Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-6C/3/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci žalobcu: P. K., G.. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX I. XXX, zastúpený JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, proti žalovaným: 1/ Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., IČO: 31 335 004, sídlo Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, 2/ LICITOR group, a. s., IČO: 36 421 561, sídlo Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, 3/ N. M., G.. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX I. X, a 4/ O. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX I. X, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1/-4/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 27.01.2017 domáhal proti žalovaným 1/-4/ určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Hucín, okrese Revúca, zapísaných na L. Č.. XX pre katastrálne územie I. ako pozemky parc. reg. „C“ č. X/X - záhrady o výmere XXXX m2, parc. reg. „R. č. X/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 595 m2, parc. reg. „R. Č.. X/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 35 m2 a rodinný dom č. súp. XXX postavený na pozemku parc. reg. „. Č.. X/X (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“), organizovanej dňa 09.01.2017 žalovaným 2/ ako dražobníkom, priebeh ktorej je osvedčený notárskou zápisnicou notárky B.. Q. K., O.., so sídlom v L., E.. W.. M. XX, sp. zn. N 2/2017, Nz 429/2017, NCRIs 454/2017, zapísanou Okresným úradom Revúca, katastrálny odbor pod sp. zn. Z/87/2017-6/17, ďalej sa žalobca domáhal vydania nehnuteľností a uloženia povinnosti žalovanému 2/ vrátiť žalovaným 3/ a 4/ zaplatené najvyššie podanie. Neplatnosť dražby podľa tvrdení žalobcu malo spôsobiť viacnásobné porušenie zákona č. 527/2002 Z. z. Účastníci dražby nereagovali na opakované výzvy licitátora a neurobili najnižšie podanie ani po tretej bezúspešnej výzve, napriek tomu po odchode žalobcu z dražobnej miestnosti došlo k vydraženiu nehnuteľností. Účastníci dražby mali byť zavádzaní, že im nebude dražobná zábezpeka vrátená v prípade, že neurobia najnižšie podanie. V notárskej zápisnici nie sú obsiahnuté námietky žalobcu proti priebehu dražby o zavádzaní účastníkov dražby o nevrátení zloženej dražobnej zábezpeky. Cena predmetu dražby vo výške 23.900,- Eur bola znaleckým posudkom stanovená neprimerane nízko oproti skutočnej hodnote nehnuteľností, ktorých všeobecná hodnota predstavuje 30.700,- Eur. Na pojednávaní vo veci žalobca rozšíril skutkové dôvody neplatnosti dražby o miesto konania dobrovoľnej dražby vo Zvolene, a o obmedzenú zodpovednosť žalobcu za dlhy poručiteľa. Túto zmenu žaloby súd pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 28.03.2017.

2.Žalovaný 1/ sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 08.02.2017 tak, že osobne sa dražby nezúčastnil, preto k jej priebehu sa vyjadriť nevie, priebeh dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou, ktorá je verejnou listinou. Dňa 09.01.2017 sa konalo v poradí tretie kolo dražby po tom, čo

prvé kolo 25.11.2015 s vyvolávacou cenou 24.100,- Eur a druhé kolo s vyvolávacou cenou 19.000,- Eur, boli neúspešné. Proti znaleckému posudku žalobca nevzniesol žiadne námietky. Preto žalovaný 1/ navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3.Žalovaný 2/ sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 15.02.2017 tak, že k ovplyvňovaniu účastníkov dražby nedošlo, žalobca opakovane rušil priebeh dražby tým, že pôsobil na účastníkov dražby, aby nevykonali podanie. Dražobník preto upozornil žalobcu podľa § 11 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. na čo žalobca o 13.10 hod. opustil dražobnú miestnosť, počas svojej prítomnosti žalobca nevzniesol žiadne námietky proti dražbe. Ohodnotenie predmetu dražby nemá vplyv na cenu dosiahnutú vydražením, prípadné porušenie povinnosti znalca pri oceňovaní nehnuteľností nie je porušením zákona č. 527/2002 Z. z. a neplatnosť dražby nezakladá, pričom žalobca po doručení znaleckého posudku nevzniesol voči nemu žiadne námietky. Preto žalovaný 2/ navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4.Žalovaní 3/ a 4/ sa k podanej žalobe vyjadrili písomným podaním zo dňa 15.02.2017 tak, že na dražbe urobili kvalifikované podanie, ktoré zároveň bolo podaním najvyšším a licitátorom im bol udelený príklep. V ostatnom sa písomné vyjadrenie žalovaných 3/ a 4/ zhoduje s vyjadreniami žalovaných 1/ a 2/, pričom rovnako navrhovali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

5.Okresný súd Revúca vo veci podanej žaloby prvýkrát rozhodol rozsudkom č.k. 6C/3/2017-140 zo dňa 09.05.2017 tak, že dobrovoľnú dražbu sporných nehnuteľností určil za neplatnú, pretože z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že priebeh dražby bol vykonaný v rozpore s tým, ako priebeh dražby upravuje zákon o dobrovoľných dražbách, keďže žalovaní 3/ a 4/ ako účastníci dražby s dražobným číslom 1 po tom čo na tretiu výzvu licitátora urobili najnižšie podanie vo výške 18.000,- Eur neboli licitátorom vyzvaní trikrát na zvýšenie urobeného podania, čo je v rozpore s ustanovením § 20 ods. 7 zákona č. 527/2002 Z. z., pričom toto porušenie zákona je potrebné považovať za zásadné porušenie zákona majúce za následok neplatnosť dražby. Ostatné dôvody, ktoré podľa tvrdení žalobcu boli namietané ako dôvody neplatnosti dobrovoľnej dražby, by ani každý samostatne ani všetky spoločne nemali za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby. V prevyšujúcej časti, pokiaľ sa žalobca domáhal aj vydania nehnuteľností a stanovenia povinnosti žalovaného 2/ vrátiť žalovaným 3/ a 4/ zaplatené najvyššie podanie, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože táto časť predmetu konania bola v podstate nadbytočná, keďže tieto dôsledky vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov ako následok určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby.

6.O podanom odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti uvedenému rozsudku rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 15Co/149/2017-178 zo dňa 18.04.2018 tak, že rozsudok okresného súdu zrušil vo výrokoch o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľností a o náhrade trov konania a v tejto časti vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, s odôvodnením, že priebeh dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou, z ktorej zreteľne vyplýva, že „licitátor vyzval účastníka dražby, aby pristúpil k draženiu predmetu dražby za cenu najnižšieho podania v sume 18 000,- Eur, na túto výzvu licitátora kvalifikované podanie urobil účastník s dražobným číslom 1 Licitátor začal vyzývať účastníka na urobenie vyššieho podania, ako bolo urobené naposledy, keď ani po tretej výzve licitátora urobenie zvýšeného podania a vyhlásení, že ak nebude urobené vyššie podanie ako bolo urobené účastníkom s dražobným číslom 1 udelí im príklep, účastník kvalifikované podanie neurobil, licitátor udelil príklep účastníkovi, ktorý urobil najvyššie podanie s dražobným číslom 1 - N. M. Q. O. M., do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v 1/1 na sume 18 000,- Eur“. Uvedená skutočnosť o priebehu dražby v súlade s § 20 ods. 7 zákona o dobrovoľných dražbách vyplynula nielen z notárskej zápisnice, ale aj z výsluchu B.. Q. K., O.., ktorá svoju výpoveď oprela o obsah zápisnice, ako aj z výpovede B.. E. Š. - licitátora. Okresný súd však na tieto dôkazy dostatočne neprihliadol a považoval ich za rozporuplné s vyjadrením žalovaných 3/ a 4/ a žalobcom. Napriek tomu, že okresný súd konštatoval z výpovede žalovaných 3/ a 4/, že výzvy zo strany licitátora boli určite tri s rovnakým obsahom, pričom na ich presné znenie si žalovaná 3/ už nepamätala, okresný súd stotožnil vyjadrenie žalovanej 3/ s vyjadrením žalobcu. Okresný súd považoval vyjadrenie žalovaných 3/ a 4/ za zhodné s vyjadrením žalobcu ohľadom nedodržania postupu v zmysle § 20 ods. 7 zákona o dobrovoľných dražbách, pričom však vôbec neprihliadol na samotné písomné vyjadrenie žalovaných 3/a 4/ k žalobe o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zo dňa 15.02.2017, v ktorom výslovne uviedli, že popierajú tvrdenie žalobcu, že by na dražbe neurobili kvalifikované podanie. Popisujú, že licitátor otvoril dražbu presne o 13.00 hod., počas dražby, ktorá trvala do 13.15 hod., pričom urobili podanie, ktoré vzhľadom na to, že žiadny iný účastník

neurobil zvýšené podanie, bolo najvyšším podaním a žalovaný 2/ vzhľadom na ich najvyššie podanie udelil príklep. Počas konania dražby žalobca dobrovoľne o 13.10 hod. opustil dražobnú miestnosť, pričom nemajú vedomosť o tom, že by počas jeho prítomnosti na dražbe vzniesol akékoľvek námietky k dražbe. Rovnako okresný súd nedostatočnú pozornosť venoval výpovedi žalovaných 3/ a 4/ priamo na pojednávaní dňa 28.03.2017 po výsluchu svedka E. Š., kedy žalovaná 3/ výslovne uviedla, že licitátor najskôr oznamoval priebeh dražby, čomu nevenovala veľkú pozornosť, pretože tam sedel žalobca, ktorý stále ju vyzýval, aby dom nedražili. Následne bolo pristúpené k dražbe, na čo zbystrila pozornosť a boli uskutočnené zo strany licitátora tri výzvy, ktorých obsah si už presne nepamätá. Potom čo bola urobená tretí krát rovnaká výzva, urobila najnižšie podanie tým, že zdvihla terčík. Ani z tohto vyjadrenia žalovanej 3/ nemožno vyvodiť záver, ku ktorému sa dopracoval okresný súd, že uvedené výzvy, na ktoré odkazuje žalovaná 3/ nie sú výzvy v zmysle § 20 ods. 7 zákona o dobrovoľných dražbách, zvlášť, keď žalovaná 3/ použila rovnaký pojem „výzva“. Porušenie ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách však musí byť náležite preukázané, podložené relevantnými dôkazmi, pričom dôkazy musí súd hodnotiť podľa svojej úvahy nielen jednotlivo, ale všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadať pritom na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Okresný súd sa však pri hodnotení dôkazov s dostatočnou dôslednosťou uvedenými princípmi neriadil, obsah notárskej zápisnice a výsluch svedkov nehodnotil vo vzájomnej súvislosti s výsluchom žalovaných 1/ až 4/, ale jednostranne sa priklonil k tvrdeniam žalobcu bez preukázania ním tvrdených skutočností. Rozhodnutie okresného súdu preto treba považovať za nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené, majúce za následok porušenie práv na spravodlivý proces, čo bolo dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Okresný súd v ďalšom konaní bude povinný podrobne vypočuť žalobcu, ktoré ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a akým spôsobom mali byť porušené s dôsledkom neplatnosti dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, v rámci kontradiktórnosti konania vyzvať akými dôkazmi žalobca disponuje, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia, následne umožniť k tvrdeniam a dôkazom predneseným žalobcom vyjadriť sa žalovaným 1/ až 4/, umožniť im označiť svoje dôkazné prostriedky na vyvrátenie tvrdení žalobcu a až po vykonaní všetkých dôkazov okresný súd bude musieť vyhodnotiť všetky dôkazy, a to každý jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti.

7.Okresný súd Revúca preto vo veci určil termín pojednávania, na ktorom vypočul žalobcu, ktorý vo svojej výpovedi uviedol iba toľko, že trvá na svojej pôvodnej výpovedi, na tejto svojej výpovedi nemá čo zmeniť a ani k nej nemá čo doplniť. Žalobca navrhol ako svedka vypočuť svoju manželku, z ktorej výpovede však súd nezistil žiadne nové podstatné skutočnosti, ktoré by nevyplývali z už doteraz vykonaného dokazovania, čo bolo jedným z dôvodov, pre ktoré u v minulosti súd prvej inštancie výsluch manželky žalobcu nevykonal. Výsluch ďalšieho v minulosti navrhnutého svedka - matky žalovanej 3/ súd nevykonal z dôvodu, že jej výsluchom mali byť preukázané pre konanie nevýznamné skutočnosti spočívajúce v tom, čo žalovaní 3/ a 4/ hovorili pred dražobnou miestnosťou. Ani s odstupom času medzi účastníkmi súd prvej inštancie neidentifikoval žiadne zhodné podstatné skutkové tvrdenia, preto súd vo veci na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi: výpis z LV č. XX pre k. ú. I. Č.. L.. X, notárska zápisnica č. l. 8, znalecký posudok č. l. 18, doručenka č. l. 81, oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe č. l. 90, zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. l. 93, zmluva o zriadení záložného práva č. l. 95, osvedčenie o dedičstve sp. zn. 1D/390/2007 č. l. 100, odstúpenie od zmluvy č. l. 104, e-mailová komunikácia č. l. 106, internetová inzercia č. l. 126-130, výsluchom žalobcu a žalovaných 3/ a 4/ a výsluchu svedkov B.. E. Š. Q. B.. Q. K., s prihliadnutím k tomu, čo uviedli účastníci konania vo svojich písomných podaniach a na pojednávaní, mal preukázaný nasledovný skutkový stav:

8.Dňa 09.01.2017 konala sa dobrovoľná dražba sporných nehnuteľností, ktorých pôvodným vlastníkom bol žalobca, na návrh žalovaného 1/ ako záložného veriteľa, dražbu vykonával žalovaný 2/ ako dražobník. Išlo v poradí o tretiu dobrovoľnú dražbu, keď dve predchádzajúce sa skončili neúspešne. Miestom konania dražby bol Penzión D., P. XXXX/X, J., priebeh dražby osvedčovala notárka B.. Q. K. so sídlom vo Zvolene notárskou zápisnicou N 2/2017, Nz 429/2017, NCRIs 454/2017, podľa obsahu ktorej dražby sa zúčastnili ako účastníci žalovaní 3/ a 4/ ako manželia a bolo im pridelené dražobné číslo 1, ako verejnosť bol prítomný žalobca, dražbu viedol licitátor B.. E. Š.F.. Podľa obsahu notárskej zápisnice dražba začala o 13.00 hod. po úvodných formalitách licitátor vyzval účastníkov, aby pristúpili k draženiu predmetu dražby za cenu najnižšieho podania 18.000,- Eur, na túto výzvu licitátora urobil podanie účastník s dražobným číslom 1. Licitátor začal vyzývať na urobenie vyššieho podania, ktoré nebolo urobené ani po tretej výzve, licitátor preto udelil príklep účastníkovi s dražobným číslom 1.

Prítomný žalobca o 13.10 hod. dražobnú miestnosť opustil, dražba bola ukončená o 13.15 hod. Námietky proti priebehu dražby zo strany prítomných podané neboli.

9.Opis priebehu samotnej dražby je v zápisnici zachytený odchylne od toho, ako priebeh dražby popisovali účastníci konania - žalobca a žalovaní 3/ a 4/. Z ich výsluchu vyplynulo, že sa navzájom poznajú ako obyvatelia tej istej obce. Stretli sa vonku pred dražobnou miestnosťou, kde medzi nimi prebiehala komunikácia v tom zmysle, že žalobca žiadal žalovaných 3/ a 4/, aby sporné nehnuteľnosti nedražili. Po vstupe do dražobnej miestnosti boli licitátorom poučení o priebehu dražby, tomuto však najmä žalovaná 3/ veľkú pozornosť nevenovala, pretože ich stále vyrušoval žalobca. Počas tejto doby žalobca stále vyvíjal aktivitu smerom k žalovaným 3/ a 4/ a snažil sa ich prehovoriť a prosil ich, aby sporné nehnuteľnosti nekúpili, aby z jeho rodiny nerobili bezdomovcov. Sama žalovaná 3/ pozornosť zbystrila až v momente, keď licitátor pristúpil k dražbe. Žalovaný 3/ a 4/ boli licitátorom vyzvaní, aby urobili najnižšie podanie najskôr prvýkrát, na túto výzvu nereagovali, potom aj druhýkrát, ani na túto výzvu nereagovali. Žalobca stále vyzýval žalovaných 3/ a 4/, aby sporné nehnuteľnosti nekupovali, na čo bol licitátorom upozornený, aby nerušil priebeh dražby a vyzvaný k jej opusteniu a následne žalobca asi o 13.10 hod. opustil dražobnú miestnosť a to po tom, čo boli vykonané dve alebo tri výzvy licitátora na urobenie najnižšieho podania. Po odchode žalobcu z dražobnej miestnosti boli žalovaní 3/ a 4/ opäť už v poradí tretíkrát vyzvaný licitátorom na urobenie najnižšieho podania, vtedy najnižšie podanie urobila žalovaná 3/ zdvihnutím tabuľky s dražobným číslom 1. Po tretej výzve na urobenie najnižšieho podania a jeho urobení žalovanou 3/ už zo strany licitátora nebola urobená žiadna ďalšia výzva a dražba bola ukončená. Výzvy zo strany licitátora boli určite tri s rovnakým obsahom, na ich presné znenie si však žalovaná 3/ už nepamätala.

10.Intenzívnu komunikáciu medzi žalobcom a žalovanými 3/a 4/ pred dražobnou miestnosťou a po vstupe do nej potvrdil aj svedok B.. E. Š., ktorý dražbu viedol ako licitátor. Žalobca týmto pôsobením na žalovaných 3/ a 4/ podľa svedka rušil priebeh dražby, preto žalobcu vyzval, aby dražobnú miestnosť opustil. Žalobcovia 3/ a 4/ mali urobiť najnižšie podanie po prvej výzve, ktorá bola urobená ešte za prítomnosti žalovaného a po jeho odchode mal licitátor žalovaných 3/ a 4/ trikrát vyzvať na zvýšenie najnižšieho podania, ktoré ani po tretej výzve nezvýšili, preto im udelil príklep. Trikrát na urobenie najnižšieho podania určite nevyzýval, žalovaných 3/ a 4/ mohlo popliesť poučenie poskytnuté licitátorom pred konaním dražby v rámci opisu jej priebehu.

11.Svedkyňa B.. Q. K. si na priebeh tejto konkrétnej dražby nepamätala, svoju výpoveď preto oprela iba o obsah spornej zápisnice o dražbe a o svoje písomné poznámky, kde mala poznamenané, že najnižšie podanie bolo urobené vo výške 18.000,- Eur účastníkom dražby s číslom 1 a toto podanie bolo urobené po prvej výzve. Po prvej výzve mali nasledovať tri výzvy na zvýšenie podania. Pokiaľ by výzva na urobenie najnižšieho podania bola urobená opakovanie viac ako jeden krát, v zápisnici o dražbe by to bolo poznamenané. Komunikáciu a rozprávanie medzi žalobcom a žalovanými 3/ a 4/ v priebehu dražby za rušenie dražby nepovažovala.

12.Vyhodnotením obsahu zápisnice o dražbe v spojení s výsluchom žalobcu, žalovaných 3/ a 4/ a oboch svedkov má súd prvej inštancie preukázané, že dražba dňa 09.01.2017 prebehla spôsobom vyplývajúcim z výpovedí žalobcu a žalovaných 3/ a 4/ a to tým spôsobom, že po uskutočnení troch výziev licitátora na urobenie najnižšieho podania bolo toto najnižšie podanie žalovanou 3/ urobené, v čase kedy už žalobca prítomný v dražobnej miestnosti nebol, a potom už žalovaní 3/ a 4/ neboli licitátorom trikrát vyzývaní, aby toto najnižšie podanie zvýšili. Takto zistený priebeh dražby je v rozpore s obsahom spísanej notárskej zápisnice, ktorá má povahu verejnej listiny (§ 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb.), čo však neznamená, že skutkové okolnosti vyplývajúcej z jej obsahu o priebehu dražby nemožno popierať (§ 205 pripúšťa dôkaz opaku) a teda, že čo je v obsahu tejto zápisnice zachytené aj skutočne zodpovedá realite. V zápisnici o dražbe napr. nie je zaznamenaná ani skutočnosť, že žalobca opustil dražobnú miestnosť v dôsledku výzvy licitátora z dôvodu rušenia priebehu dražby, ktoré konanie žalobcu sám licitátor považoval za závažné (takto kvalifikoval konanie žalobcu aj žalovaný 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe), čo je svojím významom dosť podstatná skutočnosť, ktorá by mala byť v zápisnici o priebehu dražby zaznamenaná, hoci zákon to osobitne neukladá. Ustanoveniu § 24 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. treba rozumieť tak, že stanovuje len určitý minimálny obsah zápisnice o dražbe a takto je v praxi aj vykladané, keď napr. v obsahu zápisnice býva uvedený celý postupný proces zvyšovania urobených podaní účastníkmi dražby alebo znižovania najnižšieho podania v prípade nezáujmu účastníkov, hoci § 24 ods. 2 priamo upravuje iba povinnosť uviesť cenu dosiahnutú

vydražením (a teda nie aj celý opis procesu ako bola dosiahnutá). Ak teda zápisnica o dražbe neobsahuje takúto významnú skutočnosť ako vykázanie žalobcu licitátorom z dražobnej miestnosti z dôvodu rušenia priebehu dražby, nemožno sa celkom spoliehať na to, že aj ostatný opis priebehu dražby naozaj zodpovedá skutočnosti. Z výpovede najmä žalobkyne 3/ (ku ktorej sa pripojil aj žalovaný 4/), ktorá svoju výpoveď o priebehu dražby v priebehu prvého pojednávania sama spontánne trikrát zopakovala úplne detailne totožne a presvedčivo, plynie, že licitátorom bola urobená trikrát výzva s rovnakým obsahom, následne bolo urobené najnižšie podanie a potom už nenasledovala žiadna ďalšia výzva licitátora. Žalovaná 3/ si presný obsah výzvy licitátora nepamätala, ale z jej vyjadrenia podporeného súhlasom žalovaného 4/ a obsahovo rovnakou výpoveďou žalobcu plynie, že obsahom týchto výziev bolo urobenie najnižšieho podania. Obsah týchto výziev okrem iného logicky vyplýva aj z toho, že najnižšie podanie nasledovalo až po urobení týchto troch obsahovo zhodných výziev licitátorom, a teda mohlo ísť iba o výzvy na urobenie najnižšieho podania, keďže nemožno vyzývať na zvýšenie podania, ktoré ešte urobené nebolo. Skutočnosť, že žalovaní 3/ a 4/ neboli licitátorom trikrát vyzývaní, aby toto najnižšie podanie zvýšili, potom logicky vplýva z toho, že po urobení najvyššieho podania žalovanou 3/ už zo strany licitátora nebola urobená žiadna ďalšia výzva a dražba bola ukončená. Výpovede žalobcu a žalovaných 3/ a 4/ sa teda v podstatnom obsahu (opakovanie výzvy na urobenie najnižšieho podania viac ako raz) navzájom zhodujú, pričom žalobca a žalovaní 3/ a 4/ nemajú z dôvodu antagonistického postavenia v konaní žiadny dôvod svoje výpovede akokoľvek koordinovať. Takto je preukázaný priamy rozpor notárskej zápisnice (a tiež výpovedí svedkov s touto zápisnicou korešpondujúcich), s reálnym priebehom dobrovoľnej dražby, keďže v obsahu notárskej zápisnice nie je zaznamenané, že by výzva na urobenie najnižšieho podania bola robená viac ako raz. Toto zistenie je v priamom rozpore s obsahom notárskej zápisnice ako aj s výpoveďou svedkov B.. E. Š. Q. B.. Q. K., z ktorých plynie, že výzva na urobenie najnižšieho podania mala byť iba jedna a potom mali nasledovať zákonom predpísané tri výzvy na zvýšenie najnižšieho podania. Výsledkom jednotlivo vykonaných a vyhodnotených dôkazov tak je rozpor plynúci na jednej strane z výpovedí žalobcu a žalovaných 3/ a 4/ a na druhej strane zo zápisnice o dražbe a z výpovedí svedkov B.. E. Š.Á. Q. B.. Q. K.. Podľa § 191 ods. 2 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. V tomto ustanovení obsiahnutá zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že skutkový záver, ktorý sudca urobí o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom k zisteniam získaným z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného presvedčenia sudcu a jeho logického myšlienkového postupu. Ak súd vykonal viacero dôkazov, nemôže prihliadať iba k niektorým z nich a urobiť iba tieto dôkazy predmetom svojich úvah a svojho hodnotenia, pričom ostatné dôkazy iba konštatuje, ale každý z vykonaných dôkazov musí urobiť predmetom svojich úvah a hodnotenia a to aj v negatívnom zmysle t.j. vysvetlením, prečo k zisteniam plynúcim z niektorých dôkazov nie je možné prihliadať (napr. že dôkazy nie sú hodnoverné, zistenia z dôkazov plynúce nie sú logicky opodstatnené a pod.) a to najmä vtedy, ak si tieto zistenia vzájomne odporujú alebo sa dokonca vylučujú. Pritom žiadny z dôkazov nemá vopred predpísanú dôkaznú silu, ale význam (dôkazná hodnota) každého dôkazu vyplynie až z výsledkov vzájomného hodnotenia všetkých vykonaných dôkazov. V tejto súvislosti súd prvej inštancie prihliadal nielen na obsah písomných podaní účastníkov, ale aj na všetko ostatné, čo vyšlo počas konania najavo. Pokiaľ žalovaní 3/ a 4/ v písomnom podaní zo dňa 15.02.2017 opisovali priebeh dražby, urobili tak iba zbežne a ku skutkovej okolnosti spočívajúcej v počte urobených výziev sa nevyjadrili, urobili tak až v rámci svojej výpovede na pojednávaní, kde najmä žalovaná 3/ podrobne popísala priebeh dražby spôsobom uvedeným vyššie. Písomné vyjadrenie účastníka nie je dôkazný prostriedok, ale len prostriedok procesnej obrany. Dôkazným prostriedkom je jeho výpoveď, v ktorej účastník môže (a spravidla tak aj robí) svoje tvrdenia obsiahnuté v písomných podaniach hlbšie substancovať. Preto pokiaľ žalovaní 3/ a 4/ vo svojej výpovedi pred súdom opísali priebeh dražby tak, že po uskutočnení troch výziev licitátora na urobenie najnižšieho podania bolo toto najnižšie podanie žalovanou 3/ urobené, v čase kedy už žalobca prítomný v dražobnej miestnosti nebol, a potom už žalovaní 3/ a 4/ neboli licitátorom trikrát vyzývaní, aby toto najnižšie podanie zvýšili, ide o skutočnosť zistenú z vykonaného dokazovania, ku ktorej nie je možné neprihliadať len odkazom na obsah písomného vyjadrenia účastníka. Zistený rozpor výpovedí svedkov oproti výpovediam účastníkov konania súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že tento môže byť spôsobený opakovaným konaním rôznych dražieb, v dôsledku čoho si svedkovia priebeh tejto konkrétnej dražby nemusia pamätať celkom detailne, čo napokon svedkyňa B.. Q. K. aj sama uviedla a celú svoju výpoveď oprela iba o obsah spísanej zápisnice a vlastné poznámky z dražby. Svedok B.. E. Š.Á. svoju výpoveď zase formuloval skôr v zmysle toho, ako by dražba podľa zákona mala prebiehať, čomu podriadil aj svoju svedeckú výpoveď. Tieto skutočnosti teda výrazne znižujú dôkaznú hodnotu výpovede oboch svedkov. Nezodpovedá skutočnosti hodnotiaci záver odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť výpovedi

žalovaných 3/ a 4/, keďže zistený rozpor vo výpovedi svedkov oproti výpovediam účastníkov konania súd prvej inštancie odôvodnil okrem iného práve aj tým, že tento rozpor nemôže byť spôsobený omylom žalovanej 3/ zmiešaním obsahu poučenia licitátorom o priebehu dražby a následným realizovaním dražby, keďže poučeniu licitátora najmä žalovaná 3/ veľkú pozornosť nevenovala, pretože ich stále vyrušoval žalobca, pričom sama žalovaná 3/ pozornosť zbystrila až v momente, keď licitátor pristúpil k dražbe; obsah jej výpovede plynul teda len z toho, čo sama zaregistrovala o priebehu dražby až počas jej konania, čo nemohlo byť ovplyvnené poučením licitátora, ktoré riadne nevnímala. Celkovým súhrnným vyhodnotením všetkých týchto dôkazov a skutočností nielen jednotlivo ale aj vo vzájomných súvislostiach potom dospel súd k sformulovanému skutkovému záveru. Súd sa pritom nepriklonil jednostranne na stranu žalobcu bez preukázania ním tvrdených skutočností, čo je zrejmé už z toho, že ďalší priebeh dražby po odchode žalobcu z dražobnej miestnosti, už žalobca predmetom svojich tvrdení a svojej výpovede neurobil a ani urobiť nemohol, keďže v ďalšom priebehu dražby (ďalšia výzva na najnižšie podanie a jeho urobenie žalovanou 3/, absencia trojitej výzvy licitátora na zvýšenie urobeného najnižšieho podania) už žalobca prítomný nebol. Výpoveď žalobcu súd hodnotil iba ako jeden z ďalších dôkazných prostriedkov vo vzájomných súvislostiach so všetkými vykonanými dôkazmi. Pritom len na základe logického hodnotenia výpovede žalobcu a žalovaných 3/ a 4/ spôsobom uvedeným vyššie sa aj výpoveď žalobcu stala jedným z dôkazných základov skutkových zistení súdu prvej inštancie. Skutkovým podkladom pre záver súdu o ďalšom priebehu dražby po odchode žalobcu z dražobnej miestnosti sa stala výpoveď žalovaných 3/ a 4/, ktorej súd prevej inštancie z dôvodu jej spontánnosti a úplnosti (najmä v prípade žalovanej 3/ totožne detailne zopakovanej) nemal dôvod neveriť, pričom na obsah notárskej zápisnice (a od nej odvodených výpovedí svedkov) sa ani v tomto bode z dôvodu zisteného rozporu notárskej zápisnice so skutočným priebehom dražby z dôvodov uvedených vyššie nemožno spoliehať. Dôkaznú hodnotu výpovede žalovanej 3/ pritom výrazne zvyšuje pomerne krátky časový úsek medzi konaním dražby (09.01.2017) a jej výpoveďou pred súdom (28.03.2017); pre zmenu hodnotenia vykonaných dôkazov by tak nestačilo iba to, ak by žalovaní 3/ a 4/ s odstupom času svoju výpoveď zmenili tvrdiac, že na priebeh dražby si už nepamätajú.

13.Výsluchom svedkov nebolo preukázané, že by žalobca vzniesol akékoľvek priame konkrétne námietky proti priebehu dražby, ktoré by mali byť zapísané v obsahu zápisnice o dražbe.

14.O konaní dražby sa žalovaní 3/ a 4/ dozvedeli z internetu asi v máji 2016, po zvážení sa rozhodli sporné nehnuteľnosti kúpiť a skontaktovali sa so žalovaným 2/. Podľa obsahu účastníkmi nepredloženej zmluvy o zložení dražobnej zábezpeky mali žalovaní 3/ a 4/ zrejme so žalovaným 2/ (alebo žalovaným 1/) uzatvoriť zmluvu obsahom ktorej mal byť záväzok žalovaných 3/ a 4/ urobiť najnižšie podanie v dohodnutej výške a v prípade, ak najnižšie podanie neurobia, bude im vrátená dražobná zábezpeka po odpočítaní nákladov dražby. Reálny záujem inej osoby vydražiť sporné nehnuteľnosti preukázaný nebol.

15.Podkladom pre vykonanie v poradí už tretej dobrovoľnej dražby bol znalecký posudok T.. N. I. č. XX/XXXX, ktorým cena sporných nehnuteľností bola stanovená vo výške 23.900,- Eur. Tento znalecký posudok bol doručený žalobcovi dňa 09.12.2016, námietky proti jeho obsahu žalobca nepodal. Podľa znaleckého posudku predloženého žalobcom v tomto súdnom konaní vypracovaného T.. U. G. č. XX/ XXXX bola cena sporných nehnuteľností stanovená vo výške 30.700,- Eur. Pre účely poskytnutia úveru boli sporné nehnuteľnosti v roku 2006 ocenené znaleckým posudkom na sumu 614.151,- Sk, v dedičskom konaní po otcovi žalobcu 1D/390/2007 boli ocenené sumou 900.000,- Sk, prvé dve neúspešné kolá dražby konali sa s najnižším podaním 24.100,- Eur a 19.000,- Eur.

16.Sporné nehnuteľnosti boli zaťažené záložným právom v prospech žalovaného 1/ na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 16.03.2017 uzatvorenej otcom žalobcu L. K. a jeho manželkou U.W. K. ako spoludlžníkmi. Dňa 12.04.2007 otec žalobcu zomrel a podľa Osvedčenia o dedičstve B.. T. A., notára so sídlom v Revúcej sp. zn. 1D/390/2007 Dnot 120/2007 zo dňa 15.10.2007 dedičmi poručiteľa sú manželka U. K. a dvaja synovia - žalobca a jeho brat T. K., každý v zákonnom podiele 1/3. Predmetom dedičstva boli okrem sporných nehnuteľností aj ďalšie nehnuteľnosti a iný majetok v celkovej hodnote 926.542,- Sk, z čoho 900.000,- Sk predstavovali sporné nehnuteľnosti. Celková výška dlhov poručiteľa prihlásených veriteľmi predstavovala 640.453,30 Sk, z toho úver poskytnutý žalovaným 1/ vo výške 444.648,60 Sk. Čistá hodnota dedičstva potom predstavovala 286.088,70 Sk, pričom majetkové nároky matky žalobcu z titulu vyporiadania BSM investíciami do sporných nehnuteľností ako výlučného majetku poručiteľa boli vyporiadané dohodou medzi dedičmi uzatvorenou mimo dedičského konania. Podľa dohody dedičov celé dedičstvo nadobudol

žalobca. Žalovaný 1/ dňa 28.03.2012 od zmluvy o úvere odstúpil a požadoval okamžité vrátenie úveru v celkovej sume 18.550,04 Eur.

17.Z internetovej inzercie predaja nehnuteľností v obvode okresu Revúca č. l. 126-130 vyplývajú skutočnosti známe súdu z úradnej činnosti o nízkych cenách podobných (hoci nie úplne totožných rozmermi a lokalitou) nehnuteľností v okrese Revúca.

18.Podľa § 20 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z., dražba sa otvára vyvolaním. Obsahom vyvolania je označenie a opis predmetu dražby a jeho odhadnutá alebo zistená cena, údaje o právach a záväzkoch na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, ak majú podstatný vplyv na hodnotu predmetu dražby, údaje o nájomných zmluvách týkajúcich sa predmetu dražby a záväzkoch z nich vyplývajúcich, najnižšie podania a najnižšie prihodenie. Ak je predmetom dražby kultúrna pamiatka, uvedie licitátor aj túto skutočnosť. Podľa § 20 ods. 7 zákona č. 527/2002 Z. z., draží sa, ak účastníci dražby robia vyššie podanie. Ak nebolo cez dvojitú výzvu a vyhlásenie licitátora: „Ak neurobí niekto z prítomných účastníkov dražby podanie vyššie, ako bolo podanie naposledy urobené účastníkom dražby (označenie účastníka dražby, ktorý urobil najvyššie podanie), udelím mu príklep" urobené vyššie podanie, oznámi licitátor ešte raz posledné podanie a po tretej výzve vykoná príklep účastníkovi dražby, ktorý urobil najvyššie podanie. Svojím podaním je účastník dražby viazaný. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z., účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. Podľa § 21 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z., ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu. Podľa § 137 písm. d) CSP, O. s. p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

19.Žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby nie je určovacou žalobou podľa § 137 písm. c) CSP, ale je žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. Naliehavý právny záujem na určení právnych skutočností vždy vyplýva z iného - osobitného právneho predpisu, ako je napr. žaloba podľa § 194 (predtým § 175k ods. 2 OSP), excindačná žaloba podľa § 55 Exekučného poriadku, žaloba o určenie doby splnenia dlhu podľa § 564 Občianskeho zákonníka, žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce, návrh o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 131 Obchodného zákonníka, určenie popretej pohľadávky podľa § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z. a ďalšie. Preto v týchto prípadoch žaloba nemôže byť zamietnutá z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a žalobca ani nie je povinný naliehavý právny záujem tvrdiť a preukazovať (Drápal, Bureš, a kol., Občanský soudní řád I, II Komentář. 1. Vydání, Praha, C. H. Beck, 2009, s. 530); naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dobrovoľnej dražby v tomto prípade vyplýva z ustanovenia § 21 zákona č. 527/2002 Z. z.

20.Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že priebeh dražby bol vykonaný v rozpore s tým, ako priebeh dražby upravuje zákon o dobrovoľných dražbách, pretože žalovaní 3/ a 4/ ako účastníci dražby s dražobným číslom 1 po tom čo na tretiu výzvu licitátora urobili najnižšie podanie vo výške 18.000,- Eur neboli licitátorom vyzvaní trikrát na zvýšenie urobeného podania, čo je v rozpore s ustanovením § 20 ods. 7 zákona č. 527/2002 Z. z., pričom toto porušenie zákona je potrebné považovať za zásadné porušenie zákona majúce za následok neplatnosť dražby. Opakovanie výzvy na urobenie najnižšieho podania zákonu neodporuje, ale aj v prípade ak účastníkom dražby je iba jeden záujemca, musí po urobení najnižšieho podania nasledovať trojitá výzva licitátora na zvýšenie uskutočneného najnižšieho podania. Odvolací súd skutkové zistenia súdu prvej inštancie vyhodnotil ako

nesprávne a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil uznesením č.k. 15Co/149/2017-178 zo dňa 18.04.2018 zo skutkovým odôvodnením, že priebeh dražby v súlade s § 20 ods. 7 zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva z notárskej zápisnice a z výsluchu svedkov B.. Q. K., O.. a B.. E. Š. - licitátora tak, že „licitátor vyzval účastníka dražby, aby pristúpil k draženiu predmetu dražby za cenu najnižšieho podania v sume 18 000,- Eur, na túto výzvu licitátora kvalifikované podanie urobil účastník s dražobným číslom 1. Licitátor začal vyzývať účastníka na urobenie vyššieho podania, ako bolo urobené naposledy, keď ani po tretej výzve licitátora urobenie zvýšeného podania a vyhlásení, že ak nebude urobené vyššie podanie ako bolo urobené účastníkom s dražobným číslom 1 udelí im príklep, účastník kvalifikované podanie neurobil, licitátor udelil príklep účastníkovi, ktorý urobil najvyššie podanie s dražobným číslom 1 - N. M. Q. O. M., do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v 1/1 na sume 18 000,- Eur“. Podľa § 391 ods. 2 je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom súdu odvolacieho, toto ustanovenie a ani žiadne iné ustanovenie však nerieši, či je súd prvej inštancie viazaný aj skutkovými zisteniami odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie má za to, že prípad skutkovej diskrepancie medzi súdom prvej inštancie a súdom odvolacím je tiež potrebné riešiť analogicky podľa § 391 ods. 2 a teda súd prvej inštancie je viazaný aj skutkovými zisteniami odvolacieho súdu; tento záver vyplýva tiež zo aj základných princípov fungovania opravných prostriedkov. Preto súd prvej inštancie pri rozhodnutí vo veci v otázke skutkového priebehu dobrovoľnej dražby nevychádzal z vlastných skutkových zistení, ale zo skutkového stavu, ako bol vyhodnotený súdom odvolacím, podľa ktorého priebeh dobrovoľnej dražby dňa 09.01.2017 zodpovedá ustanoveniu § 20 ods. 7 zákona č. 527/2002 Z. z.

21.Všetky ostatné dôvody, ktoré podľa tvrdení žalobcu boli namietané ako dôvody neplatnosti dobrovoľnej dražby, by ani každý samostatne ani všetky spoločne nemali za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby. Potrebné je však uviesť, že nebolo ani preukázané, že by účastníci dražby naozaj boli zavádzaní, že im nebude dražobná zábezpeka vrátená v prípade, že neurobia najnižšie podanie, keďže z výsluchu žalovanej 3/ a z tvrdení žalovaného 2/ vyplynulo, že nevrátenie dražobnej zábezpeky alebo jej časti v prípade neurobenia najnižšieho podania malo byť predmetom uzatvorenej zmluvy o zložení dražobnej zábezpeky. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalobca vzniesol akékoľvek priame konkrétne námietky proti priebehu dražby, ktoré by mali byť zapísané v obsahu zápisnice o dražbe. 22.Námietky žalobcu proti ohodnoteniu predmetu dražby a tak aj proti cene dosiahnutej vydražením sporných nehnuteľností by mohli mať význam za predpokladu, ak by išlo o v poradí prvú dražbu. V predmetnej veci však bolo pre nezáujem o tieto nehnuteľnosti konané už tretie kolo dražby po dvoch neúspešných s vyšším minimálnym podaním ešte z roku 2015, pričom žalovaní 3/ a 4/ prejavili svoj záujem až po takmer dvoch rokoch na základe dlhodobej internetovej inzercie pri opakovanej dražbe so zníženým najnižším podaním. Z hľadiska výšky ceny predmetu dražby dosiahnutej opakovanou dražbou ako jej výťažok vo výške 18.000,- Eur pri ohodnotení predmetu dražby znaleckým posudkom v sume 23.900,- Eur je tak potrebné uviesť, že v konečnom dôsledku cena sporných nehnuteľností bola ovplyvnená iba minimálnym záujmom o tieto nehnuteľnosti a zodpovedá cenám podobných nehnuteľností predávaných a dražených v obvode okresu Revúca, ktoré sú súdu známe z jeho úradnej činnosti (napr. v konaní vedenom Okresným súdom Revúca pod sp. zn. 6C/5/2018 vekom a veľkosťou stavby podobná nehnuteľnosť v obci M. bola vydražená za 21.200,- Eur pri znalcom stanovenej cene 28.200,- Eur, podobné údaje plynú aj z internetovej inzercie č. l. 126-130). Žalobca súdu predložil znalecký posudok č. 11/2017, v ktorom cena dražených nehnuteľností bola určená sumou 30.700,- Eur. Nie je ojedinelý prípad (a skôr je to pravidlom), že cena tej istej nehnuteľnosti je rôznymi znalcami a pre rôzne účely určená vyššou sumou ako znaleckým posudkom vyhotoveným pre účely konania dobrovoľnej dražby. Rozdiely v cenách pritom nie sú vždy spôsobené iba vývojom cien nehnuteľností v čase, ale rozdiel v ocenení tej istej nehnuteľnosti rôznymi znaleckými posudkami je spôsobený diametrálne odlišnými údajmi o technickej a východiskovej hodnote a stanoveného koeficientu polohovej diferenciácie. Rozhodnutia všeobecných súdov vyšších stupňov však zatiaľ zotrvávajú na stanovisku, podľa ktorého hodnota draženej veci určená na účely dražby ako východisková hodnota, nie je rozhodujúca, rozhodujúca je cena dosiahnutá vydražením, ktorá predstavuje reálnu cenu danej veci na trhu, a určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/233/2010 zo dňa 03.10.2013). Ohodnotenie nehnuteľnosti na účely dražby nepredstavuje zistenie takej ceny nehnuteľnosti, za ktorú bude predaná, ale stanovenie podkladu pre najnižšie podanie, pričom až samotný výsledok dražby môže odpovedať na otázku, akú má nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže byt' vlastne predaná; pokiaľ je teda trhová cena nehnuteľnosti vyššia než cena uvedená v oznámení o dražbe na základe znaleckého posudku, tak sa táto skutočnosť prejaví pri samotnej dražbe (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20Cdo 1083/2005 zo dňa

17.08.2005). Preto ani výška ceny predmetu dražby zistená znaleckým posudkom vo výške 23.900,- Eur ani výška ceny predmetu dražby dosiahnutej opakovanou dražbou ako jej výťažok vo výške 18.000,- Eur nemá za následok neplatnosť dražby, ale ako už bolo uvedené vyššie, je skôr výsledkom minimálneho záujmu o nehnuteľnosť. Tento rozdiel v cenách nehnuteľností dosiahnutých vydražením a ich teoreticky možnej vyššej cene pritom je odôvodnený tým, že veriteľ nie je povinný predať záloh za najvyššiu cenu, ktorú vôbec možno dosiahnuť, ale iba za najvyššiu cenu, ktorú možno dosiahnuť pri predaji nehnuteľnosti v primeranom čase s ohľadom na záujem veriteľa na uspokojení jeho splatnej pohľadávky.

23.Dobrovoľná dražba sporných nehnuteľností dňa 09.01.2017 sa konala výlučne na základe prejaveného záujmu žalovaných 3/ a 4/ o kúpu nehnuteľností na základe dlhodobej internetovej inzercie po prvých dvoch neúspešných kolách dražby. Za týchto okolností len minimálneho záujmu o predmet dražby ani miesto konania dražby vo Zvolene nemohlo mať zásadnejší vplyv na účasť ďalších záujemcov na dražbe, keďže ani v prípade konania na ktoromkoľvek inom bližšom mieste (P., P. A. Q. P. I.) nemožno predpokladať, že by sa dražby zúčastnil aj ďalší záujemca; reálny záujem inej osoby vydražiť sporné nehnuteľnosti preukázaný ani nebol. Pravidelným miestom konania dobrovoľných dražieb pre nehnuteľnosti v obvode okresu P. pritom bývajú mestá K. K. alebo aj J., prípadne iné väčšie mestá v okolí, ktoré majú v regióne centrálne postavenie, a vyhovujú aj z hľadiska organizačných možností dražobníkov ako aj z hľadiska prístupu záujemcov o dražené nehnuteľnosti. Rozdiel vzdialenosti obce I., kde sa dražené nehnuteľnosti nachádzajú, od mesta Zvolen, kde sa konala dobrovoľná dražba (124 km, 1:42 hod.) pritom nie je zásadne väčší ako rozdiel vzdialenosti od iných podobne veľkých alebo výrazne väčších miest v okolí (Poprad - 80 km, 1:24 hod., Banská Bystrica - 112 km, 1:52 hod., Košice

- 97 km, 1:20 hod.). Úvaha o možnom vplyve miesta konania dražby na platnosť dobrovoľnej dražby by mala význam iba vtedy, ak by sa dobrovoľná dražba konala v meste, ktoré nemá s lokalitou dražených nehnuteľností žiadny regionálny alebo iný súvis (vo vzťahu k obci I. by to boli napr. Snina, Sobrance, Malacky alebo Kysucké Nové Mesto).

24.Obmedzená zodpovednosť žalobcu za dlhy poručiteľa rovnako neplatnosť dobrovoľnej dražby nespôsobí, pretože záložné právo (podobne ani iné zabezpečovacie prostriedky) smrťou poručiteľa nezaniká a teda aj keby žalobca zdedil majetok nedosahujúci hodnotu dlhov poručiteľa, pohľadávky zabezpečené záložným právom možno zo zálohu uspokojiť v plnom rozsahu. Odhliadnuc od uvedeného, v Osvedčení o dedičstve sp. zn. 1D/390/2007 Dnot 120/2007 je síce uvedená čistá hodnota dedičstva 286.088,70 Sk, avšak už po započítaní úveru poskytnutého žalovaným 1/ vo výške 444.648,60 Sk, preto ani nemožno vo vzťahu k žalovanému 1/ vychádzať z celkovej čistej hodnoty, pretože by to znamenalo opakované započítavanie toho istého dlhu do rozsahu zodpovednosti žalobcu za dlhy poručiteľa (takto „očistená“ čistá hodnota dedičstva vo vzťahu k žalovanému 1/ potom predstavuje minimálne 730.737,30 Sk).

25.Z dôvodov zhora uvedených žalobcom tvrdené ani súdom zistené dôvody neplatnosti nemôžu mať za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci I., okrese P., zapísaných na LV č. XX pre katastrálne územie I.Í. ako pozemky parc. reg. „. Č.. X/X - záhrady o výmere 1168 m2, parc. reg. „R. č. X/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 595 m2, parc. reg. „R. Č.. X/ XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 35 m2 a rodinný dom č. súp. XXX postavený na pozemku parc. reg. „. Č.. X/X, organizovanej dňa 09.01.2017 žalovaným 2/ ako dražobníkom, priebeh ktorej je osvedčený notárskou zápisnicou notárky B.. Q. K., O.., so sídlom Z. L., E.. W.. M. XX, sp. zn. N 2/2017, Nz 429/2017, NCRIs 454/2017, zapísanou Okresným úradom Revúca, katastrálny odbor pod sp. zn. Z/87/2017-6/17. Preto súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

26.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1/-4/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože žalobca bol v konaní v celom rozsahu neúspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).