Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-224-2016.pdf
PDF · 103.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-13P/224/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Tvrdou vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: C. K., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: U. H., občianka SR, trvale bytom N. XXX, pr. zast. JUDr. Evou Koleničovou, advokátkou, so sídlom Paulínska 20, Trnava, a C. K., občan SR, trvale bytom W. Č.. XXX, pr. zast. JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, advokátom so sídlom Nám. M. R. Štefánika 1, Žilina o zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, takto
rozhodol:
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. C., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny víkend od piatku od 16:00 hod. do nedele do 17:00 hod. nepretržite bez prítomnosti matky, ďalej počas vianočných sviatkov v každom párnom roku v čase od 24.12. od 17:00 hod. do 26.12. do 17:00 hod. bez prítomnosti matky a každý nepárny rok v čase od 29.12. od 10:00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 17:00 hod. bez prítomnosti matky, ďalej počas veľkonočných sviatkov každý párny rok v čase od Veľkého piatku od 10:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 17:00 hod. bez prítomnosti matky, a v každom roku počas letných prázdnin posledný celý júlový týždeň (v trvaní 7 dní) a prvý na to nadväzujúci augustový týždeň bez prítomnosti matky.
Matka je p o v i n n á mal. dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a dieťa otcovi odovzdať v mieste bydliska dieťaťa v stanovenom čase, kde je otec povinný v stanovenom čase matke dieťa vrátiť.
V prípade, že sa stretnutie otca s mal. C. z objektívnych príčin neuskutoční, matka je povinná do týždňa od odpadnutia dôvodu otcovi dať nový termín stretnutia v trvaní odpadnutého stretnutia. Taktiež je matka povinná oznámiť otcovi, v prípade choroby alebo iného vážneho dôvodu nemožnosti syna stretnúť sa s otcom, oznámiť mu to najmenej 24 hodín pred uskutočnením stretnutia.
Týmto sa v časti úpravy styku otca s mal. dieťaťom m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 21P/50/2013-48 zo dňa 15.07.2013.
O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Matka dieťaťa svojím návrhom zo dňa 02.02.2015 podaným na Okresnom súde v Žiline žiadala vydať rozsudok, ktorým sa mení rozsudok Okresného súdu v Žiline 21P/50/2013-48, zo dňa 15.07.2013 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny víkend v sobotu od 14:00 hod. do 18:00 hod. za jej prítomnosti, v nedeľu od 14:00 hod. do 18:00 hod. za jej prítomnosti.
2. Otec s návrhom matky nesúhlasil, protinávrhom zo dňa 03.05.2018 žiadal, aby súd rozhodol tak, že výrok rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 15.07.2013, sp. zn. 21P/50/2013-48 v časti výroku
o úprave styku otca s maloletým sa rodičia navzájom dohodli tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. každý nepárny víkend od piatku od 16:00 hod. do nedele do 17:00 hod. nepretržite bez prítomnosti matky, príp. ďalšie dni po predchádzajúcej dohode s matkou, ktorej otec oznámi predpoklad stretnutia minimálne 12 hodín pred jeho uskutočnením ostáva v platnosti a dopĺňa o nasledovné. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. C. počas vianočných sviatkov v každom párnom roku v čase od 24.12. od 10:00 hod. do 26.12. bez prítomnosti matky a každý nepárny rok v čase od 29.12. od 10:00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka bez prítomnosti matky, ďalej počas veľkonočných sviatkov každý párny rok v čase od Veľkého piatku od 10:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 16:00 hod. bez prítomnosti matky, a v párny rok počas letných prázdnin v čase posledný júlový týždeň a prvý augustový týždeň bez prítomnosti matky. Matka je povinná mal. dieťa na všetky stretnutia s jeho otcom riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi. V prípade, že sa stretnutie otca s mal. C. z objektívnych príčin neuskutoční, matka je povinná do týždňa od odpadnutia otcovi dať nový termín stretnutia. Súd priznáva otcovi trovy konania vo výške 100 %.
3. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 15P/2/2015 - 189 zo dňa 18.01.2016, ppl. 09.02.2016, Okresný súd Žilina preniesol príslušnosť na Okresný súd Trnava. Uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 21P/6/2016 - 216 zo dňa 15.06.2016, ppl. 12.07.2016, Okresný súd Trnava preniesol príslušnosť na Okresný súd Piešťany. Uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 24NcC/24/2016-235 zo dňa 23. 11. 2016, ppl. 12.01.2017 bolo rozhodnuté tak, že nesúhlas Okresného súdu Piešťany s prenesením príslušnosti Okresným súdom Trnava nie je dôvodný.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil Uznesenie OO PZ Čadca zo dňa 27.08.2014, vyjadrenia otca, žiadosti o prijatie dieťaťa do MŠ, správy ÚPSVaR Žilina , pracovisko Kysucké Nové Mesto, správy ÚPSVaR Žilina, RPPS Žilina, rozhodnutie Obvodného úradu Žilina zo dňa 19.09.2013, fotografie, správy ÚPSVaR Trnava, záverečnú správu NÁVRAT Žilina zo dňa 25.01.2016, protinávrh otca, znalecký posudok č. 56/2018 vypracovný znalcom PhDr. Karolom Kleinmannom zo dňa 08.10.2018, vyjadrenie matky voči znaleckému posudku, ako i ostatný obsah spisu.
5. Súdom bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 21P/50/2013-48 zo dňa 15.07.2013, ppl. 26.07.2013 súd schválil rodičovskú dohodu tak, že mal. C. sa zveruje do osobnej starostlivosti matke, otec sa zaväzuje platiť na mal. výživné vo výške 200 € mesačne, o úprave styku otca s mal. sa rodičia navzájom dohodli tak, že otec je oprávnený stretávať sa so synom každý nepárny víkend od piatku od 16:00 hod. do nedele do 17:00 hod. nepretržite bez prítomnosti matky, príp. ďalšie dni po predchádzajúcej dohode s matkou, ktorej otec oznámi predpoklad stretnutia minimálne 12 hodín pred jeho uskutočnením. Ďalej bolo súdom zistené, že uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 18P/1/2016-11 zo dňa 13.01.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP/15/2016-64 zo dňa 09.03.2016 bol návrh matky na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zákazu styku otca s mal., alternatívne úpravy styku otca s mal. na každý nepárny víkend na max. 2-3 hod. za jej prítomnosti zamietnutý.
6. Matka dieťaťa vo svojej výpovedi ako účastníčka konania na pojednávaní konanom dňa 28.04.2015 uviedla, že do novembra 2014 nebol žiadny problém pri kontakte otca s mal. dieťaťom, avšak po tomto mesiaci už začali byť problémy v tom, že dieťa odmietalo k otcovi ísť bez jej prítomnosti, takže do súčasnej doby kontakt síce prebieha podľa rozhodnutia, aj keď nie v celom rozsahu, kontakt je okolo pol hodiny, dieťa je stále s ňou, inak dieťa dáva aj v situácii, keď napríklad príde aj mimo toho, ako bol styk s dieťaťom upravený. Matka dieťaťa na pojednávaní konanom dňa 11.05.2016 uviedla, že nevie zabezpečiť, aby mal. strávil s otcom viac času ako sám chce, mal. s otcom nevydrží dlhší čas, chce ju mať pri stretnutiach na blízku, minimálne očný kontakt s ňou. Uviedla, že s otcom komunikuje ona ako aj mal., posledné stretnutie minulý týždeň v piatok trvalo asi hodinku, styku otca s mal. nebránila, otec sa s mal. hral pred domom. Otcovi a starej matke dokonca umožnila styk s mal. C. aj v čase choroby v jej domácnosti. Navrhuje znalecké dokazovanie s tým, aby znalec odporučil alebo navrhol pre syna vhodnú úpravu styku. Otec nedokáže akceptovať a rešpektovať jej úlohu matky v živote ich syna, čo vo veľkej miere eviduje aj mal. a aj to môže byť jeden z dôvodov odmietania otca. Matka dieťaťa vo svojej výpovedi ako účastníčka konania na pojednávaní konanom dňa 04.05.2018 uviedla, že do 4 rokov veku dieťaťa fungovalo stretávanie otca so synom v zmysle rozhodnutia súdu, potom nastali útoky zo strany otca aj telesne ju napadol pred synom. Potom keď mal syn cca 4 roky, zavrel ho v aute, nechcel ho odomknúť, podávala aj trestné oznámenie, otec dostal poriadkovú pokutu 30 eur, ona 16 eur za bránenie. Každý z víkendov ju otec napádal a osočoval, nebola pri odovzdávaní syna len vtedy, keď
bola v práci, t.č. je na MD, bola tam v tom čase jej matka. Teraz sa otec so synom stretáva len hodinu až hodinu a pol, dve každý druhý víkend v piatok, lebo v sobotu už nepríde, stretávajú sa väčšinou na ceste, ale vždy pošle so synom prostredného syna, nakoľko má voči nej averziu, bolo jej to doporučené aj KO, aby radšej nechodila a s otcom komunikovala radšej mailovo, syna nemanipuluje. Trvá to od útokov otca na syna, od napadnutia cca od 4 rokov. Psychológa so synom nenavštevuje. Matka na pojednávaní 26.10.2018 uviedla, že s ňou spolupracoval kolízny opatrovník, otec sa už so synom stretáva posledné dva razy počas víkendu aj s prespaním.
7. Otec dieťaťa vo svojej výpovedi ako účastník konania na pojednávaní konanom dňa 28.04.2015 uviedol, že zásadu vidí v tom, že mal. dieťa aj matka je ovplyvňovaná predovšetkým zo strany starej matky dieťaťa a to sa potom prejavuje aj na správaní sa samotnej matky mal. dieťaťa voči jeho osobe. Otec dieťaťa vo svojej výpovedi ako účastník konania na pojednávaní konanom dňa 11.05.2016 uviedol, že s návrhom matky na zmenu styku nesúhlasí, je toho názoru, že keď stretávanie fungovalo do veku 4 rokov mal. tak musí fungovať aj ďalej, jedná sa o manipuláciu, myslenia, snažia sa ho odstrihnúť od syna. Otec uviedol, že celé je to vykonštruované zo strachu matky, ktorá vie ,že s mal. vie vychádzať, matka má strach, že syn povie, že nechce ísť k nej naspäť a on súd požiada o zverenie dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti. Otec ďalej uviedol, že matka syna na stretnutia riadne nenachystá, stretnutie s mal., keď bol chorý mu jeho matka neumožnila, umožnila mu to pani H.. Otec dieťaťa vo svojej výpovedi ako účastník konania na pojednávaní konanom dňa 04.05.2018 uviedol, že do 4 rokov veku dieťaťa fungovalo jeho stretávanie so synom bezproblémovo, ale už 3,5 roka sa stretáva so synom tak, že príde v zmysle súdneho rozhodnutia v piatok o 16.00 hod. a so synom sa hráva 20 minút až jednu hodinu a to na ceste, syn nie je matkou pripravený s vecami a nie je ani psychicky pripravený. Syn mu povedal cca pred rokom, že je strašne šťastný, že prišiel. Myslí si, že matka ovplyvňuje syna, bráni mu stretávať sa s ním. Otec ďalej uviedol, že od augusta 2017 do januára 2018 pri stretávaní matku ani nevidel, iba syn vždy vybehol na ulicu, vo veci navrhol nariadiť znalecké dokazovanie. Otec na pojednávaní 26.10.2018 uviedol , že teraz sa už stretáva so synom aj s prespatím cez víkend.
8. Mal. C. bude mať 16.11.2018 8 rokov.
9. Kolízny opatrovník uviedol, že doporučuje rodičovskú dohodu schváliť, táto je v záujme maloletého.
10. Zo záveru správy ÚPSVaR Žilina, RPPS Žilina zo dňa 26.02.2015 vyplynulo, že na základe vykonaného pohovoru a interakcie mal. s otcom vnímajú vzťah mal. syna k otcovi ako ambivalentný, v súvislosti s odmietaním pobytov u otca a ambivalentnému vzťahu k otcovi zo strany mal. možno uvažovať o vplyve rodičovského konfliktu a tenzie na prežívanie a správanie maloletého .
11. Zo záveru správy ÚPSVaR Žilina, RPPS Žilina zo dňa 27.08.2015 vyplynulo, že na základe vykonaného pohovoru a interakcie mal. s otcom vnímajú vzťah mal. syna k otcovi napriek jeho odmietavému vyjadreniu, že nechce tráviť čas s otcom osamote ako emočne pozitívny a ovplyvnený nezhodami a konfliktami medzi rodičmi.
12. Zo záveru správy ÚPSVaR Trnava, RPPS Trnava zo dňa 03.06.2016 vyplynulo, že vo veci stretávania otca s mal. C. rodičia nedospeli k dohode, matka odmietla ďalšiu spoluprácu s RPPS, vzhľadom k tomu, že rodičia doteraz nedospeli k dohode ohľadom kontaktu otca s mal., napriek tomu, že už spolupracovali s RPPS v Žiline, s OZ Návrat a následne s RPPS Trnava, odporúčajú prizvať do konania znalca z odboru psychológie, obaja rodičia s prizvaním znalca vyjadrili súhlas.
13. Zo znaleckého posudku č. 56/2018 zo dňa 08.10.2018 vypracovaného znalcom z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia, psychológia sexuality, psychológia dopravy PhDr. Karolom Kleinmannom, PhD. vyplynulo, že u mal. je prítomné výrazné sebapresadzovanie a prehnaná snaha o získanie pozornosti a obdivu zo strany dospelých, mal. vykazuje tendencie unikať do fantazijného sveta a stierajú sa u neho hranice s realitou. Mal. výrazne pociťuje konfliktný vzťah medzi svojou matkou a otcom, je to pre neho zvýšená záťaž, pri ktorej môže prežívať hostilné pocity, vzťah k rodičom je nevyhranený, citové väzby nie sú rozvinuté ani v pozitívnom ani v negatívnom zmysle, v rámci interview mal. verbalizoval negatívne pocity a vzťah voči otcovi, ale v testoch ktoré nedokázal vedome ovplyvniť sa to nepotvrdilo. Znalec uviedol, že predpokladá, že mal. môže mať problémy s rešpektovaním autority otca, z čoho môžu medzi nimi vznikať konfliktné situácie v oblasti plnenia povinností. Vzťah otca k synovi je pozitívny, neustále naznačuje,
že by mal väčší záujem o vymedzenie časového priestoru, v ktorom by sa mohol so synom stretávať. Matka má voči synovi kladný vzťah, stará sa oňho v rámci svojich možností, i keď jej hlavný životný priestor pravdepodobne napĺňa aktuálne starostlivosť o najmladšiu dcéru (4 mesiace). Vlastného otca C. mal. nepovažuje za člena ich rodiny, znalec vzhľadom na výroky mal. ktoré nezodpovedajú jeho veku predpokladá, že názory na otca C. preberá od dospelých vo svojom okolí. Znalec uviedol, že rodičia sa pri spoločnom stretnutí snažili pred ním komunikovať slušne bez agresívnych prejavov, pôsobili ako dvaja rodičia , ktorí dokážu spolu komunikovať na dostatočnej úrovni na to, aby vedeli aj v budúcnosti spolupracovať na výchove ich spoločného syna. Matka bola voči názoru otca ústretová , čo sa týka jeho spoločného styku a stretávania sa so synom. Znalec ďalej uviedol, že vzhľadom na výroky mal., ktoré nezodpovedajú jeho veku predpokladá, že názory na otca C. preberá od dospelých zo strany blízkeho okolia, v ktorom mal. žije a kde sa pravdepodobne stretáva skôr s negatívnymi a devalvujúcimi názormi na otca. Počas súdnoznaleckého dokazovania matka neverbalizovala, nedeklarovala bránenie styku mal. s otcom, vyjadrila sa , že ich vzťah podporuje, cíti sa pri ich spoločnom stretávaní zbytočná, nakoľko vníma, že mal. má otca rád a chce im nechať priestor vybudovať si nový vzťah, pričom uviedla, že mal. je ten, kto nechce ísť k otcovi , avšak na otázku znalca, prečo je tomu tak, nevedela matka povedať konkrétny názor. Znalec uviedol, že je vysoko pravdepodobné, že mal. je ovplyvňovaný niekým z blízkeho okolia, komu verí, a koho názory preberá za svoje. Psychologickým vyšetrením nebolo zistené, že by sa mal. otca bál, u mal. absentuje dôvera v dospelých, mal. tvrdí, že s otcom C. mu je dobre, zatiaľ nechce bývať s otcom v jeho byte a nikto ho nemôže nútiť, rozdielne názory s otcom majú aj na to, ako tráviť voľný čas, napríklad aké hry sa majú hrať, otec prejavuje k nemu veľa nežnosti, ale mal. sa to nepáči. Prítomnosť matky pri stretávaní otca a syna môže narušovať krehké vytváranie vzťahu otec - syn, stretávanie otca so synom bez matky mu napomáha lepšie chápať mužský svet a lepšie sa orientovať v zložitých rodinných vzťahoch. Znalec navrhol zabezpečiť mal. častejšie styky s otcom vrátane prespávania u neho, pričom vzhľadom na vek mal. sa rozšírenie stretávania s otcom javí ako vhodné a odporúča sa vrátiť k starému modelu a vytyčovať hranice nového správania sa syna k otcovi, aby mal. začal vnímať mužskú figúru ako autonómnu.
14. Znalec na pojednávaní konanom dňa 26.10.2018 uviedol, že mal veľmi dobrý dojem zo znaleckého dokazovania, obaja rodičia sa snažili spor vyriešiť. Mal. má niektoré vyjadrenia a názory, ktoré nezodpovedajú jeho fyzickému veku ani psychicky, nedá sa jednoznačne povedať, kto mal. ovplyvňuje, počas znaleckého dokazovania to nebolo zistené, zrejme to bude prostredie, v ktorom mal. vyrastá. V závere ZP uvádza, že navrhuje priblížiť sa k starému modelu stretávania, t.j., aby sa otec viac so synom stretával ako doposiaľ, biologickému otcovi treba dať priestor, nevytláčať ho, vrátane prespania. Znalec ďalej uviedol, že rodičia priamo u neho prejavili ochotu dohodnúť sa, že by sa otec so synom hneď stretával aj v rámci prespania , so stretávaním otca so synom počas sviatkov a prázdnin nemá námietky, predpokladá, že sa rodičia na tomto dohodli.
15. Podľa § 25 ods. 1 Zák. o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
16. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
17. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 Zák. o rodine sa použijú primerane.
18. Do úpravy výkonu rodičovských práv a povinností patrí aj úprava styku s dieťaťom, ktorý môžu rodičia tiež dohodnúť. Ak uzavrú dohodu, stane sa súčasťou rozhodnutia. Styk rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do starostlivosti, s týmto dieťaťom sa uskutočňuje predovšetkým v záujme mal. dieťaťa. Zákon o rodine uprednostňuje dohodu rodičov o styku s mal. dieťaťom, pričom táto nevyžaduje schválenie súdu. Styk rodiča s mal. dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičov, aby dieťa pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. K splneniu tohto cieľa by mali prispievať obidvaja rodičia a snažiť sa tak o vytvorenie priaznivých podmienok bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi. V tejto
súvislosti nemožno opomenúť ani to, že záujem na vytvorení dobrých citových vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do starostlivosti je daný aj tým, že tento citový vzťah v prípade neočakávaných životných udalostí umožní nahradiť starostlivosť týmto rodičom.
19. Súd mal v konaní za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 21P/50/2013-48 zo dňa 15.07.2013, ppl. 26.07.2013 súd schválil rodičovskú dohodu tak, že mal. C. sa zveruje do osobnej starostlivosti matke, otec sa zaväzuje platiť na mal. výživné vo výške 200 € mesačne, o úprave styku otca s mal. sa rodičia navzájom dohodli tak, že otec je oprávnený stretávať sa so synom každý nepárny víkend od piatku od 16:00 hod. do nedele do 17:00 hod. nepretržite bez prítomnosti matky, príp. ďalšie dni po predchádzajúcej dohode s matkou, ktorej otec oznámi predpoklad stretnutia minimálne 12 hodín pred jeho uskutočnením. Na pojednávaní konanom dňa 26.10.2018 rodičia uzatvorili dohodu ohľadom úpravy styku s mal. C. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. C., nar. 16.11.2010 každý nepárny víkend od piatku od 16:00 hod. do nedele do 17:00 hod. nepretržite bez prítomnosti matky, ďalej počas vianočných sviatkov v každom párnom roku v čase od 24.12. od 17:00 hod. do 26.12. do 17:00 hod. bez prítomnosti matky a každý nepárny rok v čase od 29.12. od 10:00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 17:00 hod. bez prítomnosti matky, ďalej počas veľkonočných sviatkov každý párny rok v čase od Veľkého piatku od 10:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 17:00 hod. bez prítomnosti matky, a v každom roku počas letných prázdnin posledný celý júlový týždeň (v trvaní 7 dní) a prvý na to nadväzujúci augustový týždeň bez prítomnosti matky, matka je povinná mal. dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a dieťa otcovi odovzdať v mieste bydliska dieťaťa v stanovenom čase, kde je otec povinný v stanovenom čase matke dieťa vrátiť , v prípade, že sa stretnutie otca s mal. C. z objektívnych príčin neuskutoční, matka je povinná do týždňa od odpadnutia dôvodu otcovi dať nový termín stretnutia v trvaní odpadnutého stretnutia, taktiež je matka povinná oznámiť otcovi, v prípade choroby alebo iného vážneho dôvodu nemožnosti syna stretnúť sa s otcom, oznámiť mu to najmenej 24 hodín pred uskutočnením stretnutia. Ako je už vyššie uvedené, ak rodičia uzavrú dohodu ohľadom úpravy styku s dieťaťom, stane sa súčasťou rozhodnutia, Zákon o rodine uprednostňuje dohodu rodičov o styku s mal. dieťaťom, pričom táto nevyžaduje schválenie súdu. V zmysle vyššie uvedeného , súd poukazujúc na vyššie uvedené ustanovenia Zákona o rodine rozhodol tak , ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
20. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
21. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
23. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté poukazujúc na § 57, 58 CMP v spojení s § 218 ods. 1 CSP tak, že o náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, keďže v čase rozhodovania súdu tu neboli podmienky na rozhodnutie v zmysle § 58 CMP / znalečné /.
24. Po vyhlásení a odôvodnení rozsudku a po poučení o opravnom prostriedku sa matka a kolízny opatrovník vzdali práva podať proti nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje - na Okresnom súde Piešťany (trojmo).
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Účastníci konania, ktorí sa práva podať odvolanie vzdali, toto právo nemajú.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, resp. návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku - Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, t.j. v konaniach pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.