Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Csp/55/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v sporovej veci žalobkyne: Q. F., W.. X.XX.XXXX, F. T. X, XXX XX T., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.3.2011 k Zmluve o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 15.3.2011 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.

II. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd uložil žalovanému v 1. rade zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. V podanej žalobe tvrdila, že jej žalovaný vykonáva zrážky zo mzdy na základe dohody, ktorá je v rozpore s predpismi na ochranu práv spotrebiteľov. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa označila zmluvu o revolvingovom úvere, dohodu o zrážkach zo mzdy, žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Tvrdil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky, pre ktorej platnosť sa nevyžaduje žiadne rozhodnutie o pohľadávke. Mal za to, že priemerný spotrebiteľ je definovaný ako osoba, ktorá je v primeranom rozsahu rozhľadená, informovaná a obozretná. Takéto chápanie vymedzuje priamo Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach, prípadne aj únijné právo na úrovni sekundárnych aktov. Skutočnosť, že dohoda mala predtlačenú formu, nie je vôbec rozhodujúca. Aj právna prax predpokladá, že spotrebiteľské dokumenty vopred pripraví dodávateľ, pričom táto skutočnosť sama osebe automaticky nezakladá neplatnosť zmluvného dojednania, resp. nespôsobuje neprijateľnosť.

3. Nakoľko strany súhlasili s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania, súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 15.3.2022.

4. Z predložených listinných dôkazov bol zistený tento skutkový stav:

5. Medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 15.3.2011 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 1 500 eur, ktorý

mala žalobkyňa vrátiť v 48 mesačných splátkach po 77,05 eur. Ročná úroková sadzba úveru bola vo výške 70,06 eur, ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 80,98 eur. Celková suma, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť bola vo výške 3 698,40 eur. Úver bol bezúčelový. Spolu so zmluvou o úvere strany uzatvorili aj dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom žalobkyňa nemala možnosť túto dohodu samostatne odmietnuť. Zmluva o úvere, ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy sú dokumentmi formulárového typu, do obsahu ktorých žalobkyňa ako spotrebiteľ nemal možnosť zasiahnuť. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne dňa 10.12.2018 o vykonávanie zrážok zo mzdy vo výške 2 834,92 eur.

6. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel súd k tomuto právnemu záveru:

7. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

9. Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

10. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Podľa , uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. 12. Cieľom spotrebiteľského práva je zvýšená ochrana slabšej strany záväzkového vzťahu, ktorou je nepochybne spotrebiteľ, pričom východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na všetky podmienky, za ktorých dochádza ku vzniku záväzkovo právneho vzťahu, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa a tiež so zreteľom na to, že dodávateľ má možnosť jednostranne stanoviť zmluvné podmienky, čo aj v reálnom živote uskutočňuje, a to prostredníctvom formulárových zmlúv (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 6.12.2016).

13. V predmetnej právnej veci bolo nesporné, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni sumu 1 500 eur. Nesporné bolo aj to, že titulom predmetnej úverovej zmluvy dlh žalobkyne voči žalovanému mal predstavovať sumu 2 834,92 eur. Sporné bolo, či je žalovaný povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, keďže ide o zákonný prostriedok zabezpečenia pohľadávky.

14. Dohoda o zrážkach zo mzdy bez súdnej kontroly, kedy spotrebiteľ nemá možnosť tieto zrážky zrušiť, je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou výraznú nerovnováhu v postavení zmluvných strán. Z obsahu zmluvy nepochybne vyplýva, že jej neoddeliteľnou súčasťou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú je spotrebiteľ nútený podpísať. Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy, ako neoddeliteľnej súčasti formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru, je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly, nárokov uplatnených veriteľom, na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok.

15. Žalobkyňa ako dlžník nemala reálnu možnosť rozhodnúť sa, či takúto dohodu podpíše, alebo nepodpíše, pokiaľ mala záujem o poskytnutie úveru. Podpisom dohody bola nútená dobrovoľne sa podrobiť vykonávaniu zrážok bez možnosti zabránenia ich vykonaniu, a to s veľkou pravdepodobnosťou, že sú veriteľom uplatňované aj z neprijateľných zmluvných klauzúl, prípadne z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom, alebo pre rozpor s dobrými mravmi. Uvedený zabezpečovací inštitút

umožňuje veriteľovi siahnuť po majetku spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uplatnené nároky uplatňuje z neprijateľných zmluvných podmienok, čím je spôsobená hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nespochybňuje legitimitu a opodstatnenosť inštitútu Dohody o zrážkach zo mzdy upraveného v , avšak nie je možné prehliadnuť ani jeho zneužiteľnosť, keď nie je zaručená objektivita pri vyhodnotení výšky dlhu, ale výška dlhu väčšinou kopíruje subjektívnu predstavu veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä za existencie nebezpečenstva, že sa v euronekomformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (napr. rozsudok C-106/77).

16. Dokazovaním vykonaným oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy na podklade úverovej zmluvy, ktorú súd posúdil ako absolútne neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1 500 eur s ročným úrokom vo výške 80,98 %. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa názoru súdu prvej inštancie predstavuje taktiež absolútne neplatný právny úkon, nakoľko zabezpečuje pohľadávku žalovaného voči žalobkyni v neexistujúcej výške a zrážky zo mzdy sú vyššie, než by boli pri výkone rozhodnutia, preto súd uložil žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka č. XXXXXXXXX zo dňa 15.3.2011 k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.3.2011 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu.

17. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. V predmetnej veci mala plný úspech žalobkyňa, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému rozsahu 100%, nezistiac dôvody pre aplikáciu .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Prešov, dňa 15. marca 2022