Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-95-2018.pdf
PDF · 159.51 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/95/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa : P. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. H., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa matky : X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, W., a otca : T. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, W., o návrhu navrhovateľa - starého otca G.. U. Č., A.. XX.XX.XXXX, W. Á. J.. X, XXXX P., P., o úpravu styku maloletého so starým otcom, takto
rozhodol:
I. Návrh sa zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 09.07.2018 a dňa 16.07.2018, sa starý otec domáhal úpravy styku s maloletým dieťaťom. Podaním doručeným súdu dňa 26.7.2018 navrhovateľ na výzvu súdu svoj návrh doplnil a potrebu úpravy styku s maloletým dieťaťom odôvodnil tým, že sa o maloletého spolu s manželkou do jari 2017 vzorne starali, a to od doby krátko po jeho narodení 2.7.2014 až do takmer 3. roku života. Prvé dva roky jeho života bol systém nastavený tak, že rodičia priniesli vnuka P. cca o 7,00 hod. ku starým rodičom a zobrali ho domov denne spravidla o 19,00 hod. (často tiež niektorý z dní víkendu bol vnúčik u starých rodičov). Rodičia boli veľmi pracovne vyťažení. Svojej manželke, ktorá počas opatrovania si odmietala problematiku naštudovať a riadiť sa relevantnými pravidlami pre danú oblasť, vyčítal vážne pochybenia pri aktivitách s vnúčikom, čo však neznamená žiaden problém pre jeho starostlivosť o vnúčika, pretože svoje systematické aktivity s vnúčikom (so zameraním na široké spektrum aktivít) realizoval v rozhodujúcej miere po náležitej odborno-technickej komplexnej príprave denne on sám. Manželka však bola veľmi žiarlivá na neho a jeho aktivity s vnukom a obáva sa, že rovnako žiarliví boli a sú aj vnukovi rodičia. On však bol pripravený rešpektovať rodičmi vyslovené pokyny výchovného charakteru, aj keď nejako nechodili. Všetky jeho aktivity s vnúčikom, uvedené v prílohe návrhu, boli vykonávané po štúdiu príslušnej literatúry a po konzultáciách s odborníkmi na oblasť detskej starostlivosti, opatery, hier a vzdelávania, a to vždy s náležitou prípravou deň vopred na každý deň pobytu vnuka. Maloletý bol zásahom rodičov 4.7.2017 zo dňa na deň vyňatý z jeho prostredia, z jeho dovtedajšieho sveta, pričom starému otcovi nie je známy žiaden relevantný dôvod, prečo tak rodičia maloletého konali. Po takmer 3 rokoch denného stretávania sa s vnúčikom došlo zo strany rodičov bez dôvodu a bez vysvetlenia k bráneniu stretnutí maloletého so starým otcom - navrhovateľom a následne k absolútnemu zastaveniu všetkých stretnutí. Navrhovateľ- starý otec je presvedčený, že všetko bránenie zo strany rodičov má smerovať k pretrhaniu nielen kontaktov medzi ním a maloletým, ale predovšetkým im ide o odcudzenie medzi ním a maloletým, a to bez ohľadu na ujmy tým spôsobené maloletému po stránke vzdelanostnej, hernej, športovej, kultúrnej. Vyzýval opakovane syna, resp. rodičov k prediskutovaniu bránenia v styku/stretnutiach s vnúčikom, avšak bez odozvy. Kontaktoval v tomto smere Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a Výskumný ústav detskej
psychológie a patopsychológie, mnohých odborníkov, Úrad regionálnej župy v Maďarsku, kde však bolo konanie zastavené z dôvodu presťahovania sa rodičov. Naliehavosť riešenia nápravy súčasného stavu vyplýva podľa navrhovateľa hlavne z toho dôvodu, že nedávno došlo k radikálnej zmene, keď sa rodičia maloletého odsťahovali z P. späť do W., čím vnúčika po druhýkrát vytrhli z prostredia, v ktorom napriek blokáde všetkých aktivít malo svoje miesto aspoň denné pozdravenie sa vnúčika s navrhovateľom pri odchode ráno do škôlky. Blokáda stretnutí navrhovateľa s maloletým zo strany rodičov pritom trvá už viac ako rok, a to popri kontinuálnej snahe navrhovateľa riešiť situáciu dohodou. Úprava styku súdom umožní hlavne nadviazať na dobré vzťahy navrhovateľa s maloletým v minulosti, umožní tiež edukačné aktivity s maloletým realizované ním systémovo od jeho narodenia až do doby bránenia stretnutí maloletého s navrhovateľom zo strany rodičov, ako aj pomôže a pozitívne ovplyvní psychiku maloletého, záťaž a ťarchu, ktorá pre neho vyplynula z dopadov bránenia stretnutiam. Preruší sa tiež proces traumatizovania maloletého aj navrhovateľa zo strany rodičov, zamedzí sa dopadu negatívneho konania rodičov na citové väzby medzi navrhovateľom a maloletým a dosiahne sa ich ďalšie upevňovanie; posilní sa povedomie maloletého o rodine, ktoré bolo konaním rodičov v poslednom období vážne narušené. Pokiaľ ide o vzťah k vnúčikovi, tak starý otec v návrhu zdôraznil, že pri aktivitách, ktoré (spolu) realizovali bol tento vždy šťastný, nikdy nebol unavený a nikdy nebol v strese. Uvedené aktivity „systémovej povahy“ starý otec podrobne vypočítava v prílohe číslo 1) návrhu na začatie konania, pričom v prílohe číslo 2) návrhu podrobne vypočítava negatívne aktivity manželky „aplikované ňou vo vzťahu k vnúčikovi“. V závere návrhu starý otec vypočítava všetky konkrétne aktivity s vnukom, ktorým je zo strany rodičov bránené, kde okrem iného konštatuje, že má znemožnenú akúkoľvek komunikáciu s riaditeľom škôlky za účelom informovania kvôli kontinuite vnukových zvyklostí a detto opačne zo strany škôlky, resp. že má zakázané vedieť, že rodičia sa odsťahovali do W.. Ďalej k návrhu starý otec priložil ním vytvorený dotazník, ktorý má potvrdzovať správnosť jeho aktivít s vnukom, a ktorý mali vyplniť bližšie neidentifikované osoby z jeho susedstva v bydlisku Q. P..
X. Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletým tak, že je oprávnený stýkať sa s maloletým P. formou pravidelného kontaktu jedenkrát týždenne v sobotu od 9.00 hod do 19.00 hod.. Ďalej tak, že jedenkrát za dva týždne navrhovateľ vyberie maloletého zo škôlky a odprevadí ho na mimoškolské aktivity. Nepravidelný kontakt navrhovateľ požadoval upraviť tak, že je oprávnený stretávať sa s vnúčikom v deň jeho narodeninových a meninových osláv, a dtto opačne, a to prvú sobotu po dátume 2.7.(narodeniny maloletý), dátume 25.4.(meniny maloletý), 14.11.(narodeniny starý otec), 19.3.(meniny starý otec), vždy od 9.00 hod. do 19.00 hod.; prvé dva dni jarných prázdnin od 9.00 hod. prvého dňa do 19.00 hod. druhého dňa; Veľká noc (šibačka)- jeden deň pred Veľkonočným pondelkom každého roka od 9.00 hod. do 19.00 hod. v rámci režimu pravidelných týždenných stretnutí; letné prázdniny jeden celý týždeň (3. týždeň) v prvom aj druhom mesiaci prázdnin od piatku 17.00 hod. do nasledujúceho piatku 17.00 hod.; prvé dva dni zimných prázdnin od 9.00 hod. prvého dňa do 19.00 hod. druhého dňa; na Mikuláša 6.12 od 16.00 hod. do 17.00 hod.; počas Vianoc dňa 23.12. od 16.00 hod. do 19.00 hod., druhý sviatok vianočný, t.j. 25.12. každého roka od 14.00 hod. do 19.00 hod. a na Nový rok od 15.00 hod. do 18.00 hod. všetko s tým, že navrhovateľ prevezme a odovzdá maloletého v Rusovciach na parkovisku pri pošte. Pri styku navrhovateľa s maloletým rodičia zabezpečia primerané oblečenie vnuka podľa počasia a ročného obdobia. V prípade potreby náhrady termínu budú rodičia starého otca informovať min. dva dni vopred pred termínom s tým, že náhradou bude najbližší možný termín. V prípade Vianoc, Mikuláša a Nového roka sa k času pripočíta 40 minút na dopravu H.- P. a späť. Ďalej navrhovateľ žiadal, aby bol oprávnený komunikovať s maloletým cca max 3 min. 3 krát do týždňa - pondelok-streda-piatok v časovom rozpätí medzi 18.45-19.00 hod. Ďalej navrhovateľ žiadal, aby v režime stretávania sa za účelom aktivít dovŕšením 5. roku života pre ďalšie obdobia počnúc dňom 3.7.2019 bola v harmonogramoch stretnutí starého otca s maloletým zmena, a to tak, že počas víkendov doba stretnutia bude stanovená v piatok od 16.00 hod. do soboty 19.00 hod.; ostatná úprava styku ostane nezmenená.
3. Rodičia sa k návrhu vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 8.10.2018. Uviedli, že nie je pravdou, že by ich syn trávil od narodenia u starého otca čas (v tom čase ešte v spoločnej domácnosti so starou mamou maloletého, ktorá aktuálne nebýva v spoločnej domácnosti a s navrhovateľom sa rozvádza) v takom rozsahu ako uvádza navrhovateľ, t.j. od 7:00 hod do 19:00 hod.. Chceli začleniť synových starých rodičov do jeho života, chodili k nim na návštevy prevažne kvôli starej mame a najmä ju občasne žiadali o pomoc pri zabezpečovaní starostlivosti o svojho syna, jej vnuka. Stará mama im opatrovala syna v rozsahu 2-3 hodín denne, a to v ich domácnosti, ale aj v domácnosti starých rodičov. Práve stará mama bola pre nich človekom, ktorý mohol na ich syna pri aktivitách so starým otcom dozrieť, čo vyžadovali
najmä v kontexte detských skúsenosti otca maloletého so svojím otcom. Keď ich syn dorástol do obdobia, kedy začal vnímať, vyskytli sa medzi nimi ako rodičmi a jeho starým otcom prvé nezhody ohľadom jeho výchovy a správania sa starého otca k vnukovi. Navrhovateľ nerešpektoval a do dnešných dní nerešpektuje ich ako rodičov, nimi zvolené postupy výchovy a voľby voľnočasových aktivít pre ich syna, čo má zásadný podiel na vzniknutej situácii. Starý otec začal byť vo vzťahu k ich synovi enormne majetnícky, presadzoval svoje výchovné postupy, syna neustále nútil venovať sa ním neplánovaným aktivitám, a to aj napriek tomu, že v prevažnej väčšine sa ich syn na nich nechcel podieľať. Odmietanie vybraných aktivít smerovalo, bohužiaľ, k rovnakým nevhodným vzorom správania sa starého otca ako sa dialo v minulosti aj pri výchove otca maloletého a jeho brata. Už zo samotného návrhu je zjavné, že starý otec sa neprimerane dožaduje práv, ktoré prislúchajú im ako rodičom. Aj rozsah navrhovaného styku je značne neprimeraný. Je zjavné, že navrhovateľ si stále neuvedomuje svoje postavenie v živote ich syna a nerešpektuje, že primárnymi osobami v živote syna sú aktuálne oni ako rodičia. Navrhovateľ sa v tomto smere snažil a snaží organizovať im čas so synom, dožaduje sa, aby bol so synom po celý deň kvôli plánovaným aktivitám, pričom na nich vytváral neprimeraný nátlak prostredníctvom sms, e-mailov (niekoľko e-mailov v počas jedného dňa). Svojím správaním im narúšal nimi zvolené výchovné postupy, znižoval ich postavenie rodičov a sám sa staval do pozície rodiča a snažil sa ich nahradiť, čo je zjavné z celej formulácie návrhu. Svojim konaním narúšal stabilitu výchovného prostredia maloletého, nakoľko dieťa vo veku ich syna potrebuje vnímať jednotný prístup vo výchove a mať jasne určené hranice, a to práve rodičmi, čo však starý otec nerešpektoval a neustále presadzoval aj v ich prítomnosti rozdielne metódy a postupy, čo pri tak útlom veku dieťaťa vzbudzuje chaos a nie je v záujme dieťaťa. Celá situácia vyústila do stavu, kedy maloletý začal byť nervózny, podráždený, neprimerane reagoval a často bol zúrivý. Starého otca začal sám odmietať a v jeho prítomnosti za ním nechcel ísť, práve naopak začal bez príčiny kričať: „nie gogo“ (prezývka starého otca“). Pred maloletým sa navrhovateľ často krát neudržal a bol vulgárny voči starej mame, nevhodne sa správal, ponižoval ju a poučoval ju, ako má s vnukom tráviť čas (čo nakoniec taktiež vyplýva z jeho dlhého zoznamu nevhodného prístupu starej mamy k vnukovi, ktorý priložil k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj k návrhu vo veci samej) a samotnému vnukovi povedal pri jednom z viacerých incidentov „no, ideš k tej strige, chudera, čo ti nikdy nič nedá, lebo je prázdna a nič ťa nenaučí.“ V podanom návrhu navrhovateľ sám priznáva, že medzi ním a starou mamou maloletého dochádzalo k vážnym nezhodám (pričom, tieto sa odohrávali pred maloletým), a to z dôvodu, že stará mama podľa navrhovateľa odmietala „problematiku naštudovať a riadiť sa relevantnými pravidlami pre danú oblasť (ktoré vyhral a považoval za vhodné navrhovateľ), a vyčítal jej závažné pochybenia pri aktivitách s vnukom. Pritom to bola práve stará mama, ku ktorej mali ako rodičia bezvýhradnú dôveru v súvislosti so starostlivosťou o ich syna, nakoľko je to žena, ktorá zvládla vychovať otca maloletého a jeho brata, a to aj napriek správaniu navrhovateľa v minulosti. Ako rodičia sa pokúšali s navrhovateľom vzniknutú situáciu riešiť, spoločne si sadli a vzájomne prezentovali svoje výhrady a očakávania v súvislosti so správaním sa starého otca pri stretávaní sa s ich synom. Starému otcovi navrhli svoju bezpodmienečnú prítomnosť pri jeho stretávaní s ich synom (keďže stará mama opustila ich spoločnú domácnosť), aby eliminovali prípadné nevhodné vplyvy starého otca na vnuka. Ich požiadavky však nerešpektoval a opätovne ich začal porušovať, dožadoval sa stretávania sa s vnukom osamote, čo bolo v rozpore s ich dohodou. Keďže chceli zachovať vzťah medzi starým otcom a ich synom, sami vyhľadali odbornú pomoc a trvali na tom, aby navštívil odborníka aj starý otec a v týchto návštevách vytrval. Podľa ich vedomostí sa zúčastnil na stretnutí s psychologičkou ÚPSVaRu trikrát, a raz absolvovali sedenie spolu. Ako vyplýva aj z potvrdenia o spolupráci, ani touto cestou sa nepodarilo dosiahnuť u starého otca rešpektovanie ich ako rodičov. Otec maloletého si postupne začal všímať zaužívané postupy starého otca voči svojmu synovi, kedy začal byť nátlakový, začal sa dožadovať prehnanej disciplíny a poslušnosti, a s ohľadom na svoje a bratove detstvo s otcom začal mať oprávnenú obavu o svojho syna. Nechcel, aby navrhovateľovo správanie vyústilo ako pri ňom a bratovi do fyzických útokov a psychického teroru. V tejto súvislosti otec maloletého poukázal na fakt, že jeho brat Y. nie je takmer v žiadnom kontakte s navrhovateľom, a to dlhodobo z dôvodu navrhovateľovho správania v minulosti. Ako rodičia nechceli vystavovať syna ani neprimeranému správaniu navrhovateľa k svojej manželke (starej mame maloletého), kedy ju ponižoval a urážal aj v prítomnosti maloletého (a v minulosti aj fyzicky týral). Preto sa s manželkou rozhodli obmedziť prístup starého otca k ich synovi a uviedli na to aj relevantné dôvody, vyzvali ho, nech rieši tento problém aj sám so psychológom, čo dosiaľ neurobil. Tvrdenie starého otca o tom, že nemá vedomosť, z akého dôvodu daná situácia vznikla sú nepravdivé, keďže svoje výhrady mu opakovanie uviedli ústne, písomne ako aj počas sedenia u psychológa. Po prvotnom obmedzení kontaktu medzi nimi a starým otcom ich tento začal každé ráno obťažovať a napriek prosbám, nech s takýmto správaním prestane, neurobil tak a začal svoje správanie v negatívnom zmysle stupňovať. Ranné „pozdravenie“, ktoré sám popisuje v návrhu, prebiehalo stresujúco
a hraničilo s výrazne konfliktným prostredím. Synovi počas ranných pozdravení vždy nútil hračky, a to aj napriek ich výslovnej žiadosti, aby tak nerobil, šepkal mu niečo do ucha, išiel za nimi kus cesty na aute, čím ich ohrozoval, keďže išlo o vyhrotené situácie, ktoré negatívne vplývali na ich syna. V prípade, že boli doma chodil okolo ich domu, neustále pred ním vyčkával a nazeral, či ich neuvidí v oknách alebo prípadne na dvore. Synovi potajomky odovzdal mobilný telefón, s čím nesúhlasili. Popísané konanie zo strany starého otca bolo zásadným dôvodom, prečo boli donútení s manželkou sa presťahovať. Ako rodičia majú oprávnene strach ponechať svojho syna s navrhovateľom osamote, keďže nebudú vedieť ovplyvniť jeho správanie, pričom on si nevie priznať chybu a namiesto práce na svojej zmene všetku svoju energiu venoval vytváraniu enormného tlaku na nich. Je to teda práve navrhovateľ, ktorý porušuje každý jeden bod článku V Zákona o rodine a koná tak v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, keď narúša svojím chovaním bezpečie a stabilitu prostredia maloletého, zasahoval do telesnej a duševnej integrity starej mamy maloletého priamo pred ich synom a svojím prístupom k maloletému narúšal jeho duševný a citový vývin. Stabilitu prostredia, v ktorom sa ich syn zdržiava, zabezpečujú oni ako rodičia, vytvárajú synovi milujúce prostredie, v ktorom sa mu plnohodnotne venujú, má priestor na svoje zaužívané zvyky a stabilný režim. Syn sa po presťahovaní na Slovensko začlenil, začal tu navštevovať škôlku, kde má veľa kamarátov a taktiež tu má vytvorené zázemie a svojich ďalších príbuzných. Svojím konaním práve starý otec narúša stabilitu prostredia, kedy ich nerešpektoval ako rodičov, vytváral vo vnukovi neistotu a každodenný stres pri ich ranných odchodoch, kedy ich vyčkával a konfrontoval pred domom, čím uvádzal vnuka do stredu vyhrotených, opakujúcich sa situácií. Záverom svojho vyjadrenia k návrhu rodičia zásadne popreli, že by ich syn bol akýmkoľvek spôsobom traumatizovaný, práve naopak, aktuálne je to šťastné, spokojné a kľudné dieťa, aj v dôsledku prerušenia kontaktu so starým otcom. Navrhovateľ značne hyperbolizuje vplyv vzájomného odlúčenia s maloletým, keď uvádza, že maloletý „nevie, kde mu zmizol starý otec“, a že na strane maloletého došlo k značnej ujme, čo nezodpovedá skutočnosti. Vzhľadom na navrhovateľovo uvedené negatívne konanie, ktoré je tak závažného charakteru, s návrhom starého otca nesúhlasia, a zároveň majú za to, že by obnovenie kontaktu ich syna so starým otcom nebolo v záujme maloletého, a ich obnovené stretávanie by mohlo v aktuálnej situácií vyústiť opätovne do nervozity a výkyvov nálad ich syna v súvislosti so stupňujúcimi sa požiadavkami zo strany navrhovateľa na maloletého. Žiadali preto návrh v celom rozsahu zamietnuť. 4. V podaní doručenom súdu dňa 24.10.2018 sa navrhovateľ - starý otec vyjadril k vyjadreniu rodičov, ktoré mu bolo súdom doručené dňa 17.10.2018. Uviedol, že vo vyjadrení rodičov ide o účelové, absolútne nepravdivé, vykonštruované nepodložené tvrdenia bez dôkazov, ktoré sú v prevažnej miere doslova výmyslami a odmieta ich v plnom rozsahu. Podľa neho vnuk bol po celú dobu ich stretnutí asi najšťastnejšie dieťa na svete, nikdy nebol smutný, vždy rozosmiaty. Naopak, vnuk plakal vždy, keď zbadal rodičov - keď prišli rodičia, nechcel ísť s nimi domov a utekal ozlomkrk ku nemu alebo do kríkov. Otec maloletého si to zle vysvetľoval, nakoľko nedodržiaval relevantný postup pri takýchto stretnutiach potrebný pre batoľa vo vnukovom veku. On ako starý rodič vždy rešpektoval rodičov vnuka a nikdy im neradil, ani do výchovy nijako nezasahoval. Rodičia sa nikdy nesťažovali na ich aktivity, nikdy nič nevyčítali. Vyzerá to tak, že vnuk dostal trest od rodičov možno v rámci ich neopodstatnenej žiarlivosti. S manželkou sa snažil byť s ohľadom na známe negatívne skúsenosti s ňou v minulosti a teraz v kontexte opatery vnúčika pri aktivitách (jeho s vnúčikom) čo najmenej, práve pre jej absolútne nesprávne prístupy pri starostlivosti, kedy nebrala do úvahy jeho apely. Navrhovateľ aj svojho syna - otca maloletého informoval o nesprávnych praktikách jeho mamy (manželky) pri bežnej starostlivosti o dieťatko, ktoré boli brzdou zdravého vývoja a žiadal ho opakovane neúspešne o pomoc. Rodičom ale nikdy nehovoril, ako majú vnuka vychovávať, ale nevesta, keď ju informoval, že vnuk v jeho veku pre rozvoj mozgu potrebuje zjesť v strave celkom určité množstvo mäsa týždenne, iba tvrdila, že Y. Č. robí dobre, keď navrhuje, aby bol vnuk vegetarián. Ďalej navrhovateľ skonštatoval, že T. (otec maloletého) nie je žiaľ zatiaľ podporovateľ vzdelávania, zatiaľ čo on sa v rámci starostlivosti snažil o to, aby vnuk bol na jeho vekovej úrovni dostatočne pripravovaný od útleho veku života po linke vzdelanie, slušnosť, kultúra. Vyjadril tiež obavy, že rodičia maloletého chcú aplikovať v prípade vnuka presne rovnaké prístupy ako kedysi dávno pred 40 rokmi aplikovala Dávidova matka - jeho manželka, t.j. nerešpektovať príležitosti vo veku predškoláka, byť brzdou najmä čo sa týka vzdelávania a stimulácie vzdelávania, najmä čo sa týka cudzích jazykov, športu, kultúry a všestranného poznávania vôbec. Len a len preto chcel s T. na túto tému hovoriť v snahe pomôcť mu a vysvetliť, priblížiť problematiku. Navrhovateľ poprel aj tvrdenie svojej manželky v jej čestnom prehlásení, pričom uviedol, že mnoho nedorozumení s manželkou mohlo vyplynúť z faktu, že je absolútne nevzdelaná, a tým pádom nechápe, či nechce pochopiť mnohé veci - podobne zrejme aj rodičia pre ich pracovnú zaťaženosť. Ďalej uviedol, že nikdy nikoho neudrel, iba sa bránil, keď to bolo opodstatnené. Rovnako navrhovateľ poprel záver konzultácie u p. I., ktorej opakovane hovoril, že je pripravený rešpektovať rodičov. Ako sa ukázalo, p. I. nechápala o čo ide, a podľa tvrdenia T.
k nej chodili na návštevy s nejakým navrhovateľovi neznámym problémom a cieľom už dlhú dobu obaja rodičia. Nechápala, že pri plnom rešpektovaní rodičov prvoradou úlohou je chrániť záujem maloletého.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie písomnými podaniami účastníkov, výsluchom starého otca, výsluchom rodičov a kolízneho opatrovníka maloletého, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 10.9.2018, čestným vyhlásením p. E. Č., Potvrdením úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi.
6. V správe kolízneho opatrovníka zo dňa 10.9.2018 sa uvádza, že z pohovoru s rodičmi maloletého na ich úrade dňa 29.1.2018 vyplýva, že dôvodom zamedzenia kontaktu maloletého s jeho starým otcom pánom Č. je nerešpektovanie rodičovských práv a slobôd ako aj pravidiel pánom Č.. Rodičia uviedli, že ich syn začal byť podráždený, nervózny, zúrivý, nakoľko sa chcel hrať po svojom, voľne, nechcel sa stále učiť a robiť, čo po ňom dedko žiadal. Pritom rodičia uviedli, že veľa aktivít zo strany starého otca nasmerovaných na maloletého bolo násilných. Rodičia taktiež zmienili, že po snahe vlastnými silami vyriešiť daný problém a nastaviť spoločne akceptovateľné pravidlá navrhli starému otcovi, aby všetci navštívili odbornú pomoc. No ani snaha o psychologickú intervenciu neviedla k zlepšeniu a vyriešeniu danej situácie.
7. V podaní doručenom súdu dňa 17.9.2018, ktoré bolo zčasti posúdené podľa obsahu ako sťažnosť na prieťahy v konaní, starý otec okrem iného uviedol, že odďaľovaním realizácie ním podaného návrhu bolo znemožnené (už ďalší rok za sebou) naštartovanie pre vnuka v predškolskom veku pre jeho život mimoriadne dôležitých pravidelných aktivít systémovej povahy, t.j. možnosť vnúčika na vybrané aktivity v septembri 2018, čím vnuk nenávratne stratí ďalší rok, teda v ďalšom z rozhodujúcich rokov veku jeho života „windows opportunities“ o využitie týchto príležitostí. Ich nevyužitie v tomto veku vnuka ovplyvní jeho život v podobe čistej straty, a to bez možnosti túto stratu adekvátne dobehnúť.
8. V podaní doručenom súdu dňa 23.10.2018 starý otec prehlásil, že jeho vnuk bol pri uskutočňovaní aktivít v rámci jeho osobnej starostlivosti vždy nesmierne šťastný, rozradostnený, optimisticky naladený, sebavedomý, nebol nikdy v strese a väčšinou bolo jediným problémom ukončenie určitej aktivity pokojným presvedčovaním. K týmto tvrdeniam starý otec do spisu doložil fotodokumentáciu ako aj odkazy na ním nahraté krátke videosekvencie na youtube, oboje majúce preukazovať spokojnosť, radosť a sústredenosť vnuka v rámci ich spoločných aktivít a tiež rozmanitosť týchto aktivít.
9. V čestnom prehlásení p. E. Č. zo dňa 5.10.2018 sa uvádza, že po narodení vnuka vypomáhala rodičom s jeho opaterou. Pri pozorovaní správania sa jej manžela k vnukovi si všimla, že začal k nemu pristupovať ako pri ich synoch. Vždy bola pravda iba na jeho strane, všetkých ich poučoval, ako sa majú ku maloletému správať a kontroloval ich. Neustále sa oháňal telefonickými rozhovormi s rôznymi kapacitami z oblasti výchovy dieťaťa. Voči vnukovi sa správal majetnícky, chcel s ním tráviť väčšinu času, všetko muselo byť podľa neho. Pri návštevách vnuka ho často brávala von, kde ju nemohol kontrolovať, pretože doma neustále zasahoval do ich aktivít a často sa v tejto súvislosti pohádali. Týmto spôsobom nekontroloval len ju, ale aj syna s nevestou a taktiež ich neustále poúčal o tom, ako majú k synovi pristupovať a čo majú robiť. Podľa nej mal prehnané nároky, neustále nútil vnuka do rôznych aktivít. Pokiaľ sa vnuk nezapojil, kupoval si ho najprv hračkami a keď ani následne nenaplnil očakávania starého otca, potrestal vnuka tým, že mu hračky zobral s tým, že „musí poslúchať“. Vnuk bol na konci návštev nervózny, náladový, bojovný, často plakal. Hračky boli zo strany starého otca systematicky kontrolované, či náhodou nedala niektorú vnukovi na hranie domov. Povaha manžela sa prejavovala po celý ich spoločný život a dosiaľ sa nič nezmenilo, čo viedlo z jej strany k podaniu návrhu na rozvod.
10. V mailovej správe navrhovateľa- starého otca zo dňa 21.1.2018, adresovanej p.I., psychologičke Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, tento okrem iného uviedol, že : „ Obaja P. rodičia sú veľmi starostliví a P. mama aj pri enormnom nápore pracovnej agendy sa vždy plne venovala zodpovedne P., a má ho veľmi rada, takisto ako T.. Moja asistencia opatrovateľa - starostlivosť starého otca bola doplnkovou k aktivitám rodičov s P....“.
11. V potvrdení o spolupráci vystaveného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny dňa 24.9.2018, podpísaného psychologičkou F.. Y. I. sa uvádza, že p. T. Č., A.. XX.X.XXXX, inicioval spoluprácu s RPPS za účelom poradenstva vo veci kontaktu starého otca U. Č. s vnukom P.. Spolupráca bola realizovaná v období od 4.7.2017 do 1.3.2018. V uvedenom čase sa konali 4 konzultácie, z toho 1 stretnutie bolo
spoločné /otec a syn Č./ a 3 konzultácie boli realizované s pánom Č. starším. V priebehu konzultácií sa nepodarilo u p. Č. zmeniť jeho postoj voči rešpektovaniu rodičov mal. P..
12. Vo svojej výpovedi v konaní pred súdom, pridržiavajúc sa svojich písomných vyjadrení, starý otec uviedol, že v danom prípade ide o bezdôvodné, protizákonné bránenie styku vnúčika s ním, keď od 4.7.2018 boli blokované všetky jeho stretnutia s vnúčikom a od 29.6.2018 aj všetky kontakty s ním. K vnukovi má citový vzťah, je najdôležitejšou osobou pre neho a musí brániť jeho záujem. Tvrdenia rodičov považuje za nepravdivé. Je si vedomý, že najdôležitejšie sú práva rodičov, no sú tu aj práva maloletého a tiež on má nejaké práva. S manželkou sa po 46 rokoch spolužitia nezhodli ohľadom starostlivosti o vnuka, z dôvodu jej nesprávnych výchovných postupov. On vytvoril všetky materiálne predpoklady na starostlivosť o vnuka, takmer denne ho viedol k tomu, čo je to rodina a jej súdržnosť. Bol vždy s ním šťastný, keď boli ako rodina spolu. Takmer do posledného dňa pred blokádou bolo všetky v poriadku. Rodičov vždy žiadal, aby v prípade nejakej kolízie medzi nimi nedali nič najavo pred vnukom, ale aby si to vyriešili separátne. Základom jeho starostlivosti o vnuka bolo učenie hrou, spoznávanie, stimulácia podnetov pre tvorbu synapsií, edukačné aktivity prebiehali hrou. V P.E. boli ideálne príležitosti na veľmi všestranné podnety pre vnuka, ktorý bol s ním vždy šťastný pri všetkých aktivitách. Myslí, že keď sa stretnú, vždy bude šťastný. Vnuk je sebavedomý a veľmi úspešný, je pre neho kráľom, a musí byť absolútne slobodný a musí sa mu vytvárať pokojné zázemie, čo sa pri ňom aj dialo. On mu dával vždy priestor a vždy keď boli spolu, bola to radosť a smiech, dával mu napríklad také „kartičky pre bystré hlavičky“ a púšťal mu krátke video-sekvencie. Starý otec ďalej zdôraznil, že tie video-sekvencie musia byť krátke, nie dlhé ako púšťala jeho manželka, to bola hrôza, to by musel každý skritizovať. Všetko bolo podporované množstvom knižiek. Cez Ministerstvo školstva SR obstaral pracovné zošity pre predškolákov, ktorých sú u neho odložené hromady. Ďalej na podporu fantázie a podnetov tam boli aj drobné hračky, takže ich aktivity boli veľmi variabilné. Pokiaľ ide o externé aktivity s vnukom, tu odkázal na svoje písomné podanie. Išlo aj o pravidelné počúvanie hudby, pričom obstaral som miniatúrne zariadenie, ktoré umožňuje prehrávať nahrávky vnukovi, ktoré boli realizované vždy pred spánkom popoludňajším aj večer. Boli to aj nahrávky vtáčieho spevu ako aj jeho môj spev s ním. Súčasne mu prehrával audio aj video-sekvencie anglického jazyka, takže vnuk sa stále učil angličtinu hrou a vo veku dva roky slušne rozumel. Popri tom obstaral základný oxford kurz angličtiny pre maličkých a podľa toho išli. Starý otec poukázal na citát Marca Aurélia, že každý jeden deň, ktorý premrháme sa už nikdy nevráti, zdôvodňujúc tým, prečo mali tieto aktivity (on s vnukom) nonstop, keď každá nevyužitá minúta je stratou. Aktivity fyzické a duševné vyvážene striedali. Mal priestor na to vybrať si, čo sa mu hodí a to potom realizovali. Týmto súčasne identifikoval, čo je pre neho najvýhodnejšie a čo mu spôsobuje stálu radosť podľa kréda: kto sa hrá nehnevá. Podľa neho sám vnuk dokazoval, že by chcel byť s ním a to tak, že prekopol loptu cez zábradlie, aby išli za ňou. Pokiaľ sa vo vyjadrení rodičov spomína striga, tak išlo o hračku a nie o manželku. Nevesta mu raz povedala, že toľko nápadov ako má on, nemá ani škôlka. V posudzovanom prípade ide o zásah do dôstojnosti a integrity dieťaťa a tiež o zásah do dôstojnosti a integrity osoby blízkej, teda jeho. Konanie rodičov je v rozpore so zákonom, keď dieťa bolo vystavené konfliktu lojality a pocitu viny a taktiež nie sú dodržané podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s blízkymi osobami. Blokáda rodičov začala únosom maloletého dieťaťa, a to dva dni po oslave tretích narodenín, kde boli celá rodina. Toto sa udialo po júnovom stretnutí s rodičmi, kde mu vyčítali, že sa stará do ich programu, a že je starý. Všetko bolo bez vysvetlenia, bez ochoty a možnosti komunikácie s nimi a jemu ostala jediná možnosť - v mieste bydliska rodičov čakať na stretnutie s vnukom každé ráno. Vtedy začali vyhrážania zo strany rodičov. Rodičia to začali nazývať prenasledovanie a obťažovanie. Paralelne to riešil cez Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, písal veľa mailov a konzultoval to. Stále navrhoval, aby si to vysvetlili. Toto ranné čakávanie trvalo rok, avšak dva dni pred vnukovými štvrtými narodeninami rodičia zabezpečili, aby nemohol vnuka nijako kontaktovať, ani ho vidieť. Nevie, ako mu to vysvetlili. Táto situácia trvá dodnes. Medzi tým navštevoval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a robil kroky k súdu. Cieľavedomá snaha rodičov o totálne odcudzenie vnuka bola preukázaná tým, ako sa náhle odsťahovali z Maďarska. Pri stretnutiach s ním mu vždy priniesol nejakú drobnosť. Na vnukovi bolo robené násilie, prehadzovanie do auta, ktoré spočívalo v tom, že mu bolo znemožňované pozdraviť sa s ním pri ranných stretnutiach. Pokiaľ ide o návštevy psychológa - pani Chrenkovej, ktorú mu odporučili rodičia, bolo to len naťahovanie času a nevyriešili nič. Doteraz nechápe, na čo tam má ísť. Z uvedené dôvodu musí chrániť vnuka súdnou cestou, preto trvá na navrhovanom režime s vnukom v zmysle svojho podania. Má zabezpečené aj niektoré predbežné rezervácie ohľadom aktivít s vnukom s návrhom pre rodičov na zváženie.
13. Právna zástupkyňa rodičov v konaní pred súdom uviedla, že zo strany rodičov zamedzenie kontaktu starého otca s vnukom bolo dôvodné a navrhovateľovi bolo aj ozrejmené niekoľko krát, pričom mu bol poskytnutý priestor na zmenu správania voči maloletému, ktorý ale nevyužil. Rodičia si začali všímať nevysvetliteľné správanie syna, ktorý po čase strávenom so starým otcom bol plačlivý a nervózny. Otec sa preto začal obávať, že sa postupom času budú prejavovať výchovné metódy, ktoré starý otec využíval pri jeho výchove ako aj výchove brata, a práve toto bol dôvod pre zamedzenie kontaktu. Snaha o psychologické poradenstvo a pomoc zo strany tretej osoby nebola úspešná. Rodičia maloletého už nevidia možnosť ako obnoviť tento kontakt medzi maloletým a starým otcom bez dôvodnej obavy o fyzické a psychické zdravie dieťaťa.
14. Vo svojej výpovedi v konaní pred súdom otec maloletého uviedol, že aj vystúpenie navrhovateľa na pojednávaní svedčí o tom, že by bolo potrebné sa zamyslieť nad jeho zdravotným a psychickým stavom. Boja sa, prenasleduje ich, kvôli tomu sa odsťahovali, nevie odkiaľ má navrhovateľ ich novú adresu. Jeho matke a svojej manželke navrhovateľ ubližoval roky, bil ju ako rešeto, bol tam alkohol, policajti, stúpa mu adrenalín, keď o tom hovorí, je to predmetom rozvodového konania. So svojím bratom to zažili, tú školu hrou formou fyzického nátlaku a malo to tento nábeh, teda že sa to bude opakovať s jeho synom, tak aj z tohto dôvodu začali brániť styku. V realite videli vydieranie cez hračky, kupovanie si cez hračky, systémom: „niečo urobíš dám Ti hračku“, čo bola manipulácia. Tento model bol aplikovaný vlastne vo všetkom. Preto chceli ten kontakt minimalizovať, viackrát sa rozprávali aj s navrhovateľom, že to nie je dobré, teda aby rešpektoval ich pohľad ako rodičov, avšak nestalo sa tak. Vyzeralo to ako keby maloletý nebol ich synom, ale synom starého otca. Syn sa vracal podráždený po čase strávenom so starým otcom a ako plynul čas, tak chceli, aby stretnutia prebiehali v ich prítomnosti. Navyše starý otec vytesňoval starú mamu z kontaktu s vnukom tak, že kedykoľvek prerušil ich spoločnú aktivitu s tým, že to je zlé čo robí ona, aj toto sa im nepáčilo ako vzor pre dieťa. Starý otec aj pri tých obmedzených stretnutiach vnukovi niečo šepkal, nevedeli čo, ale podľa nich išlo o manipuláciu, lebo časom to zo syna vyšlo v nejakej situácii. Stalo sa aj to, že starý otec nestíhal za vnukom, napr. na kolobežke, bicykli, čím došlo k ohrozeniu bezpečnosti dieťaťa. Takže bol tam viac faktorov, pre ktoré sa báli. Podľa nich syn vôbec netrpí tým, že sa nestretáva s dedkom, je to šťastné dieťa, má veľa aktivít - korčuľovanie, angličtina, gymnastika. Dbajú však o to, aby nemal toho (príliš) veľa. Nepamätá si, že by dedka spomínal. Dôvodom bránenia styku je teda vlastná skúsenosť z detstva, to ako videli realitu stretávaní dedka s vnukom a tiež nehorázne popretie toho, čo sa dialo v minulosti.
15. Vo svojej výpovedi v konaní pred súdom matka maloletého uviedla, že sa snažili vychádzať napriek ťažkej povahe navrhovateľa s ním už pred narodením syna, a to aj s ohľadom na to, ako prežíval tento vzťah s otcom jej manžel. Ona sa snažila do toho vzťahu vniesť niečo svoje, nejaké porozumenie a diplomaciu. Keď sa narodil syn a bol bábätko, spočiatku nebol problém, ten nastal až keď začal vnímať. Starý otec si začal tvoriť program s ním, začal poučovať mňa aj otca ako ho máme viesť, ako sa mu máme venovať. Neustále nám písal sms, maily, a telefonoval, čo majú robiť, čo by bolo dobré pre maloletého, ako ho učiť a čo mu predložiť ako edukáciu. Začal im organizovať čas so synom, napr. chcel ostať aj na večer, aby mu čítal rozprávku pred spaním, čo však chceli robiť oni ako rodičia. Veľmi im ako rodičom vadilo, že starý otec ich vo všetkom predbehol, napr. ako prvý kúpil odrážadlo a hneď päť, hoci oni to mali v pláne. Zahŕňal vnuka hračkami, hoci oni majú názor, že dieťa nemusí byť obklopené kopou hračiek, ale stačí, keď budú spolu, budú komunikovať a hrať sa spolu. Zdalo sa im teda, že to, čo robil starý otec bolo na tak malé dieťa až príliš. Nepáčili sa im praktiky starého otca, keď malého vydieral hračkami, ktoré mal len na tento účel, navyše bránil objímaniu, bozkávaniu sa vnuka s babkou, s ktorou má tento krásny vzťah. Keď starý otec videl, že sa babka s vnukom túli a objíma, hneď to zarazil a odťahoval ho preč. Starý otec dohováral aj jej manželovi, keď bozkával malého, asi to pramení v minulosti, keď zakazoval svojej manželke toto voči svojim deťom. Starý otec chcel celú pozornosť upriamiť na seba, dialo sa to pri mnohých príležitostiach. Podľa nej si neuvedomuje, že na prvom mieste je láska, až potom prípadne edukácia. Ona sa spočiatku snažila pochopiť starého otca, myslela si, že ako starší človek predsa len má iné vnímanie, ale prišli situácie, ktoré ju presvedčili o tom, že to nepôjde, napr. keď boli všetci spolu aj s babkou a s ním, tak on neustále vstupoval do P. interakcií s nami, teda s každým z nich, stále mu niečo ukazoval, stále do neho hučal, až napokon, keď odchádzali tak malý bol šťastný, že idú preč. Boli aj situácie, že ponižoval babku, hovoril, že je prázdna, že mu nič nedá, že je ježibaba a boli tam aj horšie veci. Veľmi ho rozčuľovalo, keď syn napr. nechcel zjesť tekvicu, ktorú on upiekol, alebo ovocie, ktoré mu ponúkal. Vtedy až lietali papiere, tak sa rozčúlil. Starý otec nerešpektoval ich názory a rozhodnutia, preto sa snažili to viac kontrolovať a obmedzovať, aby zabránili kolíznym situáciám, ktoré aj tak žiaľ vznikli. Museli vtedy napr. syna zobrať vedľa do izby, kde plakal, keď niečo také zažil a nechápal, prečo
sa dedko hnevá, prečo nadáva babke. Starý otec zatiaľ sedel u nich na gauči a nechcel odísť. Nechápe, prečo by oni toto museli zažívať. Mali napr. dohodu, že starý otec pôjde s malým na pol hodinu von len okolo domu, avšak on to nerešpektoval, musela ho ísť autom hľadať a našla ich v kolíznej situácii, keď malý ho predbehol na odrážadle a on nestíhal dobehnúť pred prechodom pre chodcov. Nerozumie, že prečo chce byť s malým sám. Stalo sa, že syn sa vrátil veľmi rozrušený so stretnutia so starým otcom, zabuchoval pred ním dvere, nechcel ho vidieť a kričal „nie gogo“. Matka ďalej s plačom hovorila o každodennom obťažovaní ráno starým otcom s tým, že išlo o riešenie kolíznym situácií pred cestou do prácou. Snažila sa diplomaticky, aby malý nič nevnímal, ale nebolo to možné. Stalo sa jej, že aj za jazdy otvoril starý otec auto na mieste, kde sedel malý. Prenasledoval ich. Stalo sa to aj poobede viackrát, nielen ráno a aj cez víkendy. Často parkovala kvôli tomu inde, alebo utekala so synom na rukách. Pokiaľ ide o to, či malému chýba dedko, tak je úprimne presvedčená, že našťastie nie; on si pamätá, vie kto je „gogo, ale nespomína ho, je viac naviazaný na babku.
16. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka v konaní pred súdom vysvetlila, že v správe z 10.10.2018 síce uviedli, že styk by mohol prebiehať tak, aby nenarúšal a nepôsobil negatívne na domáci režim a harmonogram maloletého, avšak po prešetrení výpovedí rodičov, ktoré boli realizované na ich úrade v roku 2018 zistili, že styk maloletého so starým otcom v minulosti neprebiehal v poriadku v dôsledku jeho intenzívneho pôsobenia na maloletého. Zistili od rodičov, že maloletý bol častokrát podráždený, nespokojný a takýto styk nie je podľa nich v prospech maloletého dieťaťa. Majú za to, že maloletý neutrpí a nebude strádať, ak sa nateraz styk so starým otcom nebude realizovať, nakoľko sa rodičia vzorne starajú o dieťa a zabezpečujú adekvátnym spôsobom starostlivosť o neho po všetkým stránkach. Dôležitým faktom je aj to, že maloletý je po eliminovaní kontaktov so starým otcom pokojný. Napokon zástupkyňa kolízneho opatrovníka poukázala na fakt, že nepomohla ani psychologická intervencia, keďže podľa vyjadrenia ich psychologičky F. I. sa nepodarilo zmeniť postoj starého otca k rešpektovaniu pravidiel rodičov.
17. V reakcii na výpovede rodičov a zástupkyne kolízneho opatrovníka v konaní pred súdom starý otec konštatoval, že to čo uviedli vo svojich výpovediach rodičia ako aj kolízna opatrovníčka, nemá žiadnu oporu v skutočnosti a sú to výmysly a fantázie. On to chápe tak, že majú záujem na rozvrate rodiny a na rozvode. Na tvrdenia rodičov nie je žiadny dôkaz, zatiaľ čo na jeho tvrdenia dôkazy sú. To čo bolo pred 40 rokmi a nepravdivo tu formulované, je pre túto veci irelevantné. Rodičia nemôžu tvrdiť ako to bolo, keď neboli nikdy pri jeho aktivitách. S ním bol vnuk šťastný, a keď mal ísť s nimi, tak plakal. Sms-ky začal posielať, až keď došlo k blokáde, aj jeho raňajšie čakania prišli až potom, lebo nemal inej voľby. Aj incident, ktorý opisovala nevesta, mal úplne iný priebeh. Vtedy došlo aj k únosu, keď nevesta vnuka strčila do auta.
18. Súd po preskúmaní návrhu starého otca na úpravu styku a po oboznámení sa s predloženými dôkazmi a obsahom spisu dospel k záveru, že návrhu nemožno vyhovieť.
19. Podľa čl. V zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
20. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
21 . Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
22. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.
23. V prvom rade treba uviesť, že Zákon o rodine upravuje styk starých rodičov ako blízkych osôb v dvoch prípadoch. Jednak v ustanovení § 25 ods. 5 („Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.“) a tiež v ustanovení § 36 ods. 2 („Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho.“). V oboch prípadoch ide o situáciu, keď zaniklo manželstvo, z ktorého maloleté dieťa pochádza, pričom v posudzovanom prípade o takúto situáciu nejde. Naopak, rodičia maloletého sú manželia a žijú spolu usporiadaným rodinným životom, pričom kolízny opatrovník nesignalizoval súdu žiadne nedostatky v ich spoločnej starostlivosti o maloletého, resp. nezhody medzi nimi ohľadom jeho výchovy. Túto skutočnosť vo svojich vyjadreniach napokon netvrdil ani samotný navrhovateľ, naopak v mailovej správe zo dňa 21.1.2018, adresovanej pani I., psychologičke Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, tento okrem iného uviedol, že : „ Obaja P. rodičia sú veľmi starostliví a P. mama aj pri enormnom nápore pracovnej agendy sa vždy plne venovala zodpovedne P., a má ho veľmi rada, takisto ako T.“. Súd tiež dáva do pozornosti, že ani v zákonom predpokladaných prípadoch úpravy styku blízkych osôb s maloletým dieťaťom, tieto blízke osoby, ktorou je aj navrhovateľ, nemajú na rozdiel od rodiča právny nárok na súdnu úpravu styku s maloletým dieťaťom. Tak v zmysle § 25 ods. 5 Zákona o rodine ako aj v zmysle § 36 ods. 2 Zákona o rodine súd môže upraviť styk blízkej osoby s maloletým dieťaťom, ale nie z dôvodu, že by blízka osoba mala na to právny nárok, a že by to bolo v jej záujme, ale výlučne len z dôvodu, že by taká úprava styku bola v záujme maloletého dieťaťa a vyžadovali by to pomery v rodine. Teda v prípade, že záujem maloletého dieťaťa by prevýšil rodičovské práva. V danej veci je však situácia odlišná. Je zrejmé, že vzťah navrhovateľa s rodičmi maloletého je t.č. vážne narušený a konfliktný. Preto súdna úprava styku maloletého s navrhovateľom, ktorý by predstavoval vykonateľný exekučný titul a podklad pre nútený výkon rozhodnutia, by nebola v záujme maloletého dieťaťa. Je zrejmé, že udržiavanie širších rodinných vzťahov, teda stretávanie sa detí so starými rodičmi, je vo všeobecnosti vhodné a potrebné, ale vyžaduje to pozitívne vzťahové väzby. V danej veci sú však vzťahové väzby narušené a ich zlepšenie nie je možné dosiahnuť len súdnou úpravou styku s vymedzením času styku. To vyžaduje dlhodobý psychický, emocionálny uzdravovací proces a nie súdne rozhodnutie o úprave styku. Súd navyše považoval v posudzovanej veci za preukázané, že rodičia majú dostatočne vážne dôvody na to, aby neumožňovali navrhovateľovi styk s ich maloletým synom. Už z obsahu samotného návrhu a tiež z ďalších rozsiahlych podaní starého otca mal súd za preukázané, že starý otec má odlišnú predstavu od rodičov o tom, čo predstavuje záujem maloletého, kde kladie podľa názoru súdu neprimeraný dôraz na systematickú „nonstop“ edukáciu maloletého (viď aj výpoveď starého otca na pojednávaní dňa 25.10.2018, podľa ktorého „každá nevyužitá minúta je stratou“), čo ale rodičia vzhľadom na útly vek maloletého a svoje odlišné výchovné a vzťahové priority oprávnene odmietajú. V tomto smere súd mal za preukázanú tiež tú skutočnosť, že starý otec nedostatočne rešpektuje rodičovské práva a povinnosti rodičov maloletého, čo vyplynulo jednak z ich vyjadrenia k návrhu, z ich výpovedí v konaní pred súdom, z čestného prehlásenia p. Oľgy Čajkovej, z potvrdenia vystaveného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny dňa 24.9.2018, podpísaného psychologičkou PhDr. Annou Chrenkovou, ale aj z písomných podaní a výpovede samotného starého otca (viď napr. citácie v bode 25 tohto rozsudku). Napokon o tom, že starý otec chce na úkor rodičov takpovediac prevziať na seba ich rodičovské kompetencie ohľadom starostlivosti o maloletého, resp. uzurpovať si ich v neprimeranej miere pre seba, výrazným spôsobom svedčí už samotný petit návrhu na úpravu styku. Požadovaný rozsah styku je totiž tak rozsiahly, že hraničí, resp. dosahuje intenzitu styku súdmi upravovaného rodičom detí, ktorým tieto nie sú (po rozvode, resp. rozchode) zverené do starostlivosti.
24. V neposlednom rade súd dospel k záveru, že maloletý neutrpí (t.j. jeho najlepší záujem v zmysle čl. V Zákona o rodine nebude ohrozený) tým, že styk so starým otcom nebude upravený súdnym rozhodnutím, práve naopak - úprava styku starého otca s maloletým súdnym rozhodnutím by mohla viesť k zvyšovaniu už teraz extrémneho napätia medzi rodičmi maloletého, ktorí obaja úplne zhodne a dôrazne úpravu styku odmietajú, a starým otcom, pričom svedkom kolízií z toho plynúcich medzi nimi by prirodzene musel byť aj maloletý. Navyše z vykonaného dokazovanie nijako nevyplynulo, žeby maloletý starého otca t.č. výrazne postrádal, resp. žeby bol nejako traumatizovaný jeho neprítomnosťou. Súd v tomto smere považuje výpovede rodičov za dôveryhodné, keď zo správania a postojov rodičov vyplýva, že sú starostlivými rodičmi (čo potvrdil aj samotný navrhovateľ) a svojho syna milujú, a rozhodne sa súdu nejaví, žeby mali záujem na spôsobovaní traumy svojmu synovi akýmkoľvek spôsobom. Naopak súd považoval za dôveryhodné výpovede rodičov v tom smere, že enormná snaha starého otca o edukáciu (hoc aj dobre mienená) viedla a zákonite musela viesť k predráždeniu a preťaženiu maloletého v tak útlom veku (2,5-4 roky) a tiež k následnému odmietaniu starého otca z jeho strany tak, ako to popísala matka vo svojej výpovedi. Súd dáva do pozornosti, že podľa mnohých psychológov nechať deti „nudiť sa“ je dôležitým predpokladom na rozvoj ich kreativity a naopak, enormný tlak na výkon vedie k vzniku psychických problémov u detí. Napokon, ak by to aj nebolo pravdou, tak je výlučným právom rodičov zvoliť si pre svoje dieťa taký výchovný (aj vzdelávací) model, aký oni sami považujú pre svoje dieťa za najlepší. Tvrdenia starého otca o tom, že vnúčik bol pri aktivitách s ním vždy šťastný, nikdy nebol unavený a nikdy nebol v strese, neboli pre súd dôveryhodné, pretože každý z nás je niekedy unavený a k životu každého človeka, deti nevynímajúc, patria aj emócie ako smútok, prípadne frustrácia, ktoré sú úplne prirodzenou súčasťou života a môžu dokonca prispieť k osobnostnému rastu ich zdravým spracovaním. Tieto tvrdenia starého otca tak naopak evokujú dojem, že sú buď prehnané alebo, že starý otec nebol dostatočne vnímavý k emóciám a prežívaniu maloletého, čo naznačovali v konaní aj rodičia maloletého, a čo len utvrdzuje súd o dôvodnosti ich odmietania styku maloletého so starým otcom. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že ani fotografie, či krátke videosekvencie z aktivít s vnukom na youtube, na ktoré odkazuje starý otec vo svojom podaní doručenom dňa 22.10.2018, nemôžu vyvrátiť rodičmi tvrdené dôvody bránenia styku s maloletým, resp. bez ďalšieho potvrdiť, že trávenie spoločného času starého otca s vnukom bolo bezvýnimočne spojené len s radosťou a spokojnosťou. Rovnako priložený dotazník údajných susedov, ktorý má preukazovať, aký bol maloletý šťastný v spoločnosti starého otca, nepovažuje súd za dostatočne presvedčivý a preukazný ohľadom navrhovateľom tvrdených skutočností. Okrem faktu, že v dotazníkoch nie sú uvedené bližšie identifikačné údaje osôb, ktoré ich mali vypĺňať (a teda mohol tieto dotazníky vyplniť aj sám navrhovateľ), aj keby susedia alebo iní rodičia z ihriska vyhodnotili správanie sa starého otca voči maloletému ako výlučne pozitívne, sú to osoby, ktoré mohli sledovať interakciu navrhovateľa s vnukom len krátky čas a zároveň nemôžu mať vedomosti o skutočnostiach, ktoré sa diali potom, t.j. mimo verejného priestranstva.
25. Súd tiež dáva do pozornosti spochybňovanie schopností starej mamy (ktorá podľa navrhovateľa odmietala „problematiku si naštudovať a riadiť sa relevantnými pravidlami pre danú oblasť“, ktoré považoval za vhodné navrhovateľ) ako aj spochybňovanie schopností rodičov (príkladmo: „T. nie je žiaľ podporovateľ vzdelávania“...“T.....nedodržiaval relevantný odstup pri takýchto stretnutiach potrebný pre batoľa v P. veku“...“manželka...nechápe, resp. nechce pochopiť mnohé veci - podobne zrejme aj rodičia“...“rodičia chcú...nerešpektovať príležitosti vo veku predškoláka, byť brzdou...“), a to zo strany navrhovateľa už v samotnom návrhu na úpravu styku, resp. v jeho písomných vyjadreniach, a na druhej strane vyzdvihovanie jeho vlastných schopností, čo naznačuje súdu možnú zníženú schopnosť sebareflexie u navrhovateľa. Ak totiž navrhovateľ spochybňuje celé svoje najbližšie okolie (rodičov, starú mamu, staršieho syna Y.) vrátane rodinne nezainteresovanej psychologičky p. I. („nechápala, o čo ide“), je pre súd táto skutočnosť signifikantná práve pre vyvodenie vyššie uvedených záverov. V neposlednom rade súd poukazuje aj tú skutočnosť, ktorú napokon v podanom návrhu navrhovateľ sám priznáva, a to že medzi ním a starou mamou maloletého dochádzalo k vážnym nezhodám ohľadom starostlivosti o maloletého, ktoré sa nevyhnutne odohrávali aj pred maloletým, čo je tiež zrejme jeden z relevantných dôvodov straty dôvery rodičov voči starému otcovi ako opatrovateľovi ich syna.
26. Súd má za to, že len v prípade zlepšenia rodinných vzťahov medzi rodičmi a starým otcom by bol styk maloletého so starým otcom v jeho najlepšom záujme, čo si však nevyhnutne bude vyžadovať dlhodobú snahu a možno aj časový odstup od prebiehajúcich rodinných udalostí, bolestivo poznačených predovšetkým rozvodovým konaním starého otca so svojou manželkou. Napokon súd dáva do pozornosti, že podľa potvrdenia vystaveného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny dňa 24.9.2018, podpísaného psychologičkou F.. Y. I. to bol práve otec maloletého, kto inicioval spoluprácu s
RPPS za účelom poradenstva vo veci kontaktu starého otca U. Č. s vnukom, takže je zrejmé, že rodičia sa o nápravu súčasného stavu aj pokúšali a ich rozhodnutie o bránení stretnutí maloletého so starým otcom nebolo takpovediac prvoplánové, ale zjavne dlhodobejšie a dôsledne zvažované s ohľadom na záujem maloletého.
27. S poukazom na skutočnosť, že súd dospel k záveru a k presvedčeniu, že akákoľvek úprava styku maloletého so starým otcom by nateraz nebola v jeho záujme, o návrhu starého otca rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a v celom rozsahu ho zamietol.
28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).