Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Csp-31-2018.pdf
PDF · 97.2 KB
Case nature
Area
Subarea
18Csp/31/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudcom JUDr. Petrom Rajňákom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanej: D. P., F.. XX.XX.XXXX, F. W., G. XXXX/XX, štátny občan SR o zaplatenie 561,75 Eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 312,80 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 65,35 eur od 26.03.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 62,36 eur od 28.04.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 62,36 eur od 26.05.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 62,36 eur od 26.6 2015 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 60,37 eur od 28.07.2015 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 11,36 %, o výške trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa cestou svojho právneho zástupcu žalobou doručenou na súd dňa 19.03.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 561,75 eur spolu s úrokmi z omeškania tak, ako je uvedené v petite návrhu a trovy konania.
2.Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017 postúpil postupca- spoločnosť Slovak Telecom, a.s. na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril dňa 19.01.2013 a 30.08.2013 so žalovaným Zmluvy č. 9004527868 (ďalej len „Zmluva“), predmetom Zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému telekomunikačné služby, žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca vystavil žalovanému Vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil navrhovateľovi nasledovné pohľadávky na faktúrach:
3.Faktúra číslo 7502051874 na sumu 90,14 eur , splatná 25.03.2015, faktúra číslo 7503031483 na sumu 87,15 eur, splatná dňa 27.04.2015, faktúra číslo 7504050639 na sumu 67,35 eur splatná dňa 25.05.2015 , faktúra číslo 7505023567 na sumu 67,35 eur splatná dňa 25.06.2015, faktúra číslo
7506000415 na sumu 80,17 eur splatná dňa 27.07.2015 a faktúra číslo 7600248588 na sumu 248,95 eur splatná dňa 25.01.2016.
4.Zo zostatku postúpených faktúr si žalobca uplatňuje z faktúry číslo 7502051874 sumu 65,35 eur so splatnosťou 25.03.2015, z faktúry číslo 7503031483 sumu 62,36 eur so splatnosťou dňa 27.04.2015, z faktúry číslo 7504050639 sumu 62,36 eur so splatnosťou dňa 25.05.2015 , z faktúry číslo 7505023567 sumu 62,36 eur so splatnosťou dňa 25.06.2015, z faktúry číslo 7506000415 sumu 60,37 eur so splatnosťou dňa 27.07.2015 a z faktúry číslo 7600248588 sumu 248,95 eur splatnú dňa 25.01.2016.Žalovaný fakturované sumy v lehote splatnosti neuhradil. Žalobca si v žalobe uplatnil aj úrok z omeškania tak, ako je uvedené v žalobe.
5. Súdu sa nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného. Na adrese uvedenej v REGOB a na žalobe bol jeho pobyt neznámy , v čase rozhodovania súdu nemal v registri Sociálnej poisťovne registrovaného žiadneho zamestnávateľa ( u posledného zamestnávateľa skončil pracovný pomer 08.04.2018 ) , súd preto postupoval v súlade s § 116 ods.2 C.s.p. a žalobu doručoval žalovanému zverejnením na úradnej tabuli súdu a na web stránke súdu dňa 18.09.2018. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
6.Súd vykonal dokazovanie Zmluvami o poskytovaní verejných služieb, faktúrami doloženými v spise, zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s jej prílohami, ďalšími v spise doloženými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7.Zo zmlúv o poskytovaní verejných služieb zo dňa 30.08.2013 a 19.01.2013 mal súd preukázané, že spoločnosť Slovak Telecom, a.s. uzatvorila so žalovaným zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa zákona číslo 351/2011 Z.z. v platnom znení , na základe ktorých spoločnosť Slovak Telecom, a.s. poskytovala žalovanému telekomunikačné služby, žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku.
8.Z faktúr doložených v spise mal súd preukázané, že spoločnosť Slovak Telecom , a.s. vyfakturovala žalovanému faktúrou číslo 7502051874 sumu 90,14 eur splatnú 25.03.2015, faktúrou číslo 7503031483 sumu 87,15 eur splatnú dňa 27.04.2015, faktúrou číslo 7504050639 sumu 67,35 eur splatnú dňa 25.05.2015 , faktúrou číslo 7505023567 sumu 67,35 eur splatnú dňa 25.06.2015, faktúrou číslo 7506000415 sumu 80,17 eur splatnú dňa 27.07.2015 a faktúrou číslo 7600248588 sumu 248,95 eur splatná dňa 25.01.2016, ktorou bola žalovanému vyfakturovaná zmluvná pokuta.
9.Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 21.06.2017 medzi spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom a z príloh uvedenej zmluvy mal súd preukázané, že spoločnosť Slovak Telecom, a.s. postúpila pohľadávku na žalovaného žalobcovi tak, ako je uvedené v návrhu.
10.Podľa § 44 ods. 1 zákona číslo 351/2011 Z.z. v platnom znení zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
11.Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku zmene alebo zániku týchto práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
12.Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právny formu ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorým účastníkov je spotrebiteľ použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
14.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15.Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17.Podľa §53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
18.Podľa §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19.Podľa § 53a ods.1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
20.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21.Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22.Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému
23.Podľa § 524 ods.2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené
24.Podľa § 219 ods.3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
25.Podľa § 290 C.s.p spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
26.Podľa § 297 písm.b/ C.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariadiť ak ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.
27.Podľa § 259 C.s.p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz.
28.Podľa § 470 ods.1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
29.Zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným možno považovať vzhľadom na vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka za zmluvu spotrebiteľskú.
30.Súd preskúmal predmetnú zmluvu so záverom, že neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, okrem ustanovení upravujúcich zmluvnú pokutu.
31.Spôsob uzavretia zmluvy v časti , v ktorej je uvedená zmluvná pokuta nie je podľa názoru súdu súladný s dobrými mravmi. Ustanovenia o zmluvnej pokute boli obsiahnuté v časti , ktorá ani nebola označená ako zmluvná pokuta, zo zmluvy sa nedalo jednoznačne určiť akým spôsobom sa bude zmluvná pokuta v prípade porušenia zmluva určovať. Navyše, celá zmluva vrátane ustanovení o zmluvnej pokute bola napísaná drobným písmom , jej ustanovenia boli neprehľadné a podľa názoru súdu nemali za cieľ oboznámiť spotrebiteľa s jednotlivými ustanoveniami zmluvy tak, aby im bezproblémovo porozumel a aby ich bez problémov pochopil. Nejasná formulácia ustanovení zmluvy , ktoré sa týkajú zmluvnej pokuty podľa názoru súdu nezabezpečuje minimálne v tejto časti zmluvy rovnosť zmluvných strán.
32. Ustanovenia o zmluvných pokutách, na základe ktorých vyfakturoval právny predchodca žalobcu žalovanému zmluvnú pokutu, je potrebné považovať za neprijateľné zmluvné podmienky. Neprijateľnosť daných zmluvných podmienok vyplývajúcich zo zmluvných pokút súd vidí v znevýhodnenom postavení spotrebiteľa oproti dodávateľovi, najmä v súvislosti s vyjednávacou silou účastníkov a úrovňou informovanosti spotrebiteľa. Spotrebiteľ tak pristupuje na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy, pretože ide o vopred pripravené tlačivo. Neprijateľnosť daných zmluvných pokút možno vidieť aj v tom, že zmluvná pokuta má v zmysle§ 544 Občianskeho zákonníka zabezpečiť dodržanie zmluvnej povinnosti. V danom prípade však bola dohodnutá len zmluvná pokuta v prípade nesplnenia povinnosti žalovaného, pričom pre prípad porušenia povinnosti právneho predchodcu žalobcu nebola dohodnutá žiadna sankcia v prospech žalovaného..
33.Takáto nerovnováha v právach a povinnostiach vedie súd k názoru o neprijateľnosti zmluvných podmienok, v ktorých bola určená žalovanému povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Zmluvné pokuty uvedené v zmluvách nerozlišujú závažnosť porušenia jednotlivých zmluvných povinností a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu konkrétnej povinnosti. Nerozlíšením medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Podstatným pre posúdenie nerovnováhy sa súdu javí aj fakt, že zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti zaväzuje spotrebiteľa k zaplateniu rovnakej zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti a nerozlišuje, kedy k porušeniu došlo. Spotrebiteľ je tak viazaný rovnako vysokou zmluvnou pokutou v prípade porušenia povinnosti v prvom aj v poslednom mesiaci viazanosti, čo možno taktiež zhodnotiť ako neprijateľné. Na základe uvedeného má súd za to, že v danej veci zmluvné pokuty, tak ako boli dojednané v zmluve sú neprijateľnou podmienkou a preto sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné.
34.Súd navyše konštatuje, že uvedená zmluvná podmienka ( zmluvná pokuta ) bola viacerými všeobecnými súdmi Slovenskej republiky vyhlásená za neprijateľnú.
35.Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov“.
36.S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľ a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
37.Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (absolútne) neplatná. Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.
38.Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej zmluvnej podmienky by mal byť v demokratickej spoločnosti samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Vzhľadom na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka súd nemusel (nemohol) podrobiť uvedenú zmluvnú podmienku opätovnému skúmaniu, pretože je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať.
39.Súd tak žalobu v časti zmluvnej pokuty považuje za nedôvodnú a preto ju zamietol.
40.Vo zvyšnej časti súd žalobe vyhovel. Súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému za poskytovanie elektronickej komunikačnej služby sumy uvedené na vyššie citovaných faktúrach. Žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu tieto platby neuhradil.
41. Právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
42.Súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania za neuhradené platby tak, ako je uvedené vo výrokovej v časti tohto rozsudku. Výška úrokov z omeškania ktorú žalobca v konaní uplatnil korešponduje s výškou úrokov z omeškania uvedenou v Nariadení vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z. platnom v čase, keď sa žalobca do omeškania dostal.
43.O trovách konania súd rozhodol v súlade s §255 ods. 1 s prihliadnutím na § 262 ods. l C.s.p. Čistý úspech žalobcu v konaní bol 11,36% , súd preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 11,36%.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).