Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Co-191-2017.pdf
PDF · 72 KB
Case nature
Subarea
5Co/191/2017
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom v Bratislave, Košická č. 56, IČO: 358 388 25, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Michalská č. 14, proti žalovanému: O. I., L.. XX.XX.XXXX, J. J., Š. Č.. XX, o zaplatenie 1. 347,18 € s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 2. júna 2016 č. k. 14C/473/13-212, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby zastavil konanie v časti istiny 683,30 €, riadneho úroku vo výške 15,10 % p.a. z istiny 809,07 € odo dňa 22.12.2010 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 9 % p.a. z istiny 145,19 € odo dňa 22.12.2010 do zaplatenia. Vo zvyšku (rozdiel medzi istinou 1.347,18 € a zastavenou časťou) žalobu zamietol podľa § 5b zák. č. 250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa § 100 ods. 1, § 101 a § 52 ods. 2 OZ a § 4 ods. 2 písm. a), ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keď z úradnej povinnosti skúmal, či uplatnená pohľadávka nie je premlčaná. 2. V odôvodnení uviedol, že v spotrebiteľskom spore bol povinný skúmať premlčanie podľa úpravy podľa Občianskeho zákonníka, pre spotrebiteľa výhodnejšej. Pri zrušení účtu a splatnosti celej pohľadávky dňa 29.5.2008, trojročná premlčacia doba uplynula dňa 29.5.2012, pred podaním žaloby dňa 4.4.2013. 3. Proti tomuto rozsudku, v napadnutej časti istiny 453,88 € s príslušenstvom, podal včas odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok súdu v tejto časti zmeniť a žalobe vyhovieť, zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Predovšetkým súdu vyčítal, že hoci žalovaný dlh uznal, s touto skutočnosťou sa nijakým spôsobom a žalobu zamietol pre aplikáciu ustanovenia § 5b zák. č. 250/07 Z. z. Rozsudok preto považoval za dostatočne neodôvodnený, v dôsledku čoho bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Poukázal na rozhodnutia ESĽP, ako aj slovenských súdov o povinnosti súdu dať v odôvodnení rozhodnutia odpoveď na podstatnú argumentáciu neúspešnej strany. 4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je opodstatnené. 6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie napriek uznaniu dlhu žalovaným na pojednávaní dňa 01.10.2015 ( čl. 88) žalobu zamietol, keď aplikoval ustanovenie § 5b zák. č. 250/07 Z.z. 7. Ústavný súd vo svojom náleze PL. ÚS 11/16 zo dňa 07.02.2018 rozhodol, že ustanovenie § 5b zák. č. 250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. 8. V odôvodnení nálezu uviedol, že uvedené ustanovenie bolo do zákona o ochrane spotrebiteľa zakotvené s účinnosťou od 01.05.2014 novelou zák. č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho. Podľa dôvodovej správy sa s ohľadom na potreby aplikačnej
praxe ustanovila povinnosť orgánom dozoru a orgánom posudzujúcich nároky zo spotrebiteľských zmlúv ex offo skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi. Ústavný súd zameral svoj prieskum na posúdenie otázky, či ustanovenie § 5b spôsobom, akým reguluje premlčanie, podstatne neznevýhodňuje veriteľa, resp. zvýhodňuje spotrebiteľa v konaní pred všeobecnými súdmi, ktoré si vyžaduje férovosť procesu a rovnosť účastníkov konania. Ústavný súd dospel k záveru, že dodávateľ je v civilnom procese nie nepodstatne znevýhodnený tým, že súd počas konania z úradnej moci skúma, či nedošlo k premlčaniu žalovanej pohľadávky. Cieľ prijatia právnej úpravy, ktorým je ochrana slabšej strany, je ústavne akceptovateľný. S ohľadom na test nevyhnutnosti a proporcionality za rozhodujúcu považoval otázku, či na ochranu spotrebiteľa je naozaj nevyhnutné, aby na premlčanú pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi prihliadal súd zo zákona ex offo, čím vzniká efekt preklúzie. Ústavný súd zdôraznil, že premlčanie samotné je benefitom, úľavou pre dlžníka a žaloba o uhradenie premlčanej pohľadávky nie je zneužitím práva, rovnako postúpenie pohľadávok je legálny súkromnoprávny úkon. Postup zákonodarcu považoval za zjednodušujúci a svojvoľný, keď premlčanie nie je kľúčovým medzníkom medzi oprávnenými a neoprávnenými dlžobami a z pohľadu nekalých podmienok úpravu premlčania nenanútil spotrebiteľovi dodávateľ. Táto vyplýva zo zákona, preto v tomto ohľade nie je jasná legitimácia ochrany spotrebiteľa pred veriteľom, ktorý za konštrukciu premlčania nemôže. 9. Podľa záverov ústavného súdu pri aktuálnej koncepcii „preklúzivného premlčania“ sa žalovaný stáva úplne pasívnym prijímateľom benefitu premlčania. Právna úprava je príliš jednostranná, a to už samotným procesom, ako aj tým, že v istom zmysle prezumuje nekalosť daných dlhov. Svojou zjednodušujúcou priamočiarosťou vykazuje asymetriu, pretože všetkých dodávateľov stavia akoby na stranu „zlých“ a spotrebiteľov na stranu „ublížených“. Úprava svojim nastavením spôsobuje aj to, že často najneaktívnejším dlžníkom poskytne pomoc, zatiaľ čo tí zodpovednejší sa na pojednávanie dostavia a dlh uznajú, čo automaticky vedie k vyhoveniu žalobe rozsudkom pre uznanie dlhu. Úprava v istom zmysle bráni spotrebiteľovi brániť sa v konaní proti nekalým podmienkam. 10. Ústavný súd berúc do úvahy, že dlhy sa majú platiť riadne a včas, ako aj z ochrany autonómie jednotlivca, z ochrany férovosti procesu, ale aj z praktických skúseností, dospel k záveru, že úprava často škodí tým poctivejším, resp. pomáha menej zodpovedným. Na ochranu zraniteľného jednotlivca jestvujú miernejšie prostriedky, zvlášť formou právnej pomoci. Daná úprava nie je preto nevyhnutná na naplnenie sledovaného cieľa (ochrana slabšej strany). 11. Ústavný súd dospel tiež k záveru, že z práva európskej únie neplynie žiadna priama povinnosť chrániť spotrebiteľa spôsobom, ako namietaná právna úprava. 12. V dôsledku citovaného nálezu ústavného súdu príslušný právny predpis, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť. Ak orgány, ktoré tieto predpisy vydali do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu ich neuvedú do súladu s ústavou, strácajú platnosť po šiestich mesiacoch (čl. 125 ods. 3 Ústavy). 13. Súd prvej inštancie porušil práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, keď vo veci aplikoval ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré je v rozpore s Ústavou SR pre neodôvodnené porušenie princípu rovnosti zbraní, tiež absenciou akéhokoľvek odôvodnenia, pre ktoré dôvody neprihliadol na uznanie dlhu žalovaným (§ 558 OZ). Aplikáciou § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa potom vec i nesprávne právne posúdil. 14. Z týchto dôvodov bolo potrebné napadnutý rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom súd vyhodnotí vykonané dokazovanie. Opodstatnenosť žaloby posúdi podľa príslušných noriem spotrebiteľského práva, čo v doterajšom štádiu konania pre právny záver súdu prvej inštancie o premlčaní nároku neuskutočnil (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP). 15. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).