Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Csp-93-2018.pdf
PDF · 116.96 KB
Case nature
Area
Subarea
42Csp/93/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: D. H. N., N..V..Q.., N. N. K.J. X, XXX XX G., F.: XX XXX XXX, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: S. A., J..XX.XX.XXXX, G. XXX XX K. XXX, Š. Q. N., o zaplatenie 72,61 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 54,95 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10,99 EUR od 19.06.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10,99 EUR od 21.07.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10,99 EUR od 19.08.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10,99 EUR od 19.09.2015 do zaplatenia a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10,99 EUR od 20.10.2015 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a . Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 51,36 %.
odôvodnenie:
1. Elektronickým podaním zo dňa 14.06.2018, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 15.06.2018 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 72,61 EUR spolu s úrokmi z omeškania: vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10,99 EUR od 19.06.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10,99 EUR od 21.07.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10,99 EUR od 19.08.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10,99 EUR od 19.09.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10,99 EUR od 20.10.2015 do zaplatenia a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 17,66 EUR od 19.11.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. 2. Žalobný návrh žalobca skutkovo odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017 postúpil postupca N. Y., M..N.., N. N. H. XX, XXX XX G., F.: XXXXXXXXXX (ďalej len postupca) na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril dňa 28.03.2015 so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanej telekomunikačné služby, špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca vystavil žalovanej vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil žalobcovi nasledovné pohľadávky vo faktúrach: č. XXXXXXXXX znejúca na sumu 10,99 EUR splatná dňa 18.06.2015, č. XXXXXXXXXX znejúca na sumu 15,98 EUR splatná dňa 20.07.2015, č. XXXXXXXXXX znejúca na sumu 10,99 EUR splatná dňa 18.08.2015, č. XXXXXXXXXX znejúca na sumu 35,78 EUR splatná dňa 18.09.2015, č. 6779014060 znejúca na sumu 15,98 EUR splatná dňa 19.10.2015, č. XXXXXXXXXX znejúca na sumu 17,66 EUR splatná dňa 18.11.2015 a č. XXXXXXXXXX znejúca na sumu 85,48
EUR splatná dňa 18.05.2016. Rozpis jednotlivých vyúčtovaných položiek je uvedený v pripojených faktúrach. Faktúry sú očíslované variabilnými symbolmi. Žalobca si zo zostatku postúpených faktúr uvedených vyššie, uplatňuje len úhradu vyúčtovaných položiek nasledovne: fa č. XXXXXXXXX sumu 10,99 EUR splatná dňa 18.06.2015, fa č. XXXXXXXXXX sumu 10,99 EUR splatná dňa 20.07.2015, fa č. XXXXXXXXXX sumu 10,99 EUR splatná dňa 18.08.2015, fa č. XXXXXXXXXX sumu 10,99 EUR splatná dňa 18.09.2015, fa č. XXXXXXXXXX sumu 10,99 EUR splatná dňa 19.10.2015 a fa č. XXXXXXXXXX sumu 17,66 EUR splatná dňa 18.11.2015. Ostatné vyúčtované položky, ktoré boli postupcom na žalobcu postúpené, si žalobca neuplatnil. Žalovaná ku dňu spísania návrhu neuhradila odo dňa postúpenia pohľadávky nič z dlžnej sumy. Uplatnená pohľadávka vo výške 72,61 EUR nebola ku dňu spísania návrhu uhradená. S odkazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ďalej žalobca uviedol, že na základe uvedených platieb vyčísľuje úroky z omeškania ku dňu spísania návrhu nasledovne: vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10,99 EUR od 19.06.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10,99 EUR od 21.07.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10,99 EUR od 19.08.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10,99 EUR od 19.09.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10,99 EUR od 20.10.2015 do zaplatenia a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 17,66 EUR od 19.11.2015 do zaplatenia.
3. Žalovaná sa k žalobnému návrhu, ktorý jej bol spolu s prílohami a poučeniami doručený do vlastných rúk dňa 12.09.2018 (doručenka na č.l. 66), písomne nevyjadrila.
4. Podľa ustanovenia § 297 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
5. Podľa ustanovenia § 297 písm. b) CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Vzhľadom na to, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu neprevyšuje 1.000 EUR, súd dospel k záveru, že sú splnené zákonom stanovené podmienky pre meritórne rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania, tak ako to predpokladá citované ustanovenie § 297 písm. b) CSP.
7. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
8. V súdenej veci bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku vo veci samej oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 11.10.2018, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.10.2018.
9. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom. 10. Spoločnosť N. Y., M..N.. N. N. G. XX, XXX XX G., F.: XX XXX XXX (ďalej len "ST") ako Podnik a žalovaná ako účastník uzavreli dňa 28.03.2015 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXXXX, ktorým sa ST zaviazal aktivovať žalovanej program služieb "Magio GO Premium". Žalovaná sa zaviazala riadne a včas platiť cenu poskytnutých služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, VP a platným Cenníkom služieb. 11. Ďalej mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že ST faktúrami: č. XXXXXXXXX zo dňa 04.06.2015 splatnou dňa 18.06.2015 znejúcou na sumu 10,99 EUR, č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.07.2015 splatnou dňa 20.07.2015 znejúcou na sumu 15,98 EUR (z toho 4,99 EUR zmluvná pokuta za nedodržanie doby splatnosti), č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.08.2015 splatnou dňa 18.08.2013 znejúcou na sumu 10,99 EUR, č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.09.2015 splatnou dňa 18.09.2015 znejúcou na sumu 35,78 EUR (z toho 16,50 EUR prerušenie poskytovania služby pre neplatenie a z toho 4,99 EUR upomienka oneskorenej platby), č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.10.2015 splatnou dňa 19.10.2015 znejúcou na sumu 15,98 EUR (z toho 4,99 EUR upomienka oneskorenej platby) a č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.11.2015 splatnou dňa 18.11.2015 znejúcou na sumu 17,66 EUR (z toho 16,50 EUR prerušenie poskytovania služby pre neplatenie) vyúčtoval žalovanej cenu služieb poskytnutých podľa zmluvy o pripojení a platného Cenníka.
12. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi spoločnosťou ST ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 21.06.2017 došlo aj k postúpeniu pohľadávok postupcu voči žalovanej, vyplývajúcich z vyššie uvedených faktúr na žalobcu. 13. Súd považoval medzi stranami za nesporné tvrdenie žalobcu, že žalovaná neuhradila nič z dlžnej sumy. Vzhľadom k tomu, že v konaní nevyšiel najavo opak skutkového tvrdenia žalobcu, že by žalovaná vykonala nejaké úhrady dlžnej sumy, súd vychádzal z tohto skutkového tvrdenia žalobcu. 14. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. 15. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. 16. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. 17. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, [napríklad zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov] 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia. 18. Podľa § 44 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby. 19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 21. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 22. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 24. Podľa 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 25. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 26. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. 27. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 28. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. 29. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 31. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 32. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 33. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. 34. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 35. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 36. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
37. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz. 38. Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. 39. Podľa prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu. 40. Z hľadiska skutkového vymedzenia žalovaných nárokov žalobca tieto uplatňoval ako nárok na zaplatenie ceny neuhradených telekomunikačných služieb, ktoré žalovanej poskytol jeho právny predchodca ST na základe zmluvy o pripojení. 41. Súd tak na základe vykonaných dôkazov vychádzal z toho, že medzi ST a žalovanou vznikol záväzkovo-právny vzťah vyplývajúci z v zmysle § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. uzavretej zmluvy o pripojení. Právu žalovanej na poskytovanie služieb podľa zmluvy ST zodpovedala povinnosť žalovanej uhradiť cenu týchto služieb podľa cenníka, resp. cenu so zľavou. 42. Súd mal tak za preukázané, že právnemu predchodcovi žalobcu ST vznikol voči žalovanej nárok na zaplatenie poskytnutých služieb v súlade so zmluvou o pripojení, VP, Cenníkom a vyššie uvedenými faktúrami, vo výške 54,95 EUR. Súd tak z tohto dôvodu a s poukazom na vyššie uvedené postúpenie tejto pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 54,95 EUR, a to vzhľadom na to, ako už bolo uvedené, že v konaní nevyšiel najavo opak tvrdenia žalobcu, že žalovaná doposiaľ žalobcovi túto sumu neuhradila. 43. Právnemu predchodcovi žalobcu ST vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške stanovenej zákonom zo sumy 54,95 EUR, teda podľa vyššie uvedených ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z.. 44. Súd pri posudzovaní uplatneného nároku na úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10,99 EUR od 19.06.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10,99 EUR od 21.07.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10,99 EUR od 19.08.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10,99 EUR od 19.09.2015 do zaplatenia a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10,99 EUR od 20.10.2015 do zaplatenia, mal za to, že žalovaná sa dostala do omeškania s platením ceny za poskytnuté služby, t.j. celkovo sumy 54,95 EUR, prvým dňom po splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu poskytnutých služieb v zmysle uzavretej zmluvy o pripojení. V čase prvého dňa omeškania žalovanej so zaplatením faktúry č. XXXXXXXXX, t.j. ku dňu 19.06.2015 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,05 % ročne, v čase prvého dňa omeškania žalovanej so zaplatením faktúry č. XXXXXXXXXX, t.j. ku dňu 21.07.2015 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,05 % ročne, v čase prvého dňa omeškania žalovanej so zaplatením faktúry č. XXXXXXXXXX, t.j. ku dňu 19.08.2015 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,05 % ročne, v čase prvého dňa omeškania žalovanej so zaplatením faktúry č. XXXXXXXXXX, t.j. ku dňu 19.09.2015 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,05 % ročne a v čase prvého dňa omeškania žalovanej so zaplatením faktúry č. XXXXXXXXXX, t.j. ku dňu 20.10.2015 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,05 % ročne (súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti; § 186 ods. 1 CSP). Právnemu predchodcovi žalobcu tak vzniklo v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. právo na zaplatenie úrokov z omeškania: vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10,99 EUR od 19.06.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10,99 EUR od 21.07.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10,99 EUR od 19.08.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10,99 EUR od 19.09.2015 do zaplatenia a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10,99 EUR od 20.10.2015 do zaplatenia. Následne s postúpením pohľadávok prešlo na žalobcu v súlade s § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj príslušenstvo, teda aj právo jeho právneho predchodcu voči žalovanému na zaplatenie úrokov z omeškania v uvedenom rozsahu. 45. Na tomto mieste ďalej považuje súd za potrebné uviesť, že je pri rozhodovaní viazaný žalobným návrhom (§ 216 ods. 1 CSP). Z uvedeného tak vyplýva, že súd nemôže priznať žalobcovi viac, ako požadoval v žalobnom návrhu, avšak nemôže mu priznať ani niečo iné, než požadoval (teda žalovanej nemôže uložiť inú ako žalobcom navrhovanú povinnosť), alebo nemôže žalobcovi priznať síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu, ako bol žalobcom vymedzený. Zároveň súd poukazuje na znenie § 132 ods. 1 CSP, teda na to, že žalobca v návrhu je povinný uviesť skutkové
tvrdenia, ktoré majú odôvodňovať jeho uplatnený nárok čo do dôvodu, ako aj výšky a súčasne má dôkaznú povinnosť, t.j. označiť alebo predložiť dôkazy preukazujúce jeho skutkové tvrdenia. Súd tak nemá povinnosť (a opak by bol v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu) zo žalobcom predložených a označených dôkazov odvodzovať skutkové tvrdenia, ktoré neboli žalobcom produkované a na základe týchto žalobcovi priznať síce uplatnený nárok, avšak uplatnený na základe iného žalobcom tvrdeného skutkového stavu. 46. V kontexte uvedeného sa súd považuje za potrebné vyjadriť k otázke individuálneho dojednania zmluvnej podmienky uvedenej Zmluve o pripojení uzavretej medzi ST a žalovanou ako spotrebiteľom. Za individuálne so spotrebiteľom zo strany dodávateľa dohodnutú zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorej obsah bol predmetom rokovaní medzi účastníkmi zmluvy v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo napokon spoločným konsenzom oboch zmluvných strán vyplývajúcim z týchto rokovaní. Inými slovami povedané, na to, aby mohla byť zmluvná podmienka považovaná za individuálne dojednanú medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy, nestačí len to, aby spotrebiteľ mal možnosť s vopred dodávateľom pripravenou a formulovanou podmienkou, či už vyjadriť svoj súhlas, alebo svoj nesúhlas, a to či už začiarknutím takejto možnosti vo vopred pripravenom formulárovom texte zmluvy, alebo svojím podpisom pod takýmto textom, ale aby ešte v samotnom procese kontraktácie bol schopný pochopiť jej význam a následne bez akýchkoľvek ďalších podmienok sa mohol rozhodnúť, či takúto podmienku prijíma alebo nie. Len takýto výklad podľa názoru súdu korešponduje so znením, zmyslom a napokon aj cieľom právnej úpravy zakotvenej v citovanom § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj v čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. V konaní však takýto spôsob kontraktácie dotknutej zmluvnej podmienky o zmluvnej pokute najavo nevyšiel (neuniesol dôkazné bremeno podľa § 132 ods. 1 CSP v spojení s § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré prezumuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve sa nepovažuje so spotrebiteľom za individuálne dojednané, ktorú právnu domnienku môže dodávateľ vyvrátiť, ak preukáže opak). 47. (Ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky treba hodnotiť v zmysle výkladového pravidla obsiahnutého v súčasnosti v znení § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie totiž transponuje čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Z výkladového pravidla vyplýva, že hodnotenie prijateľnosti zmluvnej podmienky sa vykonáva pri zohľadňovaní okolností, ktoré existovali v čase dojednania takejto zmluvnej podmienky, nie podľa okolností, ktoré boli v čase, kedy došlo k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky, t.j. v čase po uzavretí zmluvy. Ak teda súd hodnotí prijateľnosť zmluvnej podmienky v čase jej kontraktácie, nemôže mať následné spávanie sa (plnenie alebo neplnenie si povinností) účastníkov akýkoľvek vplyv na (ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky a tým v konečnom dôsledku jej platnosť. Uvedený záver podporuje aj to, že neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je absolútnou neplatnosťou. Absolútna neplatnosť právneho úkonu totiž nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť ani zhojená dodatočným schválením a nemôže sa ani konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo 208/2010 zo dňa 30.07.2012). 48. Čo sa týka jednorazových poplatkov - upomienka oneskorenej platby spolu vo výške 4,99 EUR a za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 16,50 EUR x 20 % DPH), súd vychádzal z toho, že pokiaľ by chcel žalobca dôvodne uplatniť tieto poplatky, muselo by ísť o poplatky, ktoré by boli so spotrebiteľom dohodnuté priamo v zmluve. 49. Súd zastáva názor, že žalobca je povinný všetky poplatky so žalovanou jednoznačne a dostatočne určito dohodnúť priamo v zmluve, a nie iba vo vedľajších dokumentoch. 50. Okrem toho je súd toho názoru, že suma 4,99 EUR za každú zaslanú upomienku ako aj suma 16,50 EUR za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie určite nemôže byť adekvátnou náhradou za domnelé výdavky žalobcu spojené so spracovaním upomienky a prerušenia, ktorá je zväčša generovaná automaticky prostredníctvom elektronických prostriedkov. Z uvedeného dôvodu súd návrh v tejto časti, t.j. v časti o zaplatenie sumy 17,66 EUR s príslušenstvom, ako nedôvodný zamietol.
51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
53. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
54. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žalobcovi ako strane v spore úspešnej priznal nárok náhradu trov konania podľa pomeru úspechu a neúspechu (75,68 % - 24,32 %) v rozsahu 51,36 %. O výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.