Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4C/15/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: W. R., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX/XX, XXX XX I., proti žalovanému: X. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX/ X, XXX XX I., zastúpený JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, o zaplatenie 11.100,00 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

l./ Žalobca sa podanou žalobou od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 11.100 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 01.01.2017 do zaplatenia z dôvodu, že na základe ústne dojednanej zmluvy o pôžičke zo dňa 30.12.2015 poskytol žalovanému pôžičku spolu vo výške 11.100 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť v lehote do 31.03.2016. Žalovaný však pôžičku doposiaľ nevrátil a to ani v dojednanej lehote do 31.12.2016. Vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 19.12.2017 (č.l. 66) žalobca uviedol, že žalovaný poskytnutie sumy 11.100 eur nespochybňuje, ale spochybňuje, že s v danej veci malo jednať o pôžičku a tvrdenia žalovaného, že peniaze mu neboli poskytnuté z titulu zmluvy o pôžičke sú iba jeho snahou vyhnúť sa vráteniu žalovanej sumy.

2./ Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a vo svojom odpore proti platobnému rozkazu (č.l. 55) uviedol, že medzi ním a žalobcom došlo ku komunikácii, na základe ktorej ponúkol žalobcovi subjektivizovaný odhad existencie dobrého zápasu, na ktorý by sa dalo prostredníctvom tipovacieho portálu vsadiť a existovala určitá šanca výhry a následne sa so žalobcom dohodli, že tento zabezpečí peňažné prostriedky, ktoré mu poskytne na tipovací účet. Po zabezpečení finančných prostriedkov a ich zaslaní na tipovací účet potom na základe pokynov žalobcu podával rôzne zápasy. Peňažné prostriedky, ktoré obdržal od žalobcu teda neboli platbou poskytnutou z titulu zmluvy o pôžičke, resp. z akéhokoľvek iného právneho titulu, na základe ktorého by mal peniaze vrátiť.

3./ Svedok R. H., ktorý je kamarátom žalobcu a zároveň jeho vzdialeným príbuzným potvrdil, že žalobcovi požičal 3.000 eur pred tromi rokmi a to koncom roku 2015, keď žalobca potreboval požičať peniaze žalovanému na kúpu domu, alebo niečo podobné. Peniaze mu dal v hotovosti doma za prítomnosti manželky s tým, že tieto mal vrátiť žalobca do troch mesiacov a aj ich vrátil. Žalobca prišiel k ním s finančnou hotovosťou a zobral si 3.000 eur s tým, že ich ide zaniesť žalovanému a so žalovaným sa stretli na ulici v I., ale okrem nich troch tam nikto iný nebol. Žalobca podal žalovanému peniaze v obálke a tento si ich aj preratúval, ale nevie, o čom sa bavili. Žalobca mu predtým hovoril, že žalovaný potrebuje 11.000 eur a zároveň mu žalobca povedal, že má 7.000 eur a odovzdával žalovanému 11.000 eur.

4./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, svedka R. H. ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi, z ktorých zistil, že medzi žalobcom a žalovaným prebiehala internetová komunikácia, ktorej predmetom bolo tipovanie zápasov cez portál stávkovej kancelárie. Zo strany žalobcu v priebehu roku 2016 na účet brata žalovaného Q. K. bola zaslaná suma okolo 10.000 eur, pričom žalobca tvrdil, že išlo o pôžičku pre Q. K., avšak uvedené peniaze neboli zaslané jednorazovo, ale viacerými prevodmi cez účet. Taktiež žalobca potvrdil, že v r. 2016 si požičal od K. H. sumu 3.000 eur a tieto peniaze použil na stávkovanie, ktoré skončilo v novembri 2016. Aj tieto peniaze preposlal na účet Q. K.. Žalovaný predložil niekoľko tiketov, ktoré podľa neho podával na pokyn žalobcu a k týmto pripojil internetovú komunikáciu so žalobcom, ktorá mala súvisieť s podávaním týchto tiketov a následnou reakciou žalobcu na výsledky tipovania.

5./ Žalobca na pojednávaní dňa 1.6.2018 uviedol, že žalovaný ho kontaktoval na konci roku 2015 s tým, že má dobrú ponuku na byt a rieši pôžičku, ktorú však nedostal a oslovil ho, či by mu nemohol požičať peniaze. Dohodli sa teda na požičaní peňazí, keďže mal doma určitú sumu našetrenú a to 7.000 libier, pričom žalovaný mu mal peniaze vrátiť keď dostane úver. Žalovaný dokopy potreboval 15.000 eur a preto mu chcel zohnať peniaze od príbuzných a oslovil aj neter, ktorá súhlasila s požičaním sumy 3.000 eur a tieto peniaze mu požičiaval manžel netere. So žalovaným sa stretli na druhý alebo tretí deň pred domom netere a on odovzdal žalovanému sumu 11.100 eur s tým, že 8.100 eur boli jeho peniaze a 3.000 eur bola pôžička od manžela netere. Dohodli sa, že žalovaný pôžičku splatí do 31.3.2016 ak dostane úver. Keďže peniaze nevrátil, tak sa dohodli, že mu splatí sumu 7.600 eur do 31.3.2016 a zvyšných 3.500 eur do konca apríla. Nakoľko žalovaný mu peniaze nevrátil v dohodnutom čase, tak potom požadoval, aby mu celá suma bola vrátená do konca roku. Žalobca uviedol, že sumu 8.100 eur mal doma v hotovosti v librách a tieto peniaze zmenil v zmenárni v Obchodnom dome Jednota v Topoľčanoch na eurá, avšak na výzvu súdu nepredložil žiaden doklad o zámene peňazí v inkriminovanom čase. V zmenárni najskôr menil 5.000 libier a večer v ten istý deň 2.000 libier, pretože v zmenárni nemali naraz toľko peňazí. Na pojednávaní dňa 5.10.2018 žalobca potvrdil, že v r. 2016 na účet Q. K. poslal dokopy 10.000 eur a tieto peniaze z uvedeného účtu potom išli ďalej. Jednalo sa o pôžičku medzi nimi a v r. 2016 si požičal od K. H. sumu 3.000 eur, ktorú použil na stávkovanie. Skutočnosť, že R. H. vrátil sumu 3.000 eur do troch mesiacov nevie preukázať, pričom žalovanému dôveroval a pôžička vo výške 11.100 eur nesúvisí s tipovaním. V decembri 2015 v zmenárni zamenil 7.000 libier a za ne dostal asi 8.000 eur a všetky tieto peniaze požičal žalovanému.

6./ Žalovaný na pojednávaní dňa 1.6.2018 poprel tvrdenia žalobcu a uviedol, že všetky prevody peňazí boli z účtu žalobcu na účet, ktorý má vo Fortune. Potvrdil, že neter žalobcu poskytla žalobcovi pôžičku 3.000 eur v septembri 2016 na účet jeho brata a išlo pôžičku na tipovanie a z tohto bratovho účtu boli peniaze prevedené na jeho tipovací účet. Poprel, že by mu žalobca odovzdal sumu 11.100 eur a ani si nepamätá, že by sa koncom decembra 2015 stretli. Internetová komunikácia so žalobcom začal asi v lete 2015 a dohodli sa, že žalobca mu bude posielať peniaze, za ktoré zo svojho tipovacieho účtu za žalobcu natipoval a jednalo sa o čiastky 1.000 - 3.000 eur. V prípade výhry sa táto pripísala a používala sa ďalej na tipovanie, pričom neskôr žalobca posielal svoje tipy, na základe ktorých za neho stávkoval. Nevie sa vyjadriť, koľko peňazí mu žalobca spolu poslal. Keď žalobca všetko prehral, tak potreboval peniaze na nájom a preto mu do Anglicka poslal 2x po 500 eur a 1x 200 eur na mená jeho kamarátov. Žalobca teda vedel, na čo mu posiela peniaze a žiadne stretnutie medzi nimi za prítomnosti R. H. neprebehlo. Začiatkom decembra 2016 žalobca prehral všetky svoje peniaze a preto sa v stávkovaní nepokračovalo. Fotokópie prevodov peňazí poslal žalobcovi len kvôli tomu, že ho niekto v Anglicku naháňal za peniaze a potreboval doklad, na základe ktorého by to oddialil. On bol v kontakte asi s 5 - 6 ľuďmi, ktorí takýmto spôsobom stávkovali a mal založených viacero stávkových účtov. Predložil do spisu niekoľko stávkových tiketov, ktoré podal na základe pokynov žalobcu a tieto zodpovedajú internetovej komunikácii, ktorú v tom čase so žalobcom viedol. Žalobca mal problémy s financiami aj kvôli stávkovaniu a museli si na stávkovanie požičiavať a preto by bolo nelogické, aby mu žalobca požičiaval titulom nejakej nepreukázanej zmluvy o pôžičke sumu vo výške 11.100 eur.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

7./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 11.100 eur spolu s úrokmi z omeškania nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 11.100 eur s príslušenstvom z titulu zmluvy o pôžičke ústne uzavretej dňa 30.12.2015, na základe ktorej mal žalovanému požičať sumu 11.100 eur a žalovaný sa zaviazal peniaze vrátiť do 31.3.2016. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi druhovo určené veci a dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi veci rovnakého druhu, pričom podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú prenechanie veci veriteľom dlžníkovi, povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu, vymedzenie požičiavaných vecí a dočasnosť zmluvy. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou na rozdiel zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka. Zmluva o pôžičke je asynalagmatickou zmluvou, čo je dané predovšetkým jej reálnym charakterom. Dlžníkovi vyplýva povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu a veriteľovi vyplýva povinnosť tieto veci prevziať. Povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky a povinnosť dlžníka predmet pôžičky prevziať zo zmluvy o pôžičke neplynie, pretože zmluva vznikne až uskutočnením reálneho odovzdania a prijatia. Preto ak došlo len k dohode zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke, ale k odovzdaniu predmetu pôžičky nedošlo, nemožno sa s úspechom domáhať, aby veriteľ plnil z titulu zmluvy o pôžičke, pretože zmluva nevznikla. Reálna povaha zmluvy o pôžičke má zásadný význam pre prax aj v následnom súdnom konaní, kde sa od veriteľa, ktorý žaluje na splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke, vyžaduje nielen preukázanie konsenzu veriteľa a dlžníka o uzavretí zmluvy o pôžičke, ale aj preukázanie prenechania druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi.

8./ Zo znenia ustanovenia § 657 ako aj z jeho výkladu je zrejmé, že povinnosťou žalobcu v tomto súdnom konaní bolo preukázať jeho tvrdenie o uzavretí zmluvy o pôžičke so žalovaným a zároveň aj tvrdenie o odovzdaní peňazí v konkrétnej výške žalovanému. Žalobca však ani jednu z týchto podmienok uzavretia zmluvy o pôžičke nepreukázal, nepredložil žiaden doklad o uzavretí zmluvy o pôžičke so žalovaným , pričom v žalobe tvrdil, že táto bola uzavretá ústnou formou, čo zákonu neodporuje, ale na druhej strane sťažuje pozíciu veriteľa pri dokazovaní o reálnom uzavretí zmluvy o pôžičke. Rovnako tak žalobca nepreukázal v súdnom konaní reálne odovzdanie peňazí v určitej výške žalovanému za účelom poskytnutia pôžičky a túto skutočnosť nemal súd za preukázanú ani z výpovede svedka R. H., ktorá bola značne nevieryhodná a to nielen s poukazom na kamarátsky a určitý príbuzenský vzťah žalobcu k svedkovi, ale aj skutočnosť, že svedok nevedel vysvetliť a preukázať, že pri návšteve žalobcu disponoval sumou 3.000 eur v hotovosti a taktiež ani nevedel objasniť okolnosti vrátenia sumy 3.000 eur zo strany žalobcu v lehote 3 mesiacov. Okrem toho svedok iba všeobecným a nejasným spôsobom opisoval stretnutie žalobcu so žalovaným a odovzdanie peňazí, pričom sa nevedel vyjadriť k výške odovzdávaných peňazí ani ku komunikácii medzi žalobcom a žalovaným. Výpoveď svedka R. H. teda mala byť jediným dôkazom žalobcu o uzavretí zmluvy o pôžičke a následnom odovzdaní peňazí žalovanému, avšak týmto jediným dôkazom žalobca svoje tvrdenia nepreukázal. Okrem toho žalobca nepreukázal, že v čase, keď mal žalovanému poskytnúť pôžičku disponoval sumou 7.000libier, ktorú podľa jeho tvrdenia mal mať doma v hotovosti a nevedel preukázať a ani nenavrhol žiadne dokazovanie ohľadom zámeny sumy 7.000 libier na eurá v zmenárni. Z tohto pohľadu sa potom tvrdenie žalobcu o tom, že disponoval takouto značnou sumou peňazí javí nevieryhodné a taktiež žalobca nevedel preukázať tvrdenie, že svedok R. H. mu poskytol pôžičku 3.000 eur a že mu tieto peniaze aj vrátil do 3 mesiacov, keď z dokladov, ktoré žalobca predložil pred posledným pojednávaním a ktorými dokladoval prevody peňazí zo svojho účtu na účet Q. K. vyplýva, že žalobca v tom čase, keď mal vrátiť R. H. sumu 3.000 eur, takouto finančnou čiastkou ani nedisponoval, resp. prakticky všetky peniaze, ktoré mal na účte v období od začiatku februára 2016 do konca júla 2016 previedol na účet Q. K.. Z výpovede svedka R. H. taktiež nevyplýva, koľko peňazí mal mať žalobca pri sebe pri ich údajnom odovzdávaní žalovanému na konci roku 2015. Žalobca až do predloženia dokladov o zaslaní sumy okolo 10.000 eur na účet Q. K. v r. 2016 tieto okolnosti súdu vôbec neuvádzal a nevedel spoľahlivo vysvetliť svoje tvrdenie o poskytnutí pôžičky Q. K. a prečo peniaze posielal viacerými prevodmi v priebehu niekoľkých mesiacov a či mu vôbec táto pôžička bola vrátená. Z dokladov, ktoré predložil žalobca ako aj žalovaný a ktoré sa týkali zaslania sumy 10.000 eur na účet brata žalovaného, ako aj z ostatnej internetovej komunikácie doloženej do spisu v priebehu konania vyplýva, že išlo o peniaze zaslané žalobcom žalovanému prostredníctvom účtu brata žalovaného, za ktoré potom žalobca podával stávky cez tipovacie účty žalovaného. Z týchto dokladov je taktiež zreteľné ako sa postupne znižoval stav finančných prostriedkov na účte žalobcu a toto bolo potvrdené aj jeho internetovou komunikáciou so žalovaným, keď po vyčerpaní finančných prostriedkov zo svojho účtu si potom žalobca na ďalšie tipovanie musel požičať peniaze od K. H..

9./ Dôkazy produkované v priebehu konania žalobcom ako aj žalovaným vyhodnotil súd jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a z týchto dospel k záveru, že žalobca nepreukázal uzavretie zmluvy o pôžičke so žalovaným, ktorá by mala konkrétny obsah, i keď v tomto smere bolo na ňom dôkazné bremeno (čl. 8 a § 150 a § 151 a rovnako tak nepreukázal, že v čase, keď podľa jeho tvrdenia malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o pôžičke a k odovzdaniu peňazí disponoval potrebnou finančnou hotovosťou. Ďalším nepreukázaným tvrdením žalobcu je jeho tvrdenie o odovzdaní sumy 11.100 eur žalovanému a dohoda so žalovaným o vrátení peňazí do 31.3.2016 a následne do 31.12.2016. V tomto smere súd tiež poukazuje na predloženú internetovú komunikáciu, v ktorej nie je žiadna zmienka o pôžičke vo výške 11.100 eur ako aj jej vrátení žalovaným, ale celá komunikácia medzi sporovými stranami sa týkala výhradne tipovania zápasov cez stávkové účty žalovaného. Tvrdeniu žalobcu o poskytnutí pôžičky nezodpovedajú ani doklady na sumu 7.600 eur a na sumu 3.500 eur, podľa ktorých sa mal žalovaný pokúšať tieto peniaze vrátiť na účet žalobcu, pričom z týchto dokladov nie je možné zistiť, kedy boli vyhotovené a žalovaný ich existenciu vysvetlil tým, že žalobca mal dlhy v Anglicku a týmito dokladmi sa pokúšal oddialiť žiadosť veriteľa o vrátenie peňazí. Okrem toho tvrdenie žalobcu o zámene sumy 7.000 libier na eurá a následne o odovzdaní celej zamenenej sumy žalovanému spochybňuje aj skutočnosť, že v čase, keď malo dôjsť k zámene sumy 7.000 libier by podľa kurzového lístka žalobca obdržal v zmenárni sumu okolo 9.500 eur a nie 8.100 eur. Na základe uvedeného je potom spochybnené aj tvrdenie žalobcu, že žalovaný mu mal do konca roku 2016 podľa ich internetovej komunikácie vrátiť sumu 10.000 eur, ktorá sa však netýkala vrátenia pôžičky, ale išlo iba o peniaze z tipovania. Toto tvrdenie súd považuje za nelogické pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovanému už koncom roku 2015 požičal 11.100 eur a tento mu ich doposiaľ nevrátil, pričom sa vôbec vo svojej internetovej komunikácii so žalovaným o tejto pôžičke ako aj jej vrátení nezmieňoval, ale na druhej strane sa neustále bavili o peniazoch a všetka ich komunikácia bola nasmerovaná len k peniazom používaným na tipovanie. Keďže žalobca na svoje tvrdenia ohľadom uzavretia zmluvy o pôžičke ako aj reálneho odovzdania peňazí neprodukoval žiadne konkrétne dôkazy a zabezpečenie žiadnych dôkazov zo strany súdu ani nenavrhoval, tak súd dospel k záveru, že jeho žaloba nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol. Na záver súd ešte poznamenáva, že z obsahu predloženej internetovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným skôr vyplýva poskytovanie finančných prostriedkov zo strany žalobcu žalovanému za účelom ich použitia do stávky alebo hry, čo rieši ustanovenie § 845 OZ. Predmetom sporu však bola pohľadávka žalobcu z titulu zmluvy o pôžičke, ktorá však preukázaná nebola a žalobca nepreukázal ani reálne odovzdanie peňazí z titulu zmluvy o pôžičke. Okrem dokladov preukazujúcich zaslanie finančných prostriedkov z účtu žalobcu na účet Q. K. neboli žiadne iné doklady súdu predložené a teda ani nebola preukázaná nielen samotná existencie zmluvy o pôžičke, ale ani reálne odovzdanie peňazí na základe takejto zmluvy.

10./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany.

Podľa §-u 363 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.