobca nepochybne poskytol poškodenému poistné plnenie v tejto výške, má žalobca v zmysle § 813 ods. 1 nárok na náhradu vyplateného poistného plnenia (regresný nárok), ktorý keďže bol preukázaný iba v citovanom rozsahu, súd priznal iba v tejto výške a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Uvedenú sumu súd priznal spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania, keďže od 25.09.2015 bol už žalovaný nepochybne v

omeškaní s plnením svojho dlhu, nakoľko, ako aj sám uviedol, už predtým bol 2 krát písomne vyzývaný na úhradu žalovanej sumy.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že súd mal na základe vykonaných dôkazov za preukázaný rozsah poškodenia, nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie v zmysle návrhu žalobcu, znaleckým posudkom Ústavom súdneho inžinierstva, a to jednak s poukazom na závery oboch znalcov o tom, že na mieste stretu neboli zaistené žiadne stopy, ako aj s poukazom na zásadu hospodárnosti a závery súdu o tom, ktorú časť nároku mal za nepochybne preukázanú a ktorá časť nároku bola, minimálne, natoľko spochybnená, že ani žiadne ďalšie znalecké dokazovanie by podľa názoru súdu neprispelo k zmene jeho záverov.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a pomerne úspešnejšiemu žalovanému, ktorý mal úspech v rozsahu 89,2 % a neúspech v rozsahu 10,8 %, priznal voči pomerne neúspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,4 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).