Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-41-2013.pdf
PDF · 107.55 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
NM-4C/41/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou v právnej veci žalobcu: E. N.M., O.. XX.XX.XXXX, V. O., Š. H.. XX, zast. JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom v Nitre, Farská 40, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo obrany SR, so sídlom Bratislava, Kutuzovova č. 8, o zaplatenie 135.635,- Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 135 635,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 109.754,- Eur od 04.09.2012 do zaplatenia, zo sumy 25.881,- Eur od 01.01.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Uviedol, že so žalovaným dňa 06.07.2010 uzatvoril kúpnu zmluvu č. 691/2010, ktorá sa týkala prevodu nehnuteľností - „R. U. V.“ zapísaných na LV č. XXXX k.ú. O. U. O. X.. Prevod nehnuteľností bol robený v rámci osobitného ponukového konania ako odpredaj prebytočného majetku štátu - bývalých muničných skladov. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 14.03.2011. Odo dňa povolenia vkladu až do dňa podania návrhu dňa 05.02.2013 nebol žalobcovi predmet prevodu protokolárne odovzdaný. K odovzdaniu areálu malo prísť dňa 31.03.2011, avšak k tomuto nedošlo, nakoľko sa v objekte nachádzalo veľké množstvo munície a taktiež odpadov, o ktorých nebol žalobca ako záujemca o kúpu informovaný. Žalobca opakovane vyzýval žalovaného na úplné odstránenie munície, ako aj ďalších rôznych odpadov, ktoré žalovaný v areáli zanechal. Doposiaľ však tak neurobil. Nakoľko žalovaný nie je schopný pripraviť predmet prevodu na odovzdanie, vznikla tým žalobcovi škoda ako aj ušlý zisk. Žalovanému naopak vzniklo bezdôvodné obohatenie tým, že po strate vlastníctva užíval areál na skladovanie vlastného majetku, a to munície a odpadu. Žalovaný na oznámenie žalobcu ohľadom uplatnenia si náhrady škody a ušlého zisku reagoval tak, že v zmluve sa nachádza ustanovenie, podľa ktorého kupujúci kúpil nehnuteľnosti v takom stave, v akom sa ku dňu podpisu zmluvy nachádzali, a teda nenesie žiadnu zodpovednosť za muníciu nájdenú v areáli. Tiež uviedol, že v zmluve žalobca potvrdil, že je mu známy skutočný stav nehnuteľností, o čom sa presvedčil na mieste samom. Okrem nájdenej munície vznikla v areáli U. V. čierna skládka odpadu, ktorú žalovaný ani na základe opakovanej výzvy neodstránil. Žalovaný na žiadosť žalobcu odmietol vydať potvrdenie o bezpečnosti a nezávadnosti objektu. Škoda vznikla žalobcovi tým, že sám musel platiť vysoké nájomné za skladové priestory, ktoré mohol v prípade možnosti užívania svojho vlastníctva v k.ú. O. U. O. X. využiť na tento účel, prípadne ich mohol prenajať iným osobám za obvyklé nájomné. Náhradu škody žalobca požaduje od 01.04.2011, t.j. od prvého dňa nasledujúceho po prvom pokuse prevziať nehnuteľnosti do svojho užívania, pričom predbežne do 31.12.2012 vyčíslil škodu (ušlý zisk) na sumu 135.635,- Eur, keď ročná výška nájmu budov a pozemkov by predstavovala 77.505,87 Eur.
Právne odôvodnil žalobca svoj nárok ustanovením § 420 ods. 1 Obč. zákonníka, § 442 ods. 1 a § 451 ods.1 Obč. zákonníka.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že nie je možné stotožniť sa s argumentáciou žalobcu, že na nehnuteľnostiach sa nachádza munícia, ktorá mu znemožňuje prevzatie majetku a jeho stráženie. Zo záznamov policajného zboru vyplýva, že munícia nájdená na nehnuteľnostiach je cvičná a neobsahuje výbušniny. Cvičná munícia je zhotovená z rovnakého materiálu ako munícia ostrá, avšak na rozdiel od ostrej munície neobsahuje žiadnu výbušnú zložku. Od ostrej munície sa líši aj farebným označením. Žalovaný poukázal na to, že v bode 4.1 článku IV. kúpnej zmluvy o prevode majetku zo dňa 16.06.2010 je výslovne uvedené, že žalobca sa oboznámil so skutočným stavom nehnuteľností ohliadkou nehnuteľnosti, čo potvrdil podpisom predmetnej zmluvy. Je teda zrejmé, že žalobca bol od samého počiatku oboznámený so stavom nehnuteľností, v čase uzatvárania predmetnej kúpnej zmluvy mal vedomosť o stave nehnuteľností, ako aj o prípadnej environmentálnej záťaži v podobe odpadu či cvičnej munície. Poukázal na výrazný rozdiel medzi kúpnou cenou vo výške 171.000,- Eur, ktorá predstavovala 30% hodnoty stanovenej znaleckým posudkom, a sumou 570.000,- Eur. Je vysoko pravdepodobné, že tak výrazný rozdiel medzi kúpnou cenou a hodnotou nehnuteľnosti bol výsledkom ohliadky so zohľadnením stavu, v akom sa nehnuteľnosti v čase prevodu vlastníckeho práva nachádzali. Tiež uviedol, že z kúpnej zmluvy nevyplýva, že by mal žalovaný povinnosť nehnuteľnosti protokolárne odovzdať. Uviedol tiež, že podľa územného plánu mesta Nové Mesto nad Váhom je lokalita, v ktorej sa nachádzajú nehnuteľnosti, plochou špeciálnych zariadení - územie pre potreby ozbrojených síl SR so zakázanou zónou 50 metrov. Doposiaľ nebola vykonaná zmena účelu využitia územia a žalobca by v žiadnom prípade nemohol vykonávať v areáli U. V. podnikateľskú činnosť ani stavebné práce pre vybudovanie plnohodnotných skladovacích priestorov. Žalobcovi preto nemohla vzniknúť žiadna škoda z dôvodu nevyužívania nehnuteľností na skladovacie účely. Odborné vyjadrenie, ktoré žalobca súdu predložil a z ktorého vyplýva výška uplatnenej škody, vykazuje značné nedostatky a nevychádza z reálneho skutkového stavu. Navyše žalobca nepreukázal zavinenie žalovaného na vzniku akejkoľvek škody.
3. Medzitýmnym Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 28.04.2015 č.k. 4C/41/2013-337 súd rozhodol, že základ žalovaného nároku je daný. Uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 20.07.2016 čk. 17Co/907/2015-356 bol tento rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie stupňa na ďalšie konania. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie sa nezaoberal úplne obranou žalovaného týkajúcou sa porušenia prevenčnej povinnosti zo strany žalobcu. Vyporiadal sa síce s konkurenciou nárokov zo zodpovednosti za vady a nároku na náhradu škody, no k porušeniu prevenčnej povinnosti smerovali aj tvrdenia žalovaného, že žalobca mohol odstránenie munície zabezpečiť aj sám. Posúdenie žalovaným tvrdenej zodpovednosti žalobcu za porušenie prevenčnej povinnosti nebolo možné ponechať až na rozhodnutie o výške nároku. Rovnako ako žalobcom uplatnená náhrada škody vyžaduje aj námietka porušenia prevenčnej povinnosti podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka posúdenie všetkých podmienok zodpovednosti za porušenie tejto povinnosti, teda tiež posúdenie otázok danosti nároku. Bez vysporiadania sa s touto otázkou nebolo možné prijať záver, že základ nároku je daný. Pokiaľ by totiž žalovaný preukázal, že objekt mohol žalobca v uvedenom období užívať, ak by muníciu odstránil vo vlastnej réžií, nebolo by možné konštatovať úplnú danosť základu žalovaného nároku za celé obdobie, ale nanajvýš príslušný rozsah jeho danosti vymedzený časovým obdobím.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedka L. D., oboznámil Kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľného majetku štátu č. 697/2010 uzavretú medzi účastníkmi dňa 16.06.2010, výpis z obchodného registra žalobcu, výpis z LV č. XXXX, k.ú. O. U. O. X., záznamy OPP PPU KR PZ zo dňa 01.04.2011 a 04.04.2011, odborné písomné vyjadrenie č. 8/2012, korešpondenciu medzi žalobcom a žalovaným vo veci odstránenia vád zo zmluvy, úradný záznam OO PZ Nové Mesto nad Váhom zo dňa 22.11.2012, žiadosť žalovaného o udelenie súhlasu so vstupom do objektu zo dňa 20.04.2012, list žalovaného žalobcovi zo dňa 20.08.2012, internú normu týkajúcu sa skladovania munície v areáli U. V. (Y. XX), pripojený spis Útvaru vojenskej polície Z. č. ČVS: H.-Z.-XX/OOaDTČ-XXXX, žiadosť o urgentné poskytnutie informácii zo dňa 12.03.2018 a rozhodnutie o odmietnutí poskytnúť informáciu Č.: F.-XXX-X/XXXX, zápisnicu z ústneho pojednávania zo dňa 15.05.2013 s prezenčnou listinou, znalecký posudok č. 28/2009 C.. R. Š., mapu územia, písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 30.07.2018, Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 25/2002 zo dňa 27.01.2003 a výpis z LV č. XXXX pre k.ú. B. M. s prílohou a Nájomným poriadkom, Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.09.2012 s prílohami,
Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.01.2007, faktúry o vyúčtovaní nájomného, územný plán sídelného útvaru.
5. Žalobca sa stal vlastníkom nehnuteľného majetku evidovaného na LV č. XXXX k.ú. O. U. O. X. dňom 14.03.2011. Predmetom Kúpnej zmluvy boli pozemky a stavby a ich príslušenstvo tvoriace prebytočný majetok Slovenskej republiky v správe Ministerstva obrany SR. Išlo o areál muničných skladov V., ktorého cena bola stanovená znaleckým posudkom na sumu 570.000,- Eur a ktoré žalobca nadobudol v rámci osobitného ponukového konania za sumu 171.000,- Eur. V bode 4.1 čl. IV zmluvy sa uvádza, že kupujúcemu je známy skutočný stav kupovanej nehnuteľnosti, o ktorom sa presvedčil na mieste samom a tiež z predložených dokladov. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že sa zúčastnil ohliadky ponúkaných nehnuteľností osobne, ale vzhľadom na to, že išlo o objekt s rozlohou 70 ha, vizuálne posudzoval najmä skladové priestory. Žalobca tiež uviedol, že sa ohliadka priestorov uskutočňovala v zimnom čase. O výskyte munície v objekte nemal po ohliadke vedomosť.
6. Zo záznamu zo dňa 01.04.2011 vykonaného pyrotechnikom O.. L. D. vyplynulo, že dňa 31.03.2011 sa pri preberaní objektov za účasti pracovníkov Posádkovej správy budov Trenčín zistilo, že sa v objekte nachádzala voľne nahádzaná munícia, a to vo vzdialenosti cca 30 metrov od budovy s.č. XXXX. Pracovníci správy budov sprístupnili objekt a ohliadkou bolo zistené, že sa tu nachádza presne nezistený počet cvičných protitankových mín, protipechotných mín, nezistený počet usmernených trhavých náloží, priebojných náloží a ďalšie. Uvedená munícia sa nachádzala v strmom svahu na ploche asi 25x50 metrov, pričom niektorá munícia bola sčasti pod zeminou a nebolo možné začať s okamžitou asanáciou územia a preverenia všetkej munície, či sa jedná iba o cvičnú muníciu.
7. Zo záznamu zo dňa 04.04.2011 súd zistil, že bolo vyhľadané a zaistené v zázname uvedené množstvo cvičnej munície, ktorá bola odvezená k následnej likvidácii vykonanej dňa 07.04.2011.
8. Svedok L. D., pyrotechnik KR PZ Trenčín, potvrdil skutočnosti uvádzané v zázname zo dňa 01.04.2011. Z jeho výsluchu súd zistil, že všetka munícia, ktorá bola odvezená z areálu bývalých muničných skladov a neskôr bola likvidovaná, bola munícia cvičná. Svedok súčasne uviedol, že munícia bola pri náleze čiastočne skorodovaná a označenie, že ide o cvičnú muníciu už nebolo vidieť. Na zistenie, či ide o cvičnú alebo ostrú muníciu sú potrebné odborné znalosti, laik toto posúdiť nevie. Svedok potvrdil, že ešte v období septembra 2014 sa v objekte na mieste uvedenej veľkej skládky našli ďalšie kusy cvičnej munície.
9. Žalobca dňa 28.07.2011 podaním označeným ako Odstránenie vád zo zmluvy č.697/2010 prvýkrát vyzval žalovaného o zaslanie prehlásenia, že objekt je vyčistený od vojenského materiálu tak, že je bezpečný a užívaniaschopný pre civilné účely.
10. Nasledujúcimi podaniami v čase od 25.10.2011 do 12.12.2012 žalobca opakovane urgoval odstránenie vád predmetu zmluvy a vyzýval žalovaného na bezodkladné fyzické odovzdanie a prevzatie predmetného areálu.
11. Žalovaný listom zo dňa 20.04.2012 požiadal žalobcu o súhlas na vstup do objektu, na vykonanie činnosti - odstránenie odpadu s tým, že komunálny odpad, nie munícia, bol odvezený a umiestnený na verejnej skládke. Zo spisu Útvaru vojenskej polície Topoľčany súd zistil, že trestné stíhanie voči doposiaľ nestotožnenej osobe, ktorá sa mala dopustiť neoprávneného nakladania s odpadmi, bolo uznesením zo dňa 04.03.2014 prerušené.
12. V písomnom vyjadrení zo dňa 30.07.2018 opätovne žalobca poukázal na skutočnosť, že do dnešného dňa, čo je viac ako 7 rokov, žalovaný nehnuteľnosti žalobcovi neodovzdal. podstata nároku na náhradu škody je v podobe tak ušlého zisku ako aj skutočnej škody. Ušlý zisk preukazuje predloženým znaleckým odborným vyjadrením, pričom iné dôkazy konkretizujúce možnosti žalobcu na prenajatie nehnuteľností a takýmto spôsobom preukázanie reálnej možnosti brania úžitkov (nájomného) objektívne predložiť nemôže, keďže nemôže v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného robiť akékoľvek úkony smerujúce k ponúknutiu týchto nehnuteľností do prenájmu tretím osobám, keďže stále tu hrozí riziko nebezpečenstva na živote, zdraví a majetku a žalobca ani nemá prístup do objektov z dôvodu neodovzdania predmetu kúpy. Pokiaľ ide o skutočnú škodu, žalobca musel vynakladať finančné prostriedky na platenie nájomného za nebytové priestory, ktoré v rozhodujúcom období využíval ako
sklady pre tovar používaný pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, pričom k týmto nákladom by v prípade riadneho splnenia si povinností žalovaného ako predávajúceho v podobe riadneho odovzdania nehnuteľností tvoriacich predmet kúpy v stave spôsobilom na užívanie, nedošlo. V príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného došlo k zmenšeniu majetku žalobcu, keď musel vynakladať peňažné plnenie na nájomné, ku ktorému by za normálnych okolností nedošlo. Za týmto účelom predložil žalobca dve nájomné zmluvy uzatvorené so spoločnosťou MEVAK, a.s., dňa 15.01.2007 a so spoločnosťou SATEC SK, a.s., dňa 27.01.2003. Uviedol tiež, že rozloha nebytových priestorov, ktorú pre účely skladovania tovaru využíval je podstatne menšia, ako je rozloha priestorov, ktoré kúpil od žalovaného. Tak napríklad v prípade nájomného vzťahu so spoločnosťou SATEC SK ,a.s., si prenajal plochu 1.791 m2 a od spoločnosti MEVAK, a.s., 160 m2. Tým, že musel mať uzatvorené nájomné zmluvy, vynaložil skutočné náklady na nájomné pre vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti 119.822,54 Eur s DPH.
13. Žalobca svoj nárok na náhradu škody opiera o ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
14. Podľa § 420 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
15. Pokiaľ má dôjsť ku vzniku zodpovednosti za škodu, je potrebné, aby žalobca preukázal, že: a/ žalovaný porušil právnu povinnosť- teda konal v rozpore s objektívnym právom. V tomto prípade bolo úlohou žalobcu preukázať, že žalovaný porušil právnu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal zachovávať, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, prípadne i z porušenia ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka. Toto však jednoznačne v konaní žalobcom preukázané nebolo. I keď v žalobe žalobca presne neuvádza, o aké porušenie povinnosti zo strany žalovaného malo dôjsť, z jeho ďalších vyjadrení vyplýva, že porušenie právnej povinnosti malo spočívať v tom, že mu žalovaný nebol schopný ani v lehote viac ako 7 rokov po uzatvorení zmluvy odovzdať predmety kúpy, čím mu mal znemožniť využívanie nehnuteľností pre vlastné potreby (skladovanie svojho tovaru), prípadne i pre účely ďalšieho prenajímania, a tiež v tom, že žalovaný ponechal v objekte cvičnú muníciu v rozpore s právnymi predpismi a aj internými predpismi žalovaného a nebol ani schopný garantovať žalobcovi, že objekt je užívaniaschopný bez ohrozenia života a zdravia. K tomu súd uvádza, že zo zhodných tvrdení žalobcu i žalovaného vyplýva, že potom, čo žalobca nehnuteľnosti kúpil, objavila sa na vedľajších pozemkoch cvičná munícia a ďalší odpad. Strany sporu zhodne uviedli a na mape označili, kde sa cvičná munícia a odpad mal nachádzať, pričom ani munícia a ani odpad sa nenachádzali na nehnuteľnostiach, ktoré kúpil žalobca od žalovaného, ale na nehnuteľnostiach susedných, konkrétne v rokline, ktorá je mimo komunikácií, resp. mimo hospodárskych budov. Je potrebné uviesť, že v čase, keď žalobca nehnuteľnosti kupoval, bol s ich stavom oboznámený, vedel, na aký účel pôvodne nehnuteľnosti slúžili (že išlo o muničné sklady), vizuálne objekty skontroloval. Mal k dispozícii znalecký posudok C.. Š., z ktorého sa vychádzalo pri stanovení kúpnej ceny, kde boli objekty popísané. Aj k určeniu kúpnej ceny došlo s ohľadom na stav nehnuteľností a možnosti ich využitia (zníženie kúpnej ceny na 30% ich hodnoty). Žalovanému žiadny právny predpis a ani zmluva neukladala, aby protokolárne nehnuteľnosti žalobcovi odovzdal, aby vystavil žalovanému potvrdenie o tom, že sa na kúpených nehnuteľnostiach nenachádza munícia, pričom doposiaľ žiadnym dôkazom ani nebolo preukázané, že by sa cvičná munícia či odpad na kúpených nehnuteľnostiach nachádzali. Pokiaľ sa žalobca domnieval, že sa i na ním kúpených nehnuteľnostiach mohla nachádzať cvičná munícia, prípadne iný odpad, ktorý tam podľa zmluvy byť nemal, mohol na vlastné náklady zabezpečiť kontrolu a prípadne i sanáciu objektov a následne vyčísliť škodu (ak by boli preukázané predpoklady pre jej priznanie) osobe, ktorá by za ňu zodpovedala. Nič teda objektívne nebránilo žalobcovi začať nehnuteľnosti užívať, keďže do ich užívania vstúpil už okamihom nadobudnutia vlastníckeho práva (§ 123 Občianskeho zákonníka). Súd tak v danom prípade nezistil, akú konkrétne právnu povinnosť mal žalovaný svojím konaním porušiť. V konaní nebolo preukázané ani prípadne porušenie § 415 Občianskeho zákonníka žalovaným (porušenie tzv. všeobecnej prevenčnej povinnosti), i keď na porušenie tejto povinnosti žalobca ani nepoukazoval. V konaní nebolo preukázané, akú konkrétnu prevenčnú povinnosť by mal žalobca porušiť, resp. nesplniť, ktorá by mu vyplývala či už zo zmluvy alebo z právneho predpisu. Pokiaľ žalobca upozornil žalovaného na výskyt munície na susedných pozemkoch, žalovaný urobil všetky kroky k tomu, aby muníciu, ktorej bol pravdepodobne pôvodcom, zo susedných pozemkov odviezol a zlikvidoval. V tejto súvislosti súd ešte uvádza, že pokiaľ
mal súd prvej inštancie skúmať splnenie prevenčnej povinnosti zo strany žalobcu, v čase pôvodných rozhodnutí súdov nebola známa skutočnosť, že sa cvičná munícia nachádza na pozemkoch, ktoré nepatria žalobcovi, vychádzalo sa zo skutočnosti, že sa táto našla na jeho pozemkoch, čo však bolo v ďalšom konaní vyvrátené. Preto zo strany žalobcu nemohla byť ani žiadna prevenčná povinnosť plnená. Nemal totiž žiadnu povinnosť odstraňovať odpad z pozemkov, ktorých vlastníkom nebol. Rovnako z tohto dôvodu nemožno ani porušenie právnej povinnosti vidieť vo vadnom plnení žalovaného z kúpnej zmluvy, nakoľko žiadne porušenie povinností, ktoré by žalovanému z kúpnej zmluvy vyplývali, nebolo zistené. b/ existencia škody- teda škody, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a to v podobe skutočnej škody a ušlého zisku. I keď súd už vyššie skonštatoval, že prvý predpoklad pre priznanie nároku na náhradu škody nebol splnený, keďže zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu právnej povinnosti, i tak sa súd vyjadrí k otázke škody. Skutočná škoda mala žalobcovi vzniknúť tým, že musel uhrádzať náklady na platenie nájomného v iných priestoroch, v ktorých skladoval svoj vlastný tovar. Poukazuje na zmluvy o nájme nebytových priestorov so spoločnosťou MEVAK, a.s., (z roku 2007), spoločnosťou V.I.Trade, spol. s r.o. Nitra, (z roku 2003) a jednu zmluvu so spoločnosťou SATEC SK, a.s. (z roku 2012). Kúpna zmluva so žalovaným bola uzatvorená 16.06.2010, vlastníkom nehnuteľností sa žalobca stal dňa 14.03.2011. V danom prípade súd uvádza, že dve nájomné zmluvy boli uzatvorené dávno predtým, než nadobudol žalobca predmetné nehnuteľnosti, teda náklady na nájom boli vynakladané aj pred ich kúpou. Škoda mala vzniknúť tým, že by si už žalobca ďalej priestory neprenajímal, ale skladoval by veci vo svojich priestoroch. Treba však uviesť, že predmetom všetkých predložených nájomných zmlúv boli priestory, ktoré sa nachádzali v k.ú. B. M. R. Y. M., teda v úplne inom, vzdialenom území. Vzniká tak pochybnosť, či účel uvedených nájomných zmlúv by mohol byť v plnom rozsahu nahradený skladovaním v priestoroch, ktoré sa nachádzajú v k.ú. O. U. O. X.. Súd poukazuje i na možnosť využitia objektov na skladovanie bez potrebnej rekonštrukcie, a to s ohľadom na závery znaleckého posudku C.. Š., ktorá poukazovala na nevyhnutnosť rekonštrukcie objektov. Vzhľadom k neexistencii porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného však posúdenie tejto otázky nie je pre rozhodnutie vo veci podstatné, keďže žalobcovi nič nebránilo v tom, aby do užívania svojich priestorov vstúpil. Pokiaľ ide o ušlý zisk, územný plán mesta stále neráta s využitím uvedených priestorov na podnikateľské účely, keďže ide o tzv. zakázané pásmo, ochranné pásmo plôch špeciálneho využitia. V danom prípade treba uviesť, že územný plán je právny dokument, ktorý okrem iného stanovuje napríklad prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie určitých plôch v obci. Každé následne vydané územné a stavebné povolenie musí rešpektovať podmienky územného plánu a stavebný úrad nesmie vydať povolenie na takú stavbu, ktorá je v rozpore s územným plánom. Podľa názoru súdu tak i podnikanie v uvedených priestoroch by za tejto situácie bolo otázne; pokiaľ ide o zásahy, ktoré by si vyžadovali stavebné povolenie, tieto sú v zásade na základe územného plánu v súčasnosti vylúčené. Žalobca pritom žiadnym spôsobom nepreukázal, že sa o zmenu územného plánu po kúpe nehnuteľností aspoň pokúsil. Zásadnou a podstatnou skutočnosťou však je to, že žalobca síce predkladá súdu výpočet prípadného ušlého zisku, avšak žiadnym spôsobom nepreukazuje, že vôbec existuje možnosť tento zisk získať, teda, že mal možnosť priestory prenajímať. Pokiaľ žalobca predložil odborné vyjadrenie č. 8/2012 firmy PROGRESS- expertízno znalecký, spol. s r.o., ktorým preukazuje tzv. ušlý zisk, ide o čisto teoretické výpočty, pričom žalobca nepreukázal, či vôbec v danej lokalite je záujem nehnuteľnosti si prenajímať, aký je prístup k lokalite a podobne. Nepostačuje tvrdenie, že došlo k zmareniu zamýšľaného podnikateľského zámeru poškodeného, musí byť preukázané, že boli zabezpečené všetky predpoklady na tzv. pravidelný chod vecí, teda, že v prípadoch, kde je na prevádzkovanie zárobkovej činnosti potrebné splnenie určitých podmienok, bol reálny predpoklad ich dosiahnutia, ak by nepriaznivo škodová udalosť nezasiahla. Pre určenie ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodu, teda, o aký prospech reálne dosiahnuteľný poškodený prišiel (viď napríklad rozhodnutie NS ČR č. 25Cdo/269/2006). V konaní však nebolo preukázané, komu reálne priestory žalobca ponúkal na prenájom, či mal niekto o priestory záujem. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na znalecký posudok vypracovaný k predaju nehnuteľností C.. Š.Z., v ktorom sa uvádzalo, že sa nehnuteľnosti nachádzajú v extraviláne, bez dopravnej infraštruktúry, občianskej vybavenosti, nie je tam napojenie na vodu, plyn, kanalizáciu, iba na elektriku. Znalkyňa vtedy poukázala aj na znížený dopyt po nehnuteľnostiach, na nevyhnutnosť rekonštrukcie nehnuteľností, pričom v čase ohodnotenia znalkyňa nepredpokladala záujem o prenájom nehnuteľností (čomu v konečnom dôsledku zodpovedala aj cena nehnuteľností). Odborné vyjadrenie predložené žalobcom je tak iba čisto teoretické. c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorú je potrebné v každom prípade preukázať, nestačí ju iba predpokladať. Keďže súd konštatoval, že žalovaný žiadnu právnu povinnosť neporušil a škoda rovnako nebola v konaní preukázaná, nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi škodou a porušením právnej povinnosti.
d/ zavinenie. Súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že k porušeniu právnej povinnosti zo strany žalovaného nedošlo, nemôžeme teda žalovanému ani pričítať zavinenie za prípadnú škodu, ktorá žalobcovi mala údajne vzniknúť. Za škodu, ak i reálne vznikla, si zodpovedá žalobca, ktorý nevstúpil do užívania kúpených nehnuteľností.
16. Vychádzajúc zo skutočnosti, že v konaní neboli preukázané všetky predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody, bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá.
17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. V danom prípade bol žalovaný v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom. Odvolanie spolu s prílohami je potrebné podať v toľkých vyhotoveniach, aby jedno vyhotovenie zostalo na súde a ďalšie vyhotovenia mohli byť doručené ostatným stranám sporu (dvojmo).
V odvolaní je potrebné uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (uviesť spisovú značku) čo sa odvolaním sleduje. Odvolanie musí byť podpísané.
V odvolaní sa tiež uvedie, proti ktorému rozhodnutiu súdu odvolanie smeruje (uviesť dátum jeho vydania a číslo konania uvedené na prvej strane rozhodnutia v pravom hornom rohu), v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh- zmeny rozhodnutia, zrušenia rozhodnutia).
V prípade nesplnenia povinnosti uloženej rozsudkom, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitných právnych predpisov.