Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/237/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 36 613 843 proti žalovanému X. Z., nar. XX.XX.XXXX, št. občanovi SR, bytom S. O. nad I. o zaplatenie 426,03 Eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 316,21Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 180,- Eur od 24.01.2016 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 46,31 Eur od 26.01.2016 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 89,90 Eur od 26.02.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V ostatnej časti sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 48 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom, doručeným súdu dňa 04.12.2016 proti žalovanému domáhal zaplatenia celkom sumy 426,03 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 180,- Eur od 24.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 46,31 Eur od 26.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 89,90 Eur od 26.02.2016 do zaplatenia a trov konania. Uviedol, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO 35 763 469 ako postupca uzavrela so žalobcom ako postupníkom dňa 21.06.2017 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol o.i. odplatný prevod pohľadávok voči žalovanému. Žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu v zmysle zákona o elektronických komunikáciách dňa 15.12.2015 zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu žalovanému. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 180,- Eur so splatnosťou 25.01.2016, XXXXXXXXXX na sumu 46,31 Eur so splatnosťou 25.01.2016, XXXXXXXXXX na sumu 94,89 Eur so splatnosťou 25.02.2016 uplatnenú vo výške 89,90 Eur, XXXXXXXXXX na sumu 109,82 Eur so splatnosťou 25.08.2016. Dodal, že postupca a žalovaný sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne postupcovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej postupcovi v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré postupca poskytol žalovanému na základe zmluvy. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby ako aj zľava z ceny mobilného telefónu, ktorá predstavuje rozdiel medzi jeho neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol žalovanému na základe zmluvy telefón poskytnutý. Benefity poskytnuté žalovanému sú uvedené v Zmluve alebo v Cenníku. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bola vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesane zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania telekomunikačných služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Žalovaný nesplnil svoju povinnosť zo zmluvy a cenu za riadne poskytnuté služby právnemu predchodcovi žalobcu nezaplatil, čím porušil povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy. Neuhradením faktúr v lehote ich splatnosti sa dostal do omeškania a žalobca má teda nárok na úrok z omeškania podľa platných právnych predpisov. Žalovaný odo dňa postúpenia pohľadávky neuhradil žiadnu sumu.

2. Tunajší súd návrhu vyhovel a vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk a preto ho súd uznesením zrušil v plnom rozsahu.

3. Žalovaný sa k doručenej žalobe(fikcia doručenia) písomne nevyjadril.

4. Súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávanie v súlade s ust. § 297 písm. b/ zák.č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok(CSP) z dôvodu, že v danej veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- Eur.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 15.12.2015, faktúr, Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 15.12.2015, všeobecných podmienok poskytovania verejnej telefónnej služby právneho predchodcu žalobcu, cenníka, Zmluvy o postúpení pohľadávky vrátane prílohy, oznámenia o postúpení pohľadávky a výzvy k úhrade zo dňa 18.10.2017 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

6. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 15.12.2015 v znení dodatku k nej je zrejmé, že právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytovať žalovanému verejné telekomunikačné služby program služby HAPPY XS NAJ a žalovaný sa zaviazal za ne riadne platiť dojednanú cenu v zmysle platného cenníka, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou zmlúv. Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv boli i Všeobecné podmienky na poskytovanie verejnej telefónnej služby spoločnosti Slovak Telekom, a.s., bližšie upravujúce jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán. V Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 15.12.2015 sa žalovaný zaviazal zotrvať v záväzkovou vzťahu s právnym predchodcom žalobcu po dobu 24 mesiacov a na zmluvnej pokute 120,- Eur. Podľa bodu 2. Dodatku sa žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzatvorenia Dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom, bude využívať služby podniku podľa zmluvy, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby a zároveň v zmysle uvedeného bodu Dodatku porušením povinnosti viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty.

7. Žalovaný nezaplatil faktúry, ktorými mu právny predchodca žalobcu vyúčtoval poskytnuté služby, a to faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 180,- Eur so splatnosťou XX.XX.XXXX, XXXXXXXXXX na sumu 46,31 Eur so splatnosťou 25.01.2016, 7600983134 na sumu 94,89 Eur so splatnosťou 25.02.2016, v konaní uplatnenú vo výške 89,90 Eur. Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.08.2016 vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanej zmluvnú pokutu v celkovej výške 109,82 Eur.

8. Právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017.

9. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len "zákon o elektronických komunikáciách") zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

10. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

11. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

12. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1, ods. 5 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

15. Podľa § 53a ods. 1 Obč. zák. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

16. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. 17. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

18. Podľa § 494 Obč. zák. z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

19. Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

20. Podľa § 121 ods. 3 Obč. zák. príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

21. Podľa § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 10.09.2014 do 15.03.2016 vo výške 0,5%.

25. Žalobcom predložené zmluvy o poskytovaní verejných služieb sú zmluvami uzavretými podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách. Zmluvy majú súčasne charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu v predmetnom právnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý pri uzavieraní zmlúv nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Súd zistil, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzatvoril podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytovanie verejných komunikačných služieb. Na základe predmetnej zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanému zabezpečiť služby určené v zmluvách a žalovaný riadne a včas platiť cenu za tieto služby. Právny predchodca žalobcu v rámci predmetného právneho vzťahu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby spolu v sume 316,21 Eur, ktoré žalovaný doteraz žalobcovi neuhradil, čím porušil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ako i zo zákona o elektronických komunikáciách, a preto ho súd podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách, zaviazal na ich zaplatenie. Uvedená čiastka zahŕňa i poplatok za upomienku, na ktorých zaplatenie súd žalovaného zaviazal s poukazom na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú aj náklady spojené s jej uplatnením. Z priložených faktúr vyplýva, že vo fakturačných obdobiach bol v omeškaní s úhradou za poskytnuté služby. Vzhľadom na uvedené je dôvodné priznať aj sumu za upomienku ako príslušenstvo pohľadávky, t.j. ako náklady spojené s jej uplatnením pohľadávky u dlžníka, nakoľko uvedená suma zodpovedá výdavkom, ktoré je možné rozumne požadovať, najmä s prihliadnutím na poštovné a je ju potrebné považovať za účelne vynaloženú vzhľadom na to, že sa tým dalo predísť uplatneniu pohľadávky na súde.

27. Keďže žalovaný dobrovoľne a včas nesplnil dlh, dostal sa s plnením záväzku na zaplatenie dlžnej sumy do omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej - ktorej faktúry. Žalobcovi potom podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., patrí úrok z omeškania v žalovanej výške tak ako je uvedené vo výroku bod I. tohto rozhodnutia.

28. Pokiaľ si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 109,82 Eur súd v tejto časti žalobu zamietol. V tejto časti súd žalobu považoval za nedôvodnú, čo súd odôvodňuje spotrebiteľským charakterom zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Zmluva a Dodatok na základe ktorých sa žalobca domáha nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty sú svojou povahou spotrebiteľskými zmluvami (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ďalej len , keďže boli uzavreté medzi žalobcom právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom elektronických komunikačných služieb, konajúcim v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaným ako fyzickou osobou - spotrebiteľom, nekonajúcou pri ich uzatváraní v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V tomto smere súd nemá o charaktere uzatvorenej zmluvy žiadnu pochybnosť. Zmluvy uzavreté medzi dodávateľom a žalovaným, predstavujú svojím charakterom typové (formulárové zmluvy) vopred pripravené dodávateľmi, pre ktoré je charakteristické, že spotrebiteľ ich obsah, teda i dojednanie o zmluvnej pokute, podstatným spôsobom neovplyvňuje (môže len zmluvy ako celok uzavrieť alebo ich ako celok odmietnuť). Z ust. § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinností plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže byť však v rozpore so zásadami zakotvenými v Občianskom zákonníku (napr. s dobrými mravmi). Súd nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa, podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola individuálne dojednaná a vzhľadom na povahu zabezpečeného záväzku i primeraná. Tieto podmienky v danom prípade podľa názoru súdu splnené neboli. Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty, pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. V spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Žalobca resp. jeho právny predchodca nie je nijako sankcionovaný v prospech účastníka v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na je ho strane. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú. Je nesporné, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedenej zmluve a jej dodatkoch preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Pokiaľ ide o primeranosť výšky zmluvnej pokuty, žalobca nepreukázal, že požadovaná zmluvná pokuta vzhľadom na povahu zabezpečeného záväzku nie je neprimeraná. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta bola dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov aj osobitná úprava v Občianskom zákonníku a to v § 52 a nasl. a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. ide o všeobecnejšiu úpravu. Poskytnuté benefity, ktoré mali byť zabezpečené práve zmluvnou pokutou boli v uzatvorenom dodatku formulované neurčito a nejasne s odkazom na Cenník a nebolo ani zrejmé, či žalovaný všetky poskytnuté benefity aj využíval, resp. mienil využívať. Žalobca na podporu tvrdení o primeranosti zmluvnej pokuty k zabezpečovanému záväzku nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, ani nevyčíslil konkrétne benefity, ktoré boli zohľadnené pri dojednaní zmluvnej pokuty vo výške 120,- Eur a ktoré z benefitov žalovaný reálne využil. Pokiaľ žalobca v žalobe uviedol, že zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje paušalizovanú náhradu škody, súd poukazuje, že nárok na náhradu škody je potrebné posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov (pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná). Žalobca svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty ako náhrady škody nijakým spôsobom neodôvodnil a nepreukázal splnenie predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, ohľadne ktorých ho zaťažovalo dôkazné bremeno.

29. Lehotu na splnenie povinnosti 3 dni od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 232

30. Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

31. Podľa § 262 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 255 ods.1,2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Žalobca si v konaní uplatnil sumu vo výške 426,03 Eur, súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 316,21 Eur, v časti o zaplatenie 109,82 Eur žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalobcu v rozsahu 74% z uplatnenej sumy a žalovaného vo výške 26%. Úspešnejšiemu žalobcovi preto súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48%( 74% - 26%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

34. Lehotu na splnenie povinnosti uloženej súdnym rozhodnutím určil súd podľa § 232 ods.3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.