Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-10Csp/5/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudcom JUDr. Michalom Mravcom v právnej veci v spore žalobkyne - obchodnej spoločnosti BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692, so sídlom: 831 04 Bratislava, Vajnorská 100/A, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanému V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XXXX, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou STEHURA & partners, v.o.s., IČO: 47 246 863, so sídlom 022 01 Čadca, Fraňa Kráľa 2080, o zaplatenie 1.805,64 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu návrhom podaným na súd dňa 26.01.2017 žiadal súd, aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu vo výške 1.805,64 €, sumu 920,73€ ako sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania ku dňu 15.12.2010 spolu s príslušenstvom a trovami konania.

2. Žalovaný ako dedič po poručiteľovi V. G.G., je povinný vydať majetok z dedičstva a to vo forme zaplatenia sumy 1.805,64 € s príslušenstvom. Poručiteľ ako dlžník a Poštová banka, uzatvorili zmluvu č. XXXXXXXXXX dňa 3.4.2008. Na základe tejto zmluvy poskytol pôvodný veriteľ poručiteľovi sumu 1991,64 €, ktorú sa poručiteľ zaviazal vrátiť v splátkach. Poručiteľ v dobe od uzatvorenia zmluvy, po vyhlásenie predčasnej splatnosti, splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom nezaplatením dvoch splátok v lehote splatnosti, mal pôvodný veriteľ právo v zmysle obchodných podmienok, požadovať predčasné splatenie záväzku, vrátane príslušenstva, čím sa celý záväzok - vrátane príslušenstva, stal predčasne splatným, pričom pôvodný veriteľ toto právo využil a poručiteľa vyzval na zaplatenie dlžnej sumy. Poručiteľ svoj záväzok zo zmluvy nesplnil, ani napriek zaslaným upomienkam. Na základe osvedčenia o dedičstve 10 D 75/2016 po poručiteľovi žalovaný ako dedič nadobudol z jeho majetku dedičstvo v čistej hodnote 35.624,39 €. Žalobcovi vznikol nárok na vydanie majetku z dedičstva a to:

- Suma 1805,64 € ako nesplatená istina,

- Suma 920,73 € vyčíslené úroky a úroky z omeškania ku dňa 15.12.2010,

- Úroky zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 1805,64 € vo výške 21 % ročne, odo dňa nasledujúceho po dni 15.12.2010,

- Úroky z omeškania zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 1805,64 € vo výške 9 % ročne, odo dňa nasledujúceho po dni 15.12.2010 do zaplatenia,

- Sumu 108,- € ako náhrada za zaplatený súdny poplatok,

- Sumu 215,78 € vrátane DPH ako náhrada trov právneho zastúpenia.

Žalobca zaslal žalovanému predžalobnú výzvu, k úhrade dlžnej sumy nedošlo. Pohľadávka bola postúpená na právneho predchodcu žalobcu, na základe zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2010 a 24.02.2011. Žiadal návrhu vyhovieť v celom rozsahu.

K žalobe pripojil zmluvu o úvere zo dňa 3.4.2008, obchodné podmienky, výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 6.7.2009, Osvedčenie o dedičstve 10D/75/2016, Dnot 127/2016, predsporovú výzvu zo dňa 1.12.2016, zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1/2010, Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 5/2011.

3. Súd na základe žaloby a k nej pripojených príloh vydal dňa 14.08.2017 platobný rozkaz č.k. 10Csp/5/2017 - 27.

4. Proti cit. platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 23.10.2017 odpor v ktorom uviedol, že so žalobou nesúhlasí, považuje ju za nedôvodnú, žiada ju zamietnuť, priznať náhradu trov konania. Uviedol, že dňa 03.04.2008 jeho otec uzatvoril zmluvu o poskytnutí úveru s Poštovou bankou vo výške 60.000,- Sk. Úver splácal jeho otec žalobcovi podľa plánu splátok. Po nesplatení plnej výšky 4 splátok sa stal, podľa zmluvy o úvere a na základe výzvy na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 06.07.2009, celý úver predčasne splatný v celom rozsahu do 10 dní od doručenia výzvy postupcu žalobcu - Poštovej banky, a.s. Žalobca, ani jeho právni predchodcovia si neuplatnili majetkové právo - pohľadávky zo zmluvy o úvere včas, v zákonom stanovenej premlčacej dobe 3 rokov. Prvým úkonom uplatnenia si svojho práva je až predmetná žaloba zo dňa 18.01.2017. Od splatnosti dlhu, po jeho uplatnenie si veriteľom na súde, uplynula lehota viac ako 7 a pol roka, preto vznáša námietku premlčania. Poukázal na to, že zmluva neobsahuje požadované náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až l/, s/, z/, 3a/ podľa zákona č. 129/2010 Z.z., keďže v zmluve je uvedená RPMN nižšia, ako reálna RPMN, teda je uvedená nepravdivo, v neprospech spotrebiteľa.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na pravde. Právny predchodca žalobcu vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 06.07.2009 a následne právny predchodca žalobcu spoločnosť PRO VITAS s,r.o. podala žalobu na rozhodcovský súd dňa 10.12.2010. Rozhodcovský súd vydal dňa 23.07.2014 rozhodcovský rozsudok sp. zn. IB-C-1210/0300, právoplatný 30.09.2014, vykonateľný dňa 21.10.2014.Právny predchodca žalobcu podal návrh na vykonanie exekúcie sp. zn. 6Er/162/2015. Poručiteľ zomrel dňa 26.05.2016, následne právny predchodca žalobcu zobral návrh na vykonanie exekúcie späť. Taktiež námietku žalovaného o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, považujú za nedôvodnú a nepodstatnú.. Trvajú na podanej žalobe. Poukázali na rozhodnutia Súdneho dvora, Krajského súdu v Prešove, Najvyššieho súdu SR, Krajského súdu v Banskej Bystrici. K vyjadreniu pripojil: Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. IB-C/1210/0300, výpis z úverového účtu a kalkulačku pre výpočet RPMN.

6. Žalovaný v duplike uviedol, že stály rozhodcovský súd nemal právomoc v predmetnej veci konať, rozhodovať a vydať rozsudok sp. zn. IB-C/1210/0300 zo dňa 23.07.2014 z dôvodu, že ani v tomto konaní, ani pred rozhodcovským súdom nebola zo strany žalobcu predložená rozhodcovská doložka, na základe ktorej by bolo možné obrátiť sa so sporom na rozhodcovský súd. V rozhodcovskom konaní právny predchodca žalobcu nepredložil ako listinný dôkaz rozhodcovskú doložku, alebo rozhodcovskú zmluvu, ktorá by oprávňovala rozhodcovský súd, vo veci konať a rozhodnúť. V úverovej zmluve je takmer nečitateľným písmom v bode 3/ odsek 7/ uvedené, že spory medzi stranami sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou, uvedených vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré však neboli v konaní predložené. Zo spôsobu uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy nie je možné odvodiť, či bol návrh na uzatvorenie rozhodcovskej doložky ponúknutý dlžníkom a títo mali možnosť jeho návrh buď prijať, alebo odmietnuť. Aj keby rozhodcovská doložka bola platným právnym úkonom, išlo by o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je zrejmé, že spotrebiteľ nemal možnosť uzatvorenia rozhodcovskej doložky ovplyvniť. Rozhodcovská doložka dojednaná za takýchto podmienok, môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy, slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Už v tejto fáze dokazovania je nepochybné, že rozhodcovská doložka nebola platne uzatvorená, nebola v žiadnom prípade dohodnutá individuálne, nebola ani súčasťou zmluvy o úvere a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť sa s ňou oboznámiť a pochopiť jej dôsledky. Neplatnosť rozhodcovskej doložky je daná podľa § 39 OZ, ktorým úkonom jednoznačne obchádza právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a odporuje dobrým mravom. Aj keby mal rozhodcovský súd právomoc konať, jeho rozsudok je nesprávny a v rozpore so zákonom. Taktiež zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ani údaje o celkovej výške úveru, spolu so všetkými nákladmi, ani údaje o výške, počte a termíne splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc vo veci konať a ak veriteľ uplatnil svoje právo na rozhodcovskom súde, nejde o uplatnenie práva u príslušného orgánu, v zmysle § 112 OZ. Zachovanie účinkov podanej žaloby pred takýmto rozhodcovským súdom a spočívanie plynutia premlčacej doby, nie je pre tento prípad nikde legislatívne zakotvené. Zmluvná podmienka obsiahnutá v úverovej zmluve, že všetky spory v prípade žaloby podávanej žalobcom prejedná vopred vybraný rozhodcovský súd, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, z toho vyplýva, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 5 OZ. Je neplatná a nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Taktiež s poukazom na to, že pokiaľ žalobca tvrdí, že rozhodcovský súd vo veci právoplatne rozhodol, nie je zrejmé, z akého dôvodu podal po takmer 2,5 roku novú žalobu na civilný súd, v danom prípade ide o prekážku res judicata a konanie je potrebné zastaviť.

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že pôvodný veriteľ poskytol poručiteľovi peňažné prostriedky vo výške 1.991,64 € a poručiteľ sa zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach. Jednotlivé splátky boli splatné v zmysle listiny, aktuálny stav úveru 5587853508, ktorá tvorí aj prílohu žaloby. Táto listina je vyhotovená z bankového informačného systému pôvodného veriteľa v zmysle § 212 ods. 2 CMP, skončenie konania o dedičstve nebráni tomu, kto nebol účastníkom konania o dedičstve, aby sa domáhal svojho práva žalobou, okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva. Na margo písomných vyjadrení žalovaného uviedol, že nie je pravdou, že odo dňa zosplatnenia úveru t.j. 06.07.2009 až do 18.01.2017 by bol žalobca, resp. jeho právny predchodca, pasívny. Dňa 06.07.2009 síce došlo k zosplatneniu úveru, avšak právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s., podala žalobu o zaplatenie na rozhodcovský súd dňa 10.12.2010 voči poručiteľovi. Právny predchodca žalobcu podal návrh na vykonanie exekúcie sp. zn. 6Er/162/2015, nakoľko však poručiteľ zomrel 26.05.2016, následne právny predchodca žalobcu zobral návrh na vykonanie exekúcie späť z dôvodu smrti povinného. Právny predchodca žalobcu bol aktívny aj v dedičskom konaní, keď si prihlásil všetky pohľadávky, ktoré evidoval voči poručiteľovi do dedičského konania aj napriek tomu, že všeobecná hodnota majetku poručiteľa bola v dedičskom konaní vyčíslená na 72.745,70 €, žalovaný nebol schopný uhradiť žiadnu platbu v prospech žalobcu ani čiastočne. Následne nakoľko žalobca nebol uspokojený z majetku dedičstva, podal žalobu o zaplatenie na Okresný súd Čadca. Má zato, že premlčacia doba spočívala počas celého rozhodcovského konania, počas exekučného konania, aj počas dedičského konania, žalobca dospel k tomuto záveru z toho dôvodu, že počas všetkých týchto konaní pristupoval aktívny k vymáhaniu pohľadávky, avšak aj napriek tomu, že postupoval v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov sú popreté jeho legitímne práva, očakávania vlastniť majetok v zmysle čl. 20 Ústavy SR. Pokiaľ ide o údaj o výške, počte a termíne splátky istiny úrokov a iných poplatkov, žalobca v tomto poukázal na rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 09.11.2016 sp. zn. C-42/2015, ktorého znenie detailne rozpísal na str. 3 vyjadrenia zo dňa 11.04.2018, ako aj následné rozsudky Krajského súdu Prešov, Krajského súdu Banská Bystrica a NS SR na str. 4 a 6 predmetného vyjadrenia. Z uvedeného uvádzame, že Súdny dvor dospel k záveru, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok, zároveň Súdny dvor dospel k záveru, že zmluva o úvere na dobu určitú, stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Žalobca má zato, že zmluva o úvere jasným spôsobom obsahuje údaje o výške, počte a termíne jednotlivých splátok. Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku žalobca sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením nálezu ÚS SR 2ÚE/499/2012, ktorý rieši obdobnú skutkovú aj právnu situáciu. Je zrejmé, že právomoc aj z vyššie uvedeného, že právomoc rozhodcovského súdu má oprávnenie skúmať len samotný rozhodcovský súd, a to v konaní vedenom pred rozhodcovským súdom. Žalobca má zato, že v tomto konkrétnom prípade absolútne nie je možné hovoriť o nejakej zmene obsahu pohľadávky tým, že došlo k jej postúpeniu. Žalovaný nijako nepreukázal, žeby došlo k zhoršeniu postavenia dlžníka tým, že bola pohľadávka postúpená. Podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. 6Obo/119/2009 pokiaľ zákon umožňuje banke postúpiť pohľadávku tretej osobe, ktorá nie je bankou, nebráni tomuto postúpeniu bez ďalšej tá skutočnosť, že postúpením dôjde k ohrozeniu alebo ohrozeniu bankového tajomstva. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/105/2000 pohľadávkami, ktorých obsah by sa v zmysle § 525 ods. 1 postúpením zmenil, treba rozumieť iba také pohľadávky, ktoré sú svojim obsahom viazané na osobu veriteľa a postúpenie by mohlo znamenať zhoršenie postavenia dlžníka. V prípade, že postúpením pohľadávky nedôjde k zmene veriteľa, ak k zmene obsahu pohľadávky možno postúpiť akúkoľvek peňažnú pohľadávku pokiaľ je určitá a existuje. V zmysle uvedeného je evidentné, že je možné bez akýchkoľvek problémov postúpiť peňažnú pohľadávku, pričom máme zato, že žalovaný tieto námietky vzniesol len účelovo, nakoľko je evidentné, že jeho postavenie sa postúpením pohľadávky nijakým spôsobom nezhoršilo. Keďže žalovaný vo svojom vyjadrení spomína dobré mravy a princíp spravodlivosti, tak vôbec na tieto hodnoty žalovaného žalobca uvádza opätovne zdôrazňuje, že právny predchodca žalovaného uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu Poštovou bankou, a.s., zmluvu o úvere, pričom výška úveru bola stanovená na čiastku 1.9091,64 €. Právny predchodca žalovaného uhradil celkovo svoj dlh len vo výške 629,85 €, čiže neuhradil ani istinu úveru.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že jednoznačne v danom prípade žalobca žaluje premlčanú pohľadávku, nakoľko v minulosti túto pohľadávku žaloval žalobou na rozhodcovskom súde. Podľa jeho názoru žalobca mal vedomosť, že rozhodcovská doložka nie je platná a taktiež si bol vedomý, že žalobu na rozhodcovský súd podal na nepríslušný orgán a z tohto dôvodu predsa aj keď mal právoplatné rozhodnutie tohto súdu, opätovne podáva žalobu na Okresný súd do Čadce, čo napadli námietkou res judikáta. Je toho názoru, že predmetná zmluva o úvere má viaceré nedostatky, ktoré spôsobujú jej neplatnosť, okrem už spomínaných splátok je to okrem iného nesprávny výpočet RPMN, avšak aj neplatne uzatvorená rozhodcovská doložka. Taktiež je toho názoru, že postúpenie pohľadávky z banky na inú osobu, nebolo v zmysle Občianskeho zákonníka a Zákona o bankách, z tohto dôvodu navrhol, žalobu zamietnuť. Žalobca v obdobnej veci podal na Okresný súd Čadca niekoľko žalôb, kde žalovaným je taktiež V. G., pričom totožný spor v podstate totožný so zmluvou z toho istého roku rozhodoval už súd v konaní 5Csp/7/2017.

9. Súd vykonal dokazovanie smerujúce najmä k sporným bodom, teda či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať, či rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná a v prípade, ak by mal rozhodcovský súd právomoc konať, či je vydaný a právoplatný rozsudok vo veci prekážkou res judicata a konanie je potrebné zastaviť.

10. Z úverovej zmluvy, ktorá bola súdu predložená číslo 5587853508 zo dňa 3.4.2008, mal súd preukázané, že pôvodný veriteľ poskytol poručiteľovi úver vo výške 60.000,- Sk (1991,64 €), ktorý mal byť splatený v 60-tich mesačných splátkach vo výške 1.734,- Sk. Dátum prvej splátky 15.5.2008, dátum konečnej splatnosti 15.04.2013, úverová sadzba 21 % ročne, celková výška nákladov 38.075,32 Sk, priemerná RPMN na trhu %, RPMN banky 23.13 %. Podľa obchodných podmienok článok 11.2 sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka, uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov.

11. Podľa § 52

(1)

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53

(1)

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 1 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180701> tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20180701> alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180701> Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180701> niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180701> a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20180701> týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona nemožno rozhodovať ani spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.1a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/244/20170101>

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

12. Predložená zmluva o úvere číslo 5587853508 má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podľa § 52 a 53 zároveň podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Súd sa zaoberal tým, či tieto uzatvorené zmluvy sú platné. Rozhodcovská zmluva je takou zmluvnou podmienkou, ktorá v zmysle § 53 musí byť individuálne dojednaná. Pre spotrebiteľa je riešenie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy na rozhodcovskom súde zásadne nevýhodnejšie, ako uplatnenie práva na všeobecnom súde, kde je oslobodený od súdnych poplatkov. Miestna príslušnosť súdu je určená trvalým bydliskom spotrebiteľa a kde súd má povinnosť skúmať ex offo neprijateľnosť zmluvných podmienok. Z tohto dôvodu každá rozhodcovská zmluva uzatvorená v rámci spotrebiteľského vzťahu, musí byť so spotrebiteľom individuálne dojednaná. V obchodných podmienkach, ktoré boli v tejto zmluve predložené v článku 11.2 je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka, uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov. VOP však súdu doložené neboli. Právny zástupca žalobcu vyslovene na pojednávaní uviedol, že rozhodcovská doložka individuálne dojednaná nebola. Pojem individuálne dojednanie nepochybne znamená taký priebeh kontraktačného procesu, ktorý vyžaduje dôsledné prerokovanie konkrétnej zmluvnej podmienky zmluvnými stranami. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že v skutočnosti sa tak nestalo, lebo rozhodcovská zmluva nebola navrhovateľovi samostatne predložená, nebol oboznámený s jej obsahom, podmienkami a dôsledkami jej podpisu. Z vykonaného dokazovania teda nevyplýva, že návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy bol navrhovateľovi predložený takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že mu ako spotrebiteľovi poskytuje možnosť voľby prijať, alebo neprijať takýto návrh a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie. Pokiaľ žalobca takto nepostupoval, rozhodcovská zmluva, ako zmluvná podmienka je neprijateľná a neprijateľná podmienka je v zmysle § 54 ods. 5 zároveň neplatná. Na základe neplatných rozhodcovských zmlúv preto nebolo možné založiť právomoc rozhodcovského súdu a rozhodcovský súd nemohol konať na základe žalôb, ktoré podal žalobca - ako veriteľ, prejednať ich a rozhodnúť.

13. Z judikatúry súdov SR, ako aj Súdneho dvora EU vyplýva, že rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky, alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli, alebo vzniknú v určenom zmluvnom, alebo inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy, alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente, podpísaná zmluvnými stranami, alebo vo vzájomne vymenených listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Platí, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takomto prípade, ani vydať rozhodcovský rozsudok. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky, nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd, ktorý zvolil žalobca. Je potrebné uvedomiť si okolnosť, že zriaďovateľom rozhodcovského súdu, ktorý v predmetnej veci rozhodoval, je podnikateľský subjekt - obchodná spoločnosť, právnická osoba, založená v zmysle obchodného zákonníka za účelom podnikania, ktorej cieľom je dosahovanie zisku. Žalobca uzatvára zmluvy o úvere v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní zaplatí rozhodcovskému súdu poplatok. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu je teda, aby bol ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých mu bude prislúchať odmena. Rozhodcovské súdy pri rozhodovaní opomínajú aplikovanie príslušných kogentných, vnútroštátnych a európskych noriem, týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. V danom prípade neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky, uvedené v predmetnej zmluve. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom, viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. a taktiež smernica 93/13/EHS. Súd sa teda jednoznačne stotožňuje s právnym názorom právneho zástupcu žalovaného, že v rozhodcovskom konaní podľa § 1 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. nemožno rozhodovať spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo s ňou súvisia, ak rozhodcovská zmluva, alebo doložka nebola individuálne dojednaná.

14. Podľa§ 100

(1)

Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. (3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 112 ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

15. Keďže rozhodcovský súd nemá vo veci právomoc konať a žalobca si uplatnil svoje právo na rozhodcovskom súde, v ktorom konaní bol aj vydaný rozsudok sp. zn. IB-C/1210/300 dňa 23.07.2014, súd má za to, že nejde o uplatnenie práva u príslušného orgánu podľa § 112 OZ. Ak si veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde, alebo inom príslušnom orgáne, premlčacia doba počas tohto konania neplynie, za predpokladu, že veriteľ v konaní riadne pokračuje. Nakoľko rozhodcovský súd nebol príslušným orgánom, súd mal za to, že v danom prípade premlčacia doba riadne plynula odo dňa, kedy bol úver vyhlásený za predčasne splatný, t.j. 15.12.2010. Žalobca, ani jeho právni predchodcovia si v zákonom stanovenej premlčacej dobe 3 rokov neuplatnili právo na súde, súd má za to, že prvým úkonom uplatnenia ich práva bola až žaloba v tejto veci, podaná dňa 26.01.2017. Teda po uplynutí viac ako 6 rokov. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, na ktorú súd musel prihliadať a vznesenie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Z tohto dôvodu súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Výšku trov konania vyčísli vyššia súdna úradníčka, samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

Odvolanie je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Čadca písomne dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.