Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-124-2018.pdf
PDF · 77.3 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/124/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej a členov senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Milana Končeka, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Rožňava, Štítnická 12, IČO: 30 807 484, proti povinnému: F. V., nar. XX.XX.XXXX, G.. Q. XX, Q., IČO: 10 747 591, vedenej na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala so sídlom v Košiciach, Moyzesova 34, o vymoženie sumy vo výške 3.588,39,00 eur s prísl., pod sp. zn. EX 692/2012, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 4Er/217/2012 zo dňa 24.11.2017, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu a zastavil a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie vo výške 46,64 eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti napadnutého uznesenia.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a poverenia na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom Rožňava dňa 28.02.2012, bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal. Dňa 14.11.2017 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu uvedenom v § 57 ods.1 písm.h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej EP), a teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súčasne s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor požiadal priznať náhradu trov exekúcie v zmysle vyúčtovania predloženého súdu. Súdny exekútor v podanom návrhu uviedol, že že povinný nemá majetok - vlastní nehnuteľnosti - ornú pôdu, dom, trvalé trávnaté porasty - všetko podielom nepatrnej hodnoty, na ktorých sú zriadené záložné práva, nevlastní hnuteľné veci, nemá príjmy, ktoré podliehajú exekúcii, na účtoch nemá finančné prostriedky, je dlhodobo nezamestnaný.
3. Na základe uvedeného súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm.h) EP. V zmysle ustanovenia § 57 ods.1 písm.h) EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z toho dôvodu súd pristúpil k zastaveniu predmetnej exekúcie podľa § 57 ods.1 písm.h) EP. O trovách exekúcie rozhodol súd podľa ustanovenia § 203 ods.2 zák. č. 233/1995 Z.z., v zmysle ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Nakoľko sa predmetné exekučné konanie zastavuje z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikoval ustanovenie § 203 ods.2 EP a na úhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. Na základe uvedeného súd exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,64 eur.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, a aby sa v exekučnom konaní pokračovalo vymáhaním pohľadávky oprávneného a trov exekučného konania od povinného.
5. Oprávnený v odvolaní namietal, že povinný nie je dlhodobo nezamestnaný, ako to uvádza súdny exekútor. Na základe výpisu zo Živnostenského registra je od 20.05.1992 sústavne samostatne zárobkovo činnou osobou, nemá a ani nemal pozastavenú živnosť. Aj do Sociálnej poisťovne na základe svojich príjmov bol a stále je v zmysle zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. v znení zmien a doplnkov sústavne povinný platiť poistné na sociálne poistenie. Podľa ním preložených výpisov z daňových priznaní jeho príjem zo živnosti za rok 2014 bol vo výške 23.718,00 eur, príjem zo živnosti za rok 2015 bol vo výške 21.651,00 eur a príjem zo živnosti za rok 2016 bol vo výške 18.720,00 eur. Povinný je zároveň vlastníkom nehnuteľností vedených na LV XXXX a to rodinného domu v Q., takže jeho podiel - 1/16 v žiadnom prípade nepovažuje oprávnený za majetok nepatrnej hodnoty. Odo dňa podania exekučného návrhu povinný uhradil v inom exekučnom konaní dňa 16.01.2017 jednorázovo 5.171,03 eur, o čom predložil oprávnený výpis z informačného systému Sociálnej poisťovne.
6. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie povinného (§ 362 ods.1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý výrok uznesenia súdu je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa ustanovenia § 389 ods.1 písm.b) CSP.
7. Podľa ustanovenia § 470 ods.1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
8. Podľa § 243h ods.1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa ustanovenia § 9a ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 220 ods.2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Uvedené primerane platí v zmysle § 234 ods.2 CSP aj na uznesenie
11. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.
12. Súd prvej inštancie sa týmito zásadami neriadil a rozhodnutie o zastavení exekúcie žiadnym spôsobom neodôvodnil. Z jeho odôvodnenia nemožno zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie riadil, nakoľko v odôvodnení napadnutého uznesenia len zjednodušene skonštatoval, že v priebehu exekučného konania nedošlo ani k čiastočnému vymoženiu pohľadávky, v priebehu exekúcie preverovaním majetkových pomerov povinného vyšli najavo skutočnosti nasvedčujúce záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. V rozpore so zásadou danou v ustanovení § 220 ods.2 v spojení s § 234 ods.2 CSP súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne, pretože z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností rozhodol o zastavení exekúcie a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil.
13. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 7Cdo/157/2011).
14. V posudzovanom prípade teda nemožno skontrolovať, či pri vydávaní napadnutého uznesenia súd prvej inštancie postupoval správne, či rozhodoval opodstatnene a zákonne. Tieto skutočnosti nemôžu zistiť strany, ani odvolací súd, preto je uvedené rozhodnutie potrebné považovať za nepreskúmateľné.
15. Podľa § 389 ods.1 písm.b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
16. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zistil, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie trpí nedostatkom dôvodov rozhodnutia, pre ktorý ho nemožno preskúmať v odvolacom konaní, preto napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie zrušil ako nepreskúmateľné a zrušil aj súvisiaci výrok o trovách exekúcie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia § 389 ods.1 písm.b) a CSP.
17. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní náležite preskúmať dôvody na zastavenie exekúcie a o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie opätovne rozhodnúť, svoje rozhodnutie jasne, stručne a najmä presvedčivo zdôvodniť, pričom v novom rozhodnutí sa súd prvej inštancie vyporiada aj so skutočnosťami uvedenými oprávneným v podanom odvolaní.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)(§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.1 CSP).