Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-133-2018.pdf
PDF · 91.45 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/133/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, P. O. BOX 205, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/ XXX, XXX XX K., za účasti osobitného subjektu na strane žalovanej: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, o zaplatenie sumy 3.349,93 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Csp/144/2017-85 zo dňa 11.04.2018 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povolení splácať priznanú sumu v mesačných splátkach po 50 eur a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.
Žalobcovi voči žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom č. k. 6Csp/144/2017-85 zo dňa 11.04.2018 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.843,70 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 30.10.2014 do zaplatenia, pričom uvedené súd povolil žalovanej splácať v mesačných splátkach po 50 eur splatných k 25-temu dňu mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd konanie v časti týkajúcej sa sumy 141,48 eura zastavil a žalobu vo zvyšku zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomernej časti vo výške 77,26 %. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/, b/, d/, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 6, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a čl. 3 ods. 1, 2, čl. 5, 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských úveroch.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodný žalobca Consumer Finance Holding, a.s. dňa 02.08.2017 podal na tunajšom súde žalobu domáhajúc sa uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu vo výške 3.349,93 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 30.10.2014 do zaplatenia. Žalobu podal z dôvodu, že dňa 26.05.2014 ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o pôžičke č. 5021802, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 3.113,70 eura. Žalovaná sa zaviazala splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach po 79,97 eura, a to do celkovej sumy pôžičky vo výške 9.596,40 eura. Do podania žaloby uhradila 135 eur. Pretože porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, žalobca dňa 27.08.2014 vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných
splátok nedošlo ani v dodatočne poskytnutej lehote, dňa 19.10.2014 úver zosplatnil. Ku dňu podania žalobného návrhu mala žalovaná uhradiť 3.478,45 eura, náklady na vymáhanie 6,48 eura a uhradila 135 eur. Takže rozdiel predstavuje žalovanú sumu 3.349,93 eura. Žalobca si v tomto konaní neuplatnil zmluvnú pokutu vo výške 453,60 eura.
3. Žalobca počas konania čiastočne vzal žalobu späť v časti sumy 141,48 eura s príslušenstvom, konkrétne v časti o zaplatenie poplatkov vo výške 6,48 eura a úhrad zo strany žalovanej vo výške 135 eur. Keďže späťvzatie žaloby v sume 141,48 eura s príslušenstvom nie je v rozpore s ustanovením § 145 ods. 1, 2 CSP, súd bez ďalšieho konanie v tejto časti zastavil.
4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pôvodný žalobca Consumer Finance Holding, a.s. uzatvoril so žalovanou dňa 26.05.2014 zmluvu o poskytnutí pôžičky, ktorú zmluvu treba považovať za zmluvu spotrebiteľskú, čo vyplýva z ustanovenia § 52 ods.1 OZ a § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe predmetnej zmluvy pôvodný žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo výške 3.113,70 eura s úrokom vo výške 32%. Žalovaná sa zaviazala splácať pôžičku v 120 splátkach po 77,72 eura a celkom mala uhradiť 9.326,40 eura. Uhradila do podania žaloby sumu 135 eur a po podaní žaloby 135 eur, spolu 270 eur. Podľa NBS výška úrokov pre dlhodobé úvery nad 5 rokov pre spotrebiteľské úvery ku dňu 31.05.2014 predstavovala 13,0658 %. Výška dojednaných úrokov v predmetnej veci je 32 %, ktorá viac ako o 100 % presahuje úrokovú mieru určenú NBS. Takéto dojednanie výšky úroku je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je neplatné. Samotné navýšenie z poskytnutej sumy 3.113,70 eura na celkovú sumu k úhrade 9.326,40 eura je jasným dojednaním v rozpore s dobrými mravmi a je neplatné. Preto súd predmetnú zmluvu považoval podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročnú a bez poplatkov a v takom prípade patrí žalobcovi iba to, čo bolo z jeho strany žalovanej poskytnuté, t.j. zaplatenie sumy 3.113,70 eura. Žalovaná uhradila 270 eur, preto súd túto zaviazal zaplatiť rozdiel medzi uvedenými sumami, ktorý predstavuje sumu 2.843,70 eura. Vo zvyšku z dôvodov uvedených vyššie žalobu zamietol.
5. Podľa ustanovenia § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) povolil súd žalovanej uvedenú sumu splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Bral pritom zreteľ na pomery na strane žalovanej.
6. Vzhľadom na čiastočný úspech v konaní, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomernej časti 77,26 % vychádzajúc z toho, že predmetom konania bolo zaplatenie sumy 3.208,45 eura. Priznané mu bolo 2.843,70 eura, čo predstavuje úspešnosť žalobcu 88,63 % a úspešnosť žalovanej 11,37 % (88,63 - 11,37 = 77,26 %). Trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok za žalobný návrh a trovy právneho zastúpenia. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
7. Proti tomuto rozsudku vo výroku o povolení splácať v mesačných splátkach a vo výroku o náhrade trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd zníži mesačné splátky z 50 eur na 25 eur. V podanom odvolaní uviedla, že výška splátok po 50 eur a trovy konania vzhľadom na finančné prostriedky, ktoré jej zostávajú pre život s maloletým synom, sú neprípustné. Je dlhodobo práceneschopnou, jej zdravotný stav nie je ani po fyzickej, ani po psychickej stránke dobrý. Mesačné príjmy má vo výške 500,34 eura a výdavky vo výške 377,14 eura, pričom jej na živobytie zostáva len 123 eur. Úver v SLSP vo výške 150 eur mesačne za ňu splácajú jej rodičia, ktorí sú na dôchodku. Podala si žiadosť o invalidný dôchodok, a preto sa jej finančná situácia v blízkom čase určite nezlepší.
8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a ako taký ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Podľa obsahu spisu sa žalobca žalobou podanou na súd dňa 02.08.2017 domáhal zaplatenia sumy vo výške 3.349,93 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 30.10.2014 do zaplatenia. Žalobu podal z dôvodu, že dňa 26.05.2014 ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o pôžičke č. 5021802, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 3.113,70 eura. Žalovaná sa zaviazala splácať pôžičku v 120 splátkach po 77,72 eura a celkom mala uhradiť 9.326,40 eura. Uhradila do podania žaloby sumu 135 eur a po podaní žaloby 135 eur, spolu 270 eur. Z dôvodu, že mesačné splátky neuhrádzala riadne a včas, vyhlásil žalobca predčasnú splatnosť celého úveru a domáhal sa zaplatenia žalovanej sumy prostredníctvom súdu. V priebehu konania súd prvej inštancie uznesením zo dňa 27.12.2017 č. k. 6Csp/144/2017-47 pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, a aby na jeho miesto vstúpil Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, P.O. BOX 205, 811 07 Bratislava, IČO 35 831 154 (od 17.02.2018 ako Intrum Slovakia s.r.o.). Uznesením súdu prvej inštancie č. k. 6Csp/144/2017-58 zo dňa 27.02.2018 súd pribral Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 ako osobitný subjekt na strane žalovanej. Vo veci samej rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č. k. 6Csp/144/2017-85 zo dňa 11.04.2018, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.843,70 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 30.10.2014 do zaplatenia, pričom uvedené súd povolil žalovanej splácať v mesačných splátkach po 50 eur splatných k 25-temu dňu mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, súd konanie v časti týkajúcej sa sumy 141,48 eura zastavil a žalobu vo zvyšku zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomernej časti vo výške 77,26 %. Podaným odvolaním napadla žalovaná len výrok o povolení splácania sumy v mesačných splátkach a výrok o náhrade trov konania, ktoré sú predmetom tohto odvolacieho konania.
10. Podľa § 232 ods. 2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
11. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
12. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
13. Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je pravidlo, podľa ktorého by k zaplateniu celého dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa takáto výhoda poskytla (resp. v časovom intervale takéto rozpätie prekračujúcom nanajvýš nepatrne), a to i pri pominutí okolnosti získania žalovanou nespornej výhody (odkladu) už praktickým donútením žalobcu uplatniť právo na súde.
14. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonávať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Pri úvahe o určení možnosti splácať peňažné plnenie v splátkach, je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a osobných a majetkových pomerov strán sporu a posúdiť, či určenie zaplatenia dlžnej sumy v mesačných splátkach v určitej výške nepredstavuje s ohľadom na výšku dlžnej sumy, dĺžku omeškania dlžníka s platením a dobu, počas ktorej by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlžnej sumy, neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa, pričom uvedeným hľadiskám nemožno vždy nadradiť osobné a majetkové pomery dlžníka. Súd môže určiť povinnosť platiť mesačné splátky v splátkach len vtedy, ak existujú také skutkové okolnosti, ktoré takéto rozhodnutie odôvodňujú. Pri určení časti výroku rozhodnutia súdu o plnení v splátkach musí byť toto podložené zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodňovali, že takéto rozhodnutie je vzhľadom k povahe prejednávanej veci, k priznanému nároku, k pomerom všetkých strán sporu a že je vhodné určiť na plnenie lehotu v splátkach.
15. Pokiaľ súd rozhodne o plnení v splátkach, v takomto prípade musí byť rozhodnutie súdu podložené zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo dokladovali záver súdu, že je vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznaného nároku a osobných pomerov strán sporu vhodné použitie
výnimky zo zákonnej zásady uvedenej v § 232 ods. 2 CSP. Pri úvahe možnosti stanoviť splátky musí súd tiež posúdiť, či nemajú byť podmienky splatnosti určené tak, aby pre nesplnenie niektorej povolenej splátky bola splatná celá pohľadávka. Bez významu tu nebude najmä uváženie výšky priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovanej i v konaní prejednávaná snaha o splnenie celého záväzku alebo jeho časti, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či prípadné zdržanie v plnení súdom stanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok by nebolo vzhľadom k osobným pomerom žalovanej príliš zaťažujúce.
16. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že v prejednávanom prípade bolo namieste stanoviť, že plnenie má žalovaná splácať v splátkach. Súd prvej inštancie správne prihliadol na skutočnosť, že žalovaná (majúca splniť povinnosť) nedisponuje podľa jej tvrdení takým príjmom alebo úsporami, pri ktorých by bolo možné očakávať zaplatenie rozsudkom prisudzovanej sumy naraz. Na základe toho povolil žalovanej priznanú sumu splatiť v mesačných splátkach po 50 eur, ktoré sú splatné k 25-temu dňu mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie opodstatnene prihliadol na osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovanej, ktorá v konaní uviedla, aké sú jej mesačné príjmy a výdavky. Žalovaná sama žiadala o povolenie splácať dlžnú sumu v splátkach, avšak vo výške 15 - 20 eur mesačne, s čím sa súd prvej inštancie nestotožnil, pretože čím nižšia je splátka, tým viac žalovanej narastá príslušenstvo, najmä úroky z omeškania, a teda v konečnom dôsledku by takéto rozhodnutie bolo v neprospech žalovanej. S poukazom na majetkové pomery žalovanej a výšku priznanej sumy súd prvej inštancie správne stanovil výšku mesačnej splátky vo výške 50 eur, pričom odvolací súd sa stotožnil s touto výškou považujúc ju za primeranú aj k dobe splatenia priznanej sumy. Súčasne odvolací súd konštatuje, že povinnosť žalovanej plniť v mesačných splátkach vo výške 50 eur taktiež neznevýhodňuje žalobcu vzhľadom k tomu, že ide o podnikateľský subjekt, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov a disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na výkon svojej podnikateľskej činnosti.
17. Mesačnú splátku vo výške 50 eur považovala žalovaná za neprimerane vysokú, ktorú nie je schopná splácať. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej by k zaplateniu priznanej sumy vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Už aj za súdom priznanej výške splátky v sume 50 eur, k zaplateniu priznanej sumy spolu s úrokmi z omeškania dôjde po viac ako piatich rokoch, no ak by odvolací súd ešte znížil výšku splátok o polovicu, na 25 eur tak ako požadovala žalovaná, zaplatenie priznanej sumy spolu s úrokmi z omeškania by sa predĺžilo o dvojnásobne dlhší čas, čím by sa aj zdvojnásobili úroky z omeškania, čo je pre žalovanú ďalším zaťažením. Pri posudzovaní rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd vzal do úvahy aj finančnú situáciu žalovanej a jej možnosti splácania mesačných splátok, pričom rovnako ako aj súd prvej inštancie zhodnotil, že splácanie mesačných splátok vo výške 50 eur je v možnostiach žalovanej, ktorá musí prevziať zodpovednosť za splácanie požičaných peňažných prostriedkov a uprednostniť tieto splátky pre inými menej dôležitými výdavkami. Na druhej strane zníženie splátok na sumu 25 eur by neprimeraným spôsobom znevýhodnilo žalobcu, ktorý by na celkové splatenie priznanej sumy musel čakať viac ako 10 rokov.
18. Na základe uvedeného odvolací sú konštatuje, že súd prvej inštancie správne na strane žalovanej zohľadnil jej sociálnu a finančnú situáciu, avšak na druhej strane správne prihliadol aj na rozsah nesplatenej úverovej istiny spolu s úrokom z omeškania s ohľadom na dĺžku splatenia celého nároku. Na základe vyššie uvedeného sa súd prvej inštancie stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že nastavené povolené splácanie mesačných splátok vo výške 50 eur je primerané danej situácii. Z toho dôvodu odvolací súd rozsudok vo výroku o povolení splácať priznanú sumu v mesačných splátkach v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
19. Odvolací súd považoval za dôvodné potvrdiť aj rozhodnutie vo výroku o náhrade trov konania. Pri rozhodovaní o trovách konania je nutné vychádzať z pomeru úspechu vo veci. V danom prípade sa však nejedná o rozhodnutie, ktoré by záležalo len na úvahe súdu. Súd vydal svoje rozhodnutie na základe vykonaného dokazovania, z ktorého je nepochybne preukázané, že nárok žalobcu bol odôvodnený v sume 2.843,70 eura spolu s úrokom omeškania a nedôvodný vo zvyšnej časti. Toto rozhodnutie je rozhodnutím o úspechu vo veci, teda pomer úspechu a neúspechu súd prvej inštancie správne vyčíslil. Keďže mal žalobca v spore čistý úspech 77,26 %, v tomto rozsahu mu patrí aj nárok na náhradu trov,
ktoré mu v súvislosti s uplatňovaním si predmetného nároku vznikli. Preto bolo dôvodné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania.
20. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP patrí v celom rozsahu náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania. Keďže mu v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej nepriznal.
21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).