Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/29/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v spore žalobkyne L. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L.. N. XX, XXX XX F., zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, IČO: 42185190, o určenie, že žalovaný nemá právo domáhať sa výkonu zrážok zo mzdy a z iných príjmov na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že žalovaný POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava nemá právo domáhať sa výkonu zrážok zo mzdy a z iných príjmov na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, uzavretej dňa 04.12.2015 so žalobkyňou (variabilný symbol 8601105850).

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu 100% do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 29.5.2018 podala na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhala určenia, že žalovaný nemá právo domáhať sa výkonu zrážok zo mzdy a z iných príjmov na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 4.12.2015 uzavretej so žalobkyňou. Žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 18Csp/18/2018 o nariadenie neodkladného opatrenia, tunajší súd nariadil neodkladné opatrenie medzi sporovými stranami, ktoré sú sporovými stranami v tomto spore. Žalobkyni bola uložená povinnosť do 30 dní od doručenia uznesenia podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností z právnych vzťahov vyplývajúcich a súvisiacich s Dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 4.12.2015 a prípadne aj so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 601105850 zo dňa 4.12.2015. Žalovaný doručil dňa 14.8.2017 zamestnávateľovi žalobkyne U. V. V. Žiadosť o zrážky zo mzdy zo dňa 9.8.2017, ktorá odkazuje na dohodu o zrážkach zo mzdy uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným. Ide o Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 4.12.2015. Variabilný symbol uvedený na tejto dohode sa zhoduje s variabilným symbolom uvedeným v Žiadosti o zrážky zo mzdy. Na základe tejto žiadosti začal zamestnávateľ žalobkyne realizovať zo mzdy žalobkyne zrážky, lebo zamestnávateľovi vyplýva táto povinnosť priamo z § 551 Občianskeho zákonníka. Uznesením o nariadení neodkladného opatrenia bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy. Podľa žalobkyne je Dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Spotrebiteľ v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov vystupuje ako slabšia zmluvná strana, ktorá nedisponuje takými odbornými znalosťami a informáciami o jednotlivých právnych či iných inštitútoch, ktoré sú obsahom samotných zmlúv, dohôd, či ich príloh, ako samotný dodávateľ. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za rozpornú s § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, lebo ide o zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa nemôže

žiadnym spôsobom zabrániť vykonaniu zrážok zo mzdy, a to aj napriek tomu, že žiadny súd postihnutie jej majetku neschválil. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať a ani zastaviť. Podľa žalobkyne Dohoda o zrážkach zo mzdy nemohla nadobudnúť účinnosť, lebo takáto dohoda nadobúda účinnosť až potom, ako sa veriteľova pohľadávka stane zročnou. Zrážky možno vykonať až po zročnosti veriteľovej pohľadávky. V tomto prípade k zosplatneniu pohľadávky zo strany žalovaného nedošlo. V tomto prípade sa subjektívna predstava veriteľa prejavuje konkrétne tým, že v texte Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 4.12.2015 sa uvádza, že žalobcovi bol údajne poskytnutý úver vo výške 2.000 Eur za odplatu 1.732 Eur, t.j. celkove bol žalobca v zmysle tam uvedeného povinný zaplatiť žalovanému sumu 3.732 Eur. V Žiadosti o zrážky zo dňa 9.8.2017 žalovaný žiada o zrážanie až do úplného splatenia dlhu, t.j. do výšky 6.205,85 Eur. Podľa žalobkyne uplatňovaná pohľadávka na zaplatenie vo vzťahu k žalobkyni je nedôvodná a nemá základ v platnom právnom titule. Požaduje preto, aby žalovaný preukázal právny titul (zmluvu a podobne), z ktorého má žalovanému svedčať pohľadávka na uspokojovanie zrážkami zo mzdy. Zrážky zo mzdy nie je možné vykonávať, pokiaľ:

- 1./ je predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy neplatná,

- 2./ žalobkyňa namieta neexistenciu samotného nároku uspokojovaného cestou vykonávaných zrážok zo mzdy žalobkyne.

2. Naliehavý právny záujem, ktorý sa vyžaduje pri určovacej žalobe podľa § 137 písm. c) CSP, v danej veci vyplýva priamo zo zákona (§ 3 ods.3 a § 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa), nakoľko sa týmto určením napĺňajú ciele smernice Rady 93/13/EHS - zabrániť neustálemu používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Naliehavý právny záujem je v tejto veci daný aj s ohľadom na tú skutočnosť, že deklarovaním neexistencie práva žalovaného domáhať sa vykonávania zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, sa zabráni žalovanému naďalej znižovať majetok žalobkyne prostredníctvom neplatného zabezpečovacieho inštitútu.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v prípade, ak by súd určil zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, nevyriešilo by to aj tak s konečnou platnosťou stav právnej neistoty medzi sporovými stranami. Rozhodnutie o určenie neexistencií právneho úkonu v tomto konaní, by nevytvorilo pevný právny základ pre vzťah strán a bolo by iba predpokladom ďalšej žaloby na prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia jednou zo sporových strán. Preto nie je splnený základný predpoklad naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami v zmysle § 2 ods.1 Občianskeho zákonníka. Určenie existencie právnej skutočnosti odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Vychádzajúc zo znenia citovaného ustanovenia § 137 písm. d) je možné konštatovať, že v zásade nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb za podmienky, že to vyplýva z osobitného predpisu. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp.zn. 17Csp/52/2016 zo dňa 7.6.2017, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR Cdo/251/2015 zo dňa 16.3.2016, rozsudok Okresného súdu Levice 7C/681/2015 zo dňa 24.11.2017.

4. Podľa žalovaného Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je špeciálnym zabezpečovacím prostriedkom akcesorickej povahy, ktorý vo vzťahu k hlavnému záväzku plní funkciu zabezpečovaciu a uhradzovaciu. V zmysle § 551 ods.1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy však nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Podľa žalovaného strany sporu medzi sebou takúto dohodu o zrážkach zo mzdy uzavreli dňa 4.2.2015 a dňa 17.2.2015 na zabezpečenie pohľadávky žalovaného zo spotrebiteľského úveru. Nakoľko žalobkyňa nesplácala svoj dlh riadne a včas, pristúpil žalovaný k realizácii zabezpečovacieho inštitútu a uplatnil si u zamestnávateľa žalobkyne výplatu zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy. Táto dohoda bola uzavretá platne podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Dohoda obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ustanoveniu § 551 Občianskeho zákonníka. To, že dohoda predstavuje samostatný dokument, je rovnako v súlade so zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy Dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzavretá vo

forme osobitnej listiny. Nerealizovaním zrážok zo mzdy by bol záväzok žalobkyne voči žalovanému vyšší ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy žalobcu.

5. Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa základné náležitosti, a to:

- 1./ písomnú formu,

- 2./ súhlas dlžníka s dohodou, na znak čoho bola dohoda podpísaná,

- 3./ uvedenie rozsahu vykonávaných zrážok vo výške 311 Eur,

- 4./ v prípade dohody o zrážkach zo mzdy sa veriteľ dostáva do majetkovoprávneho styku s ďalším subjektom, ktorý nie je priamym účastníkom dohody o zrážkach zo mzdy, t.j. platiteľom mzdy. Preto v dohode musí byť platiteľ mzdy náležite identifikovaný, ako to je uvedené v spornej dohode. Presné označenie platiteľa mzdy je potrebné už z toho dôvodu, že platiteľ musí mať spoľahlivý doklad o tom, že zrážky vykonáva oprávnene. Žalobkyňa mala jasne možnosť súhlasiť alebo nesúhlasiť alebo odmietnuť/ neodmietnuť dohodu. Zároveň nie je pravdou, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa, lebo:

- a) právny predpis (§ 551 ods.1 Občianskeho zákonníka) obsahuje zákonný limit výšky vykonávaných zrážok tým, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, ako by boli v prípade výkonu rozhodnutia;

- b) predbežným opatrením súdu možno uložiť aj povinnosť platiteľa mzdy nevykonávať zrážky podľa účastníkmi dohodnutej dohody o zrážkach zo mzdy,

- c) ak by sa stalo, že platiteľ mzdy by zrazil dlžníkovi zo mzdy viac, než bol oprávnený a povinný zraziť, a tieto sumy by poukázal veriteľovi, veriteľ by sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohatil, a preto by musel tieto sumy vrátiť.

6. Právny zástupca žalobkyne vo vyjadrení zo dňa 24.7.2018 uviedol, že naliehavý právny záujem, ktorý sa vyžaduje pri určovacej žalobe podľa § 137 písm. c) CSP, okrem iného v danej veci vyplýva priamo zo zákona, ako to už bolo uvedené v žalobe. Naliehavý právny záujem je v tejto veci daný aj tým, že určovací výrok zabráni žalovanému naďalej znižovať majetok žalobkyne prostredníctvom neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaným uplatňovaná pohľadávka v Žiadosti o zrážkach zo mzdy zo dňa 9.8.2017 vo výške 6.205,85 Eur na zaplatenie vo vzťahu k žalobcovi je nedôvodná. Rozhodnutím súdu v súlade so znením žalobného petitu, sa navyše odstráni stav neistoty, v ktorom sa žalobkyňa aktuálne nachádza. Skutočnosť, že žiadny právny predpis v čase, kedy malo dôjsť k uzavretiu Dohody o zrážkach zo mzdy, nevylučoval uplatniteľnosť Dohody o zrážkach zo mzdy v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov, ešte predsa neznamená, že takéto zmluvné dojednanie (Dohoda o zrážkach zo mzdy) nemôže byť posúdené a vyhodnotené ako neprijateľná zmluvná podmienka, pokiaľ je takýto záver odôvodnený tým, že zmluvné dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Platná právna úprava v čase podpisu Zmluvy o úvere a jej príloh nezakazovala priamo použitie dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu pri spotrebiteľských zmluvách, avšak pri spotrebiteľských zmluvách je potrebné brať do úvahy aj ich charakter, ako aj špecifické postavenie zmluvných strán. Posudzovanie neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa riadi inými východiskovými kritériami než posudzovanie právnej dovolenosti toho-ktorého právneho úkonu. Rozhodujúcim je posúdenie, či zmluvná podmienka spôsobuje alebo nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnosť zmluvných podmienok je totiž nevyhnutné skúmať. Neprijateľnosť inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských právnych vzťahoch je založená primárne na skutočnosti, že veriteľovi umožňuje obísť ex officio kontrolu jeho nároku, pričom môže dochádzať (a dochádza) k nezákonným zásahom do majetkovej sféry spotrebiteľa a tento nemôže daným zásahom efektívnym spôsobom zabrániť. Dohoda nezohľadňuje základné právne princípy inštitútu zabezpečenia pohľadávok zrážkou zo mzdy. Poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu Trenčín sp.zn. 5Co/304/2016 zo dňa 17.5.2017.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 14.8.2018 žiadal žalobu zamietnuť. Vyjadrenie odôvodnil, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem vyplýva spravidla z toho, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté, odstránenie stavu objektívnej právnej neistoty medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, nemožno dosiahnuť iným vhodným spôsobom, a potreba tohto určenia je zároveň naliehavá, čo okrem časového akcentu súvisí aj s otázkou vhodnosti a správnosti žalobcom zvoleného petitu, t.j. či tento petit zodpovedá povahe a obsahu príslušného právneho vzťahu. Záver súdu o existencii alebo neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len

zbytočne vyvoláva konanie. Otázka bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru by sa riešila ako predbežná na základe žaloby na plnenie. Podaná žaloba je pre nedostatok naliehavého právneho záujmu kvôli absencii konečného riešenia veci nedôvodná.

8. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 20.9.2018 uviedol, že žalobkyňa trvá na podanej žalobe. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy vychádza len zo subjektívnej predstavy veriteľa o výške pohľadávky bez toho, aby tento proces zrážok zo mzdy prešiel súdnym prieskumom opodstatnenosti. V žalobe uviedli, že pohľadávka, ktorú si žalovaný žiada uspokojovať zrážkami zo mzdy, nemá základ v platnom právnom titule s tým, že následne bolo na žalovanom, aby tento právny titul v podobe zmluvy predložil, čo sa doposiaľ nestalo. Ak nepreukáže existenciu ani hlavného záväzkového vzťahu, potom musí byť neplatná aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá má len vedľajší alebo akcesorický charakter. Preto žiadal žalobe vyhovieť.

9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.8.2018 uviedol, že popiera tvrdenia žalobcu, ktoré majú evokovať stav, že sporná Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne prejednaná, a teda, že ide o neprijateľnú podmienku. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola uzavretá vo forme doložky (napr. vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru), ale bola uzavretá na samostatnom liste papiera, nesplývala s ostatnými zmluvnými dojednaniami a technicky tvorila samostatnú listinu. Listina je zreteľne označená za Dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa po oboznámením sa so znením Dohody o zrážkach zo mzdy mohla a nemusela túto potvrdiť svojim podpisom. Mala reálnu možnosť odmietnuť dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá jej bola predložená. Dohoda o zrážkach zo mzdy tiež obsahuje vyhlásenie dlžníka, že súhlasí s uzavretím tejto zmluvy a vyhlásenie o tom, že bol pred uzavretím tejto zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia tejto Dohody o zrážkach zo mzdy. Žiaden právny predpis nevylučuje, aby v rovnaký deň bola uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Dohoda o zrážkach zo mzdy. Zákon práve naopak tento postup predpokladá, pretože je skutkovo logický, lebo v prípade, ak veriteľ spotrebiteľovi poskytuje úver, jeho vrátenie si poisťuje zabezpečovacím inštitútom. Práve zabezpečovacia funkcia, ktorá je spotrebiteľmi podceňovaná, predstavuje pre veriteľa, ktorý poskytol finančné prostriedky, garanciu vymožiteľnosti poskytnutého plnenia, pričom spotrebiteľ si musí byť vedomý tejto funkcie. Žalovaný preto považuje za nedôvodnú argumentáciu žalobcu v tom zmysle, že Dohodou o zrážkach zo mzdy nie je možné zabezpečiť budúcu pohľadávku a preto zmluvná podmienka Dohoda o zrážkach zo mzdy má byť považovaná za neplatnú - neprijateľnú. Žalobcovi nebolo nikdy upreté jeho právo si riadne prečítať spornú Dohodu o zrážkach zo mzdy, poradiť sa o nej, prípadne voči nej namietať a žiadať iné pripomienky. Z ničoho nevyplýva povinnosť veriteľa, aby poskytol úver spotrebiteľovi bez možnosti akéhokoľvek zabezpečenia, prípadne s takým úrokom, ako požaduje spotrebiteľ. Žalobca nijakým spôsobom neodôvodnil svoje tvrdenie, že pohľadávka žalovaného je nedôvodná. Žalobca doteraz neuhradil ani len istinu poskytnutého úveru, dlhodobo ignoroval výzvy a upomienky na úhradu dlhu, nepožiadal o posun splátkového kalendára, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania. Žalovaný preto využil dohodu o plnení v splátkach, konkrétne jej uhradzovaciu funkciu.

10. Žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení aj z toho dôvodu, že mu nič nebráni v tom, aby svoje právo vykonal takým spôsobom, že žalovanému uhradí len to o čom je presvedčený, že je povinný zaplatiť, resp. tak, že žalovanému nezaplatí to, o čom si je vedomý, že mu nie je povinný zaplatiť.

11. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení, v danom prípade určení neplatnosti predmetnej zmluvy, musí spočívať v tom, že by sa ním vyriešili všetky sporné právne otázky medzi stranami a vytvoril by sa pevný právny základ pre budúce právne vzťahy.

12. Právna zástupkyňa žalovaného ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní podaním doručeným súdu 26.10.2018. Žiadala v spore rozhodnúť vo svojej neprítomnosti.

13. Na pojednávanie sa riadne a včas dostavil právny zástupca žalobkyne. Súd preto vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti právnej zástupkyne žalovaného.

14. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. V priebehu konania sa dôkladne k predmetu sporu vyjadrili písomnými vyjadreniami. Žalovaný predložil úverovú zmluvu, ktorá mala byť zabezpečená predmetnou Dohodou o zrážkach zo mzdy. Túto

úverovú zmluvu hodnotí žalobkyňa ako absolútne neplatnú pre obchádzanie zákona resp. z dôvodu neprimerane vysokého úroku vo výške 58,60%, čo považuje za rozporné s dobrými mravmi, resp. za naplnenie skutkovej podstaty podľa § 39a čo sa týka úžery. Taktiež spôsob, akým sa snažil žalovaný umelo znížiť konkretizáciu celkovej odplaty za poskytnutý úver, považuje žalobkyňa za neprijateľný, lebo rozčlenil úrok do jedného údaja a údaj o RPMN do druhého údaja, pričom RPMN je uvedená nižšia ako úroková sadzba, z čoho je možné konštatovať jej nesprávnosť. V prípade, že bude zmluva vyhodnotená ako platná, poukázal na to, že nemá žalovaný nárok na úroky a poplatky, lebo úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov, keď v zmluve absentuje výška splátok, počet splátok, termíny splátok a je nesprávne uvedená aj RPMN. Z týchto dôvodov by mal žalovaný nárok iba na zaplatenie sumy, ktorá bola žalobkyni poskytnutá a v žiadnom prípade nie na sumu, ktorú požaduje v zmluve resp. v žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy. Naliehavý právny záujem žalobkyne je preukázaný, lebo v prípade nevyhovenia žalobe a ponechaní platnosti Dohody o zrážkach zo mzdy by došlo k neprimeranej ujme na strane žalobkyne. Žalovanému nič nebráni domáhať sa plnenia mimo inštitútu zrážok zo mzdy, napr. podaním žaloby o plnenie pokiaľ má názor, že na nejakú časť pohľadávky má nárok. Žiadal žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.

15. Z predložených listinných dôkazov bolo zistené, že dňa 4.12.2015 bola medzi sporovými stranami uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere. Veriteľ sa zaviazal na žiadosť spotrebiteľa bez zbytočného odkladu po podpise tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere dohodnutým spôsobom poskytnúť spotrebiteľovi - žalobkyni bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 2.000 Eur. Žalobkyňa ako spotrebiteľka sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 1.732 Eur. Zaviazala sa tak zaplatiť celkovú čiastku 3.732 Eur. Z tejto sumy odplata pri poskytnutý peňažných prostriedkov je 560 Eur, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 28%. Úroky vo výške 58,60% ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 1.172 Eur. Žalobkyňa sa zaviazala sumu 3.732 Eur zaplatiť do 4.12.2016. Výška hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver, splatnej ku dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 20,01%.

16. Súdu bola predložená aj Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretá medzi sporovými stranami dňa 4.12.2015. Z dohody vyplýva, že veriteľ a dlžník (sporové strany) uzavreli dňa 4.12.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 601105850, na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi úver vo výške 2.000 Eur a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 1.732 Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 3.732 Eur. Podľa článku I. písm. b) veriteľ a dlžník sa dohodli na zabezpečení pohľadávok veriteľa z úverovej zmluvy alebo v súvislosti s ňou vo forme tejto dohody, pričom zabezpečovaná pohľadávka znamená ktorúkoľvek jednotlivú a tiež všetky nižšie špecifikované pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktorých zabezpečenie a zaplatenie je účelom uzavretia tejto dohody, a to:

- a) pohľadávky na zaplatenie peňažných prostriedkov dlhovaných veriteľovi na základe zmluvy o úvere, najmä pohľadávky na zaplatenie úveru spolu s jeho príslušenstvom,

- b) pohľadávky na náhradu škody, ktoré vzniknú veriteľovi voči dlžníkovi na základe zmluvy o úvere alebo v súvislosti s ňou,

- c) pohľadávky, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním zmluvy o úvere,

- d) pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniknú, resp. vznikli v súvislosti so zmluvou o úvere v dôsledku plnenia veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,

- e) pohľadávky, ktoré vzniknú na základe posúdenia právneho úkonu, v dôsledku ktorého došlo k vzniku, zmene alebo zániku ktorejkoľvek z vyššie uvedených pohľadávok ako odporovateľného právneho úkonu.

17. Žalovaný Žiadosťou o zrážky zo mzdy vyzval zamestnávateľa žalobkyne U. V. V., doručenou zamestnávateľovi žalobkyne 14.8.2017 na vykonávanie zrážok zo mzdy dlžníčke L. V. až do úplného splatenia dlhu vo výške 6.205,85 Eur. O výške úrokov z omeškania, resp. zmenkových a zákonných úrokov, ktoré medzičasom vznikajú a ktorých konečná výška bude známa až dňom doplatenia istiny s poplatkom bude zamestnávateľ žalobkyne informovaný v Žiadosti o úhradu úrokov z omeškania. Zároveň upozornili zamestnávateľa žalobkyne, že v prípade, ak by z akéhokoľvek dôvodu nerealizoval

zrážky zo mzdy dlžníka, žalovaný by bol nútený uplatňovať náhradu takto spôsobenej škody voči zamestnávateľovi žalobkyne súdnou žalobou.

18. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

19. Podľa § 551 ods.1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

20. Podľa § 551 ods.2 Občianskeho zákonníka, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

21. Podľa § 5a ods.1 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (4.12.2015) neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo b) zmenkou alebo šekom.

22. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

24. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

27. Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

28. Podľa § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

29. Podľa § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, q) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, r) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, s) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,

u) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

30. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

31. Podľa § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

32. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

33. Podľa § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

34. Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

35. Podľa § 9 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

36. Podľa 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, 18aa) k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

37. Podľa § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

38. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmavanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne, ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tom zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práva na plnenie alebo či sa spotrebiteľ priamo obrátil na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčí.

39. Zo samotného zákonného ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka vyplýva priamo právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určenie neplatnosti zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu po postavení účastníkov tohto konania. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený Smernicou 93/13/EHS k myšlienke, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou Smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán.

40. V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice 93/13/EHS, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 Smernice, pretože takéto preskúmavanie môže mať odradzujúci účinok

smerujúci k ukončeniu užívania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcu alebo dodávateľom.

41. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej ochrany, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.

42. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmavanie prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej účinku. Preto v konečnom dôsledku aplikovanie tak významného zabezpečovacieho inštitútu, akým je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorý dodávateľovi umožňuje svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa vo formulárovej zmluve, hodnotí odvolací súd ako zlý úmysel, ktorému za žiadnych okolností sa nemôže poskytnúť právna ochrana.

43. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení v prejednávanej veci je skutočne daný. Určovacia žaloba v zmysle § 137 písm. c) má preventívny charakter a jej účelom je spravidla poskytnúť ochranu právam žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, pričom určovací návrh nie je vo všeobecnosti opodstatnený tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste návrh na splnenie povinnosti.

44. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení v tomto spore je daný, lebo takouto žalobou sa môže odstrániť stav právnej neistoty, v ktorej sa žalobkyňa nachádza, lebo len deklarovaním vyslovenia neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej nevykonával zrážky z jej mzdy. Navyše určenie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Naliehavý právny záujem vyplýva priamo zo zákona. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, z čoho tiež vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento výklad je potom v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

45. Z predloženej Dohody o zrážkach zo mzdy je nesporné, že ide o formulárovú dohodu, do ktorej sa nevpisovali identifikačné údaje dlžníka, číslo úverovej zmluvy, suma získaná predmetným úverom, výška dohodnutej mesačnej zrážky zo mzdy rukou, ale bolo to zrejme dopisované, prípadne pripravené veriteľom - žalovaným.

46. Dohoda o zrážkach zo mzdy je akcesorickým právnym úkonom, ktorý vyplýva zo základného právneho úkonu, ktorým je uzavretá úverová zmluva.

47. Z predloženej úverovej zmluvy jednoznačne vyplýva, že nemá všetky náležitosti požadované § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Súd preto úverovú zmluvu považuje za bezúročnú a bez poplatkovú. Žalobkyni preto na základe takto uzavretej úverovej zmluvy vznikla povinnosť len vrátiť žalovanému požičanú sumu 2.000 Eur. Žalovanému nevzniklo právo ani na zaplatenie úrokov a poplatkov, pričom z úverovej zmluvy nevyplýva aká bola dohodnutá úroková sadzba, z úverovej zmluvy nevyplýva kedy sú splatné jednotlivé splátky, ani ich výška a počet.

48. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

49. Žalovaný v Dohode o zrážkach zo mzdy uviedol dlhovanú sumu sumou 3.732 Eur, pričom ako už bolo uvedené vyššie, žalovanému vzniklo právo len na vrátenie požičanej sumy 2.000 Eur. Uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov umožňuje aj vykonávať zrážky zo mzdy na rôzne ďalšie presne nešpecifikované - číselne nešpecifikované pohľadávky uvedené v článku I. písm. b) dohody. Na základe takto pripraveného formulára Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov by bolo možné nekontrolovateľne upravovať dlhovanú sumu, ktorá by mala byť zrážkami zo mzdy uspokojovaná.

Dôkazom toho je, že v žiadosti o zrážky zo mzdy je uvedený dlh vo výške 6.205,85 Eur, ktorý nijako nie je v žiadosti bližšie špecifikovaný.

50. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretá medzi sporovými stranami dňa 4.12.2015 je podľa názoru súdu absolútne neplatným právnym úkonom z vyššie uvedených dôvodov. Takáto dohoda sa prieči dobrým mravom.

51. Súd preto podanej žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

52. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 a § 262 ods.1 CSP.

53. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

55. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p. a § 362 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§ 360 ods.2 C.s.p.).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).

Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 C.s.p.).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 C.s.p.).

Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 C.s.p.).

Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).