Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Cob-159-2018.pdf
PDF · 105.51 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/159/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcov: 1. W. J. , L.. XX.XX.XXXX, Č. XX, XXX XX J., zast.: JUDr. Rastislav Lenárt, advokát so sídlom Pollova 32, 040 18 Košice, 2. T. J., L.. XX.XX.XXXX, Č. XX, XXX XX J. proti žalovanému: Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, zast.: RASLEGAL, s.r.o., IČO: 36 855 561, so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu v 1/ rade proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie, zo dňa 12.9.2017, č.k. 10Cb/77/2014-103, v znení opravného uznesenia zo dňa 24.4.2018, č.k. 10Cb/77/2014-132 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia zo dňa 24.4.2018.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol s tým, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní zaplatiť žalovanému trovy tohto konania v celom rozsahu.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade podanou žalobou sa domáhali, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, vydaného rozhodcom C.. Š. T., rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie vo veci sp.zn. II/2013/691 zo dňa 8.11.2013.
3. Svoj nárok odôvodnili tým, že predmetným rozsudkom boli zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť Tatrabanke a.s. zmenkovú sumu 13.511,- eur spolu s úrokmi vo výške 6% zo sumy 13.511,- eur od 18.8.2013 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 45,04 eur a náhradu trov rozhodcovského konania. Žalobu opreli o dôvod, že v rozhodcovskom konaní vzniesli námietku miestnej aj vecnej nepríslušnosti Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, Rajská 15/A, Bratislava, ako aj námietku voči rozhodcovi. Ďalej sa domáhali absolútnej neplatnosti ustanovení čl. 5 bod 5.7 a 5.8 zmluvy o použití zmenky zo dňa 28.11.2007 a popierali existenciu rozhodcovskej zmluvy, ba aj rozhodcovskej doložky.
4. Súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav:
5. Žalovaný Tatrabanka a.s. a žalobca v 1. rade W. J., vystupujúci ako podnikateľ s IČOm 37 642 791 uzatvorili dňa 28.11.2007 zmluvu o splátkovom úvere č. 07-0000086465. V zmysle tejto zmluvy o splátkovom úvere Tatrabanka poskytla žalobcovi úver 670.000,- Sk na financovanie investícií menšieho rozsahu so začiatkom čerpania 28.11.2007 a tento úver sa žalobca v 1. rade zaviazal splácať
v mesačných splátkach po 13.960,- Sk v období od 31.12.2007 do 30.11.2011. Z článku 7, bod 7.l vyplýva, že za účelom posilnenia vymáhateľnosti celkovej pohľadávky veriteľa budú uzatvorené nasledovné zmluvy: biankozmenka, vystavená dlžníkom na rad veriteľa a avalovaná avalistom T. J.Á. a jej prináležiaca zmluva o použití zmenky, uzatvorená medzi veriteľom a dlžníkom a avalistom T. J.O.. Na základe tohto ustanovenia bola uzatvorená zmluva o použití zmenky v zmysle § 269 ods. 2 a nasledujúcich dňa 28.11.2007, z ktorej vyplýva, že dlžník pri uzatvorení tejto zmluvy odovzdal veriteľovi vlastnú biankozmenku avalovanú avalistom, vyplnenú nasledovne: označenie výstavcu W. J., označenie avalistu T. J., dátum vystavenia XX.XX.XXXX, zmenkový veriteľ Tatrabanka a.s., miesto vystavenia Košice, platobné miesto Tatrabanka a.s., zmenková suma nevyznačená, mena zmenkovej sumy taktiež nevyznačená, dátum splatnosti nevyznačený. Zároveň v ďalšom ustanovení je uvedené, že veriteľ bude po splnení dohodnutých podmienok oprávnený doplniť na biankozmenke nasledovné údaje: výšku zmenkovej sumy, menu zmenkovej sumy a dátum splatnosti a dlžník a avalista vyhlásili, že súhlasia s tým, aby bola spôsobom, obsiahnutým v tejto zmluve zabezpečená zabezpečovacia pohľadávka aj po zmene úverovej zmluvy, ktorá bude dohodnutá medzi veriteľom a dlžníkom na základe písomného dodatku k úverovej zmluve.
6. Žalobca ako dlžník nedodržal podmienky úverovej zmluvy a úver riadne nesplácal. V dôsledku toho Tatrabanka pristúpila k vymáhaniu pohľadávky na základe vystavenej vlastnej zmenky a podala žalobu na Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, Rajská 15/A, 811 08 Bratislava o zaplatenie zmenkovej pohľadávky vo výške 13.511,- eur s prísl. a zmenkovej odmeny, a to dňa 19.8.2013. Právomoc a príslušnosť stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie na prejednanie a rozhodnutie právnej veci odôvodnila, že je daná článkom 5, bodom 5.8 zmluvy o použití zmenky, ako aj článkom 9, bodom 9.4.3 zmluvy o splátkovom úvere. Z týchto ustanovení zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že spory môžu byť rozhodnuté aj stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave, ak do dňa začatia konania Stáleho rozhodcovského súdu nebolo začaté konanie na príslušnom súde podľa predchádzajúceho bodu. Rozhodcovské konanie vrátane ustanovenia rozhodcu a senátu bude prebiehať podľa jeho základných vnútorných právnych predpisov, ktoré sa na základe tohto odkazu stávajú súčasťou rozhodcovskej zmluvy. Miestom rozhodcovského konania bude ústredie Stáleho rozhodcovského súdu a spory bude rozhodovať jeden rozhodca. Na základe žaloby zo dňa 19.8.2013 rozhodcovský súd dňa 21.8.2013 vyzval žalobcov na doručenie žalobnej odpovede. Žalobcovia dňa 4.9.2013 doručili žalobnú odpoveď Stálemu rozhodcovskému súdu a Stály rozhodcovský súd vo veci rozhodol dňa 8.11.2013 tak, že žalobcov v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému zmenkovú sumu 13.511,- eur spolu s úrokmi vo výške 6% zo sumy 13.511,- eur od 10.8.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 45,04 eur a náhradu trov rozhodcovského konania za zaplatený poplatok za podanie návrhu na začatie rozhodcovského konania vo výške 488,40 eur, paušálny poplatok za krytie správnych nákladov rozhodcovského súdu vo výške 30,- eur a trovy právneho zastúpenia 747,72 eur. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.11.2013 a vykonateľnosť 22.11.2013. Na základe tohto rozhodcovského rozsudku v súčasnosti prebieha exekučné konanie u súdneho exekútora I.. P. G. E. E. R. S. L. M. D. T. - M. vo veci XXEr/XXXX/ XXXX. Exekučné konanie nie je ukončené. Žalobcovia do dnešného dňa žalovanú istinu neuhradili. Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcom dňa 18.11.2013. Žalobcovia dňa 10.12.2013 podali žalobu o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku.
7. Z ust. § 41 ods. 1 Zákona 244/2002 Z.z., účinného v čase podania žaloby, vyplýva:
Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
8. V zmysle tohto zákonného ustanovenia žalobcovia dodržali lehotu a žaloba je podaná v zákonnej lehote.
9. Podľa ust. § 40 ods. 1 Zákona 244/2002 Z.z., účinného v čase podania žaloby účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou, podanou na príslušnom súde, domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť, alebo ktorého vylúčenie účastník z rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
10. V danom prípade z podanej žaloby ani z ďalších dôkazov, ktoré žalobcovia a ich právni zástupcovia v priebehu konania predložili, nie sú zrejmé dôvody, ktoré ich viedli k podaniu návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Súd mal za to, že predmetný rozhodcovský rozsudok bolo vydaný vo veci, ktorá môže byť predmetom rozhodcovského konania a v zmysle bodu c) jeden z účastníkov popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, ale súd mal za to, že strany v konaní sa dohodli v zmluve o splátkovom úvere, ako aj v zmluve o použití zmenky na rozhodcovskej doložke a nezistil ani ďalšie dôvody v zmysle § 40, ktoré by boli dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.
11. Je potrebné poukázať na to, že je povinnosťou žalobcov presne označiť dôvod, pre ktorý žiadajú rozhodcovský rozsudok zrušiť a žalobcovia túto povinnosť zákonným spôsobom nedodržali a presný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku v priebehu celého konania neuviedli.
12. Na základe týchto skutočností súd teda mal za to, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol.
13. K námietke žalovaného, týkajúcej sa príslušnosti Okresného súdu Košice - okolie je potrebné uviesť, že po podaní žaloby žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Košice - okolie, v dôsledku toho bol spis postúpený Okresnému súdu Bratislava I. Tento súd s postúpením nesúhlasil a vec predložil Krajskému súdu v Bratislave, ktorý vo veci XNcb/XX/XXXX X. K. XX.X.XXXX rozhodol, že príslušným súdom na prejednanie veci je Okresný súd Košice - okolie (§ 11 ods. 1, 2 O.s.p.).
14. Podľa ust. § 43 ods. 2 CSP ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
15. V zmysle tohto zákonného ustanovenia preto miestne príslušným na prejednanie sporu bol Okresný súd Košice - okolie.
16. Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. V danom prípade žalobca v konaní nemal úspech, náhrada trov konania mu teda neprislúcha. Žalovaný v konaní bol úspešný, súd mu preto priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
19. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu.
20. Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že je závažné pochybenie súdu, keď v záhlaví napadnutého rozsudku je uvedené, že žalobcovia sú obaja zastúpení JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom Advokátskej kancelárie Pollova 32, 040 18 Košice. Nie je to pravdou a v predmetnom konaní bol uvedeným advokátom zastúpený iba žalobca v 1/ rade o čom svedčí oznámenie o prevzatí zastupovania- ospravedlnenie neúčasti - návrh na odročenie pojednávania zo dňa 24.1.2016. Vyvstáva otázka, či súd zaslal napadnutý rozsudok aj strane sporu -žalobkyni 2, ktorá nebola v spore zastúpená žiadnym právnym zástupcom, čím bola zo strany súdu porušená zásada práva na spravodlivý proces.
21. Žalobca v 1/rade cestou svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 12.9.2017 navrhol, aby boli vypočutí žalobcovia 1/ a 2/ vzhľadom k tomu, že nedostal jednoznačné poverenie, aby presne upresnil žalobu, podľa ktorého ust. § 40 žiada zrušiť rozhodcovský rozsudok a v danom čase sa preto presne nevedel vyjadriť k tomu, či ide o spotrebiteľov alebo nespotrebiteľov v danom prípade a tiež pokiaľ sa týka tej skutočnosti, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmenky, bližšie sa k týmto okolnostiam nevie vyjadriť a že sa vyjadruje iba v mene žalobcu 1/.
22. Ďalej žalobca v 1/ rade uvádza, že na pojednávaní dňa 12.9.2017 uviedol jeho právny zástupca, že podaná žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku bola na pojednávaní dňa 12.9.2017 podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. upresnená jeho právnym zástupcom, a to s poukazom na písm. c), g), h), j) uvedeného zákonného ustanovenia a toto vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu 1/ nie je obsahom zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.9.2017 (navrhuje, aby si odvolací súd vypočul zvukový záznam z uvedeného pojednávania).
23. Zároveň poukazuje, že z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.9.2017 nevyplýva, aby súd vyzval strany sporu na záverečné zhrnutie.
24. Keďže strane sporu žalobkyni 2/ bolo postupom súdu odňaté právo konať pred súdom, považuje žalobca 1/ napadnutý rozsudok vydaný aj za predčasný a bez náležite vykonaných dôkazov. S poukazom na vyššie uvedenú skutočnosť, že žalobkyňu 2/ nezastupoval a v tom konaní žiaden právny zástupca.
25. S poukazom na ust. § 355 a nasl. a § 365 C.s.p., má žalobca 1/ za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané predčasne, pretože konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal všetky potrebné dôkazy, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, skutkový stav neobstojí a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
26. Na základe vyššie uvedeného, s poukazom na ust. zák. č. 160/2015 Z.z. C.s.p. § 355 a § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) má za to, že konajúci súd pochybil a porušil vyššie uvedené zákonné ustanovenia a preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice-okolie, sp.zn. 10Cb/77/2014-103 zo dňa 12.9.2017, ktorý mu bol doručený dňa 30.11.2017 v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie a následné rozhodnutie.
27. K odvolaniu žalobcu v 1/ rade sa vyjadril žalovaný.
28. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca v 1/ rade sa obmedzil len na vágny „opis“ zákonnej citácie odvolacích dôvodov tak, ako ich uvádza zákonodarca, no bližšie neuvádza, v akom konkrétnom postupe súdu vidí žalobca v 1/ rade všetky vytýkané porušenia.
29. Má za to, že tvrdenia žalobcu v 1/ rade obsiahnuté v odvolaní, nie sú spôsobilé vyvrátiť ich argumentáciu obsiahnutú v ich podaniach predložených v konaní na súde prvej inštancie (tak písomných ako i ústnych) a nijako nespochybňujú a ani nenarúšajú správnosť napádaného rozsudku.
30. V nadväzdnosti na uvedené preto žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal voči žalobcovi v 1/ rade náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
31. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.), a toto prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v 1/ rade nie je dôvodné.
32. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v odvolacom konaní posúdiť je to, či rozhodcovská zmluva, na základe ktorej rozhodol „Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie“ je platná.
33. Podľa ust. § 4 ods. 1,2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ZRK) rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
34. Z citovaných ustanovení ZRO je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť, okrem iných, podmienku písomnej formy. Písomná forma rozhodcovskej doložky v zmluve bola teda splnená.
35. V zmluve o splátkovom úvere č. 07 0000086-165 zo dňa 28.11.2007 sa veriteľ-žalovaný a dlžník- žalobca dohodli, že spory k uvedenej zmluve môžu byť rozhodnuté Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave.
36. Pokiaľ žalobca v 1/ rade namieta porušenie procesných predpisov ohľadne zastupovania žalobkyne v 2/ rade, táto chyba bola opravená opravným uznesením zo dňa 24.4.2018, ktorý žalobkyňa v 2/ rade prevzala 30.4.2018, pričom proti tomuto uzneseniu odvolanie nepodala.
37. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa v 2/ rade nepodala odvolanie ani proti rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej.
38. Z obsahu žaloby o zrušení rozhodcovského rozsudku nevyplýva, že v priebehu uzavretého právneho vzťahu došlo k zmene obsahu predmetu zmluvy, týkajúcej sa uzavretia rozhodcovskej doložky. Na zmenu obsahu uzavretej zmluvy medzi účastníkmi konania pri dodržaní platnej zákonnej úpravy rozhodcovskej doložky bolo potrebné zmeniť obsah zmluvy.
39. Na námietky žalobcu, ktoré sa týkajú procesných podmienok vo vzťahu k žalobkyni v 2/rade odvolací súd nemohol prihliadnuť.
40. Civilný sporový poriadok ukladá stranám sporu povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v rámci tzv. prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 C.s.p.). Súd v civilnom procese nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 C.s.p.) a nie strán sporu. Ak teda súd v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení.
41. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu v 1/ rade v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci.
42. Súd prvej inštancie je vo vzťahu k žalobnému návrhu oprávnený rozhodnúť, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná, preto ak zo skutkových tvrdení uvedených v žalobe alebo ostatných podaniach žalobcu, či jeho prednesoch na pojednávaní, bez pochybnosti vyplýva, že uplatnený nárok je po právnej stránke nedôvodný, žalobcom navrhované dôkazy nevykoná.
43. Pokiaľ ide o poukaz žalobcu v 1/ rade na rozhodnutie iných súdov, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že Slovenská republika má kodifikovaný právny poriadok a súdy pri rozhodovaní sú viazané jedine platnou právnou úpravou.
44. V praxi nie je totiž vylúčené, že strana v spore predloží len rozhodnutia, ktoré obsahovo vyhovujú len jej a iné rozhodnutia nepredloží.
45. Odvolací súd sa zo všetkých uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení odvolaní napadnutého rozhodnutia, spĺňajúci všetky požiadavky podľa ust. § 220 ods. 2 C.s.p., v ktorom sa súd prvej inštancie správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal zo zisteným skutkovým stavom i právnym posúdením veci a preto odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.
46. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojitosti s ustanovením § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že žalobca v 1/ rade je povinný v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nahradiť trovy odvolacieho konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).