Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Csp-38-2017.pdf
PDF · 100.55 KB
Case nature
Area
Subarea
31Csp/38/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
V. súd T. sudkyňou S.. J. Skubákovou v právnej veci sporu žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., IČO: 649 48 242, Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, podnikajúci na území SR prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej osoby: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, zastúpený: ALTER IURIS, s.r.o., IČO: 36 708 771, Tolstého 9, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: R. C., narodený XX.X.XXXX, bytom J. I. 39, T., o zaplatenie 673,35 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 65,51 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 65,51 eur od 27.9.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
III. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.8.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 673,35 eur s úrokmi z omeškania 8,00% ročne zo sumy 632,25 eur od 27.9.2016 do zaplatenia. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri Mestského súdu v Prahe, ktorá podniká v Slovenskej republike vo forme organizačnej zložky, ktorá je nástupníckou spoločnosťou zaniknutej spoločnosti UniCredit Bank Slovakia, a.s., IČO: 00 681 709. Ďalej uviedol, že na základe žiadosti/Zmluvy o vydanie kreditnej karty zo dňa 2.1.2006 žalovaného, poskytol žalovanému úver vo forme úverového rámca vo výške 663,88 eur (20.000,- Sk), ktorý žalovaný čerpal kreditnou kartou vydanou žalobcom. Žalovaný sa v zmysle čl. III. Obchodných podmienok na vydanie a používanie kreditných kariet (ďalej „OP“) zaviazal splácať minimálnu splátku vypočítanú ku dňu uzávierky vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca, najskôr však deň po dni uzávierky. Nakoľko žalovaný aj napriek písomnej výzve žalobcu zo dňa 20.7.2016 neuhradil povinnú minimálnu splátku a dostal sa do omeškania so splácaním svojho záväzku, v súlade s čl. III. OP, žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úverového rámca ku dňu 26.9.2016. Žalobca vyhotovil vyčíslenie pohľadávky, v ktorom žalovanému vyčíslil finančný nárok a vykonal rozpis jednotlivých položiek, pričom celkový nedoplatok z predčasne ukončenej zmluvy ku dňu 10.8.2017 predstavuje sumu 673,35 eur, z toho istina 632,25 eur, dlžný riadny úrok 37,95 eur a dlžné poplatky 3,15 eur. Žalobca si žalobou uplatnil i úroky z omeškania 8% ročne z dlžnej sumy istiny od 27.9.2016 do zaplatenia. Ako dôkazy žalobca označil a predložil Žiadosť a Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty zo dňa 2.1.2006 (ďalej “zmluva” čl. 7), Obchodné podmienky na vydanie a používanie kreditných kariet (“OP” čl. 9), Upomienka č. 2 - výzva na úhradu povinnej minimálnej splátky (čl. 11) s doručenkou (čl. 12), Zosplatnenie - oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzva na úhradu celého zostatku úveru (čl. 13) s doručenkou (čl. 14), výpis z kartového účtu kreditnej
karty (čl. 15), prehľad položiek účtovaných na kartový účet kreditnej karty (čl. 20), prehľad čerpania z kartového účtu (čl.21), prehľad úhrad na kartový účet (čl. 25), prehľad úrokov účtovaných na kartový účet (čl. 27), prehľad poplatkov na kartovom účte (čl. 29) výpis z obchodného registra žalobcu. 3. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 10.8.2018, k tejto sa nevyjadril.
4. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
6. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
7. Z výpisu z obchodného registra a výpisu z obchodního rejstříku (čl. 31-39) vyplýva, že spoločnosť: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová1/A, 81333 Bratislava, IČO:47251336 je organizačnou zložkou podniku zahraničnej osoby: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle, Česká republika, IČ: 64 948 242, zapísanej v obchodnom registri Mestského súdu v Prahe v oddiele B, vložka 3608, ktorá je nástupníckou spoločnosťou (zlúčením) zaniknutej spoločnosti: UniCredit Bank Slovakia, a.s., IČO: 00 681 709. Na základe uvedeného mal súd za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.
8. Dňa 2.1.2006 bola medzi spoločnosťou: UniBanka, a.s. (neskôr UniCredit Bank Slovakia, a.s.), IČO: 00 681 709 a žalovaným podpísaná žiadosť a zmluva o vydaní kreditnej karty (ako jedna listina), v ktorej bola špecifikovaná kreditná karta s úverovým rámcom 20.000,-Sk. Žalovaný vyhlásil (časť VI. žiadosti), že bol pred popisom tejto žiadosti oboznámený a prevzal Obchodné podmienky na vydanie a používanie kreditných kariet, s týmito súhlasí, čo potvrdil svojim podpisom. Žiadaný úverový rámec bol žalobcom schválený dňa 2.1.2006 (zmluva čl. 7,8). Podmienky zmluvy boli bližšie upravené v Obchodných podmienkach na vydanie a používanie kreditných kariet (čl. 9-10). Keďže žalovaný nehradil záväzky vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas (čo bolo v konaní nesporným), predchodca žalobcu ho najprv vyzval na úhradu nedoplatku (výzva zo dňa 20.7.2016 čl. 11) a následne úver prečasne zoplatnil v súlade so znením obchodných podmienok (zosplatnenie zo dňa 26.9.2016 čl. 13). V zmysle prehľadu položiek účtovaných na kartový účet kreditnej karty (čl.20) žalovaný čerpal z kreditnej karty celkom sumu 4.806,72 eur (rovnako tiež prehľad čerpania čl. 21-24), pričom na úver uhradil celkom sumu započítanú na istinu 4.174,47 eur, na poplatky 152,02 eur, na riadny úrok 414,72 eur a na úrok z omeškania 9,91 eur.
9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 369 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a),b), d) ZoSÚ, va účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme; b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom; d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Podľa § 3 ods. 1 ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;3) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-258/znenie-20020401> v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa § 3 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-258/znenie-20020401> obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1995-87/znenie-20100701> platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
10. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou UniBanka, a.s., IČO: 00681709) a žalovaným bola dňa 2.1.2006 na základe žiadosti žalovaného o vydanie kreditnej karty uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty VISA Electron s úverovým rámcom 20.000,- Sk (663,88 eur). Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní uvedenej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Poskytovanie úverov mal právny predchodca žalobcu (ako banka) v predmete svojej činnosti. Spĺňa tak predpoklady veriteľa v zmysle vyššie citovaného § 3 ods. 1 ZoSÚ. Žalovaný v právnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba - občan (identifikovaný osobnými údajmi o rodnom čísle a adresou trvalého pobytu), ktorý nekonal v rámci predmetu svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd preto v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali, právny vzťah posúdil ako spotrebiteľský úver v zmysle ZoSÚ.
11. Na základe predmetnej zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty vznikla predchodcovi žalobcu povinnosť poskytnúť žalovanému dojednaný úverový rámec a žalovanému povinnosť čerpané prostriedky splácať riadne a včas v zmysle čl. III. bodu 1 OP. Poskytnutie finančných prostriedkov zo strany žalobcu žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nerozporoval. Zároveň čerpanie finančných prostriedkov vyplynulo aj zo žalobcom predloženého prehľadu čerpania z kartového účtu kreditnej karty UniCredit Bank číslo XXXXXXXXXXXXXXXX (čl. XX-XX) a prehľadu položiek účtovaných na kartový účet kreditnej karty (čl. XX), ktoré prehľady žalovaný nenamietal a z ktorých vyplynulo, že žalovaný vyčerpal za obdobie od 15.1.2006 do 13.6.2016 postupnými výbermi, či platbami u obchodníka celkom sumu vo výške 4.806,72 eur. Na takto vyčerpané finančné prostriedky podľa žalobcom predloženého prehľadu úhrad na kartový účet (čl. 25), ktorý žalovaný taktiež nesporoval, uhradil postupnými úhradami sumu celkom vo výške 4.751,11 eur (z ktorej sumy suma 4.174,47 eur bola započítaná na istinu dlhu, suma 152,02 eur ako poplatky, suma 414,72 eur ako riadne úroky a suma 9,91 eur ako úroky z omeškania - prehľad položiek čl. 20). Iná ďalšia úhrada v prospech kartového účtu zo strany žalovaného nebola ani tvrdená a ani preukázaná. Žalovaný v konaní ani nerozporoval, že porušil svoju povinnosť splácať čerpanie poskytnutých finančných prostriedkov riadne, včas a v dojednanej výške. Žalobca preto dôvodne listom zo dňa 26.9.2016 (čl.13), ktorý bol žalovanému doručený vrátením nedoručenej zásielky adresovanej žalovanému žalobcom (doručenka čl. 14), v súlade so znením OP čl. III. bod 14 (“Banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úverového rámca, ak nastanú prípady, v ktorých je banka oprávnená zablokovať kartu podľa OP”) v spojení s čl. VII. bod 7.3. OP ( “banka je oprávnená zablokovať kartu, aj bez žiadosti držiteľa úverového rámca najmä ak sa držiteľ úverového rámca dostane do
omeškania s plnením iných svojich povinností voči banke, alebo poruší svoje vyhlásenie, či iné záväzky, ktoré má voči banke”) vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úverového rámca ku dňu 26.9.2016, a to už po predchádzajúcej výzve žalovaného zo dňa 20.7.2016 na úhradu dlžnej sumy (výzva na úhradu povinnej minimálnej splátky čl. 11). Predčasné zosplatnenie dlžnej sumy ku dňu 26.9.2016 zostalo v konaní taktiež nesporným.
12. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná sčasti. Ako už bolo uvedené, súd má za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. b) ZoSÚ. Súd zistil, že v zmluve nie je nikde uvedená výška úrokovej sadzby, ktorou mali byť kreditnou kartou vyčerpané peňažné prostriedky úročené. Údaj o výške úroku musí byť zásadne súčasťou písomného znenia zmluvy, ktorá skutočnosť vyplýva i zo znenia § 4 ods. 1 ZoSÚ, nakoľko ide o základný údaj ovplyvňujúci konečné rozhodnutie spotrebiteľa čerpať, či nečerpať úver od určitého poskytovateľa. V danom prípade nie je údaj o výške úrokovej sadzby súčasťou písomného vyhotovenia zmluvy, pričom nevyplýva ani z OP, ktoré vo vzťahu k úrokovej sadzbe odkazujú len na bankou zverejňovaný údaj o úrokoch pre kreditné karty (čl. III. bod 8 OP). Zverejňovaná výška úrokovej sadzby (ktorej výšku žalobca v konaní ani konkrétne neuviedol) však nemôže spĺňať podmienku písomnej formy zmluvy v zmysle § 4 ods. 1 ZoSÚ. Obdobne zmluva neobsahuje údaj o akýchkoľvek poplatkoch, ktoré by mohli byť žalovanému účtované. V zmysle uvedeného dospel súd k záveru, že nakoľko na listine, na ktorú žalovaný pripájal svoj podpis, nefiguruje údaj o úrokovej sadzbe úveru ako ani o žiadnych konkrétnych poplatkoch, nemôže si žalobca v zmysle § 4 ods. 5 ZoSÚ od žalovaného uplatňovať žiadne úroky ani poplatky. Súčasne tiež zmluva majúca charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ ročnú percentuálnu mieru nákladov podľa vzorca, ktorý je prílohou zákona. I keď v danom prípade bol žalovanému poskytnutý určitý úverový rámec, ktorý sa priebežne čerpal a následne dopĺňal žalovaným uskutočnenou úhradou na úver (revolvingový typ úveru), súd má za to, že žalobca mal v zmluve uviesť aspoň exemplifikatívny výpočet RPMN pre prípad čerpania celého úverového rámca a jeho následného splácania povinnými splátkami, keďže tento údaj, spoločne s údajom o úrokovej sadzbe, je, ako už bolo uvedené, základným údajom umožňujúcim spotrebiteľovi porovnať výhodnosť čerpania úveru a posúdiť celkový rozsah jeho záväzku. Potreba uviesť v zmluve údaj o RPMN (aspoň v exemplifikatívnej podobe) je o to urgentejšou, keď v zmluve nefiguruje žiadnej údaj o úrokovej sadzbe, ktorá sa na úver vzťahuje. Priamym dôsledkom neuvedenia tejto náležitosti zmluvy je potom v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ skutočnosť, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca, ktorý je v konaní aktívne legitimovaným z dôvodu právneho nástupníctva po pôvodnom veriteľovi spotrebiteľského úveru, nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného a na úhradu úroku z omeškania, ktoré omeškanie a žalobcom započítaný úrok z omeškania žalovaný nesporoval, a na ktorý mu nárok zostal zachovaný. Žalovaný čerpal na úver postupne celkom sumu 4.806,72 eur, pričom dosiaľ zaplatil na istinu, riadne úroky a poplatky sumu celkom 4.741,21 eur (prehľad položiek účtovaných na kartový účet kreditnej karty čl. 20). Z uvedeného dôvodu súd od žalovaným vyčerpanej sumy istiny 4.806,72 eur odpočítal žalovaným uhradenú sumu na istinu, úroky a poplatky, celkom vo výške 4.741,21 eur, a vo výroku I. mu uložil zaplatiť žalobcovi dosiaľ neuhradený rozdiel vo výške vo výške 65,51 eur s nižšie uvedeným úrokom z omeškania a vo zvyšku žalobu (vo výroku II.) zamietol.
13. Pretože sa žalovaný s peňažným plnením dostal do omeškania, súd mu uložil tiež povinnosť zaplatiť žalobcovi ním uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne z priznanej sumy od 27.9.2016, keď úver sa stal v celom rozsahu splatný nesporným zosplatnením právnym predchodcom žalobcu ku dňu 26.9.2016 a do omeškania vo vzťahu k celej zostávajúcej dlžnej sume sa tak žalovaný dostal dňom 27.9.2013. Výšku úroku z omeškania určuje nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorá výška úroku z omeškania v aplikovateľnom znení, je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca tak má nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,00% (t. j. 8% + 0,00%) ročne, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 27.9.2016 bola 0,00 %.
14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2) Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2) Podľa Čl.17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď na náhradu trov konania by mal nárok žalovaný, keď bol v konaní úspešnejší (zo žalovanej sumy 673,35 eur bola žalobcovi priznaná suma 65,51 eur), keďže mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd žalovanému vo výroku III. náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovaného uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).