Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-187-2016.pdf
PDF · 117.71 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/187/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Mikulášom Géczim v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému K. S., Y.. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. Q. XX/XXX, XXX XX V., štátny občan SR, o zaplatenie 653,28 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 331,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 331,94 eur od 24.05.2007 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu žalobcu v časti presahujúcej sumu 331,94 eur s príslušenstvom z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.07.2016 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 653,28 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 24.05.2007 do zaplatenia a nahradenia trov konania na tom skutkovom základe, že dňa 30.03.2007 bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej žalobca (ako veriteľ) poskytol žalovanému (ako dlžníkovi) úver vo výške 331,94 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 321,32 eur, t. j. spolu 653,26 eur za podmienok dohodnutých v zmluve v 12-tich mesačných splátkach po 54,44 eur, počnúc dňom 19.04.2007. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa žalobca a žalovaný dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
2. Žalobca zaslal žalovanému viacpočetné upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok. Na uvedené upozornenia žalovaný nereagoval. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, porušil dojednania predmetnej zmluvy o úvere a stratil výhodu splátok, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, a teda sa dlh žalovaného stal dňa 24.05.2007 predčasne splatným.
3. Žalobca podal na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Lučenec trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa ust. § 222 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko mal podozrenie, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať. Uvedenému podozreniu nasvedčovala aj skutočnosť, že odo dňa uzavretia zmluvy o úvere ku dňu podania trestného oznámenia žalovaný nepoukázal v prospech predmetnej zmluvy žiadnu splátku, a to aj napriek skutočnosti, že mal finančné prostriedky, čo vyplýva z údajov uvedených v žiadosti o úver
v časti „Mesačné príjmy a výdavky“. Žalobca preto dospel k záveru, že žalovaný už v čase uzavretia zmluvy o úvere vedel, že nebude úver splácať, čím uviedol žalobcu do omylu a spôsobil mu tým škodu.
4. Okresný súd Lučenec Trestným rozkazom č. k. 2T/131/2010 zo dňa 14.06.2010 (ďalej len „trestný rozkaz“) uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu v zmysle ust. § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa ust. § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu (poškodeného) so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.06.2010. Žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradil žalobcovi žiadnu platbu.
5. Súd doručil žalovanému podanú žalobu s prílohami, poučením spotrebiteľa v zmysle ust. § 292 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a potvrdením o podanej žalobe do vlastných rúk spolu s výzvou, aby sa k žalobe v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy vyjadril. Žalovanému sa uvedené písomnosti nepodarilo doručiť, nakoľko sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava, jeho pobyt nie je známy. Súd preto v zmysle ust. § 116 ods. 2 CSP zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Predmetné oznámenie bolo zverejnené dňa 21.10.2016, zvesené dňa 22.11.2016. Ostatné písomnosti (výzva na vyjadrenie k žalobe, poučenie podľa ust. § 292 CSP, predvolanie) sa žalovanému doručovali v súlade s ust. § 116 ods. 3 CSP na adresu trvalého pobytu uvedenú v Registri obyvateľov SR.
6. Súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 4C/187/2016-40 zo dňa 24.11.2016, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol s odôvodnením, že mal v konaní preukázanú existenciu protiprávneho úkonu žalovaného, a to rozhodnutím vydaným v trestnom konaní. Pokiaľ však išlo ide o druhý predpoklad, ktorým je existencia škody, súd prvej inštancie zistil, že žalovaný spornú zmluvu uzavrel ako spotrebiteľ a že táto zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované Zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to údaj o termíne konečnej splatnosti tohto úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru ani ročnú percentuálnu mieru nákladov. Úverová zmluva obsahuje len výšku poskytnutého úveru 331,94 eur, výšku poplatku 321,32 eur, celkovú sumu, ktorú mal žalovaný vrátiť 653,28 eur, počet splátok 12 a výšku splátky 54,44 eur ako aj splatnosť prvej splátky 19.04.2007. Vzhľadom na § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch je posudzovaný úver bezúročný a bez poplatkov a žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru, na základe čoho sa úver stal splatným 24.05.2007. Na základe § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa prvoinštančný súd zaoberal premlčaním uplatneného žalobného nároku a zistil, že poškodený nadobudol vedomosť o tom, že ku škode došlo a kto za ňu zodpovedá okamžikom splatnosti pohľadávky 24.05.2007. Do úvahy ďalej vzal skutočnosť, že dňa 15.10.2007 žalobca riadne uplatnil svoje právo poškodeného na náhradu škody v trestnom konaní, kedy sa plynutie premlčacej doby zastavilo až do právoplatného rozhodnutia v trestnej veci žalovaného, t. j. do 29.06.2010, kedy premlčacia doba viac ako 32 mesiacov spočívala. Po skončení trestného konania dvojročná subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 06.02.2012. Keďže žalobca podal žalobu na súde až 01.07.2016 po uplynutí dvojročnej subjektívnej doby, žalobu zamietol.
7. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa a ďalej, že zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, lebo zmluvné strany sa dohodli, že ich právny vzťah sa riadi Obchodným zákonníkom. Žalobcom uplatnený nárok nebol premlčaný, lebo právo na náhradu úmyselne spôsobenej škody sa podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčí za desať rokov od 29.06.2010, kedy nadobudol právoplatnosť trestný rozkaz, a teda nárok bol uplatnený na súde včas. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
8. Odvolací súd po prejednaní odvolania žalobcu uznesením č. k. 12Co/90/2017-61 zo dňa 28.09.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že v posudzovanej veci súd koná o nároku na náhradu škody spôsobenej protiprávnym konaním žalovaného, a to prečinom úverového podvodu. Odvolací súd zdôraznil, že predmetom sporu nebol nárok zo samotnej spotrebiteľskej zmluvy (zmluvy o úvere). Podľa názoru odvolacieho súdu len v prípade, ak by súd rozhodoval o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, bol by povinný ex offo prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával (§ 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa).
Z obsahu spisu prvostupňového súdu odvolací súd zistil, že žalovaný (dlžník) sa nedovolal premlčania (nevzniesol námietku premlčania) v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 OZ, preto postup okresného súdu, ktorý ex offo prihliadol na premlčanie bol nesprávny, v dôsledku čoho rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd zdôraznil, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver nie je spotrebiteľským úverom (bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania dlžníka) ťaží toho, kto tak tvrdí (teda žalobcu). Otázka právneho režimu tzv. „absolútnych obchodných záväzkových vzťahov“ resp. „absolútnych obchodov“ (kam nesporne patrí i zmluva o úvere) uzatváraných dodávateľom so spotrebiteľom bola v minulosti riešená zo strany súdov nejednotne. Možno však konštatovať, že postupne sa názory súdov v takýchto prípadoch prikláňali k postupu, aký zvolil v prejednávanej veci okresný súd, t.j. k aplikácii Občianskeho zákonníka. Zásadný vplyv na odstránenie tejto nejednotnosti malo prijatie zák. č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým s účinnosťou od 1. mája 2014 došlo (okrem iného) i k zmene, respektíve doplneniu ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka o tretiu vetu, ktorá znie: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Keďže uvedený právny predpis, ktorým došlo k tejto zmene nemá prechodné ustanovenia, Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 21. apríla 2015 sp. zn. 3 MCdo 14/2014 vyslovil právny názor, že toto ustanovenie sa od svoje účinnosti vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou prvostupňového súdu bolo opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu na náhradu škody po preskúmaní základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 OZ, a to existencie porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného, vzniku škody, príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Zároveň okresný súd mal rozhodnúť o žalobcom uplatnenom úroku z omeškania po ustálení, či sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu.
9. Po doručení uznesenia odvolacieho súdu stranám sporu súd vytýčil termín pojednávania na deň 25.10.2018, žalobca na pojednávaní nebol prítomný, doručenie predvolania mal vykázané dňa 18.09.2018. Svoju neprítomnosť ospravedlnil listom zo dňa 19.10.2018, zároveň súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný nebol tiež na pojednávaní prítomný, doručenie predvolania mal vykázané dňa 20.09.2018.
10. Na základe uvedeného súd v súlade s ust. § 180 CSP nariadil pojednávanie v neprítomnosti strán sporu.
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2T/131/2010, prečítaním žaloby zo dňa 01.07.2016, plnomocenstva zo dňa 30.06.2016, trestného rozkazu č.k. 2T/13/2010-78 zo dňa 14.06.2010, všeobecných podmienok poskytnutia úveru, výpisu z obchodného registra žalobcu, zmluvy o úvere zo dňa 30.03.2007, odpovede na lustrácie žalovaného v registri obyvateľov, sociálnej poisťovni, ZVJS zo dňa 06.07.2016, doložených listín žalobcu zo dňa 15.08.2016, uznesenia č.k. 4C/187/2016-24 zo dňa 06.09.2016, oznámenia o podanej žalobe č.k. 4C/187/2016-31 zo dňa 20.10.2016, ospravedlnenia žalobcu zo dňa 21.11.2016, rozsudku č.k. 4C/187/2016-40 zo dňa 24.11.2016, odvolania žalobcu zo dňa 01.03.2017, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co/90/2017-61 zo dňa 28.09.2017, výpisu z registra úpadcov žalovaného zo dňa 17.09.2018, oznámenia o odvolaní plnomocenstva zo dňa 09.04.2018, ospravedlnenia žalobcu zo dňa 19.10.2018 a zistil nasledovný skutkový stav:
12. Z trestného rozkazu tunajšieho súdu 2T/131/2010-78 zo dňa 14.06.2010 (ďalej len „trestný rozkaz“) súd zistil, že žalovaný bol uznaný vinným z prečinu úverového podvodu v zmysle ust. § 222 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa menovaný dopustil tak, že v snahe získať neoprávnený finančný prospech podpísal dňa 29.03.2007 v Lučenci žiadosť o úver č. XXXXXXXŽ vo výške 331,93 eur, kde 30.03.2007 aj uzavrel zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 331,94 eur, ktorý sa zaviazal splácať v pravidelných 12-tich mesačných splátkach odo dňa 19.04.2007, peniaze prevzal a do dnešného dňa neuhradil ani jednu splátku, čím spôsobil spoločnosti Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, Bratislava škodu vo výške 653,28 eur. V tomto konaní bol zároveň žalobca (v trestnom konaní
poškodený) so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.06.2010.
13. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2T/131/2010, konkrétne zo zápisnice z výsluchu svedka
- poškodeného H. - zástupcu žalobcu v trestnom konaní súd zistil, že tento pri výsluchu dňa 17.12.2007 si uplatnil nárok na náhradu celkovej škody v trestnom konaní, ktorá konaním žalovaného (odsúdený v trestnom konaní) poškodenému vznikla.
14. Zo žiadosti o úver č. XXXXXXXŽ súd zistil, že žalovaný dňa 29.03.2007 podpísal uvedenú žiadosť s tým, že do nej zároveň vpísal osobné údaje, údaje o príjme a výdavkoch. V zmluve ďalej uviedol ním požadovanú výšku pôžičky 331,94 eur. Následne boli do nej údaje vpísané žalobcom a to schválená výška úveru spolu s príslušným poplatkom vo výške 321,32 eur, celkovo v sume 653,28 eur a počet splátok 12 po 54,44 eur, počnúc dňom 19.04.2007.
15. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného poskytnutý úver splácať riadne a včas, zosplatnil predmetný úver ku dňu 24.05.2007 a od uvedeného dátumu žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie zákonného úroku z omeškania z dlžnej sumy až do jej zaplatenia.
16. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
17. Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
18. Podľa ust. § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
19. Žalobca uplatnil svoj nárok voči žalovanému ako nárok na náhradu škody.
20. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu:
- porušenie právnej povinnosti,
- vznik škody ako majetkovej ujmy,
- existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou,
- zavinenie toho kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil. Ak boli prvé tri predpoklady zodpovednosti za škodu preukázané, zavinenie sa predpokladá.
21. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný bol Trestným rozkazom tunajšieho súdu č.k. 2T/131/2010-78 zo dňa 14.06.2010 uznaný vinným z prečinu úverového podvodu v zmysle ust. § 222 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa menovaný dopustil tak, že v snahe získať finančný prospech dňa 30.03.2007 v Lučenci uzavrel so žalobcom zmluvu o úvere č. XXXXXXX vo výške 331,94 eur. Žalovaný sa zaviazal úver v celkovej výške 653,26 eur splácať s príslušným poplatkom v sume 321,32 eur odo dňa 19.04.2007 po dobu 12 mesačných splátok vo výške 54,44 eur, pričom vedel, že k žiadosti o úver uviedol nepravdivé údaje o výške svojho príjmu a o výške svojich výdavkov a na podklade ktorých mu bol úver poskytnutý, avšak úver nesplácal v zmysle zmluvných podmienok, čím spôsobil poškodenému (žalobcovi) škodu vo výške 653,26 eur. Týmto bol teda splnený prvý z predpokladov zodpovednosti za škodu, t.j. existencia protiprávneho úkonu, pretože v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 195 CSP je konajúci súd rozhodnutím v trestnom konaní viazaný.
22. Druhým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je vznik samotnej škody. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 30.03.2007 uzavretá zmluva o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Súd predmetný právny vzťah z titulu uzatvorenej zmluvy o úvere posúdil ako spotrebiteľský vzhľadom na označenie
dlžníka (žalovaného) ako fyzickú osobu občana s rodným číslom XXXXXX/XXXX a číslom občianskeho preukazu C. a označenie veriteľa ako právnickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v predmete svojej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu zmluvných strán a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári bola medzi stranami sporu uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné za účelom zistenia výšky reálnej škody na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.
23. V zmysle § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Podľa ust. § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
25. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá veta, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 26. Tým je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v zmysle zákona č. 586/2008 Z. z., ktorým došlo k zmene Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. (ďalej len „NV č. 87/1995 Z. z.“). Podľa ust. § 3 ods. 1 NV č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 27. V zmysle ust. § 10c NV č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
28. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
29. V zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z., účinný ku dňu 30.03.2007 (ďalej len „zákon č. 2582001 Z. z.“), spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
30. Podľa ust. § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
31. Predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami skôr svedčí o skutočnosti, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, žalobca), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Žalobca nijako nepreukázal, že dlžník pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, a teda že predmetná zmluva má nespotrebiteľský charakter. Vzhľadom na vyššie uvedené súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským. Z uvedeného je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu zmluvných strán a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári bola medzi stranami sporu uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.
32. Preskúmaním obsahu zmluvy o úvere uzavretej stranami sporu súd dospel k záveru, že zmluva neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti podľa citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. Konkrétne zmluva o úvere neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti tohto úveru, neobsahuje ani úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru a tiež ani ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorý nedostatok má v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Obsahuje len výšku poskytnutého úveru (331,94 eur), výšku poplatku (321,32 eur), ktorý mal žalovaný vrátiť žalobcovi spolu s poskytnutým úverom, celkovú sumu úveru (653,28 eur), počet (12) a výšku splátok úveru (54,44 eur) a splatnosť prvej splátky (19.04.2007). Vzhľadom na uvedené skutočnosti, predovšetkým absencia výšky RPMN v zmluve o úvere je podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
33. Súd dáva zároveň do pozornosti poplatok účtovaný žalobcom v sume 321,32 eur, ktorý je zjavne neprimerane vysoký, keďže predstavuje 96,80 % z úveru, t. j. takmer sumu samotnej istiny úveru. Predmetný poplatok nie je v zmluve ani vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru náležite špecifikovaný. Preto súd zastáva názor, že požadovanie úhrady poplatku v takejto neprimeranej výške je v rozpore s dobrými mravmi, a teda súd považuje predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere v časti uplatneného poplatku v sume 321,32 eur za neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
34. Na základe vyššie uvedených dôvodov teda žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi istinu poskytnutého úveru bez úrokov a bez poplatkov.
35. Dokazovaním bolo preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 331,94 eur, pričom žalovaný neuhradil žalobcovi z poskytnutého úveru žiadnu sumu. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd konštatuje, že žalobcovi v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného bola spôsobená škoda vo výške poskytnutej istiny úveru v sume 331,94 eur. Preto súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi vzniknutú škodu v sume 331,94 eur. Pokiaľ však ide o úroky a poplatky zo zmluvy, na zaplatenie týchto žalobcovi vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úver nárok nevznikol, a preto súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 331,94 eur zamietol.
36. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Keďže súd mal v konaní preukázané, že žalovaný bol ku dňu 24.05.2007 (deň zosplatnenia úveru) v omeškaní s úhradou dlhu žalobcovi, súd mu priznal nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej istiny od 24.05.2007 do zaplatenia.
37. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
38. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. Nakoľko ani jedna zo strán sporu nemala plný úspech v spore, súd určil mieru úspechu žalobcu a žalovaného v pomere 50,81 : 49,19. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 1,62 %. Po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.
40. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
41. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.