Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-37-2018.pdf
PDF · 109.28 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/37/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: O. B., nar. XX.X.XXXX, zastúpená v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov, matka: O. O., nar. XX.X.XXXX, bytom N. X/X, M. a otec: W. B., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej O., takto
rozhodol:
I. Schvaľuje uzavretú rodičovskú dohodu v tomto znení:
I.1 Maloletá O. B., nar. XX.X.XXXX, zostáva v osobnej starostlivosti matky, O. O..
I.2 Podľa dohody rodičov je otec, W. B., oprávnený s maloletou O. sa stretávať každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 15,00 hod. do 17,00 hod., v prítomnosti matky, na mieste vopred dohodnutnom oboma rodičmi mimo ich bydliska, s tým, že matka sa zaväzuje maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a styk s maloletou otcovi umožniť.
II. Otec je povinný platiť na výživu maloletej O. mesačne sumu 200 eur, k rukám matky, mesačne vždy vopred, najneskôr do 20. dňa kalendárneho mesiaca.
III. Nedoplatok na výživnom na maloletú za obdobie od 11.7.2018 do vyhlásenia tohoto rozhodnutia vo výške 685,50 eur, povoľuje súd otcovi zaplatiť spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20 eur, až do úplného zaplatenia celého dlhu, pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celého dlhu, v prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 24.8.2018 matka žiadala, aby súd zveril jej maloletú dcéru O. do jej osobnej starostlivosti a otcovi určil vyživovaciu povinnosť na maloletú v sume 300 eur mesačne počnúc dňom 11.7.2018, teda od jej narodenia. V návrhu matka uviedla, že maloletá O. pochádza z jej partnerského vzťahu s otcom maloletej, ktorý trval tri roky. Už od začiatku ich vzťahu boli medzi nimi problémy, pretože sa im nedarilo dieťa splodiť. Ďalšie problémy nastali, keď bola v treťom mesiaci tehotenstva, kedy sa otec maloletej začal k nej nepekne správať a bol voči nej zlý. Nemala v ňom žiadnu oporu a keď ho najviac potrebovala, svoj voľný čas trávil s kamarátmi. Myslela si, že ho to prejde, že sa možno zľakol len zodpovednosti a povinnosti, ktoré ich čakajú, že potrebuje chvíľu čas, aby to všetko „spracoval“. Pretože pracoval v zahraničí a domov chodil na dva týždne, očakávala, že viac času bude tráviť s ňou a s ich nenarodeným dieťaťom, ale vždy keď sa vrátil, boli mu prednejší kamaráti ako ona a ich dieťa. Občas boli aj dni, ktoré trávil s nimi a nasľuboval jej, že všetko sa zmení a už bude len s nimi. Snažila sa mu veriť a tešila sa z toho, že naozaj môžu byť kompletná rodina a ich
dcére nebude nič chýbať. Najviac jej však chýbala jeho podpora a to aj v čase, keď ležala na rizikovom oddelení v nemocnici, kedy sa jej neunúval ani ozvať, či sú v poriadku. Keď už bola vo vyššom štádiu tehotenstva a bolo treba začať s nakupovaním výbavičky, začal jej vykrikovať, že jej nedá ani cent a že v živote od neho žiadne peniaze neuvidí. Na všetko zostala sama, pomáhali jej rodičia. Krátko pred narodením maloletej sa otec maloletej začal o nich viac zaujímať, čomu bola rada, pretože sa blížiaceho pôrodu bála. Spoločne išli spolu bývať do prenájmu, nachystali všetko pre ich dcérku a tešili sa z nového začiatku. Zlom v jeho správaní nastal ale po narodení dcéry, keď s ňou prišla domov. Doma s nimi vôbec nebol, uprednostňoval kamarátov, ju si prestal vážiť, nadával jej, ponižoval ju a klamal. Nakoniec ju aj s maloletou z bytu vyhodil, aj keď ho prosila, aby zostali spolu ako rodina. Už je to viac ako mesiac, čo otec nebol v kontakte s maloletou. Na výživu maloletej nijako neprispel a to aj napriek tomu, že pracuje v Nemecku a má dobrý príjem. Nedokáže sa s ním nijako skontaktovať, pretože si zmenil telefónne číslo a na sociálnych sieťach si ju zablokoval.
2. Otec maloletej nemal výhrady voči tomu, aby súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke, v priebehu konania súhlasil aj s tým, aby súd upravil jeho styk s maloletou v tom rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Nesúhlasil však s matkou navrhovanou výškou výživného na maloletú, keď síce tvrdil, že je ochotný maloletú v naturáliách do sumy 200 eur mesačne zabezpečiť, avšak nesúhlasil s tým, aby akúkoľvek sumu titulom výživného na maloletú mal uhrádzať k rukám matky. V tejto súvislosti len povedal, že súhlasí s tým, aby ho súd zaviazal platiť na maloletú výživné vo výške 5, resp. vo výške 4 eurá mesačne.
3. Kolízny opatrovník po vykonanom dokazovaní žiadal schváliť rodičovskú dohodu rodičov v časti osobnej starostlivosti o maloletú O. a takisto v časti úpravy styku otca s maloletou. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti, navrhol, aby súd určil otcovi jeho vyživovaciu povinnosť na maloletú od jej narodenia v sume aspoň 200 eur mesačne, poukazujúc na celodennú osobnú starostlivosť matky o maloletú, potreby maloletej a na možnosti a schopnosti oboch rodičov.
4. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím účastníkov, oboznámením obsahu spisu, osobitne návrh č.l. 1, rodný list maloletej č.l. 21, správa kolízneho opatrovníka č.l. 24, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku matkou č.l. 25, písomnosti prepísané z facebooku č.l. 27, matkou doložený prepis z facebooku zo dňa 23.10.2018, rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 3T/119/2013-133 zo dňa 9.10.2013, rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 2T/148/2012-134 zo dňa 27.7.2012, mal súd zistený tento skutkový stav veci: 5. Maloletá O. pochádza z družského vzťahu jej rodičov, ktorý vzťah je v súčasnej dobe vážne narušený a to predovšetkým z dôvodu, že otec maloletej pred vlastnou rodinou uprednostňoval a uprednostňuje svojich kamarátov a nevhodne sa správal a i v súčasnosti sa nevhodne správa voči matke svojho dieťaťa, o ktoré v minulosti neprejavoval a ani v súčasnej dobe neprejavuje v podstate žiaden záujem, skutočnosti ktoré možno vyvodiť nielen z matkou pripojenej facebookovej komunikácie otca maloletej (č.l. 27), z pripojených trestných rozsudkov (č.l. 39), predovšetkým však z verbálneho prejavu otca maloletej na súdnych pojednávaniach, keď jednoznačne prezentoval svoj výrazne negatívny vzťah k matke maloletej.
6. Pretože rodičia maloletej O. v súčasnej dobe nežijú v spoločnej domácnosti, ich vzťah je vážne narušený a nie sú schopní v celom rozsahu sami sa dohodnúť o úprave ich rodičovských práv k maloletej O., bolo potrebné upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností voči maloletej podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej aj len „Zákon o rodine“).
7. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
8. Zo správy kolízneho opatrovníka, doručenej súdu dňa 8.10.2018, mal súd okrem iného zistené, že matka spolu s maloletou a svojimi rodičmi žije v trojizbovom byte, s dcérou má samostatne k dispozícii jednu izbu. Domácnosť je udržiavaná na veľmi dobrej úrovni. Rodičom na bývanie neprispieva, stravujú sa spoločne. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na dieťa. O dcére matka uviedla, že je kojená a zároveň prikrmovaná. Zdravotný stav maloletej je dobrý. Maloletá počas ich návštevy spala, bola riadne zaopatrená. Matka uviedla, že skoro počas celého tehotenstva žila u rodičov, potom s otcom dieťaťa bývala dva týždne, avšak od 1.8.2018 je opäť u rodičov. Uviedla tiež, že otec videl
dcéru po narodení, následne odišiel a ozval sa až po mesiaci. Všetko pre maloletú ohľadne výbavičky zabezpečovala sama, otec jej prispel iba na kočiar a to polovicou, pričom na výživu dcéry nijako neprispieva. V čase ich návštevy v domácnosti otca nikoho nezastihli. Otec sa s úradom následne telefonicky skontaktoval a uviedol, že počas týždňa sa nachádza vo Viedni u kamaráta, kde pracuje. Z týchto dôvodov nebolo možné prešetriť pomery na strane otca. Šetrením pomerov v domácnosti matky bolo zistené, že vo svojej domácnosti má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti o maloletú. Z pohovoru s matkou vyplynulo, že trvá na zverení dcéry do svojej osobnej starostlivosti. Pretože rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a každodennú starostlivosť maloletej zabezpečuje výlučne matka, je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletej. Najlepším záujmom pre maloletú je, aby aj naďalej zostala v osobnej starostlivosti matky, a aby bol otec zaviazaný platením výživného.
9. V priebehu konania, na pojednávaní súdu dňa 25.10.2018, obaja rodičia maloletej uzavreli rodičovskú dohodu v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky a v časti úpravy styku otca s maloletou, v znení uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, ktorú dohodu navrhol kolízny opatrovník schváliť.
10. Súd schválil rodičovskú dohodu v časti, podľa ktorej maloletá zostala v osobnej starostlivosti matky, ktorá od jej narodenia sa o maloletú výlučne sama osobne stará, pričom v jej starostlivosti o maloletú súd nezistil žiadne nedostatky. Matka od narodenia maloletej zabezpečovala všetky jej potreby, skutočnosť ktorú nerozporoval v priebehu konania ani otec maloletej. Schválenie rodičovskej dohody v tejto časti je jednoznačne v záujme maloletej už aj vzhľadom na jej nízky vek, citovú naviazanosť na matku a skutočnosť, že svojho otca v skutočnosti takmer nepozná.
11. Súd schválil rodičovskú dohodu aj v časti úpravy styku otca s maloletou. V priebehu konania, na poslednom pojednávaní v predmetnej veci, matka tvrdila, že otec maloletej v minulosti nadmerne požíval alkohol a takisto aj rôzne návykové látky, ktoré užíva i v súčasnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené podozrenie, ktoré otec jednoznačne v priebehu konania nevyvrátil, aj keď tvrdil, že alkohol a ani návykové látky nepožíva, a vzhľadom aj na skutočnosť, že od narodenia maloletej jej otec s ňou v podstate bol v kontakte len minimálne a skutočnosť, že matka nemá záujem otcovi v styku s maloletou brániť, považoval súd za potrebné v predmetnej veci rozhodnúť aj o úprave styku otca s maloletou, ktorý styk v priebehu konania navrhol kolízny opatrovník. Z vyjadrení rodičov maloletej v priebehu posledného pojednávania možno vyvodiť, že sa k tomuto návrhu kolízneho opatrovníka pripojili, pričom súčasne sa dohodli aj na rozsahu a spôsobe úprave styku otca s maloletou tak, ako je tento špecifikovaný vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, ktorý rozsah a spôsob považoval súd za primeraný súčasnému veku maloletej, skutočnosti, že maloletá je naviazaná v podstate len na matku a otca takmer nepozná a takisto v súvislosti s tým, že otec v konaní riadne nepreukázal, že nepožíva alkohol, resp. návykové látky. Pri takto upravenom styku otca s maloletou v prítomnosti matky bude v podstate zabezpečené, aby maloletej nevznikla v budúcnosti akákoľvek prípadná ujma z dôvodu negatívneho správania otca, pričom súčasne bude zabezpečené otcovi právo s maloletým dieťaťom sa pravidelne stretávať, vybudovať si s ním vzťah, o čo sám v priebehu konania prejavil záujem.
12. V ďalšom priebehu konania súd zameral dokazovanie na zistenie odôvodnených potrieb maloletej, majetkových, príjmových a výdavkových pomerov u oboch rodičov, ktorí sa na výške vyživovacej povinnosti otca voči maloletej nevedeli dohodnúť, keď otec bol ochotný na výživu dcéry platiť mesačne len sumu 4 eurá (predtým uvádzal aj iné sumy, teda, že je ochotný platiť na výživu dcéry sumou 5 eur, potom zase sumou 50, 60, 70, 40 eur - č.l. 35), hoci vedel o minimálnej zákonnej výške svojej vyživovacej povinnosti, pričom na výživu dcéry od jej narodenia prispel len minimálnou sumou 50 eur v naturáliách, skutočnosť ktorú potvrdila v priebehu konania i matka maloletej.
13. Obaja rodičia okrem mal. Sofie ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú.
14. Ani jeden z nich nie je vlastníkom žiadnej veci väčšej hodnoty.
15. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku na maloletú vo výške 214,70 eur mesačne. Takisto poberá rodinné prídavky na maloletú. Iný príjem matka nemá. Podľa vyjadrenia matky na pojednávaní, a vyplynulo to aj zo šetrenia kolízneho opatrovníka, matka býva spolu so svojou maloletou dcérou u svojich rodičov, ktorým však z dôvodu svojho nízkeho príjmu neprispieva na bývanie, ani stravu žiadnou sumou. Podľa jej vyjadrenia, ona sama osobitné náklady na seba nemá žiadne. Pokiaľ ide o maloletú, mesačne
jej dopláca na sušené mlieko mesačne sumu 30 eur, na jednorazové plienky, ktoré kupuje na akciu 40 eur, hygienické potreby 20 eur, oblečenie 50-60 eur, na lieky v priemere 10 eur mesačne. Mala by záujem s maloletou takisto absolvovať aj plavecký kurz, jeden začína v mesiaci december 2018, za ktorý by bolo treba uhradiť jednorazovo sumu 70 eur, tento si však zo svojho príjmu nemôže dovoliť zaplatiť. K vyššie uvedeným nákladom na maloletú nepredložila žiadne doklady, tvrdiac, že ich nemá, pretože nemala dôvod si ich odkladať, keďže nepredpokladala, že by ich mohla potrebovať. Vyššie uvedené náklady na maloletú však otec nijako nespochybňoval a preto ich súd považoval za nesporné.
16. Otec maloletej v priebehu konania tvrdil, že sa zdržiava vo Viedni u kamaráta, ktorému za ubytovanie neplatí nič, a že si v zahraničí zarába peniaze rôznymi fuškami, pričom takto si mesačne dokáže zarobiť sumu asi 600 eur, pričom ide o neoficiálnu prácu, a teda svoj príjem nevie zdokladovať. Poukázal na to, že z dôvodu, že bol v minulosti vo výkone trestu, nemôže podnikať, pričom ak by podnikal, dokázal by si zarobiť vyššiu sumu. Uviedol tiež, že zo svojho príjmu si mesačne platí za telefón sumu 100 eur, spláca kúpnu cenu za motorové vozidlo, ktoré vlastní vo výške 250 eur (ojazdené motorové vozidlo kúpil pred dvoma rokmi za sumu 7.000 eur), mesačne si platí stravu vo výške 200 eur, na oblečenie mesačne vynaloží sumu 100-150 eur, platí si takisto zdravotné poistenie v sume 66 eur mesačne a cestovné vo výške 100 eur mesačne (cesta zo zahraničia domov jedenkrát do mesiaca). Pretože z vyššie uvedených nákladov, tvrdených otcom, ktoré v priebehu konania, aj napriek výzve súdu, nijako nevydokladoval, bolo zrejmé, že tieto prevyšujú ním tvrdený príjem, na otázku sudcu uviedol, že okrem príjmu v zahraničí si dokáže zarobiť nejaké peniaze aj v čase, keď sa nachádza práve doma, tiež na rôznych fuškách, napr. si za víkend dokázal zarobiť sumu aj 100-150 eur. S úhradou jeho nákladov mu takisto pomáha jeho matka a brat, ktorý mu naposledy požičal sumu 500 eur. Otec nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, z ktorej bol vyradený z dôvodu, že sa nedostavil na povinný kontakt. Uviedol, že má len základné vzdelanie, naposledy pracoval v spoločnosti Slovaktual s.r.o., kde mu nepredlžili pracovnú zmluvu uzavretú na dobu určitú do 30.11.2016, kde jeho príjem mesačný bol vo výške cca 500 eur. Následne pracoval v spoločnosti B&Š HoReCa s.r.o., kde pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti. Uviedol tiež, že v minulosti pracoval aj v nejakej českej spoločnosti, ktorú bližšie neidentifikoval, kde pracoval jeden mesiac a zarobil si sumu 1.000 eur (č.l. 37 spisu). Keď matka v priebehu konania namietala tvrdenia otca, že tento v skutočnosti pracuje v Nemecku a nie vo Viedni, ako to tvrdil otec, k čomu predložila do spisu písomnosti zadovážené z facebooku (č.l. 40-42), otec začal tvrdiť, že si privyrába aj tak, že vozí za prácou do Nemecka (Mníchov) ľudí, za čo si dokáže zarobiť cca sumu 200 eur. Na pojednávaní dňa 22.10.2018 otec takisto uviedol, že nebyť toho, že bol v trestnom konaní odsúdený, mohol by podnikať a z podnikateľských aktivít by mal oveľa vyšší príjem ako 500 eur mesačne.
17. Obaja rodičia svoje náklady aj napriek výzve súdu nezdokladovali. Matka namietala takisto otcom uvádzaný mesačný príjem, ktorý si v zahraničí dokáže zarobiť, pričom tvrdila, že v skutočnosti nepracuje vo Viedni, ale v Nemecku, že jeho hodinová mzda predstavuje sumu 16 eur a že mesačne si dokáže v zahraničí zarobiť sumu 3.000-4.000 eur. Tieto skutočnosti však nevedela takisto nijako preukázať, pričom ich otec v priebehu konania popieral. Podľa tvrdenia matky, z príjmu ktorý otec v zahraničí má, sa tomuto strháva nejaká konkrétna suma, preto nemá prečo platiť kamarátovi za bývanie. Zdá sa jej nespravodlivé, ak by súd na výživu jej dieťaťa určil otcovi nejakú nízku sumu, keď len za telefón dokáže otec mesačne minúť sumu 100 eur. Mala záujem v priebehu konania sa s otcom na jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej dcére dohodnúť, ak by otec bol ochotný na výživu dcéry platiť mesačne sumu 200 až 250 eur, s čím však otec zásadne nesúhlasil. Tvrdil však, že nie je pre neho problém na výživu dieťaťa mesačne v naturáliách prispieť sumou 200 eur, v žiadnom prípade však nesúhlasí s tým, aby bol zaviazaný titulom výživného na dieťa platiť k rukám matky akúkoľvek sumu peňazí. V záujme zistenia príjmov a nákladov u otca maloletej, matka v priebehu konania navrhla, aby bola otcovi uložená povinnosť predložiť súdu výpis zo svojho účtu, z ktorého by tieto skutočnosti boli zrejmé. Otec s takýmto návrhom súhlasil, na pojednávaní súdu ho však nepredložil, nepresvedčivo tvrdiac, že ho nechal v kamarátovom aute, ktorým ho kamarát viezol na pojednávanie a ktorým počas cesty do Prievidze niekde pri Žiline havarovali.
18. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletej Sofii vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletej, z majetkových pomerov jej rodičov a z možností a schopností oboch rodičov. Súčasne súd zohľadnil aj to, ktorý z rodičov a v akej miere zabezpečuje osobné potreby maloletej.
21. U maloletej bolo potrebné zohľadniť predovšetkým jej ešte veľmi nízky vek (v čase podania návrhu na súd ani nie dva mesiace), čomu zodpovedajú náklady na stravu, plienky , hygienické potreby, oblečenie a náklady súvisiace s jej zdravotným stavom. Matka síce ňou tvrdené náklady na maloletú nezdokladovala, tvrdiac, že žiadne ani nemá, pretože nepovažovala za potrebné si tieto odkladať, pretože nepredpokladala, že jej vzťah s otcom maloletej sa rozpadne, avšak tieto náklady a ani ich výšku podľa názoru súdu nemožno spochybňovať a nakoniec výšku týchto nákladov otec a ani kolízny opatrovník nespochybnili. Súd mal teda preukázané, že mesačné náklady u maloletej sú od jej narodenia vo výške asi 160 eur mesačne a pozostávajú z mesačných nákladov na mlieko vo výške 30 eur, plienky 40 eur, hygienické potreby 20 eur, oblečenie 60 eur, náklady na lieky 10 eur. V tejto súvislosti súd uvádza, že matka maloletej nemá pre seba a maloletú zabezpečené vlastné bývanie a preto by mala a matka aj chce, len nemá z čoho, sa podieľať i na nákladoch na bývanie pre maloletú (zálohové platby za energie, komunálny odpad ap.).
22. Všetky vyššie uvedené náklady na maloletú platí matka so svojho príjmu, ktorý pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 214,70 eur a rodinných prídavkov na maloletú vo výške 23,68 eur mesačne. Podľa tvrdenia matky, ona sama osobitné náklady nemá, pričom stravu a bývanie pre ňu jej poskytujú v súčasnosti bezodplatne rodičia), ktorým by však chcela na tieto náklady nejakou sumou (uviedla, že aspoň 50 eur mesačne), prispievať. Z celkového príjmu vyplácaného k rukám matky vo výške 238,38, matka len na pravidelné potreby dieťaťa mesačne vynaloží sumu 160 eur, pričom na jej základné osobné potreby - strava, oblečenie, hygiena, kultúra ap., zostane matke len suma asi 78 eur, a aj to len z dôvodu, že jej rodičia umožnili spolu s maloletou bývať v mieste ich bydliska bez toho, že by sa akoukoľvek sumou podieľala na nákladoch na bývanie za seba i maloletú, a že aj stravu matke jej rodičia v súčasnosti bezodplatne zabezpečujú. Na tomto mieste treba tiež uviesť, že okrem pravidelných mesačných nákladov na maloletú, je potrebné hradiť maloletej i ďalšie náklady, napr. kúpou hračiek, v rámci voľnočasových aktivít (napr. návštevou ZOO) alebo aj absolvovaním plaveckého kurzu, ktorého sa matka s maloletou aj chela zúčastniť, nemá však na to peňažné prostriedky.
23. Otec maloletej takisto, aj napriek výzve súdu, nepredložil súdu žiadnu písomnosť, ktorou by preukázal výšku svojich súčasných príjmov a nákladov. Z vykonaného dokazovania mal však súd preukázané, že otec sa väčšinou zdržiava v zahraničí, kde podľa vlastného tvrdenia si dokáže mesačne zarobiť sumu asi 600 eur netto. Pravidelne aspoň raz do mesiaca prichádza na krátky čas domov, pričom si rôznymi fuškami v tom čase na Slovensku dokáže tiež niečo zarobiť (tvrdil, že niekedy aj 200 eur). Otec mal v minulosti na Slovensku aj pravidelný mesačný príjem, pracoval aj na pracovnú zmluvu, pracovný pomer však ukončil z vlastného podnetu. Sám ale tvrdil, že nebyť jeho trestného stíhania (otec bol opakovane v minulosti odsúdený za úmyselný trestný čin k nepodmienečnému trestu odňatia slobody), mohol by podnikať, pričom podnikaním by si dokázal zarobiť aj podstatne viac, ako si zarobil v čase, keď pracoval na Slovensku (tvrdil, že v spol. Slovaktual s.r.o., si dokázal mesačne v čistom zarobiť sumu 500 eur) a nemal by s platením výživného na maloletú mesačnou sumou 200 eur. Na inom mieste tiež tvrdil, že za výkon prác pre nejakú českú spoločnosť mu bola neoficiálne vyplatená suma 1.000 eur. Z vyššie uvedených tvrdení otca je zrejmé, že otec si v súčasnosti dokáže mesačne zarobiť sumu od 800 do 1.000 eur mesačne a nebyť jeho trestného stíhania, mohol podnikať na Slovensku a minimálne taký istý príjem mohol mať i z podnikateľských aktivít. Skutočnosť, že otec v súčasnosti dosahuje ním deklarovaný
príjem, svedčí aj rozsah nákladov otcom mesačne vynakladaných na svoje potreby vo výške asi 866 eur (viď bod 16 odôvodnenia rozsudku), z ktorých nákladov vzhľadom na vyživovaciu povinnosť otca podľa názoru súdu je potrebné považovať za neprimerane vysoké náklady na telefón v sume 100 eur (primeraná suma podľa súdu je vo výške asi 50 eur) a na oblečenie v sume 100-150 eur (primeraná suma podľa súdu je vo výške asi 50 eur) a náklady otca ohľadne splácania kúpnej ceny motorového vozidla vo výške 250 eur mesačne za nepreukázané.
24. Vychádzajúc potom z potencionality príjmov otca (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), ktorý podľa názoru súdu v minulosti bol a i v súčasnosti je spôsobilý mať príjem minimálne vo výške 800 až 1.000 eur mesačne a jeho predpokladaných nákladov na stravu, ošatenie, hygienu, cestovné a bývanie, vychádzajúc potom aj z príjmu matky a jej nevyhnutných nákladov na bývanie, stravu (pokiaľ jej stravu a bývanie v súčasnosti zabezpečujú rodičia, mala by im a matka aj chce tieto náklady vrátiť), ošatenie, hygienu, kultúru a podobne a nákladov na maloletú, prihliadajúc aj na to, že otec sa o maloletú zaujíma len málo, celodenná starostlivosť o maloletú je zabezpečovaná výlučne len matkou, považoval súd za spravodlivé určiť otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletú s účinnosťou od jej narodenia v sume 200 eur, ktorá suma v súčasnosti pokrýva všetky pravidelné náklady na maloletú, vrátane matkou v súčasnosti neplatených nákladov na bývanie, ktorá suma vyvažuje v celom rozsahu celodennú osobnú starostlivosť matky o maloletú a takisto potrebu vynakladania aj ďalších nepravidelných nákladov matky na potreby maloletej (kupovanie hračiek, plavecký kurz, voľnočasové aktivity ap.). Otec si v konečnom dôsledku bol vedomý toho, že je v jeho možnostiach na výživu maloletej platiť mesačne sumu 200 eur, pretože v priebehu konania povedal, že je ochotný v naturáliách prispievať na výživu maloletej mesačne do výšky 200 eur, vylučoval len to, aby túto sumu na výživu maloletej uhrádzal k rukám matky.
25. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 11.7. 2018 do vyhlásenia tohto rozhodnutia vo výške 685,50 eur (/alikvotná časť súdom určeného výživného za mesiac júl 2018 vo výške 135,50 eur zo sumy 200 eur + suma 200 eur za každý z mesiacov august, september a október 2018/ - 50 eur uhradených otcom na výživu maloletej v naturáliách), umožnil súd otcovi, s prihliadnutím na jeho súčasný príjem, náklady a výšku zameškaného výživného, zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, vo výške 20 eur mesačne, pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celého dlhu na výživnom, v prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas. Pri takomto splácané výživného bude zameškané výživné uhradené otcom do 3 rokov.
26. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch rovnopisoch.
Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu) obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.
Proti výroku I. tohto rozhodnutia nie sú rodičia oprávnený podať odvolanie (§ 122 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa 4. časti Civilného mimosporového poriadku a podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/2005 Z.z.).